Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Pc/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207948
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717207948.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci navrhovateľky: S. X., Q..

XX.XX.XXXX, W. U. X. XXXX/XX, J., právne zastúpenej: MH Legal, s.r.o. advokátska kancelária, IČO:
46 409 483, so sídlom v Martine, Červenej armády 1, proti odporcovi: J.N. X. O., Q.. XX.XX.XXXX, W.
U. Y. X/X, M. XX-XXX, R. N.a, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletého dieťaťa: X. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že J. X. O., Q.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, X. F., Č. N. je otcom maloletej X. X., Q..
XX.XX.XXXX, ktorej matkou je S. X., Q.. XX.XX.XXXX.

Maloletá X. X., Q.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. X., Q.. XX.XX.XXXX sumou 130 € mesačne, vždy
do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc 01.06.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2015 do 28.02.2018 vo výške 4.290 € súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať v pravidelných 100 € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.05.2017 sa navrhovateľka domáhala určenia, že otcom
mal. X. X., Q.. XX.XX.XXXX z matky S. X., Q.. XX.XX.XXXX H. J. O., Q.. XX.XX.XXXX. Ďalej sa
domáhala, aby súd mal. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať

jej majetok. Otec bude povinný prispievať na výživu mal. sumou vo výške 250 € mesačne, vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 01.06.2015. Uviedla, že v čase od decembra 2010
do júna 2014 pracovala v Prahe. Počas uvedeného obdobia sa spriatelila so žalovaným. Priateľstvo
prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala od júna 2013 do júna 2015. V čase rozhodnom pre počatie
dieťaťa navrhovateľka udržiavala pohlavný styk iba so žalovaným. Z uvedeného dôvodu len on môže
byť otcom maloletej. U mal. X. nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi
matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku. Žalovaný bol osobne

prítomný pri pôrode maloletej. S jeho súhlasom bol uvedený do dokumentácie vypisovanej pre účely
pôrodu ako otec dieťaťa. Svoje otcovstvo voči mal. doposiaľ nepopieral. S fotkami mal. sa aj v čase
podania návrhu na súd prezentuje na sociálnej sieti. O tom, že žalobkyňa sa v čase intímneho spolužitia
nechránila proti počatiu bol žalovaný oboznámený. V čase od júna 2013 do júla 2014, t. j. v časerozhodnom pre splodenie mal. X. sa navrhovateľka intímne nestýkala s iným mužom. Preto sa za otca
považuje odporca. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd od júna 2015 prerušil odporca s navrhovateľkou
priateľský ako aj intímny vzťah. Navrhovateľka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a vrátiť sa späť

do Martina, kde aktuálne žije spolu s maloletou a so svojou matkou v dvojizbovom byte. Odporca v čase
vedenia spoločnej domácnosti neprimerane často konzumoval alkohol, a to aj v prítomnosti maloletej. So
starostlivosťou o mal. nepomáhal. Častým dôvodom hádok bol aj nedostatok finančných prostriedkov.
Od opustenia spoločnej domácnosti odporca nejaví záujem o osobnú starostlivosť o maloletú. Nie je
schopný sa osobne o ňu postarať. Začal udržiavať nový partnerský vzťah. Rodinu má odporca v Poľskej

republike. Navrhovateľka má spolu s mal. k dispozícii samostatnú izbu. So starostlivosťou o mal. jej
vypomáha matka. Navrhovateľka sa viackrát pokúšala telefonicky spojiť s odporcom. Od opustenia
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nekomunikuje. Neposlal navrhovateľke ani vopred dohodnuté
finančné prostriedky pre maloletú. V súčasnej dobe je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a poberá
štátne sociálne dávky a prídavok na dieťa. Iný príjem nemá. Odporca na výživu mal. neprispieva. Podľa
vedomostí navrhovateľky má odporca čistý mesačný príjem približne 18.000,- Kč, čo je po prepočte

približne 670 €. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka mesačne prispieva na nájomné
sumou 30 € a na stravu 200 €.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu a kolízneho opatrovníka, ktorí mali predvolanie na
pojednávanie doručené riadne a včas. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac
nasledovný skutkový stav:

4. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na návrhu. Odporca bol pri pôrode. Otcovstvo

nepoprel. Aj na facebooku zdieľa fotky matky a mal. dieťaťa. Odporca sa s mal. dieťaťom nestýka.
Matka sa pokúšala s odporcom skontaktovať, avšak neúspešne. Na jej výzvy nereaguje. Po odchode
matky zo spoločnej domácnosti boli dohodnutí, že odporca bude prispievať na výživu maloletej, avšak
doposiaľ neprispel. Odporca si nepreberá poštové zásielky, čo sťažuje matke uplatnenie jej práv. Matka
si uplatňuje návrh na určenie výživného spätne, nakoľko má za to, že existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa,ato,žeotecneprispievaanavýživumal.matkanemádostatokpríjmunazabezpečenievšetkých
potrieb mal. dieťaťa.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že bola vo vzťahu s odporcom od júna 2013. Spoločnú
domácnosť opustila začiatkom júna 2015. V tomto čase mala pohlavný styk len s odporcom. V spoločnej

domácnosti bývala len s odporcom. Na nákladoch na domácnosť sa podieľali spoločne. Odporca
so starostlivosťou o maloletú nepomáhal. S odporcom sa skladali spoločne len na náklady spojené
s chodom domácnosti. Na výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej neprispieval. Sem tam
urobil malý nákup. Po opustení spoločnej domácnosti sa pokúšala skontaktovať s odporcom, avšak
bezúspešne. Opustila spoločnú domácnosť, nakoľko sa často hádali. Odporca vedel o tom, že opúšťa

spoločnú domácnosť. Odporca často popíjal alkoholické nápoje. S odporcom sa dohodli, že bude
posielaťpribližne90€mesačne.Pošlenejakéhračky,veci.Onstýmtosúhlasil,avšaknikdyničneprispel.
Spätné určenie výživného odôvodňuje tým, že sa s otcom pokúšala skontaktovať. Čakala, že splní svoj
sľub a začne prispievať na výživu. Odporca bol pri pôrode. Do nemocnice prišla aj príslušná pracovníčka
matriky. Bola zapísaná ako matka, avšak odporcu odmietli zapísať ako otca. Uviedli, že sa to porieši

potom na matrike. Následne, keď prišla po rodný list, tam odporca ako otec nebol zapísaný. Keď to chceli
ísť neskôr riešiť, odporca už nemal čas. Od júna 2015 až doposiaľ býva u svojej matky. Od septembra
2017 je zamestnaná. Dovtedy bola na rodičovskej dovolenke. Poberala len rodičovský príspevok a
prídavky na maloletú. Iný príjem nemala. V súčasnej dobe iný príjem, okrem uvedeného nemá. Majetok
vyššej hodnoty nevlastní. Zdravotný stav má dobrý. Náklady na mal. predstavujú škôlka vo výške 14 €

mesačne a školné 26 € mesačne. Ostatné výdavky sú bežného charakteru. Mal. je zdravá. Prekonáva
len bežné choroby. Mal. má fotku odporcu odloženú v albume. Na odporcu sa ako otca nepýta. Ešte v
čase, keď žili v spoločnej domácnosti, otec si zverejnil fotky mal. na svojom facebookovom profile. Nie sú
však v kontakte ani cez facebook. Matka a brat odporcu vedia o narodení maloletej. S mal. sa nestretli.
Žijú v Poľsku. Jeho matka poslala stoličku na jedenie, oblečenie, peniaze. Odkedy opustila spoločnú

domácnosť, prestala ju aj ona kontaktovať.

6. Z rodného listu mal súd preukázané, že dňa 27.07.2014 sa v Kolíne, ČR Q. X. X.Q., ktorej matkou
je navrhovateľka, a ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Ministerstva vnútra SR - osobitnámatrika, Bratislava, vo M. K., N. XXXX, Q. Y. XXX, R. R. Č. XXX. Otec je neuvedený. Zo správy Oblastní
nemocnice Kolín, a.s., Nemocnice Středočeského kraje, zo dňa 27.07.2014 vyplýva, že ako matka je
uvedená navrhovateľka a ako otec odporca.

7. Dňa 23.11.2017 súd prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike doručil odporcovi návrh
na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Odporca sa k
návrhu nevyjadril.

8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že navrhovateľka je od septembra 2017
zamestnaná na pracovnej pozícii triedička s priemerným čistým mesačným príjmom 411 €.

9. Zo správy zamestnávateľa odporcu mal súd preukázané, že je zamestnaný od 01.03.2017 na pozícii
opravár - operátor s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 16.281,- Kč, čo po prepočte
predstavuje sumu 650 €.

10. Zo správy o prešetrení pomerov vyplýva, že navrhovateľka spolu s maloletou obýva dvojizbový byt
vo vlastníctve starej matky maloletej. Mal. má v byte vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj. Na
domácnosť navrhovateľka prispieva sumou 100 €. Celkové náklady na bývanie sú 230 €. Od septembra
2017 je navrhovateľka zamestnaná. Jej čistý mesačný príjem je približne 420 € mesačne. Matka poberá

aj prídavky na maloletú. Mal. je žiačkou 1. ročníka predškolského zariadenia MŠ. Náklady na škôlku
sú vo výške 40 €. Matka uviedla, že domnelý otec dlhodobo nejaví záujem o dieťa. Nevyvíja žiadnu
aktivitu. Naposledy videl maloletú, keď mala 10 mesiacov. Na jej výživu neprispieva. Naposledy s otcom
komunikovala v júni 2015. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť, zveriť dieťa do starostlivosti
matky a styk neupravovať.

11. Podľa článku 1 ods. 3 písm. a) Nariadenia rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností toto nariadenie
sa nevzťahuje na určenie alebo popretie rodičovstva.
Podľa § 23 ods. 1, 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo
zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy
medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu,

na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd
môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom výkon
rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 106 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania vo veciach určenia
rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je
príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Podľa 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.
Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.
Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konštatuje, že bola daná jeho právomoc
na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že boli splnené zákonné
podmienky pre určenie otcovstva rozhodnutím súdu, nakoľko rodičia nie sú manželia a k určeniu

otcovstva nedošlo ani súhlasným vyhlásením rodičov. Mal. sa narodila dňa 27.07.2014, t.j. v období,
keď navrhovateľka viedla spoločnú domácnosť s odporcom. Súd mal nesporne preukázané, že v čase,
od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní súložil s navrhovateľkou len
odporca, ktorý bol aj prítomný pri pôrode. Odporcovi bol doručený aj návrh, ku ktorému sa nevyjadril a
svoje otcovstvo nepoprel. V súlade s ust. § 94 Zákona o rodine sa tak za otca mal. X. Konečnej považuje

odporca.

13. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností a o výžive mal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o mal.
od jej narodenia nepretržite vykonáva navrhovateľka. Táto má vytvorené vhodné podmienky pre jej

zdravý vývoj a rozvoj. Odporca sa o mal. nezaujíma. Na jej výživu neprispieva. Je v najlepšom záujme
maloletej, aby osobnú starostlivosť o mal. aj naďalej vykonávala matka, ktorej súd zároveň zveril
oprávnenie mal. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Pri určovaní výšky výživného
súd zohľadnil odôvodnené potreby mal. zodpovedajúce jej veku, a to aj za obdobie pred podaním
návrhu. Súd dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie

výživného spätne, a to od 01.06.2015, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Navrhovateľka
sa s odporcom dohodla, že tento jej bude prispievať na výživu mal. Keďže odporca na výživu mal.
neprispieval, navrhovateľka sa s ním snažila skontaktovať, avšak bezúspešne. Navrhovateľka sa
oprávnene domnievala, že odporca jej bude prispievať na výživu mal. dobrovoľne tak, ako to prisľúbil. Poneúspešných pokusoch skontaktovať sa s odporcom tak pristúpila k podaniu tohto návrhu. Za obdobie
od 01.06.2015 do septembra 2017 mala matka len príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku a
prídavku na mal. X.. Za celé uvedené obdobie bývala u svojej matky. Od septembra 2017 je matka

zamestnaná. Na strane otca mal súd preukázané jeho príjmové pomery len januára 2017, odkedy je
jeho príjem vo výške 650 €. Súd nemal komplexne preukázané pomery na strane otca. Aj napriek
tomu súd vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a po zohľadnení
potenciálneho príjmu, ktorý by mohol otec dosahovať, ak by vynaložil očakávanú snahu na osobu v
produktívnom veku, a skutočnosť, že osobnú starostlivosť o mal. vykonáva od jej narodenia nepretržite

výlučne navrhovateľka, je dôvodné odporcu zaviazať povinnosťou prispievať na výživu mal. súdom
určeným výživným. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj to, že odporca sa o mal. nezaujíma,
nestretávasasňouažiadnym(finančným,vecnýmplnením)spôsobomnajejvýživuneprispieva.Všetky
jej každodenné potreby, bývanie, stravu, voľný čas, škôlku, zdravotný stav zabezpečuje výlučne matka.
Pokomplexnomzhodnotenípomerovnastranerodičovaindividuálnychpotriebmal.zodpovedajúcichjej
vekuzaobdobieod01.06.2015súddospelkzáveru,žesúdomurčenávýškavýživnéhojeprimeranáako

odôvodneným potrebám mal. tak aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Do septembra 2017, kedy sa
matka zamestnala, mala príjem pozostávajúci len zo sociálnych dávok a prídavku na dieťa. Od uvedenej
doby jej príjem síce vzrástol, ale súčasne vzrástli aj náklady spojené s dochádzkou mal. do materskej
školy.Súduvádza,žeurčenievýživnéhoniejebezhraničné,alejeobmedzenépríjmovýmiamajetkovými
pomermi povinného rodiča a v neposlednom rade aj odôvodnenými potrebami maloletej. Na matkou

navrhovanú výšku výživného neboli splnené tieto podmienky. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť
od 01.06.2015, potom zameškané výživné vzniklo za obdobie od 01.06.2015 do 28.02.2018. Výšku
zameškaného výživného súd vypočítal ako násobok počtu zameškaných mesiacov a výšky súdom
určeného výživného. S prihliadnutím na výšku zameškaného výživného a súdom zistené pomery otca,
súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným k

rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Keďže žiaden
z rodičov sa nedomáhal úpravy styku, súd k úprave styku nepristúpil.

14. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto

konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.