Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201082
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617201082.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu C. Q., L.. XX.XX.XXXX, J.
V., K. XX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom
ul. Janka Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému Endepro, s.r.o. v lividácii, so sídlom Mlynské nivy 49,
Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Lovinského 22 v konaní o zaplatenie 121,06 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 121,06 Eur, s 5 % ročným úrokom z omeškania od
26.01.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Slovenská republika m á nárok na zaplatenie súdneho poplatku od žalovaného s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa na podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2017 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 121,06 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod
uviedla, že dňa 01.05.2014 uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 571866704, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 600 Eur. Súčasne žalobkyňa so
žalovaným uzatvorila zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti

žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru. Pohľadávka žalobkyne
uplatňovaná v tomto konaní vznikla titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor
žalobkyne tým, že prijímal od žalobkyne peňažné plnenie, na ktoré neexistoval právny titul. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu zmluvu o zabezpečení splátok úveru je nevyhnutné považovať
za absolútne neplatný úkon. Dôsledkom uvedeného je, že žalovaný nemal nárok na odplatu za
poskytnutý úver. Zmluva o zabezpečení splátok má k zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú
povahu, aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom,

aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú
zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul tento poplatok
do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok
úveru bola pri doplnkovej zmluve percentuálne vo výške 59,50 % z poskytnutého úveru. Žalobkyňa má
za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je doplnkovou službou, ktorá je spojená a úzko súvisí

so spotrebiteľským úverom. Z toho dôvodu by sa zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiaca
zmluva o zabezpečení splátok úveru mali posudzovať ako jeden celok. Žalobkyňa poukazuje, že zmluva
o zabezpečení splátok úveru nie je samostatne označená číslom. Zmluva o zabezpečení splátok úverubola nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby
žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
čím sa poskytnutý úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že

bude vyberať splátky úveru u nej v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť
žalobkyne, ale bola daná len ako podmienka poskytnutia úveru. Žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nesprávne uvádza RPMN vo výške 29,80%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru je niekoľko násobne vyššia. V skutočnosti spotrebiteľ za úver
zaplatí celkom 86,97 % odplaty zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách je

doslova úžernícke plnenie. Požiadavku na takéto plnenie nie je možné inak pomenovať len ako úžera, čo
odporuje dobrým mravom. Z toho vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu,
alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty je nutné tento dôvod
neplatnosti stiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne
v nej sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.

129/2010 Z.z. musí obsahovať okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia
oboch zákonných ustanovení spôsobila, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V rámci samotného

textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nijakým spôsobom špecifikované, aký predmet plnenia je
ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú službu. Z uvedeného môžeme vyvodiť, že z
dôvodu neurčitosti absencie skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať
poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. za neplatný, keďže dojednaním iluzórneho poplatku
došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

Žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na 3 sumy a to na zdanlivo primeraný úrok, poplatok
za garantovanú službu a poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný postupoval voči žalobkyni bez
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu s spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné
považovať za absolútne neplatný úkon. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je , že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, t.j. iba na vrátenie takej

sumy, aká bola reálne žalobkyni poskytnutá. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé,
že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 600 Eur. Žalovaná uhradila sumu
vo výške 721,06 Eur. Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne
neplatnou zmluvou o úvere vo výške 121,06 Eur, súčet úhrad nad rámec istiny za obdobie od 21.11.2015
do 21.10.2016. O skutočnosti, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyni sa samotná

žalobkyňa dozvedela v priebehu mesiaca január 2017 od svojho právneho zástupcu.

2. Súd vo veci dňa 27.06.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 17Csp/27/2017-52, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie čiastky 121,06 Eur s príslušenstvo. Voči platobnému rozkazu podal dňa
06.11.2017 žalovaný odpor v ktorom uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a špekulatívna.

Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považoval za nepravdivé, ničím nepreukázané a trval na tom, že
ním používané zmluvy sú platné, majú všetky príslušnými právnymi predpismi stanovené náležitosti a
neobsahujú neprijateľné podmienky. Všetky súvisiace nesprávne tvrdenia žalobcu poprel a zdôraznil, že
žalobca s ním uzavrel všetky zmluvy dobrovoľne. Žalovaný tiež namietal, že žalobný návrh na plnenie
uvedený v žalobe je neprípustný už len z toho dôvodu, že v ňom absentuje vyjadrenie synalagmatickej

reštitúcie. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 571666704 dňa 01.05.2014, na základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v
sume 600 Eur a žalobcovi po poskytnutí spotrebiteľského úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému
celkovú čiastku v sume 764,79 Eur. Až po uzavretí zmluvy o úvere strany spolu uzavreli zmluvu o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 01.05.2014. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť

žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu a žalobca sa zaviazal žalovanému za jej poskytnutie
zaplatiť celkovú odmenu v sume 357 Eur. Žalovaný trvá na tom, že zmluva o doplnkovej službe
bola so žalobcom individuálne dojednaná, bola uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky.
Žalovaný nepoužíval pred spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky, teda ani pri uzatvorení zmluvy o
doplnkovej službe. Nekalé obchodné praktiky voči žalobcovi nepoužil. Žalovaný zmluvou o doplnkovej

službe neobchádza zákon. Zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k zmluve o úvere,
no nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok, čo potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre
doplnkovú službu a niektorí nie. Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúťnadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažných súm
na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti v mieste určenom žalobcom - v meste alebo v obci,
kde má pobyt a žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú odmenu.

Celková odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy C bola určená dohodou strán, je primeraná a v
súlade s dobrými mravmi. Žalobca nemusel uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe zmluvy
o úvere získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok, teda celková odmena
podľa zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty celkových
nákladov spotrebiteľa, celkovej čiastky a výpočtu RPMN. Každá zmluva o úvere bola uzavretá platne,

v písomnej forme obsahujúc všetky všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. a129/2010 Z.z. v znení účinnom v okamihu jej uzavretia. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého náklady sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésú veriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkových
nákladov patria aj náklady za doplnkové služby súvisiace zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä

poistné. Spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok. V danom prípade ide o špeciálnu
právnu úpravu definujúcu odplatu za úver. V konkrétnom prípade to znamená, že celkové náklady
žalobcu zo zmluvy o úvere tvorili len úrok a poplatok za garantovanú službu. Podľa § 53 ods. 1 OZ,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zákon síce
rozlišuje hlavný predmet plnenia, ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a vedľajšie
cenové plnenia. V oblasti finančných služieb neexistuje a ani sa nedá špecifikovať ponuka týchto služieb

ani ich cena, jediným ustanovením s označením hlavný predmet plnenia, tak aby ho bolo možné oddeliť
od nejakej skupiny vedľajších predmetov plnenia. Konkrétny obsah plnení sa určuje naopak ako balík
rôznych jednotlivých plnení, ktorému zodpovedá celkom špecifická kombinácia protiplnení. Dojednania
o administratívnom poplatku a o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 OZ článku 4 ods. 2
Smernici 93/2013 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto

poplatku, alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru. Vo
vzťahu k celkovej odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov sa použije špeciálna právna úprava,
ktorá pripustila súdny prieskum prijateľnosti - primeranosti celkovej odplaty za poskytnutie finančných
prostriedkov a to pri zmluve o úvere podľa § 53 ods. 6 OZ a to najmä finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti. Poplatok za garantovanú službu je v zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito,
pričom bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože
ho predpokladal aj § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj článok 3 písm. g) Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS v platnom znení. Súdny dvor EÚ v uvedenom ustanovení judikoval, že táto smernica

neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať. Je teda
zrejmé, že ani samotná smernica nestanovuje žiadne obmedzenia, čo sa týka druhov, rozsahu, alebo
kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v rámci poskytovania spotrebiteľského úveru. Protiplnenie
za poplatok za garantovanú službu je výslovne špecifikované v bode 4 Zmluvy o úvere. Dohodnutý
úrok je v zmluve o úvere uvedený jasne zrozumiteľne a určito a to fixnou úrokovou sadzbou zo

sumy úveru. Úrok vyjadrený prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve o úvere je len
špecifikácioucenovéhodojednaniaprotipoplatkuzagarantovanúslužbu.Medzivýškouúrokovejsadzby
a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia.
Priemerný spotrebiteľ pri spotrebiteľských úveroch porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských
úverov a nie úrokovú sadzbu. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase

poskytovali iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver.
Banka má zväčša splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka vedeného v
danej banke, čo žalovaný nemá. Ak to spoločnosť akceptuje, že komerčné banky ako aj súdna prax
uznáva úrokovú sadzbu 25 % ročne, či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková

sadzba podľa zmlúv o úvere, ktorá nepresahuje 11,20 % ročne pri dobe splatnosti 100-tých týždňov.
Žalovaný trvá na tom, že tak odplata - cena úveru, ako aj všetky jej zložky boli v každej zmluve o úvere
dohodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi, v súlade s dobrými mravmi, a jednoznačne nejde o
úžeru. Žalobca v žalobe poukazuje na údajnú absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z., že vraj v zmluve o úvere absentuje náležitosť, doba trvania a termín konečnej splatnosti.
Žalovaný takéto tvrdenie žalobcu popiera pre jeho nepravdivosť. Úver sa za podmienok podľa tejto
zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti

úveru a zvyšnej sumy je siedmy deň 100-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ako je z citovaného
ustanovenia zrejmé, zákon používa pojem termín konečnej splatnosti, nie dátum. Žalovaný v súvislosti
s touto náležitosťou zdôrazňuje, že nedávno vyhláseným rozsudkom súdneho dvora EÚ z 09.11.2016
HomeCreditSlovakia,a.s.protiKláraBírováC-42/15súdnydvorvosvojomvýrokuzáväznýmspôsobom
objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 200/48 tak, že obsahom danej náležitosti

nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho dátume (deň, mesiac, rok). Podľa súdneho dvora EÚ na
naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy. Veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac,
rok).AkovyplývazodôvodneniarozsudkuHCStentosatiežjasnevzťahujeajnanáležitostipodľačlánku
10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48 dĺžku trvania zmluvy a úveru, ktorá bola do právneho poriadku SR
transformovanáprávev§9ods.2písm.f)zákonač.129/2010Z.z..Žalobcaďalejpoukazujeajnaúdajnú

absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 23 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to na výšku, počet a termíny
splátok istiny, úroku a iných poplatkov. Žalovaný takého tvrdenia žalobcu popiera pre jeho nepravdivosť.
Vdanomprípadepostačuje,ževzmluveoúverebolokonkrétnedefinované,žepočetsplátokje100,bola
definovaná výška každej splátky, bola určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že
úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri

splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých splátok, celkových nákladov
žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Oficiálne stanovisko SR, ktoré bolo prezentované v rámci
konania pred súdnym dvorom vedenom pod sp. zn. C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára
Bírová) kde Slovenská republika uviedla na rozdiel od tvrdení predkladajúceho súdu relevantné znenie
uvedeného zákona, že nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné označenie, aká časť každej

jednotlivej splátky sa použije na splátky istiny a aká jej časť spláca bežné úroky. Slovenská republika
zastáva názor, pokiaľ ide o článok 10 Smernice 2008/48 ES, zmluva o úvere by mala zrozumiteľným
a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. Podľa názoru Slovenskej republiky postačuje,
ak údaj o frekvencii splátok je formulovaný napríklad tak, ako prvá splátka je splatná po mesiaci od

dátumu poskytnutia úveru alebo dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15 deň v
kalendárnom mesiaci. Na základe vyššie uvedeného možno dospieť k názoru, že článok 10 ods. 2 písm.
h) Smernici 2008/48 ES sa má vykladať tak, že nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala frekvenciu
splátok vo forme uvedenia presných dátumov splatnosti jednotlivých splátok, ale postačí, ak je tento
údaj jednoducho určitý na základe stručného a zrozumiteľného opisu mechanizmu výpočtu v zmluve

o úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k ) zákona č. 129/2010 Z.z. sa transponoval do vnútroštátneho
právneho poriadku SR článok 10 ods. 2 písm. h) Smernici 2008/48. Zásadným a prelomovým vo vzťahu
k objasňovaniu výkladu tejto záležitosti je v tomto prípade nedávno vyhlásený rozsudok HCS súdneho
dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bírová C-42/15. Súdny dvor
EÚ dôvodí, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48

nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky, súd preto
splnené podmienky na uplatnenie nepriamych účinkov, tzv. uplatnenie eurokomformného výkladu článok
10 ods. 2 písm. h) Smernica 2008/48 a tak je prípustné vnútroštátnu právnu normu § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. vykladať už iba vo svetle Smernice 2008/48 tak, že nestanovuje požiadavku
uvádzať v zmluve o úvere rozpis každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a iné poplatky. Členské štáty

nesmú ukladať zmluvným stranám povinnosť, ktoré táto smernica neustanovuje. Súdny dvor uviedol, že
vnútroštátne právo pri správnej transpozícii Smernice 2008/48 nesmie požadovať iné náležitosti zmluvy
o úvere, ako sú tie uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48. Žalovaný hoci popierajúc všetky
tvrdeniažalobcuoneplatnostiobochspomínanýchzmlúvzdôrazňuje,ževprípadeaplikovateľnosti§457
OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo

zrušenej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že v prípade aplikácie § 457 OZ sa aplikuje synalagma podľa §
560 OZ in concreto, uvedené znamená, že domáhať sa splnenia takéhoto záväzku voči osobe môže len
ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže že je pripravený ho splniť oproti
plneniu protistrany. Pokiaľ by súd považoval uvedené zmluvy, resp. niektorú z nich za neplatnú, musel
by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť každého

plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. Žalovaný nikdy neprijal od nijakého svojho
zákazníka vrátane žalobcu žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a
teda relatívnemu právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť.
Všetky zmluvy obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú plne v súlade s právny poriadkom SR, čímje tiež vylúčené, že by sa žalovaný mohol akokoľvek bezdôvodne obohatiť a to aj na úkor žalobcu. Z
dôvodu právnej istoty, ako aj hospodárnosti konania, žalovaný znáša aj námietku premlčania. V danom
prípade totiž uplynula subjektívna premlčacia doba, keďže všetky skutkové okolnosti tohto prípadu boli

žalobcovi známe už čase uzavretia predmetných zmlúv a rovnako tak pri každom plnení vedel, koľko a
v prospech koho plní, čo vyplýva priamo aj z jeho žaloby.

3. Žalobkyňa k odporu vo svojom vyjadrení uviedla, že neexistuje úverová zmluva bez dojednania o
splácaní úveru. Spôsob splácania musí byť vždy súčasťou úverovej zmluvy a nehrá žiadnu úlohu to,

či bol spôsob splácania uvedený na samostatnej listine, pretože sa vždy jedná iba o jeden zmluvný
vzťah, ibaže pozostávajúci z viacerých listinných komponentov. Pokiaľ za splácanie úveru má spotrebiteľ
platiť dodávateľovi akúkoľvek odmenu, táto odmena musí byť logicky nevyhnutnou súčasťou celkových
úverových nákladov spotrebiteľa a teda aj premietnutá do RPMN bez ohľadu na to, či spotrebiteľ mal
v tejto veci skutočnú možnosť voľby. Predkladanie a uzatváranie zmlúv žalovaným o hotovostnom
inkasovaní splátok úveru je potrebné posúdiť ako klamlivú obchodnú praktiku v súlade s § 8 ods.

1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona Slovenskej národnej rady č.
382/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Je nelogické, až absúrdne, aby žalobca
sám požadoval uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe, resp. si túto službu sám slobodne a vážne
zvolil, nakoľko odmena za hotovostný výber splátok obchodným zástupcom žalovaného podstatne
zvyšuje celkovú odplatu za úver. Žalobca v skutočnosti nebol oboznámený s dobrovoľným charakterom

zmluvy o doplnkovej službe a zmluvu o doplnkovej službe podpísal iba z dôvodu, že mu bola
predložená ako povinná súčasť zmluvnej dokumentácie, bez podpisu ktorej by úver nedostal. Žalobca
musel teda automaticky bez možnosti voľby podpísať aj zmluvu o doplnkovej službe, iná možnosť
nebola. Odmena za výber splátok v hotovosti tak mala byť jednoznačne súčasťou RPMN. Žalovaný
za poskytnutie úverových peňažných prostriedkov požaduje od žalobcu zaplatenie odplaty 86,97 %

zo sumy poskytnutého úveru. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo/1/2009 zo
dňa 31.09.2009 ustálil, že úroky vo výške 60% sú nenormálne. Majú za to, že súdny dvor EÚ je
limitovaný vykonať výlučne právo EÚ. Výklad vnútroštátneho práva prislúcha národným súdom. Ak
sa žalovaný odvolá na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 je potom
potrebné mať uvedené na pamäti. Pokiaľ by vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne

právo v súlade so smernicou a v nadväznosti na rozhodnutie súdneho dvora, išlo by zároveň o výklad
contra lege, ktoré tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, čiže prekážku eurokomfotného
výkladu vnútroštátneho práva. Námietka opomenutia synalagmatickej inštitúcie stráca na akejkoľvek
opodstatnenosti v prípade vyhodnotenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov. V prípade ak súd
posúdizmluvy,ktorésúpredmetomsporuakoneplatné,pričomzdôrazňujú,ženeplatnosťvidiavrozpore

s dobrými mravmi, preto pre takýto prípad navrhujú na takúto námietku žalovaného neprihliadnuť,
čo odôvodňujú najmä s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu pri kontraktačnom procese,
t.j. nanútenie spotrebiteľovi - žalobcovi zmluvy o doplnkovej službe, ale najmä tiež s poukazom na
skutočnosť, že žalobca ako zákazník mal v súvislosti s doplnkovou službou hotovostného inkasovania
splátok platiť za niečo, čo mu prináleží zo zákona. Trvajú na tom, že nárok uplatnený žalobcom nie je

premlčaný ani len z časti. Žalovaný vzniesol nedôvodnú námietku premlčania. Subjektívna premlčacia
lehota začala žalobcovi plynúť až v mesiaci január 2017, kedy sa žalobca od právneho zástupcu
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.11.2017 uviedol, že nijako nespochybňujú tvrdenie žalobcu,

že súčasťou každého úverového vzťahu je splácanie úveru. Splácanie dlhu je jednostranná činnosť
dlžníka a pre úhradu splátok vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žiadna súčinnosť
žalovaného nevyžadovala. Za splácanie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca
nič žalovanému neplatil, ani platiť nemal. Zmluva o zabezpečení splátok úveru nemá žiaden vplyv na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru totiž nevytvára a ani nemení

miesto alebo spôsob plnenia záväzku žalobcu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každý
spotrebiteľ bol v rámci zmluvy o zabezpečení splátok úveru povinný platiť splátky úveru na bankový účet
žalovanéhoanieinak.Žalovanýsanovýmzáväzkomzaväzujeplniťpredmetdoplnkovejslužbyatedasa
aj fyzicky dostaviť v čase a na miesto určenia žalobcom a prevziať od neho hotovosť, ktorú po jej prevzatí
v jeho mene použije na splnenie povinností žalobcu s predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu využívať aj dobrovoľnú doplnkovú službu poskytovanú žalovaným
podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru a preto sa odmena podľa tejto zmluvy nezapočítava do
RPMN. Doplnková služba je nadštandardná služba a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú
službu, ktorá nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, nezapočítava sa do RPMN.5. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 uviedla, že zotrváva naďalej na podanej žalobe,
poukazuje na podania, ktoré už prezentovala. Odmenu zo zmluvy o doplnkovej službe je vždy potrebné

započítať do celkových nákladov, pretože táto zmluva je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
pretože pojednáva otázku splácania a nie je možné ju vyčleniť na samostatnú listinu. A preto odmena,
ktorú má klient platiť, by mala byť vždy pretavená do celkových nákladov. A nemala na výber a musela
uzatvoriť doplnkovú zmluvu, ak chcela získať spotrebiteľský úver. Poukazuje na dve zápisnice, ktoré boli
predložené súdu, kde bola vypočutá obchodná zástupkyňa, ktorá potvrdila, že kto chcel získať peňažné

prostriedky musel uzatvoriť aj zmluvu o doplnkovej službe.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Anity Fandákovej, oboznámením sa z obsahom karty
splátok, výpisu z obchodného registra, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok
úveru, rozhodnutí, vyjadrenia žalovaného, prílohovej obálky, vyjadrenia žalobcu, žalovaného, výpisu z
obchodného registra, zápisníc o pojednávaní sp. zn. 13Csp/117/2016, sp. zn. 13Csp/121/2016.

7. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 01.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 Eur. Celkové náklady žalobcu, ako zákazníka, podľa § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom
úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,20 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,44 Eur a poplatku za

garantovanú službu pevnou sumou 94,35 Eur. RPMN bola vo výške 29,80 % , celková čiastka ,ktorú
je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 764,79 Eur, priemerná hodnota RPMN 46,30 %. Žalobkyňa
ako zákazník mala splatiť Providentu dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej
splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 7,65 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 7,44
Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti konečnej splátky a teda konečnej

splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej
zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí
zmluvy,splatnosťkaždejďalšejsplátkynastane7.kalendárnydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.
Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň
130 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový

účet Providentu.

8. Dňa 01.05.2014 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde
žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobkyni ako zákazníkovi za odmenu počas platnosti zmluvy
pravidelne poskytovať služby v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobkyne ako zákazníkovi

peňažné sumy určené na úhradu splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazník sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť
žalovanémuakoposkytovateľovicelkovúodmenuvovýške357Eur,ktorúsazaviazalažalobcovisplácať
v 100 pravidelných splátkach a to v 99 týždenných splátkach vo výške 3,57 Eur a poslednú splátku vo
výške 3,57 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

9. Z karty splátok má súd preukázané, že zo strany žalobkyne došlo z titulu poskytnutého úveru zo
zmluvy č. 571866704 zo dňa 01.05.2014 k zaplateniu sumy 721,06 Eur.

10. Svedkyňa S. V., ktorá pracovala u žalovaného ako obchodná zástupkyňa uviedla, že klienti zo

začiatku dostávali peniaze na ruku, ale neskôr ich dostávali na bankovú kartičku. Ak peniaze chcel klient
na ruku, musel zaplatiť viacej, lebo to bolo so službou. Tá služba spočívala v tom, že oni každý týždeň
chodili pre peniaze domov ku klientom. Keď klient chcel peniaze na ruku, musel podpísať doplnkovú
službu, keď nepodpísal, tak peniaze dostal až o dva týždne na kartičku alebo na účet. Keď si klient
vybral úver so službou, tak za každý výber splátok oni dostali 5,25% a keď získali nového klienta, tak

dostali 20Eur.

11. Táto svedkyňa bola vypočutá aj v spore vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
13Csp/121/2016 dňa 08.06.2017 kde uviedla, že pôsobila ako obchodná zástupkyňa firmy Provident
Financial po dobu 5 rokov. Činnosť ukončila vo februári 2017. Uzatvárala nové zmluvy, refinancovanie,

alebo tzv. súbežné zmluvy. Na súde už vypovedala ako svedkyňa 4 krát na rôznych pojednávania. Klienti
mali možnosť podpisom zmluvy si vybrať, či chcú tzv. úver pobočkový, čo trvalo dlhšie, alebo chcú
peniaze ihneď a to bol úver so službou. Odstúpenie od zmluvy pre klienta by nemalo žiadne následky,
fakticky úver by pokračoval ďalej s tým, že by platili menej, pretože za službu by sa už neplatilo. Malavo svojej praxi aj takých klientov, ktorý takto urobili, teda klienti finančné prostriedky čerpali, následne
sa rozhodli od tejto zmluvy odstúpiť a už potom finančné prostriedky nosili sami do pobočky. Z hľadiska
ich odmeňovania bol rozdiel, či to bola dojednaná úverová zmluva so službou, alebo služby. V prípade,

ak bola dojednaná úverová zmluva so službou, tak z odmeny za službu mali províziu 5,25 % z výberu.
Ak by chcela žalobkyňa peniaze mať vyplatené ihneď, tak zmluvu podpísať musela. Režim predplatenej
karty spočíval v tom, že kartu hneď odovzdávala klientovi v obálke.

12. Z výpovede svedkyne R. E. v spore sp. zn. 13Csp/117/2016 zo zápisnice na pojednávaní na

Okresnom súde Lučenec, obchodnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2017 vyplynulo,
že v jej kompetencii bola právomoc k jednotlivým obchodným zástupcom podávať vysvetlenia. Išlo v
podstate o sprostredkovanie nových informácií smerom k podriadeným obchodným zástupcom. Všetky
informácie, ktoré vo firme boli poskytované v rámci organizačnej štruktúry boli doručované písomne,
preberalisanajednotlivýchporadáchorganizačne,ktorémalaichvedúca.Táimichďalejreprodukovala.
Inštrukcie, informácie pre obchodných zástupcov tiež boli poskytované v písomnej forme. Školenia

obchodných zástupcov neboli hromadné, robili sa školenia cielené, na určitú skupinu, napr. nový
obchodný zástupcovia, následne starší obchodný zástupcovia. Obchodný zástupcovia boli odmeňovaný
na základe provízneho systému, za každú zmluvu boli odmeňovaný asi 8 Eur a ak sa jednalo o nového
zákazníka, tak to bolo 20 Eur. V prípade, ak si klient vybral službu s obchodným zástupcom, že ten bude
chodiť inkasovať, tak potom bola výhoda v prvom rade tá, že dostal peniaze hneď na ruku, v prípade,

že si to nevybral, tak peniaze boli poskytnuté neskôr, tak do 10 dní. Inkasovať peňažné prostriedky
chodilobchodnýzástupcaaztaktovyinkasovanéhoobnosufinančnýchprostriedkovmalpotomprávona
províziu v určitej výške percent. Následne ku koncu už sa poskytovali bezslužbové úvery, čo znamenalo
toľko, že finančné prostriedky nedostal klient na ruku a sám si musel zabezpečiť splácanie tohto úveru,
či už do banky, alebo na pošte. Klient síce bezslužbový úver mohol dostať, s tým problém nebol. Keď

však chcel peniaze viac menej ihneď mať a jednalo sa napríklad o klientov z obcí, kde banky a pošty až
tak nefungovali, tak si klient radšej zvolil zmluvy so službou. Ak si klient vybral zmluvu so službou, bol
upozornený na to, že to bude drahšie. Bola tam spisovaná s ním osobitná zmluva, pretože obchodný
zástupca musí za týmto klientom chodiť, chodil autom a s tým mu vznikli ďalšie náklady. Ak sa klient
dodatočne rozhodol, že túto službu nechce využiť, bolo tam ustanovenie, v zmysle ktorého mohli klienti

odstúpiť od zmluvy, niektorý to aj využili. Výška odplaty za poskytovanú službu sa určovala firmou
bola na to tabuľka. Keď ona pôsobila vo firme, fakticky s hotovosťou sa už nerobilo. Poskytovali sa
finančné prostriedky na platobnú kartu. Kartu dostával klient ihneď pri podpise, ale táto sa musela ešte
aktivovať, nabiť na firme. Trvalo to asi tak 1 deň, ak zmluvu podpísal klient ráno, tak poobede už finančné
prostriedky mal. Kartu si aktivoval klient sám, mal v zalepenej obálke pin kód. Fakticky možnosti čerpania

boli tie, že buď čerpal prostredníctvom ich karty, ale mohol si nechať peniaze dať poslať aj na svoj
vlastný účet, alebo na svoju vlastnú kartu. Ak klient chcel peniaze na kartu ihneď, musel zmluvu o službe
podpísať. Mal však možnosť zvoliť si úver bezslužbový, v tomto prípade nemusel podpísať túto zmluvu
a finančné prostriedky by dostal do 10 dní.

13. Svedkyňa I. J. v konaní sp. zn. 13Csp 121/2016 konanom dňa 08.06.2017 uviedla, že pracovala
pre Provident Financial, s.r.o. približne 5 rokov. Počas tohto obdobia uzatvárala nové zmluvy, niekedy
jednu , dve mesačne, niekedy bol stav, že celý mesiac neuzatvorila žiadnu zmluvu. Spočiatku sa úvery
dávali v hotovosti, to znamená na ruku, pretože klienti chceli peniaze na ruku. Následne to už bolo
formou prevodu na účet. Pri dojednávaní zmlúv štandardne prebiehal rozhovor s klientom, vysvetlili mu,

porozprávali sa, zmluva sa uzatvorila a peniaze boli vyplatené. Štandardne keď sa uzatvárali zmluva,
tejto predchádzal rozhovor, zisťovali sa pomery klienta, koľko zarába, či má účet, či nemá účet, či chce
peniaze na účet, alebo či chce v hotovosti. Veľa klientov peniaze na účet nechcelo poslať, pretože boli
pod exekúciou. Keď sa zistili pomery klienta, volala vedúceho, oznámila mu údaje. Na základe toho bolo
rozhodnuté, či sa klientovi úver poskytne a v akej výške. Pri podpise úverovej zmluvy sa podpisovalo

štyri až päť listín, ale si nespomína, ktoré to konkrétne boli . Finančné prostriedky klienti platili tak, že ona
chodila vyberať peňažné prostriedky ku klientovi, za to bola platená. Bola možnosť platiť aj do banky,
ale toto zákazníci nepreferovali, pretože v tomto prípade peniaze boli poskytnuté až o 14 dní. Klienti
preferovali výplatu peňazí ihneď. Spočiatku peniaze vyplácali v hotovosti, teda pri podpise zmluvy klienti
dostali peniaze. Potom táto možnosť už nebola, klienti dostali kartu, na ktorú si peniaze mohli vybrať

spravidla do 3 dní. V prípade , že klient preferoval výplatu peňazí ihneď v hotovosti alebo pri zmene
výplaty na karty do 3 dní, bola tu možnosť inkasovania len v hotovosti. Keď sa už klient rozhodol pre
formu peňazí poskytnutia okamžitú s osobným inkasovaním, už sa to zmeniť nedalo, pretože ten druh
pôžičky bol tak nastavený. Bola však aj možnosť, ak si to klient rozmyslel, a stalo sa aj to, do 3 dní moholprísť do Lučenca do kancelárie a povedať, že on bude pôžičku splácať. Klientom bolo vysvetlené, že
môžu uzatvoriť aj pobočkový úver s tým, že peniaze dostanú do 14 dní. Ale bolo im aj vysvetlené, že
môžu uzatvoriť úver s tým, že peniaze dostanú ihneď za vysvetlených podmienok. Klienti, čo sa týka

úverov, preplatili viac, keď bol zvolený úver s osobným inkasovaním a poskytnutím peňazí obratom.
Predzmluvný formulár k zmluve o poskytnutí služby komfort sa vždy dával pri uzatváraní tejto zmluvy.
Klientovi bolo vysvetlené, čo táto zmluva obnáša a čo to bude klienta stáť. Mali klientov, ktorí si to
rozmysleli a od tejto zmluvy odstúpili. Keby zmluvu nebol klient podpísal, nebol by dostal peniaze, nikdy
ona klienta nenútila túto zmluvu podpísať. Klient mal možnosť rozhodnúť sa, ktorú formu úveru zoberie.

Keď sa rozhodol, že chce peniaze v hotovosti a zmluvu podpísal, tak následne už iná možnosť ako
zmluva o doplnkovej službe podpísať nebola.

14. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18.Podľa§19ods.2 zák.č.129/2010Z.z.účinnéhok01.05.2014,naúčelyvýpočturočnejpercentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou

poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné

transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného 01.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.22.Podľaods.4,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52a ods. 1, Občianskeho zákonníka účinného 01.05.2014, ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
z týchto zmlúv samostatne.

24. Podľa ods. 2, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku
1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

25. Podľa § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti v zmysle § 191 CSP, má súd preukázané, že žaloba je dôvodná.

33. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere dňa 01.05.2014 a toho istého dňa bola uzatvorená Zmluva o zabezpečení
splátok úveru, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel
a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere bol žalobkyni

poskytnutý úver vo výške 600 Eur, ktorý splatila v celkovej výške 721,06 Eur. Spornou skutočnosťou
medzi stranami sporu bolo, či Zmluva o zabezpečení splátok úveru uzatvorená v ten istý deň ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 01.05.2014 bola podmienkou poskytnutia úveru a teda aj uzatvorenia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce dôvody porušenia zákona č. 129/2010
Z.z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Sporné medzi sporu taktiež bolo správne posúdenie toho,

či Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. § 9 ods. 2 písm. f), k) obsahuje
dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.34. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania uplatneného žalobcu, preto súd sa musel
zaoberať v prvom rade otázkou, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané alebo nie.

35. Ustanovenie § 107 OZ ustanovuje kombinované premlčacie doby a to subjektívnu (dvojročná) a
objektívnu ( trojročnú), ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej
premlčacejdobyaktorejdĺžkajeurčená rozdielnepodľacharakteruzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.
V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je 3 roky a ak

bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu 10 rokov. Osobitne je
upravený začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa
vyžaduje skutočná nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní
tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr; v
zmysle § 107 ods. 2 plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R25/1986, s. 111 ods. 4

a s 112 ods. 1).

36. Súd pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby vychádzal so všeobecnej plnej moci, ktorú
podpísala žalobkyňa dňa 13.01.2017, kedy splnomocnila advokáta na zastupovanie v konaní, čiže
od toho dňa boli žalobkyni poskytované právne služby advokátom, kedy sa dozvedela o vzniku

bezdôvodného obohatenia na jej strane. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že žalobkyňa
najneskôr k 13.01.2017 , kedy poskytla písomnú dokumentáciu advokátovi preukázateľne mohla zistiť
skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohla podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil . Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná)

nie len predpokladaná vedomosť oprávneného (Ro NSSR sp.zn. 3Cdo/145/2004, sp.zn. 1Cdo/67/2011).
V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plnenia subjektívnej premlčacej doby viazaný na
moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím subjektívnej lehoty, najneskôr však uplynutím
objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť

nikdy prekročená a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, v prípade, ak plynúť
nezačala. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere
poslednú splátku žalovanému dňa 21.10.2016. Žalobca podal návrh na súd dňa 26.01.2017. Spornosť
medzi žalobkyňou a žalovaným je v tom, ktorým okamihom začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota. Žalovaný tvrdí, že začala plynúť už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ako aj

že všetky okolnosti mali byť žalobkyni známe už pri každom plnení. Subjektívna premlčacia lehota
nemohla začať plynúť už dňom úhrady poslednej splátky žalobkyňou na predmetnú zmluvu o úvere,
ktorá je predmetom tohto sporu, pretože v tomto momente ešte žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že k
bezdôvodnémuobohateniudošloaktosanajejúkorbezdôvodneobohatil.Žalobkyňanazákladezmluvy
o úvere zo dňa 01.05.2014 čerpala od žalovaného úver vo výške 600Eur, svoj záväzok si splnila v plnom

rozsahu,t.j.uhradilaajnadrámecposkytnutéhoúveru.Poslednúúhradunadanúzmluvurealizovaladňa
21.10.2016. Z vyššie uvedeného dôvodu súd právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval
za premlčané. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako
záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil
a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo sa vydalo tomu,

na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí,musítotoobohatenievydať.Dôvodomvznikuzáväzkujezískaniebezdôvodnéhoobohateniana
úkor iného. Takto vzniknutý záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

37. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.
V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom
plnenia, tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod. ). Podstatným

pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.38. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať
vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

39. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa ako dlžník žalovaný ako veriteľ uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 01.05.2014 pod č. 571866704 a na tom istom stretnutí taktiež
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Nesporné medzi stranami sporu je, že žalobkyni bol poskytnutý
úver vo výške 600 Eur a na tento úver postupnými splátkami uhradila celkovo 721,06 Eur, teda sumu

121,06 Eur zaplatila nad rámec skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Za doplnkovú službu
vyberania splátok v domácnosti žalobkyni bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná osobitá
zmluva vrátane odmeny za takúto službu, ktorú bola žalobkyňa povinná platiť osobitne avšak zahrnutú v
jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru bola podmienkou
poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve, pokiaľ klient žiadal vyplatenie úveru v
hotovosti, resp. „v hotovostnom režime“, čo vypočutá svedkyňa S. V., obchodná zástupkyňa potvrdila.

Žalobkyni iná možnosť platenia splátok úveru v zmysle úverovej zmluvy, ako osobné vyberanie splátok
s poukazom na Zmluvu o doplnkovej službe splátok ani daná nebola. Pri daných zmluvách a to jednak
Zmluve o spotrebiteľskom o úvere a Zmluve o doplnkovej službe ide o prípad uvedený v ustanovení §
52a OZ , keď z povahy zmlúv, ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní vyplýva,
že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Za takéhoto stavu, podľa názoru súdu, náklady spojené s

doplnkovou službou mali byť započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa
v súvislosti s poskytnutým úverom uvedené v § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu
uzatvorenia, ako aj v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

40. Žalovaný ako poskytovateľ úveru platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej službe do RPMN

nezahrnul, čo nebolo sporným, pretože žalovaný tvrdí, že táto zmluva bola uzatvorená samostatne zo
strany spotrebiteľa dobrovoľne a túto službu si vyžiadal a nebola podmienkou pre uzatvorenie úverovej
zmluvy. S týmto prezentovaným názorom súd nemôže súhlasiť jednak vzhľadom na vyššie uvedené
dôkazy a jednak logickým zhodnotením konania, nie len žalobkyne ale aj ďalších spotrebiteľov, ktorí boli
vypočutý v iných konaniach , ktoré prebehli so žalovaným na tunajšom súde, ktorí zhodne uviedli, že

inú možnosť ako platiť v splátkach v hotovosti obchodnému zástupcovi nemali. O inom spôsobe platieb
ani poučený neboli. Išlo o osoby, ktoré opakovane uzatvárali úverové zmluvy, teda logicky vyplýva, že
neovplývali prebytkom finančných prostriedkov a preto je absolútne nelogické, aby akýkoľvek priemerný
spotrebiteľ za svojej zložitej finančnej situácie dobrovoľne volil možnosť pohodlného splácanie splátok
zo svojho domova len aby mohol zaplatiť za to odmenu vo výške 357 Eur, keby mu bola daná možnosť

takúto zmluvu nepodpísať a získať úver lacnejší.

41. Keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný

a bez poplatkov a zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 721,06 Eur a úver bol poskytnutý vo
výške 600 Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu, t.j. 121,06
Eur, ktoré v zmysle § 451 OZ je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

42. Súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania od 26.01.2017, t.j. od nasledujúceho dňa potom, ako bol

žalovaný vyzvaný v predžalobnej výzve zo dňa 20.01.2017 na úhradu dlžnej sumy.

43.Riešenieďalšíchotázoktýkajúcichsabezúročnostiabezpoplatkovostiaotázkyaplikácierozhodnutia
C-42/15 vo veci Bírová c/a Slovenská republika, vzhľadom už na vyslovenie právneho názoru, že
spotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov avzhľadomnatúskutočnosť,že vzmluve

bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, súd považoval
za nadbytočné.

44. Požiadavka synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe
zmluvy poskytol a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne náklady

spojené s týmto inkasovaním, a teda že žalobca opomína túto reštitúciu, je potrebné uviesť, že je
to v prvom rade žalovaný, ktorý tento stav spôsobil, keby spotrebiteľovi podpis predmetnej zmluvy o
doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby ako splácanie osobným
inkasovaním a tým spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 OZ bolo rozpornés dobrými mravmi, aby za takúto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa spotrebiteľovi
nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú refundáciu.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

49. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že žalobkyňa je ako spotrebiteľ
oslobodená od súdneho poplatku, súd rozhodol podľa výsledkov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalovanej sumy v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Z.z.. O výške súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po

nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.