Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108228652
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8108228652.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvovecižalobcov1/P.Z.,narodenéhoX.X.XXXX,bývajúcehovS.,S.,
2/ Z. Z., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v Z., Z., 3/ N. Z., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho
v Z., Z., 4/ P. Z., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho R., E., 5/ L. Z., narodeného XX. XX. XXXX,
bývajúceho v Z., Z., zastúpených JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, 6/ Q. Z., narodeného XX. X. XXXX., naposledy bytom Z., Z., proti žalovaným 1/ P. E.,

narodenému XX. XX. XXXX, bývajúcemu v Z., Z., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom
so sídlom v Prešove, Levočská 12A, 2/ A. Mathiovi, narodenému XX. X. XXXX, bývajúcemu v Z., Z., o
určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/334/2008, o dovolaní
žalobcov 1/ - 5/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2015 sp. zn. 8Co/294/2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2015 sp. zn. 8Co/294/2014 a uznesenie Okresného
súdu Prešov z 25. júla 2014 č. k. 28C/334/2008-328 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Prešov

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)uznesenímz25.júla2014č.k.28C/334/2008-328
uložil žalobcovi 1/ povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 299,98 eura, žalobcom 1/ až
6/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 710,64 eura, a
to v oboch prípadoch v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalovanému 2/ náhradu trov

konania nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady úspechu. Uviedol, že z
dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu mali žalovaní právo na náhradu trov konania. Nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému 2/ odôvodnil tým, že tento si ich neuplatnil. Žalovanému 1/ potom
priznal náhradu trov konania tak, ako je uvedené vyššie.

2. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. apríla

2015 sp. zn. 8Co/294/2014 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Potvrdenie uznesenia súdu
prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou [§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., (ďalej len „O.
s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“)]. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné nepriznať žalovanému 1/ náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ - 5/ dovolanie. Navrhli, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili dovolacím dôvodom uvedeným v § 241 ods.
2 písm. a) O. s. p., ktorý konkretizovali vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. Rozhodnutie
odvolacieho súdu považovali za nepreskúmateľné, pretože nie je možné z neho zistiť na základe akých
skutočností dospel k záveru, že aplikácia § 150 O. s. p. neprichádza do úvahy.

4. Žalovaní svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcov 1/ až 5/ nevyužili.5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“),
pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie
v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania

podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni
2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového
poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania,
ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o
ňom ostala zachovaná (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas na to oprávnenými
subjektami, zastúpenými advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

7. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal.

8.Dovolanieboloprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúdu,akten,ktovkonanívystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania [§ 237 ods. 1 písm. b) O. s. p.].

9. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliadal súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

10. Ustanovenie § 103 O. s. p. ukladalo súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či
sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo
prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré
mal súd povinnosť brať do úvahy aj bez návrhu po celý čas konania, bola podmienka spôsobilosti byť

účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania (v súčasnosti procesnú subjektivitu) má ten,
ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklenten,komujuzákonpriznáva(§19O.s.p.;vsúčasnosti
§ 61 C. s. p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb
vzniká narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne

vyhlásením za mŕtveho.

11. V preskúmavanej veci najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal lustráciu v
Registri obyvateľov, z ktorej vyplynulo, že žalobca 6/ Q. Z. zomrel dňa XX. B. XXXX. Týmto dňom došlo
k strate jeho spôsobilosti byť účastníkom konania.

12. Postup súdu, ak účastník stratil po začatí súdneho konania spôsobilosť byť účastníkom konania,
upravovalo ustanovenie § 107 O. s. p. (v súčasnosti § 63 C. s. p.). Bolo vecou súdu, aby podľa
povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno
pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka. Keďže vo veci samej ide o majetkový spor,

strata spôsobilosti byť účastníkom konania nebránila (ani podľa Civilného sporového konania nebráni)
pokračovaniu v konaní. Súd bol povinný zistiť, na koho prešli po zomrelom účastníkovi konania práva
a povinnosti a pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku
dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o
dedičstve (v súčasnosti je povinný podľa § 63 ods. 2 C. s. p. rozhodnúť, že v konaní pokračuje).

13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie konal (o smrti
žalobcu 6/ súdy v čase rozhodovania nemali vedomosť) s pôvodným žalobcom 6/ Q. Z. ako s účastníkom
konaniaavovecirozhodol.Vodvolacomkonaníaajvkonanípredsúdomprvejinštancietedavystupovalako účastník konania (strana sporu) ten, kto už nemal spôsobilosť byť jeho účastníkom. Konanie pred
odvolacím súdom preto trpí procesnou vadou podľa § 237 ods. 1 písm. b) O. s. p., pre ktorú musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, a to aj v prípade, že uvedenú vadu žalobcovia 1/ až 5/

neuplatnili, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže
byť považované za správne a dovolací súd na existenciu vady musel ex offo prihliadnuť. Najvyššiemu
súdu neostalo iné, než napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 C. s. p.). Keďže právoplatné
uznesenie sa musí v danom prípade týkať všetkých povinných osôb (žalobcov), bolo potrebné zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie vo vzťahu k všetkým žalobcom (§ 439 písm.
c) C. s. p.).

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 C. s. p.).

15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.