Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203721
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715203721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Mag. Y.-
G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, A-XXXX J., Rakúsko, štátny občan Rakúskej republiky, právne
zastúpený: Mgr. Pavol Karman, advokátom so sídlom v X., C. L. XX/X, proti žalovaným: 1/ Aeroklub
Martin, o.z., IČO: 17 066 018, so sídlom Letisko Martin, P.O.BOX 7, Dražkovce, právne zastúpený: JUDr.
Michal Krnáč, advokátom so sídlom v X., E. P. XXX/XX, a 2/ Dopravný úrad, so sídlom v Bratislave,
Letisko M. R. Štefánika, IČO: 42 355 826, o určenie, že ochranné pásmo letiska neexistuje, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/124/2015-170 zo dňa 13.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovaného v rade 1/ voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovanému v rade 2/ nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že Letecký úrad SR (ďalej len LÚ) rozhodnutím zo dňa 11.05.1999 sp.zn.
311/79/99 rozhodol, že stanovil ochranné pásma letiska Martin - Tomčany v zmysle ustanovenia §
29 ods. a § 48 ods. 1 písm. p) zákona o civilnom letectve č. 143/1998 Z.z. a v zmysle ustanovenia
Civilného leteckého predpisu L 14 OP - ochranné pásma leteckých pozemných zariadení. Rozhodnutie
je vykonateľné a nadobudlo právnu moc 20.12.1999. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené verejnou
vyhláškou, vyvesenou dňa 19.05.1999 a zvesenou dňa 04.06.1999 na Okresnom úrade v Martine.
Ďalej bolo doručované žalovanému v rade 1/, útvaru hlavného architekta Mesta Martin, Obecnému

úradu Dražkovce a Okresnému úradu v Martine, odbor životného prostredia. Neoddeliteľnou súčasťou
predmetného rozhodnutia bol aj elaborát ochranných pásiem Letiska Martin, v ktorom sa uvádza, že
ochranné pásmo je spracované podľa požiadaviek predpisu L 14 OP - ochranné pásma leteckých
pozemných zariadení. Tento elaborát bol spracovaný autorizovaným stavebným inžinierom Prof. Ing. S.
T., CsC.. Dňa 28.08.2012 žalovaný v rade 1/ podal žiadosť o zápis kódu druhej chránenej oblasti č. 701
- ochranné pásmo letiska a leteckých pozemných zariadení, okrem iných parciel, aj k parcele č. 7698/17
- orná pôda o výmere 19.875 m2, a to na základe geometrického plánu č. 79/2012, vyhotoveného

dňa 13.06.2012 Bc. O. G., autorizačne overeným dňa 13.06.2012 Ing. G. Y. a úradne overeným dňa
10.07.2012SprávoukatastraMartinpodč.565/2012.Nazákladeuvedenéhogeometrickéhoplánudošlo
k rozdeleniu parcely č. 7698/2 - orná pôda o výmere 68987 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C.,na pozemky parcely č. 7698/2 - orná pôda o výmere 49112 m2 a parc. č. 7698/17 - orná pôda o výmere
19875 m2.

3. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nesplnenie podmienky úplného okruhu strán sporu, t.j.
pre nedostatok vecnej legitimácie. Subjekty, ktorých práva a povinnosti boli sporným rozhodnutím LÚ
dotknuté, by mali tvoriť nútené spoločenstvo s ostatnými stranami sporu. Z povahy prejednávanej veci
je nevyhnutné, aby z hľadiska vecnej legitimácie v konaní vystupovali všetci vlastníci nehnuteľností,
ktorých sa ochranné pásmo, stanovené leteckým úradom, priamo dotýka.

4.Ajkebyžalobcaoznačilzastranysporuvšetkydotknutésubjekty,žalobabybolaneúspešná,nakoľkov
civilnomsporovomkonanísúdniejeoprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťrozhodnutiasprávnehoorgánu,
čo je nevyhnutné vzhľadom na žalobcom navrhovaný petit. Toto je výlučne oprávnený súd v správnom
súdnictve podľa zák.č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP). Žalobcom uvádzané dôvody sú predpokladom
zrušenia rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 SSP. Na základe toho, žalobca nemá ani naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, keďže určovacia žaloba nie je podľa súdu správny a účinný
procesný nástroj na ochranu práv žalobcu.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a žalovanému v rade 1/ priznal ako úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu. Žalovanému v rade 2/ tento nárok nepriznal, hoci bol úspešný v konaní,
nakoľko si nárok na náhradu trov neuplatnil a na jeho strane zo spisového materiálu nebol preukázaný
vznik trov konania.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej

inštancie mu nesprávne procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala mu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže je občanom
Rakúskej republiky a jeho materinským jazykom je nemčina a slovenský jazyk neovláda. Uvedenú
skutočnosť oznámil súdu 02.06.2016 aj 16.05.2017 na pojednávaní. Napriek tomu, všetky listiny,
vrátane napadnutého rozsudku, mu doručoval v slovenskom jazyku. V dôsledku takéhoto konania mu

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil efektívne uskutočňovanie patriacich mu procesných
práv, a to za rovnakých podmienok, ako u žalovaných v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Po vecnej stránke nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nesplnil podmienky
úplného okruhu strán sporu, a to s poukazom na ustanovenie § 78 CSP, keď v prejednávanej veci
osobitný právny predpis neexistuje a napokon ho ani súd sám v napadnutom rozhodnutí neuvádza.

Spornej nehnuteľnosti je on sám výlučným vlastníkom a bez jeho vedomia a súhlasu došlo k rozdeleniu
pôvodnej parcely. Určovacieho výroku sa domáha len vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej je sám výlučným
vlastníkom. Neexistuje teda žiadny právny, ani iný dôvod, prečo by mal za účastníkov konania označovať
aj vlastníkov iných nehnuteľností, ku ktorým sa petit jeho návrhu nevzťahuje. Poukazovanie na § 34 ods.
2 stavebného zákona je nesprávne, nakoľko tak, ako ho súd prvej inštancie citoval, neplatilo v čase, keď

bolo rozhodnutie o zriadení ochranného pásma letiska prijaté. Pokiaľ v bode 19 odôvodnenia poukazuje
na to, že v civilnom sporovom konaní nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia
správneho orgánu, o takúto situáciu sa nejedná. Z obsahu rozhodnutia LÚ nie je možné v žiadnom
prípade odvodiť, že by k zriadeniu ochranného pásma letiska malo dôjsť aj na nehnuteľnosti, ktorej som
vlastníkomaktorésúuvedenévžalobe.VrozhodnutíLUsaneuvádzajúžiadnekonkrétnenehnuteľnosti,

na ktorých by mali byť zriadené ochranné pásma letiska. V tomto rozhodnutí nie je konkretizovaná ani
jedna nehnuteľnosť, absentuje v ňom označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku,
parcelného čísla, pozemku evidovaného ako parcelu registra C alebo registra E, druhu pozemku a
výmery pozemku. Je nepochybné, že rozhodnutie postráda prvky určitosti a zrozumiteľnosti. Nasvedčuje
tomu aj to, že následne po 13-tich rokoch bol vyhotovený geometrický plán, ktorý mal „vykladať“

obsah rozhodnutia LU. Tento geometrický plán bol vykonaný bez toho, aby mal o ňom vedomosť
a vyslovil s ním súhlas. Preto rozhodnutie LU je nulitný akt, nevyvolávajúci žiadne právne účinky,
na ktorý sa hľadí, ako keby nikdy neexistoval. Úvahy súdu o postupe podľa § 191 ods. 1 SSP sú
absolútne bezpredmetné. Rovnako je bezpredmetné tvrdenie súdu, že pre zachovanie potrebnej miery
opatrnosti pri nadobúdaní vlastníctva mal mať vedomosť o tom, že prebieha záznamové konanie v

katastri nehnuteľností. Vlastníctvo nadobudol na základe darovacej zmluvy 11.05.2012, ktorej vklad
bol povolený 18.10.2012. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy a v čase povolenia vkladu sa žiadne
zápisy v časti „Iné údaje“ na liste vlastníctva nenachádzali. Rovnako sa tam nenachádzal zápis kódu
„701“ (ochranné pásmo letiska a leteckých pozemných zariadení) v časti druh chránenej nehnuteľnostitýkajúci sa nehnuteľnosti predmetu darovacej zmluvy. K zápisu došlo až 21.11.2012. Oznámenie o
vykonaní takéhoto záznamu mu napriek tej skutočnosti, že je vlastníkom, nebolo nikdy doručené, a to v
rozpore s § 37 katastrálneho zákona. Je neprípustné prijať názor, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktorého

vlastníctvo je chránené Ústavou SR, by mal predpokladať a predvídať protizákonný postup orgánov SR
pri výkone ich pôsobnosti a v každom okamihu preverovať, či náhodou neprebieha nejaké protiprávne
záznamové konanie. Na základe uvedeného navrhuje odvolaniu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
konania.

7. Žalovaný v rade 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že z obsahu spisu a napadnutého
rozhodnutia, podaného odvolania, ale aj samotnej povahy veci, je zrejmé, že záujmom žalobcu nie
je vysvetlenie, že rozhodnutie bývalého LÚ je nulitný právnym aktom. Jeho záujmom je zaslať takéto
právoplatné rozhodnutie na Okresný úrad Martin - katastrálny odbor so žiadosťou o opravu zápisu, ktorý,
ako žalobca tvrdí, znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, čo má v konečnom dôsledku rovnaký
účinok ako vydanie uznesenia správnym súdom v zmysle ustanovenia § 262 SSP. Občiansky súdny

poriadok takéto konanie upravoval obdobne v § 250v s rozdielom že lehota na podanie návrhu, oproti
súčasnej, bola polovičná. Podľa jeho názoru žalobca na takýto zákonný postup zmeškal lehotu. Ak vo
veci má právomoc rozhodnúť správny súd, avšak žalobca zmešká zákonnú lehotu, nemôže o prakticky
totožnej veci rozhodovať civilný súd, nakoľko tento právomoc v zmysle § 3 CSP nemá. Geometrický
plán nie je ani náležitosťou rozhodnutia LÚ, ani nie je potrebné rozhodnutie o určení ochranných

pásiem on dopĺňať, keďže dané rozhodnutie o určení ochranných pásiem obsahuje grafickú časť, z
ktorej je jasné a zrozumiteľné, akého územia sa ochranné pásma týkajú. Grafická časť rozhodnutia
je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. V prípade žalobcu je pozemok preukázateľné umiestnený
skoro v centre plošného rozmeru ochranných pásiem, preto nemohla byť v jeho prípade pochybnosť o
tom, či sa nehnuteľnosť v ochrannom pásme nachádza. Geometrický plán bol vyhotovený na podnet

prevádzkovateľa Letiska Martin a tento proces bol súčasťou inej žaloby, a to na katastri nehnuteľností.
Zdôraznil, že Letisko Martin je verejné letisko, ktoré v zmysle leteckého zákona musí mať určené
ochranné pásmo. V prípade, že by súd vyhovel žalobe žalobcu a potvrdil by, že ochranné pásmo letiska
neexistuje, malo by to za následok odobratie štatútu verejného letiska. V plnom rozsahu sa pridržiava
doterajších svojich vyjadrení.

8. Žalovaný v rade 1/ k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesplnil podmienku úplného okruhu strán sporu,
preto súd prvej inštancie správne postupoval a rovnako správne aplikoval ustanovenie § 34 ods. 2
stavebného zákona. Žalobca si tak nesplnil jednu zo základných náležitostí podania, na základe čoho
išlo o taký podstatný nedostatok, pre ktorý nebolo možné dosiahnuť úspešnosť na strane žalobcu.

Nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu § 155 CSP, nakoľko právo účastníka pred súdom
konať vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, nemožno vykladať tak rozširujúco, že
sa jedná o absolútne právo bez akýchkoľvek limitov. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.
IV. ÚS 114/2003 zo dňa 13.08.2003, ktorým ústavný súd nevyhovel námietke sťažovateľky, aby jej
boli preložené všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny do jej materinského jazyka a

konštatoval, že táto požiadavka netvorí obsah práva podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR. Postačuje, že
sťažovateľka bola oboznámená s účelom konania o vydanie do cudziny s podstatou žiadosti o vydanie,
dostala príležitosť sa k tejto žiadosti vyjadriť, aj k účelu celého konania. Rovnako dal do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.12.2006 sp.zn. 2To/7/2006, podľa ktorého z Ústavy SR, Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku nemožno bez ďalšieho vyvodiť

povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom, než úradnom slovenskom jazyku, ale
ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany preklad písomností, ktoré sú
predmetom alebo výsledkom ich konania do jazyka strany, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie
vedie. Najvyšší súd ďalej uviedol, že povinnosťou obhajcu je, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda
jazyk, v ktorom sa trestné konanie vedie, v rámci účinnej právnej pomoci, ktorú je povinný poskytovať,

v prípade potreby zabezpečil preklad písomností do jazyka materinského alebo do jazyka, ktorý
ovláda. Rozhodnutie LÚ o určení ochranných pásiem Letiska Martin má všetky náležitosti stanovené
zákonom č. 143/1998 Z.z.. Ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nemožno rozhodnúť v civilnom
konaní. Tvrdeniu žalobcu, že ide o nulitný právny akt, nakoľko absentuje označenie nehnuteľnosti podľa
katastrálneho územia, prikláňa sa k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ zo dňa 15.12.2015, ako aj k

prednesom na pojednávaní, že rozhodnutie určilo ochranné pásma na základe vtedy platného predpisu
L 14 OP. Rozhodnutie je jednoznačné, zrozumiteľné a citovanie jednotlivých parciel do rozhodnutia
je nemožné z viacerých hľadísk. Súčasťou takéhoto rozhodnutia je elaborát - výkres a bol vyvesený
spolusrozhodnutímaprávežalobcovenehnuteľnostisanachádzajúvcentrevymedzenéhoochrannéhopásma. Vyhotovený geometrický plán slúži na zvýšenie zabezpečenia ochrany letiska. V praxi sa takýto
geometrický plán neužíva a vlastne ani nesúvisí so samotným určením ochranných pásiem. Navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

9. Žalobca v replike vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ uviedol, že v celom rozsahu trvá na
podanom odvolaní aj na dôvodoch v ňom uvedených. Opätovne poukázal na to, že bolo porušené jeho
právo konať pred súdom v jeho materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Stotožňuje sa
s tvrdením žalovaného v rade 2/, že nežiadal vyslovenie rozhodnutia LÚ ako nulitného právneho aktu,

nakoľko predmetom konania je určenie, že ochranné pásmo letiska a leteckých pozemných zariadení,
ktoré je zapísané na LV č. XXXX, neexistuje. Takýto určujúci výrok súdu je zároveň jeho záujmom.
S ostatnými tvrdeniami žalovaného v rade 2/ sa nestotožňuje, nakoľko vo veci nemohol postupovať v
zmysle SSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a žaloba vo veci bola podaná 23.03.2015. Taktiež
sa nestotožňuje s tvrdením, že predmet tohto konania a prípadného konania podľa SSP je totožný.
Domáhal sa žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP a predmetom konania podľa § 262 SSP by bol výrok

o uložení zákazu s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom a stanovenie primeranej lehoty na splnenie
zákazu. Je teda zrejmé, že sa jedná o absolútne odlišné predmety konania. Rozhodnutie LÚ neuvádza
žiadne konkrétne nehnuteľnosti, na ktorých by mali byť zriadené ochranné pásma. Práve z tohto dôvodu
následne po 13-tich rokoch musel byť vyhotovený geometrický plán, ktorý mal odstrániť neurčitosť a
nezrozumiteľnosť tohto rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného v rade 2/, že v takom prípade by muselo dôjsť

k odobratiu štatútu verejného letiska, považuje za absolútne irelevantné a navyše nepravdivé.

10. V replike žalobca vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ opätovne poukázal, že zotrváva na svojom
odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených a porušení procesných práv ohľadom toho, že mu neboli
prekladané listiny do nemeckého jazyka. V okruhu účastníkov konania zotrval na svojom vyjadrení a

naň naďalej aj poukazuje. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, platného v čase začatia
konania a aj Civilného sporového poriadku, aktuálne platného, je nepochybné, že právo konať pred
súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, je priznaná účastníkovi konania, trovy
s tým spojené znáša štát. Skutočnosť, či právny zástupca ovláda materinský jazyk účastníka konania,
je z pohľadu práv poskytnutých účastníkovi podľa § 155 CSP (predtým § 18 OSP) právne irelevantná.

Ovládanie cudzieho jazyka právnym zástupcom účastníka konania má uľahčiť komunikáciu medzi
klientom a advokátom, nie nahrádzať povinnosti súdu a štátu uložené im zákonom. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS SR 1Cdo 180/2014. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 114/03, tvrdené skutočnosti žalovaným 1/ z neho nevyplývajú. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2To/7/2006 nie je na prejednávanú vec absolútne aplikovateľné, nakoľko

sa jedná o rozhodnutie vzťahujúce sa k Trestnému poriadku. Opakuje, že predmetom tohto konania
nie je skúmať vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu. Zo žaloby vyplýva, že sa domáha
svojho nároku v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, a to určenie, že ochranné pásmo letiska
neexistuje. Opakuje, že v rozhodnutí leteckého úradu nie je konkretizovaná ani jedna nehnuteľnosť,
ktorej sa má dotýkať zriadené ochranné pásmo letiska. Na základe toho nemohlo ani dôjsť k vzniku

ochranného pásma letiska. Predmetné rozhodnutie leteckého úradu vo svojej výrokovej časti žiadnym
spôsobom neodkazovalo na nejakú údajnú grafickú časť. Práve v dôsledku takéhoto nedostatočného
vymedzenia po 13-tich rokoch bol vyhotovený geometrický plán, ktorý mal vykladať a konkretizovať
obsah rozhodnutia. Geometrický plán bol vyhotovený mimo správneho konania a výlučne na objednávku
žalovaného v rade 1/ a tvrdenie žalovaného v rade 1/, že toto slúži na zvýšenie zabezpečenia ochrany

letiska a že sa v praxi neužíva, nie je jasné.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, §
362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po písomnej

výzve v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa strany vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 194
ods. 2 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a napadnutý
rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Na písomnú výzvu odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 382 CSP strany písomne uviedli:

13. Žalobca opäť poukázal na to, že je občanom Rakúskej republiky a jeho materinským jazykom je
nemčina a slovenský jazyk neovláda. Je toho názoru, že ustanovenie § 194 ods. 2 CSP nie je možné na
prejednávanú vec aplikovať. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 226/2012 žaloba o určenieneexistencie v katastri nehnuteľností zapísaného vecného bremena je prejednateľná. Vo všeobecnosti
platí, že ak sa má uviesť do súladu stav faktický so stavom právnym a výsledok určenia môže byť výrok
súdu, na základe ktorého sa vykoná zmena v katastri nehnuteľností, naliehavý právny záujem daný je.

Tentozáverplatí,aksažalobcadomáhaurčenia,čituprávnyvzťahaleboprávoje,alebonieje.Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 25/04, v zmysle ktorého vecné bremená zriadené na základe
zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj
keď mali nesporne verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno
prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Režim zákonného vecného bremena nie je

celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadia špeciálnou úpravou právnych
predpisov, ktoré upravujú činnosti, ku ktorým prevádzkovaním vznikli. Nejde však o úpravu komplexnú,
ktorábyvylučovalapoužitievšeobecnejúpravyobčianskehopráva.Preto,pokiaľtietošpeciálnepredpisy
nemajú osobitnú úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou. Opätovne poukázal,
že z obsahu rozhodnutia leteckého úradu nie je možné v žiadnom prípade odvodiť, že by k zriadeniu
ochranného pásma letiska malo dôjsť aj na nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. V rozhodnutí nie je

konkretizovaná ani jedna nehnuteľnosť, absentuje v ňom označenie nehnuteľností podľa katastrálneho
územia, pozemku, parcelného čísla a podobne. Má za to, že výrok a obsah rozhodnutia je neurčitý,
nezrozumiteľný, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že následne po 13-tich rokoch bol vyhotovený
geometrický plán. Preto v prípade rozhodnutia leteckého úradu sa jedná o nulitný akt, nevyvolávajúci
žiadne právne účinky, na ktorý sa hľadí, ako keby nikdy neexistoval.

14. Žalovaný v rade 1/ sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadril.

15. Žalovaný v rade 2/ poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorom konštatoval, že ochranné
pásma Letiska Martin boli určené rozhodnutím Leteckého úradu SR zo dňa 11.05.1999 a takto určené

ochranné pásma sú dodnes platné, nakoľko rozhodnutie nebolo zmenené ani zrušené. Rozhodnutie
určilo pásma na základe vtedy platného predpisu L 14 OP, pričom parametre ochranných pásiem sa
odvíjali, a aj v súčasnosti sa odvíjajú, od vzletovej a pristávacej dráhy letiska. Súhlasí, aby odvolací súd
použil ustanovenie § 194 ods. 2 CSP a prihliadol k rozhodnutiu Leteckého úradu SR.

16. K vyjadreniu žalovaného v rade 2/ sa vyjadril žalobca, v ktorom vyjadrení opakuje svoje vyjadrenia
k porušeniu jeho práva a nekonanie v jeho materinskom jazyku, ako aj na to, že v rozhodnutí Leteckého
úradu SR nie sú uvádzané žiadne konkrétne nehnuteľnosti, tieto nie sú označené, a preto sa toto
rozhodnutie považuje za nulitný právny akt. Vzhľadom na to, že sa jedná o opakované tvrdenia a
vyjadrenia žalobcu, odvolací súd predmetné vyjadrenie už nedoručoval ostatným stranám na vedomie.

17. V preskúmavanej veci je preukázané, že bývalý Letecký úrad Slovenskej republiky rozhodnutím zo
dňa 11.05.1999 sp.zn. 311/79/99 o určení ochranných pásiem Letiska Martin rozhodol tak, že stanovil
ochranné pásma Letiska Martin - Tomčany v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a § 48 ods. 1 písm. p)
zákona o civilnom letectve č. 143/1998 Z.z. a v zmysle ustanovenia Civilného leteckého predpisu L 14

OP - ochranné pásma leteckých pozemných riadení. Vo výrokovej časti I. a II. boli charakterizované
parametre letiska a súčasťou rozhodnutia bol i elaborát ochranných pásiem Letiska Martin.

18. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve, v znení účinnom do 31.10.2004,
ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje

rozhodnutím letecký úrad po dohode so stavebným úradom, príslušným na vydanie územného
rozhodnutia. Určenie ochranných pásiem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného
letiska alebo leteckého pozemného zariadenia (§ 32 ods. 1).

19. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako

orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada
sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (v čase začatia konania § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku).

20. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným
aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpciajeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov /zrušením alebo zmenením/ (rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4Cdo 123/2003). Povaha účinkov správnych rozhodnutí (aktov) závisí od rozlišovania chybných
(vadných) a nulitných správnych aktov, hlavne s dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu

prezumpcie správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný, alebo tzv. paakt), nevznikajú
z neho žiadne právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho
správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov.

21. V preskúmavanej veci je súd viazaný rozhodnutím správneho orgánu - bývalého Leteckého úradu

Slovenskej republiky o zriadení ochranných pásiem Letiska Martin - Tomčany zo dňa 11.05.1999 sp.zn.
311/79/99, ktoré nadobudlo vykonateľnosť a právnu moc dňa 20.12.1999. Ako bolo vyššie konštatované
v zmysle citovaného ustanovenia § 29 ods. 2 zák.č. 143/1998 Z.z., rozhodnutie vydal vecne príslušný
správny orgán - letecký úrad. Z tohto dôvodu sa nemôže jednať o nulitný správny akt. Predmetné
rozhodnutie, ktoré je treba charakterizovať ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným
v medziach jeho právomocí, je právoplatné a vykonateľné a považuje sa preto za právne perfektné, a

to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom.
Aj u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa nepreukáže, že bolo
vymedzeným spôsobom opravené alebo zrušené. Z obsahu vykonaného dokazovania však nevyplýva,
že by k jeho zrušeniu, v právnych predpisoch ustanoveným postupom, došlo. Rozhodnutie bolo vydané
na návrh prevádzkovateľa letiska, a to žalovaného v rade 1/, bolo vydané po tom, ako k rozhodnutiu

dali súhlasné vyjadrenia Útvar hlavného architekta Mesta Martin, Obecný úrad Dražkovce a Okresný
úrad Martin, odbor životného prostredia. Zároveň týmto subjektom bolo rozhodnutie riadne doručené
a tiež bolo doručené verejnou vyhláškou, vyvesenou dňa 19.05.1999 a zvesenou dňa 04.06.1999 na
Okresnom úrade v Martine. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia bol aj elaborát ochranných
pásiem Letiska Martin, v ktorom sa uvádzalo ochranné pásmo spracované podľa požiadaviek vtedy

platného predpisu L 14 OP - ochranné pásma leteckých pozemných zariadení. Tento elaborát bol
spracovaný autorizovaným stavebným inžinierom Prof. Ing. S. T., CsC.. Preto nie je možné priznať
námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahovalo všetky náležitosti (označenie nehnuteľností, na ktorých
bolo zriadené ochranné pásmo), keď vymedzenie ochranného pásma bolo v rozhodnutí vo výrokovej
časti I. a II. charakterizované parametrami letiska a súčasťou rozhodnutia bol i elaborát ochranných

pásiem spracovaný v zmysle platného predpisu L 14 OP.

22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného možno prijať záver, že takto určené ochranné pásma
sú dodnes platné, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu nebolo k dnešnému dňu zmenené ani
zrušené, katastrálny úrad pri zápise ochranného pásma z rozhodnutia LÚ vychádzal. Z týchto dôvodov

všeobecný súd s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 2 CSP nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť rozhodnutia LÚ o ochrannom pásme letiska, je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa
prejavujú v tom, že právnym titulom zriadenia ochranného pásma Letiska Martin, je práve predmetné
rozhodnutia. Teda či existuje ochranné pásmo letiska nemôže riešiť ako predbežnú otázku, nakoľko
o ňom existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu. Všeobecný súd je v takomto prípade

povinný prihliadnuť na existujúce rozhodnutie iného orgánu.

23. K odvolacej námietke, že boli porušené procesné práva žalobcu, keď sa nekonalo v jeho
materinskom jazyku s poukazom na ust. § 155 ods. 1 CSP, podľa ktorého každý má právo konať pred
súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť

rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka,
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal v konaní riadne zvoleného právneho zástupcu so sídlom
v Slovenskej republike. Žalobca nebol súdom osobitne predvolávaný na pojednávania s tým, že je
potrebné ho vypočuť. Pojednávaní pred súdom sa zúčastňoval iba jeho právny zástupca. Sám právny
zástupca ospravedlňoval neúčasť svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, že tento neovláda

slovenský jazyk (avšak neuviedol, ani akému jazyku rozumie alebo aký je jeho materinský jazyk) a podľa
jeho názoru vo veci je potrebné vyriešiť právnu otázku, ku ktorej by žalobca nemal čo uviesť. Žalobca
v žalobe, ani v ďalších písomných podaniach, ako aj právny zástupca na ústnych pojednávaniach
nežiadal, aby bol do konania pribratý tlmočník v zmysle ust. § 155 ods. 1 CSP (za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku § 18). Keďže žalobca nepožiadal o pribratie tlmočníka, neoznámil aký je jeho

materinský jazyk, ktorému jazyku rozumie, bol právne zastúpený právnym zástupcom so sídlom v
Slovenskej republike, nebolo potrebné ho vo veci ako stranu vypočuť, odvolací súd jeho toho názoru, že
neboli súdom prvej inštancie porušené jeho procesné práva konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku alebo v jazyku ktorému rozumie.24. Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj závislý
výrok o trovách konania, ktorý nebol osobitne odvolaním napadnutý, v zmysle ustanovenia § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mali v odvolacom konaní plný
úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. O výške

náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)