Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215201093
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8215201093.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Československá obchodná

banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Malata,
proti žalovanému: H. F., X..: X.XX.XXXX, V. L.: D. XXX, XXX XX L., F. C. D. XX, XXX XX L., o zaplatenie
1040,53 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 594,47 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo
sumy 387,56 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 2.3.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.040,53 Eur (istina v sume 663,88 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 270,68 Eur
a úrokom z omeškania vo výške 105,97 Eur), úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 663,88 Eur od

1.2.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 934,56 Eur od 1.2.2015 do
zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe žiadosti žalovaného reg. č. XXXXXXXXXR z
1.8.2007vystavilžalovanémuoznámenieoposkytnutípovolenéhoprečerpania,ktorýmdošlokuzavretiu
zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle bodu 2. Obchodných podmienok pre
povolené prečerpanie bežného účtu a to do výšky limitu 20.000,- Sk, t.j. 663,88 Eur. Zmluvné strany sa

dohodli na výške úrokovej sadzby a výške sadzby úroku z omeškania v zmysle VZP pre prečerpanie s
tým, že aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke.
Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky, žalobca dňa 30.9.2013 určil splatnosť úveru v súlade
s článkom IX ods. 1 písm. e) VZP pre prečerpanie. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaná suma vo
výške 1.040,53 Eur pozostáva z istiny vo výške 663,88 Eur, úroku vo výške 270,68 Eur vyčísleného ku
dňu31.1.2015aúrokuzomeškaniavovýške105,97Eurvyčíslenéhokudňu31.01.2015.Výškaúrokupri
povolenomprečerpanípredstavujesadzbu18,90%ročneavýškaúrokuzomeškaniapodľaustanovenia

§ 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 1.10.2013 (deň nasledujúci po splatnosti - zosplatnení úveru) vo
výške 8,50 % ročne.

3. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 7.5.2015 písomne nevyjadril.4. Vo veci súd rozhodol najskôr rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č. k. 5C/112/2015-65 zo 14.3.2017,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že v súlade

s ustanovením § 297 CSP bolo na prejednanie veci nariadené pojednávanie na deň 14.3.2017.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.2.2017 do jeho
elektronickej schránky. Žalovaný predvolanie na pojednávanie vzal na vedomie na predchádzajúcom
pojednávaní dňa 22.2.2017. Na nariadené pojednávanie sa žalobca a ani jeho právny zástupca
nedostavili. Podaním doručeným dňa 8.3.2017 ospravedlnili svoju neúčasť najmä s ohľadom na zásadu

hospodárnosti konania, keď z nimi doložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení vyplýva
dôvodnosť uplatneného nároku, čo do právneho titulu i výšky. Zároveň vyslovili súhlas, aby sa vo veci
konaloarozhodlobezichúčasti.Žalovanýprítomnýnapojednávaní,navrholožalobežalobcurozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. V predvolaní na pojednávanie bol žalobca i jeho právny zástupca
poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca a jeho
právny zástupca síce svoju neprítomnosť včas ospravedlnili, avšak z obsahu ospravedlnenia nevyplýva,

aby v účasti na pojednávaní im bránili vážne okolnosti. Preto bola žaloba rozsudkom pre zmeškanie
zamietnutá.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 7 Co 135/2017-81 z 28.11.2017
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/112/2014-65 zo 14.3.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

súdu prvej inštancie. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie neboli vo veci splnené. Čo treba rozumieť pod pojmom pojednávanie vyplýva z ustanovenia
§ 177 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Od nariadenia
pojednávania je ale potrebné odlíšiť odročenie pojednávania upravené v ustanovení § 183 CSP, o
ktorom podľa ustanovenia § 184 CSP rozhoduje súd. V prejednávanej veci k žiadnemu nariadeniu

pojednávania na deň 14.3.2017 nedošlo, nakoľko na tento termín bolo len odročené už skôr nariadené
pojednávanie na deň 22.2.2017. Žalovaný prítomný na pojednávaní konanom dňa 22.2.2017 nenavrhol
o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Podanie takéhoto návrhu až na odročenom
pojednávaní na deň 14.3.2017 následok predpokladaný v ustanovení § 278 CSP spôsobiť nemohlo.
Cieľom kontumačných rozsudkom je postihnúť procesnú pasivitu, či už žalobcu alebo žalovaného

a urýchliť priebeh konania. Aby tento účel mohol byť naplnený úmyslom zákonodarcu rozhodne
nebolo to, aby stranám sporu sa umožnilo po neobmedzene dlhú dobu predkladať návrhy na vydanie
kontumačných rozsudkov. Takéto návrhy môžu byť predkladané jedine na pojednávaní nariadenom na
prejednanievecipodľaustanovenia§177ods.1CSPanieajnaďalšíchodročenýchpojednávaniach.Pri
opačnom výklade by najmä v prípadoch dlhodobých sporov a vykonaného rozsiahleho dokazovania bolo

možné na akomkoľvek odročenom pojednávaní dosiahnuť, pri splnení zákonných podmienok, vydanie
rozsudku pre zmeškanie.

6. Po vrátení veci súdu prvého stupňa bol v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove
nariadený nový termín odročeného pojednávania na 20.3.2018, ktoré bolo bez rozhodnutia o merite

odročené na termín 14.5.2018, na ktorom súd uznesením ukončil dokazovanie a vo veci vyhlásil tento
rozsudok.

7. Súd celkovo vo veci vykonal pojednávania v dňoch 20.2.2017, 14.3.2017, 20.3.2018 a 14.5.2018,
na ktorých sa oboznámil so stanoviskom žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením sa s

listinnými dôkazmi predloženými do spisu stranami sporu a to: oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti č. XXXXXXXXXR z 1.8.2007, ktorým mala byť uzatvorená zmluva o povolenom
prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle bodu 2. obchodných podmienok, obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie na č.l. 11-12, oznámenie o zosplatnení úveru na č.l. 13 s kópiami podacieho hárku
č. EPH001227099 o doručení tohto oznámenia na č.l. 14, prehľad o vykonaných úhradách k úverovému

účtu na č.l. 15, oznámené úrokové sadzby platné od 15.1.2015 na č.l. 17, vyčíslenie pohľadávky k
31.1.2015 na č.l. 18, kópia výpisu z účtu na č.l. 28-45, prehľadová tabuľka k úverovému účtu na č.l. 58,
oznámenie o postúpení pohľadávky z 29.9.2017 predložené žalovaným a zistil tento skutkový a právny
stav.

8. Žalovaný k veci najskôr uvádzal, že žalobcom mu bol doručený prípis z 29.9.2017, ktorým mu bolo
oznámené postúpenie pohľadávky z predmetného úveru na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o.,
preto namietal, či žalobca vôbec môže požadovať žalované plnenie. Následne uvádzal, že nevie prečo
od neho požadujú žalovanú sumu, pretože dom zaťažený úverom je predaný, pričom úvery už mali byťsplatené. Úvery, ktoré mal s manželkou v ČSOB, a.s. splácal nejaký čas aj po rozvode manželstva,
uhrádzať však mal celkové sumy, pričom tvrdil, že ČSOB, a.s. žiadal, aby boli platby zarátané aj na
tento úver. Keďže tieto sumy mali byť rozpočítané na viac úverových vzťahov, vznikol tento dlh. Na dotaz

súdu, či má relevantný doklad o tom, či sumu, ktorú vkladal na splatenie týchto úverov žiadal započítať
na úhradu dlhu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania uvádzal že takýto doklad nemá,
mal by mať len doklady o tom, že úver splácal v istom rozsahu aj po rozvode manželstva a že žalobca
tieto vklady rozpočítaval na viaceré jeho úvery. Pripustil, že časť tohto úveru ešte stále nie je splatená.
Uviedol, že úver bol vzatý za čias, keď bol v manželstve so svojou manželkou, ktorá mu mala vyberať

finančné prostriedky z účtu, pričom pokiaľ mu bude vyplatená nejaká suma z dražby, tak ňou tento úver
vyplatí a ak nie, nemá z čoho tento dlh zaplatiť.

9. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 1.8.2007,
ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému povolené
prečerpanie k bežnému účtu ČSOB č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky úverového limitu 20.000,- Sk

(663,88 Eur). Z tejto listiny zároveň vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a
sadzby úroku z omeškania bude určená v obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného
účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy.

10. Z čl. IV bodu 1 pripojených obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu

vyplýva, že čerpané peňažné prostriedky až do výšky Úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou
dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu a jej výška je uvedená v Oznámení Banky o stanovených
úrokovýchpodmienkachvkladovaúverovvslovenskejmene ajeplatnákudňu,ktorýzakladápovinnosť
Majiteľa účtu plniť podľa Zmluvy. Z čl. IV bodu 4 uvedených podmienok vyplýva, že výška úrokovej
sadzby a sadzba úroku z omeškania sú dohodnuté v súlade s Oznámením Banky o stanovených

úrokových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene vo výške uvedenej v tomto oznámení.
Oznámenie Banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene
uverejňuje Banka prevádzkových priestorov pobočiek Banky a na www.csob.sk .
Z čl. IV bodu 5 uvedených podmienok vyplýva, že banka navrhne Majiteľovi účtu novú úrokovú sadzbu
v súlade s ods. 4 tohto Článku. Keď Majiteľ účtu s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí a zmluvné

strany sa nedohodnúť inak, je Majiteľ účtu povinný najmenej do dňa novo navrhovanej úrokovej sadzby
túto skutočnosť Banke písomne oznámiť. Písomný nesúhlas Majiteľa účtu so zmenou úrokovej sadzby je
považovaný za výpoveď Zmluvy. V tomto prípade až do zaplatenia Úveru Banka účtuje úroky v doposiaľ
zmluvne dohodnutej výške. Banka a Majiteľ účtu sa výslovne dohodli, že v prípade, ak Majiteľ účtu
uvedeným spôsobom a v stanovenej lehote nevyjadrí svoj nesúhlas, bude úver úročený touto novou

úrokovou sadzbou. Z čl. IV bodu 7 uvedených podmienok vyplýva, že banka je oprávnená účtovať
Majiteľovi účtu za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania odplatu, ktorú predstavujú
poplatkyBankypodľaSadzobníkaBanky.Vzmyslečl.IXbodu1písm.e)uvedenýchpodmienokvyplýva,
že v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa
ktorých bolo poskytnuté povolené prečerpanie a ktorá môže podľa posúdenia Banky ohroziť včasné

a úplné splnenie záväzkov Majiteľa účtu, najmä pokiaľ môže banka vyhlásiť, že všetky pohľadávky z
poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení Banky.

11. Listom zo dňa 1.10.2013 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení úveru“ žalobca oznámil
žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal svoj dlh z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a

nie je možné z neho čerpať prostriedky na úhradu jeho záväzku, stal sa celý jeho dlh dňom 30.9.2013
splatným v súlade s Podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou zmluvy.
V zmysle oznámenia dlžná čiastka žalovaného mala činiť sumu 835,39 Eur.

12. Zo žalobcom predloženého prehľadu o čerpaní a splácaní úveru vyplýva, že žalovaný čerpal úver

prvý krát v mesiaci august 2007 a následne aj v ďalších mesiacoch, posledný krát v mesiaci december
2012.Napoplatkochcelkovozaplatilpočasúverovéhovzťahusumu276,32Euratovmesiacoch3/2010,
1/2011, 2 až 5/2012, 7/2012, 10-11/2012, 1-2/2013 a 6/2013. Sumu 66,74 Eur vykazoval žalobca v
označenom prehľade ako sumu neuhradených poplatkov. Ďalej bolo zistené, že za poskytnutie úveru
boli najskôr žalobcom uplatňované úroky vo výške 15 %, od mesiac december 2009 vo výške 16,90 %

a od mesiaca apríl 2013 vo výške 18,90 %, pričom dlh na úrokoch z úveru k 30.9.2013 mal v zmysle
žalobcom predloženého prehľadu predstavovať sumu 100,94 Eur a kapitalizované úroky z omeškania
k 31.1.2015 v sume 105,97 Eur.13. Z obsahu žalovaným predloženého oznámenia z 29.9.2017 súd zistil, že žalobca postúpil na
spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. svoje pohľadávky z úverov reg. pod č. XXXXXX a XXXXXX,
nie však predmetná pohľadávka registrovaná zo zmluvy o povolenom prečerpaní pod č. XXXXXXXXXR.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je

dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom

účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

18. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.22. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

24. Podľa ods. 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

25. Podľa ods. 3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

26. Podľa čl. 5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi
v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

27. Podľa čl. 6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný

zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a jepre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaný na základe
zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu vyčerpal sumu do maximálneho limitu, t.j. sumu 663,88
Eur, ktorú ale v priebehu úverového vzťahu prestal splácať, preto žalobca v zmysle článku IX bod 1
písm. e) vyhlásil splatnosť ku dňu uvedenom v písomnom oznámení banky t. j. ku dňu 30.09.2013.
K tomuto dňu predstavovala výška zostatku úveru sumu 663,88 Eur, zmluvný úrok 100,94 Eur a úrok

z omeškania vo výške 3,59 Eur. Žalovaný tieto skutkové okolnosti prípadu v podstate nerozporoval a
hlavne neprodukoval žiadne relevantné a preukázateľné dôkazy (napr. potvrdenia, výpisy a podobne),
že tieto svoje záväzky k tomuto dňu mal splatené, resp. ich dodatočne splatil. Súd jeho obranu, že dlh z
úveru splácal aj po rozvode manželstva nemohol akceptovať, pretože ním uvádzané okolnosti o zániku
tohto dlhu ničím nepreukázal, išlo v podstate o nekonkrétne tvrdenia, že vykonával platby na úhradu
tohto dlhu, ktoré ničím nepodložil. Nedôvodná bola aj jeho skoršia obrana o postúpení pohľadávky

na iný subjekt odlišný od žalobcu, čím bola spochybňovaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, keďže
súd z obsahu žalovaným predloženého oznámenia z 29.9.2017 zistil, že na spoločnosť DPS financial
consulting s.r.o. boli postúpené jeho pohľadávky z iných úverov reg. pod č. XXXXXX C. XXXXXX, nie
však predmetná pohľadávka registrovaná zo zmluvy o povolenom prečerpaní pod č. XXXXXXXXXR.
Preto súd považuje záver o vecnej aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní za preukázaný.

34. Súd však zároveň skúmal dôvodnosť výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému,
pričom zo žalobcom predloženého prehľadu k úveru bolo zistené, že žalobca započítaval realizované
úhrady žalovaného na splatenie čerpaného úveru aj na poplatky, v sume 276,32 Eur. vo vzťahu
k týmto poplatkom je potrebné uviesť, že žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal právny dôvod

uplatnenia týchto poplatkov voči žalovaným poskytnutým platbám na úhradu úveru a to ako zo znenia
uzavretej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, ani zo znenia pripojených
Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Z obidvoch týchto dokumentov
tvoriacichzmluvnúdokumentáciupredmetnéhoúverutotižnevyplývaprávožalobcuúčtovaťžalovanému
konkrétne poplatky. Článok. IV bodu 7 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu

obsahuje len odkaz na Sadzobník Banky, ktorý však podľa ustanovení zmluvy netvorí jej neoddeliteľnú
súčasť. Žalobca uvedený sadzobník v konaní ani nepredložil a nebolo preukázané ani oboznámenie sa
žalovaného s týmto sadzobníkom. V tejto súvislosti súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná

sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil

potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tieto poplatky a teda
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal, za čo (napríklad za aké porušenia zmluvy) boli tieto
poplatky skutočne účtované a aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli,

aby súd mohol oprávnenosť týchto poplatkov posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobca nepreukázal súdu ani zaslanie prípadných upomienok a ani nepreukázal, že by
mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške a prípadne aké
protiplnenia žalovanému boli žalobcom poskytnuté. Uvedené poplatky tak pravdepodobne predstavujú
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov

dodávateľa, čo sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches
Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky
za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej knižnej forme, skúmanie a
preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Preto v tejto časti súd žalovaný nárok na uplatnenú

istinu dlhu 663,88 Eur krátil o súčet týchto poplatkov v sume 276,32 Eur a na istine priznal len sumu
387,56 Eur.35. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky, súd dospel k záveru, že tieto neboli dohodnuté ani
v zmluve a ani v pripojených Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu,
keďže tieto len odkazovali na Oznámenie žalobcu o stanovených úrokových podmienkach vkladov

a úverov. Keďže v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je aplikácia uvedeného zákona na daný úverový
vzťah vylúčená, súd na prípad považoval za aplikovateľný § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého má žalobca nárok na obvyklý úrok. Úrok, ktorým žalobca úročil žalovaný úver

(15 %, 16,9 % a od mesiaca apríl 2013 vo výške 18,90 %) súd nepovažoval za rozporný s
dobrými mravmi pretože podstatne neprevyšoval priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk
v predmetnom období (bližšie ), preto žalobu v časti, v ktorej žiadal žalobca
zaplatenie úroku do zosplatnenia, t.j. do 30.9.2013 (čo z prehľadovej tabuľky zodpovedá sume 100,94
Eur) považoval za dôvodnú.

36. Pokiaľ ide o uplatnený úrok zo sumy povoleného prečerpania za obdobie po zosplatnení, súd v
tejto časti žalovanému nároku nevyhovel. Vychádzal zo záveru, že za úver možno dohodnúť úroky
a že možno dohodnúť aj obdobie za užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon
teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a

žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a
to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má
dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník
mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok
nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či

už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá
zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších
úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa.
Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov
popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy,

ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon
totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

37. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej

istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda

zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,

ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy,

pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.
Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo
dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo

143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa
18.9.2012.38. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobcovi priznal nárok na nesplatenú istinu v sume 387,56 Eur
(zníženú o vyššie uvádzané poplatky), ako aj nárok na zmluvný úrok do dňa zosplatnenia vo výške
100,94 Eur, pričom v prevyšujúcej časti ohľadom uplatneného nároku na istinu a zmluvný úrok žalobu

zamietol. Žalobcovi priznal taktiež kapitalizovaný úrok z omeškania vyčíslený k 31.1.2015 v sume 105,97
Eur (do dňa zosplatnenia 30.9.2013 bol tento len vo výške 3,59 Eur), t.j. celkovo sumu 594,47 Eur
a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z nezaplatenej istiny dlhu t.j. zo sumy 387,56
Eur od 31.1.2015 do zaplatenia, pričom mal za to, že žalobca nemôže žiadať priznať príslušenstvo z
príslušenstva (neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania) pre zákaz anatocizmu,

čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012
resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002). Z vyššie uvedených dôvodov tak bola
žaloba nad sumu 594,47 eur zamietnutá ako nedôvodná.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v

57 % uplatneného práva (priznaná suma vo výške 594,47 Eur z pôvodne žalobcom uplatnenej sumy
vo výške 1040,53 Eur), po zarátaní úspechu žalovaného v rozsahu 43 % žalobcom uplatneného práva
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 14 % (57 % - 43 %) do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Keďže žalovaný nebol vo väčšine proti nemu uplatneného práva úspešný,
priznanie náhrady trov konania v jeho prospech neprichádzalo do úvahy.

40. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa
§ 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.