Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115213661.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinove a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: X. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F.
O. W. XX, XXX XX F., právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50, 080 01
Prešov proti žalovaným: 1. G.. U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. O. W. XX, XXX XX F., 2. F.. Ľ. O., A..
XX.XX.XXXX, W. F. O. W. XX, XXX XX F., právne zastúpených: JUDr. Daniela Straková, advokát, so

sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva k časti parcely registra I. O. Č..
XXXX, O..Ú.. F., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14. 11. 2016, č. k.
9C/223/2015-122 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal určenia, že do jeho výlučného
vlastníctva patrí bližšie nedefinovaná parcela registra CKN o výmere 159 m2, ktorá by mala byť určená
geometrickým plánom. Žalobca vychádzal z toho, že s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX, a to parciel CKN č. XXXX a č. XXXX. Žalovaní sú evidovaní

ako vlastníci parcely č. XXXX, pričom časť uvedenej parcely o výmere 159 m2 bola pôvodne súčasťou
mpč. XXXX/X vo vlastníctve jeho právnych predchodcov. Po prednese právneho názoru súdu prvej
inštancie žalobca pôvodný petit žaloby zmenil a uvedenú zmenu súd prvej inštancie pripustil uznesením
zo dňa 17. 10. 2016. Podľa súdu prvej inštancie bolo pre predmetné konanie podstatné, že žalobca
sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva na skutkovom základe, že je vlastníkom
pozemkuovýmere159m2,nachádzajúcehosavsúčasnostivrámciparcelyXXXX,k.ú.F.vovlastníctve

žalovaných. Má za to, že ide o pozemok, ktorý mu patrí z dôvodu reštitučného nároku po jeho právnych
predchodcov, ktorý bol v roku 1960 vyvlastnený a ohľadom tohto pozemku si uplatnil reštitučný nárok,
o ktorom doteraz rozhodnuté nie je z dôvodu prerušenia konania. V prejednávanej veci je potrebné
vychádzať z toho, že reštitučné predpisy sú k predpisom všeobecným, teda k ust. § 126 Občianskeho
zákonníka predpismi špeciálnymi, pričom platí právna zásada, že všeobecný predpis možno uplatňovať
až vtedy, ak nastane situácia, ktorá nie je pokrytá predpisom špeciálnym. Na základe všeobecného

predpisu nemôže v prejednávanej veci súd rozhodovať o určení vlastníckeho práva, pretože v rámci
tohto rozhodovania nemôže zohľadňovať kritériá, ktoré pre vydanie veci stanovuje zákon č. 229/1991
Zb.. Podstatou konania je totiž vydanie veci a žaloba o určenie bola právnou praxou pripustená iba pre
to, že orgány katastra na základe rozhodnutia súdu o vydaní veci, zápis vlastníckeho práva nevykonali. V
prejednávanej veci, ak by súd teda určil v prípade preukázania nároku vlastnícke právo žalobcu, bolo by
takétorozhodnutiedôvodomnapožiadavkuvyprataniaspornéhopozemkužalovanými,pričombysúdpri

svojom rozhodnutí nemohol zohľadniť tie skutočnosti, ktoré by prípadne neumožňovali sporný pozemok
žalobcovi vydať. Pokiaľ žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2013 pod sp. zn.II. ÚS 468/2012 uvedené rozhodnutie neprelamuje reštitučné zákonodarstvo tým, žeby umožňovali vo
veciach, v ktorých možno uplatniť reštitučný nárok podať žalobu podľa všeobecných predpisov. Uvedený
nález Ústavného súdu SR sa týka prípadu, kedy k zabratiu majetku štátom došlo bez právneho dôvodu.

V takomto prípade teda logicky osoba svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku nestratila a keďže došlo
k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, nemožno si reštitučný nárok uplatniť. V prejednávanej
veci však žalobca výslovne tvrdil, že pozemok určenia vlastníckeho práva, ku ktorému sa domáha bol
predmetom vyvlastnenia, a preto nejde o zabratie majetku bez právneho dôvodu.

3. V ďalších dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na genézu prevodu parcely CKN XXXX
toho času vo vlastníctve žalovaných. Uviedol, že žalobca nepreukázal, aby relevantným spôsobom
upozornil žalovaných, že užívajú jeho pozemok. Tvrdenie o upozornení, že pes behá po jeho pozemku,
nemohlo vyvolať dôvodnú pochybnosť žalovaných o ich vlastníckom práve. O spochybnení ich
vlastníckeho práva sa dozvedeli až v roku 2010 pri stavebnom povolení na stavbu garáže. Zo strany
žalobcu nebolo spochybnené, že minimálne od roku 1988 (dedičské konanie po Y. O.) do roku 1995 a

následne do roku 2000 bola parcela č. XXXX, k. ú. F.Š. užívaná v hraniciach uvedených v katastrálnej
mape. Je teda zrejmé, že ak by tu existovali zákonné prekážky zmluvného nadobudnutia parcely
spoločnosťou F. X.. H..E.. v roku 1995, tak táto by sa stala vlastníkom na základe vydržania. Na základe
uvedeného potom možno dospieť k záveru, že žalovaní predmetnú parcelu vydržali či už samostatne
alebo ich právnymi predchodcami. Tretím dôvodom pre zamietnutie žaloby je dobromyseľnosť žalobcov.

Poukázal na závery týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka rozhodnutia NS ČR
pod sp. zn. 31Cdo/353/2016 a Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 549/2015. Z vyššie uvedeného
podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že pri netvrdení a nepreukázaní nedostatku dobrej viery u
žalovaných v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpy parcely CKN č. XXXX z roku 2000, patrí
im vlastnícke práva k uvedenej parcely aj v prípade, ak nadobudnutie tejto parcely niektorým z právnych

predchodcov by eventuálne bolo absolútne neplatné.

4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že pokiaľ súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil v civilnom konaní je ten istý, aký

si uplatnil pred príslušným štátnym orgánom, nemohol rozhodnúť o zamietnutí žaloby, ale bol povinný
postupovať v zmysle ust. § 159 CSP a konanie zastaviť pre prekážku litispendencie. Dal do pozornosti,
že rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, sp. zn. X115/2009/Se zo dňa 02.01.2014 v
spojenísrozhodnutímOkresnéhoúraduPrešovpodsp.zn.Xo7/2014/MRR-01bolodkázaný napodanie
určovacej žaloby. Uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn.

II ÚS 468/2012 zo dňa 14.02.2013. So zreteľom na predložené rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu zo dňa 02.05.2006, z ktorého vyplýva, že žalobca je oprávnená osoba, pretože spĺňa podmienky
podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n), p) a r) zákona č. 229/1991 Zb., je nepochybné, že na situáciu žalobcu
dopadá vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, keďže sa mu má vydať nehnuteľnosť, ktorá na štát
prešla v dôsledku jej prevzatia bez právneho dôvodu.

5. K záveru súdu prvej inštancie, že nebola spochybnená dobrá viera nadobúdateľov od roku 1988
do roku 2010 uviedol, že ide o zjavne nesprávny záver, keďže si svoj reštitučný nárok na štátnom
orgáne uplatnil ešte 09.03.1992, a preto bola voči každému z nich vznesená námietka, že časť ich
nehnuteľnosti patrí do vlastníctva žalobcu. Z uvedeného konania potom vyplýva, že po dni 09.03.1992

bolo každej osobe zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľnosti známe, že žalobca si uplatňuje svoj
nárok v osobitnom konaní, pretože tieto osoby boli v dôsledku uplatnenia nároku považované za osoby
dotknuté.

6. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 549/2015, na ktorý poukazoval súd

prvej inštancie je nepochybné, že žalobcu nie je možné považovať za nedbalého vlastníka, keďže
sa sústavne od roku 1992 na súdoch a iných štátnych orgánoch domáha svojich vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam, ktoré boli v minulosti bez právneho dôvodu prevzaté štátom. Preto aj princíp
všeobecnej spravodlivosti, ktorý by sa mal podľa Ústavného súdu SR v zmysle jeho nového nálezu
aplikovať svedčí žalobcovi, pretože žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní pri kúpe nehnuteľnosti postupovať

s primeranou obozretnosťou, pričom súd prvej inštancie ani len nevykonal dokazovanie vo vzťahu ku
kúpnej zmluve z roku 2000, ktorou žalovaní nadobudli spornú časť nehnuteľností. Naviac z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti F. boli v čase uzavretia kúpnej
zmluvy z roku 2000 osoby ruskej štátnej príslušnosti, z čoho vyplýva, že žalovaní mali pri kúpepostupovať s vyššou ako obvyklou mierou obozretnosti. Zároveň je nepochybné, že práve predávajúci
bol povinný informovať žalovaných o tom, že na časť prevádzanej nehnuteľnosti si nárokuje žalobca.
Z doteraz uvedeného je preto zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo vykonané

dokazovanie vo vzťahu k dobrej viere žalovaných v takom rozsahu a kvalite, ako to vyplýva z citovaného
nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 549/2015. Na podporu svojho tvrdenia spochybnenia
dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k časti nehnuteľnosti vedených v ich vlastníctve predložil
rozhodnutie P. F. zo dňa 29.05.2009 (č. l. 137 spisu), a to rozhodnutie o umiestnení stavby na parcelách
vo vlastníctve žalovaných CKN XXXX a XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalobca vzniesol

námietku voči jej umiestneniu z dôvodu, že bude postavená na časti parcely vo vlastníctve jeho rodičov.

7. Žalovaní žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 379 - § 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu sa javí ako predčasný právny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby z dôvodov konštatovaných v záveroch jeho rozhodnutia.

10. Okresný úrad Prešov podaním zo dňa 01.03.2018 odvolaciemu súdu oznámil, že žalobca si
žiadosťou zo dňa 09.03.1992 uplatnil reštitučný nárok na pozemky zapísané v pozemnoknižných
vložkách č. XXXX a č. XXX v k. ú. F., ktoré boli vyvlastnené odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo
Rady MsNV v F. Č.. U.. Q..XXXX/XXXXzo dňa 10.11.1960. Konkrétne išlo o parcely mpč. XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a parcelu mpč. XXXX zapísanú v

pozemnoknižnej vložke č. XXX. Listom zo dňa 18.09.2008 žalobca požiadal Správu katastra Prešov
o informáciu k zmene hraníc mpč. XXXX/X v prospech mpč. XXXX/X (toho času CKN XXXX), čím sa
začalo konanie o predbežnej otázke, v dôsledku ktorej nemožno v konaní pokračovať a správny orgán
konanie prerušil rozhodnutím zo dňa 24.11.2008 do vyjadrenia bývalého katastrálneho úradu o príčinách
posunu hraníc z pôvodnej parcely mpč. XXXX/X v prospech parcely mpč. XXXX/X. Správny orgán už o

reštitučnom nároku žalobcu rozhodol okrem časti parcely mpč. XXXX/X, na ktorej malo dôjsť k posunu
hranice v prospech parcely mpč. XXXX/X, na ktorú bolo reštitučné konanie prerušené.

11. Z pripojených spisov správnych orgánov nesporne vyplýva, že žalobca s manželkou ešte dňa 19.08.
2009 iniciovali katastrálne konanie o opravu chýb v katastrálnom operáte a žiadali, aby správa katastra

urobila opravu hranice parcely CKN č. XXXX v zmysle § 59 Katastrálneho zákona tak, že juhovýchodnú
hranicu medzi parcelami CKN č. XXXX a XXXX upraviť podľa geometrického plánu tvoriaceho prílohu
podnetu, čím sa vytvorí koridor vhodný ako prístupová cesta k parcele CKN č. XXXX a tým aj k parcele
č. XXXX a obdobne upraviť severozápadnú hranicu parcely CKN č. XXXX. Z rozhodnutí Okresného
úradu Prešov - katastrálny odbor zo dňa 02.01.2014 pod č. X115/2009/Se, v spojení s rozhodnutím

Okresného úradu Prešov - odbor opravných prostriedkov zo dňa 29.05.2014, č. Xo/7/2014/MRR-01 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3S/4/2011 zo dňa 20.01.2012 vyplýva, že
ešte v roku 1976 bolo pre katastrálne územie F. ukončené THM vykonané podľa vtedy platných právnych
a technických predpisov zákona č. 22/1964 Zb.. Účelom THM bolo porovnať stav evidovaný vo vtedajšej
evidencii nehnuteľnosti so stavom skutočným. Prvou etapou THM bolo miestne vyšetrovanie, pri ktorom

komisionálne a za účasti vlastníkov a užívateľov sa zisťoval priebeh hraníc pozemkov vymedzených
právami k nehnuteľnostiam. Podkladom pre miestne vyšetrovanie bol dovtedajší platný právny operát
EN-pozemková mapa, súpis nehnuteľností, zoznam vlastníkov a užívateľ atď.. Výsledok miestneho
vyšetrovania je zakreslený v náčrte o miestnom vyšetrovaní č. 165, ktorého súčasťou je protokol č.
49 zo dňa 11.09.1970, ktorý bol prečítaný, schválený a žalobcom podpísaný. V záveroch uvedených

rozhodnutí sa konštatuje, že k zmene hraníc dotknutých parciel okrem iného parcely mpč. XXXX/X, toho
času vo vlastníctve žalobcu a mpč. XXXX/X, toho času vo vlastníctve žalovaných došlo pri technicko-
hospodárskom mapovaní THM v roku 1976 a priebeh ich hraníc s vyhlásením platnosti obnoveného
operátu sa stal právoplatným napriek tomu, že nezodpovedal priebehu hraníc uvedených parciel v
pozemkovej knihe. Z uvedeného dôvodu postupom podľa § 59 Katastrálneho zákona nebolo možné

vyhovieť podnetu žalobcu a vykonať opravu operátu, keďže parcely, ktorých by sa oprava týkala sú
dotknuté ďalšími právnymi zmenami a so zmenou hraníc dotknutí vlastníci susediacich parciel vyslovili
nesúhlas.12. Z rozhodnutí NS SR (1Sžo/80/2007, 8Sžo/158/2009, 10Sžr/57/2011, 1Sžr/101/2011,
6Sžo/126/2008) nesporne vyplýva, že správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa
právnej normy ust. v § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch

týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Opravou údajov katastra nemožno riešiť spor o vlastníctvo.
Rozhodnutie vydané podľa uvedeného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky a
samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Opravu chyby v
katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej
alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. zmeny v operáte na základe

neskorších listín. V takomto prípade zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti je možné dosiahnuť len
určovacou žalobou z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov
knehnuteľnostiam,akoajurčovaniečiprávoaleboprávnyvzťahjealebonieje,resp.vyslovenieplatnosti
verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu.

13. Doposiaľ správnymi orgánmi ani súdom nebola jednoznačne vyriešená otázka, či došlo k posunu

hranice parcely mpč. XXXX/X v prospech parcely mpč. XXXX/X a v akom rozsahu, za účelom zistenia,
či je vôbec na strane žalobcu daná vecná aktívna legitimácia v konaní o predmetnej určovacej žalobe
voči žalovaným.

14. V prípade zistenia začlenenia časti parcely mpč. XXXX/X toho času evidovanej na LV č. XXX

do parcely mpč. XXXX/X, t. č. CKN XXXX vedenej na LV č. XXXX neobstojí právny záver súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu prednosti reštitučného konania pred konaním podľa §
126 Občianskeho zákonníka. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, správny orgán prejednávajúci
reštitučný nárok žalobcu nie je oprávnený riešiť spory o vlastníctvo, keďže uvedená právomoc bola
zverená iba súdom v riadnom sporovom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade preukázania

začlenenia časti parcely mpč. XXXX/X do parcely mpč. XXXX/X by správny orgán prejednávajúci
reštitučný nárok žalobcu reštitučné konanie prerušil až do ukončenia sporu o vlastníctvo.

15. Ak sa preukáže začlenenie časti parcely mpč. XXXX/X do parcely mpč. XXXX/X, bude úlohou súdu
prvejinštancieopätovneposúdiťdôvodnosťsvojhoprávnehozáveruonadobudnutívlastníckehoprávak

uvedenejčastinehnuteľnostižalovanýmivydržaním,označenímnadobúdaciehotitulu,odktoréhozačala
plynúť vydržacia lehota a jednoznačným uvedením, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornej
časti nehnuteľnosti vydržaním samostatne alebo titulom práva ich právneho predchodcu.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uviedol ochranu vlastníckeho práva

dobromyseľného nadobúdateľa s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR, z ich záverov vyplýva,
že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, teda
princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximum v obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

konaní.Vdanomprípadesúdprvejinštanciepodľanázoruodvolaciehosúdusazaoberalibahodnotením
skutkovýchokolnostíochranydobrejvieryžalovaných,alespoukazomnavyššieuvedenéprávnezávery
rozhodnutia Ústavného súdu SR je potrebné podrobiť hodnoteniu aj skutkové okolnosti týkajúce sa
ochrany vlastníckeho práva žalobcu, teda či tieto odôvodňujú právny záver postavenia žalobcu ako
nedbalého vlastníka. Z predložených listín a pripojených spisov správnych orgánov nesporne vyplýva,

že žalobca spochybňoval vlastníctvo žalovaných k spornej časti parcely CKN XXXX nielen v rámci
reštitučného konania, ale aj v katastrálnom konaní o oprave chýb údajov operátu a v konaní stavebnom,
ktorého účastníkmi boli aj žalovaní.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude podľa návrhu žalobcu zidentifikovať či pôvodná
parcela mpč. XXXX/X vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX bola čiastočne začlenená do parcelympč. XXXX/X, toho času CKN XXXX na LV č. XXXX k. ú. F. a po doplnení dokazovania opätovne posúdiť
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva v súlade s vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a vo veci meritórne rozhodnúť.

19. Súd prvej inštancie súčasne postupom podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 3 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).