Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416010237.4

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricinaverejnomzasadnutí12.júla2018vsenátezloženomzpredsedusenátu
JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Mária Šuleja prejednal odvolanie
obžalovaného R. N. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. 10. 2017, sp. zn. 2T 63/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. 10. 2017, sp. zn. 2T 63/2016 bol obž.
R. N. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr.
zák. za použitia § 138 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

ako otec mal. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, si v období od apríla 2012 až do súčasnej doby dňa hlavného

pojednávania 18.10.2017 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62
a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola
deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P 248/2011 zo dňa 21.03.2012,
právoplatným dňa 14.04.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,-€
mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom R. nad C., prechodne Z. XX/XX, R. D. C., avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v

mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za vyššie uvedené
obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 3.353,-€, pričom matka mal. Z. N. nemala finančné prostriedky
na zabezpečenie jeho základných potrieb a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T 118/10 zo dňa 10.11.2010, práv. 11.03.2011 bol
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a/, c/, Tr. zák. odsúdený.

Bol mu za to uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm.m/, § 38
ods. 1, 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. 10. 2017 s tým,
že sa zaviazal, že zameškané výživné uhradí. Bližšie svoje odvolanie písomne nezdôvodnil.

Keďže obžalovaný sa nezúčastnil odvolacieho konania, bol na neho dňa 13.4.2018 vydaný príkaz na
zatknutie, pričom obžalovaný bol predvedený na krajský súd, kde bol vypočutý predsedom senátu, keď v
zápisnici z 22.5.2018 znova uviedol, že zameškané výživné síce doteraz neuhradil, pracuje však na tom,

aby výživné uhradil k rukám matky R. N. a že do verejného zasadnutia na krajskom súde zameškané
výživné uhradí. Verejné zasadnutie bolo vytýčené na deň 12.7.2018 o 9.00 h, pričom po otvoreníverejného zasadnutia na otázku predsedu senátu, či zameškané výživné uhradil, obžalovaný prehlásil,
že zameškané výživné neuhradil.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na R. N. obžalobu dňa 3. 5. 2016 pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2017
obžalovaný prehlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, na čo samosudca podľa
§ 257 ods. 7 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Okrem samotného priznania obžalovaným, bol usvedčovaný aj výpoveďou matky R. N., z ktorej
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období od apríla 2012 až do rozhodnutia
prvostupňového súdu, t.j. 18.10.2017 si neplnil riadne zákonnú povinnosť vyživovať iného a to po dlhší
čas napriek tomu, že bol v posledných 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, čím po objektívnej aj

subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu podľa 207 ods. 1, 3 písm.a/, b/, c/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o uložený trest prvostupňový súd sa riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest u
každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému bol uložený trest podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za priznania jednej poľahčujúcej okolnosti

v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval a za
priznania jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/ Tr.zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený
a to vo výmere 1 roka nepodmienečne. Krajský súd poukazuje na to, že uložený trest je na samej dolnej
hranici trestnej sadzby, keď treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný bol celkom 7-krát súdne
trestaný, z toho 3-krát za obdobnú trestnú činnosť. Správne bol obžalovaný zaradený na výkon trestu

do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone
trestu za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. R. N.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.