Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201014
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.,
G. XXXX/XX proti žalovanému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G., F. XXX, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca 2017,
č. k. 18C/14/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia

neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 01.07.1992 medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N.
S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. S.. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovaniu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
nie je dôvodná. Civilný sporový poriadok, ako predpis upravujúci konanie pred súdom, neobsahuje
ustanovenia, podľa ktorých by sa strana sporu mohla domáhať určenia, či tu je alebo nie je právny
vzťah, t. j. napr. určenia neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade však žalobkyňa podala žalobu
ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý takýto spôsob úpravy vzťahov medzi stranami

umožňoval v ustanovení § 80 písm. c/, a preto za použitia ustanovenia § 470 ods. 2 CSP súd na daný
prípad aplikoval toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom úspešnosti takejto
určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia a jednak existencia naliehavého právneho záujmu. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Pre úspešnosť
žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti sú
predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu musia byť žalovaní

všetci účastníci právneho úkonu. Je nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti žaloby o
určenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, aby boli žalovaní všetci dotknutí účastníci. V danom
prípadesažalobkyňasvojoužaloboudomáhalaurčenianeplatnostiprávnehoúkonu-kúpnejadarovacej
zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a
obdarovaným v jednej osobe Z. S.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo preto potrebné, aby na strane
žalovaných vystupovali obe strany predmetnej kúpnej a darovacej zmluvy, teda nie len žalovaný ako
kupujúci a obdarovaný, ale aj predávajúci a darca, prípadne, ak niektorí z nich už nežijú, ich právny

nástupcovia. Keďže tomu tak nebolo, zamietol súd žalobu žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie bez skúmania ďalších podmienok, a to naliehavého právneho záujmu. Podľa § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu všaknevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že všetky
doklady, ktoré doložila sa zakladajú na pravde, sú podložené dokladmi a nie bludmi, ktoré uvádza
žalovaný.Vytýkalasúduprvejinštancie,ženevzaldoúvahy,žetuideoverejnýzáujemvšetkýchobčanov
bývajúcich v obci, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom pre zahradenú cestu. Zdôraznila, že
žalovanému nič nedarovala, ani nepredala lebo na rozdiel od neho má toľko hrdosti a čestnosti, že

nepodvádza, žiadala, aby žalovaný doložil doklad o prevzatí peňazí, ktoré mal zaplatiť predávajúcim.
Uviedla, že ešte za života svojej matky bola poverená riešiť tieto rodinné udalosti, týkajúce sa dedičstva,
tak v tejto veci zastupuje svoju matku, jedná v jej mene. Dedičské konanie je na najvyššom súde,
pretože list vlastníctva, ktorým bol rozdelený majetok ešte v roku 1910 porušila rodina Z. S., nechcela
sa uspokojiť s tým, čo zdedili, ale chceli všetko. Jej babka si na tomto pozemku postavila rodinný dom,
kde bývala so svojou dcérou I., teda jej mamou od roku 1937 až do svojej smrti. K žalobe sa pripojili aj

vlastníci - deti po Z. S., ktorá mala podpísať zmluvu v deň svojej smrti po týždni v kóme. V doplnenom
odvolaní žalobkyňa uviedla, že sporný pozemok bol vyvlastnený už v roku 1950 a nikto z detí po Z. S.
žiadnu kúpnu zmluvu nepodpísal. Poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila doklady týkajúce
sa vyvlastnenia spornej cesty. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej žalobe
v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola so svojou matkou
pri podpise zmluvy, peniaze boli vyplatené pred podpisom zmluvy tak, ako je v zmluve uvedené a tieto
prevzala žalobkyňa. Ďalej uviedol, že I. F. nikdy nenapadla túto zmluvu a ani nikto z účastníkov tejto
zmluvy, a ani ich právni nástupcovia. C. č. XXXX/X, ktorú žalobkyňa uviedla ako vyvlastnenú, nie je a

ani nikdy vyvlastnená nebola a ani cez ňu neviedla cesta.

4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že kúpna a darovacia zmluva je
dokázaný podvod. Parcela č. XXXX bola ako cesta vyvlastnená, vyvlastňovacie dokumenty získala z
archívu a boli dodané všetkým, ktorých sa vyvlastnenie týkalo. V ďalšej argumentácií žalobkyňa zotrvala

na svojich vyjadreniach a trvala na podanej žalobe.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219

ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaných. Konštatoval, že pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých
účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti sú predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či

neplatnosti právneho úkonu, musia byť žalovaní všetci účastníci právneho úkonu. V danom prípade sa
žalobkyňa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej a darovacej zmluvy
uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a
obdarovaným v jednej osobe Z. Dražkovcom. D. názor, že v danom prípade bolo preto potrebné, aby na
strane žalovaných vystupovali obe strany predmetnej kúpnej a darovacej zmluvy, teda nielen žalovaný

ako kupujúci a obdarovaný, ale aj predávajúci a darca, prípadne, ak niektorý z nich už nežijú, ich právni
nástupcovia. Keďže tomu tak nebolo, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu žalobkyne
zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s

odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

7. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo, aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnomprocesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých

sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

8. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je
vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

9. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej (darovacej) zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto
zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak v
konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa týka tak predávajúceho, ako aj
kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z
účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že

stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takejto žalobe musia byť všetci účastníci
právneho úkonu, príp. ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich; inak
žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

10. O takýto prípad v danej veci ide. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti

právneho úkonu - kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S.,
I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. S.. Stranami sporu mali preto
byť všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, resp. ich právni nástupcovia. Keďže žaloba žalobkyne
smerovala iba proti žalovanému Z. S., ako kupujúcemu a obdarovanému a ostatní predávajúci a darca
nevystupujú v konaní na strane žalovaných, bolo potrebné žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie zamietnuť.

11. Odvolanie žalobkyne bolo preto neopodstatnené.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).