Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoSr/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207440
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816207440.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: N. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom so sídlom
Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 161, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Csr/1/2016 - 56 zo dňa
19.10.2017 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 03322/16
vydaný dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971. Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 03322/16 vydaného
dňa 16.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž z dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. d), i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
doplnení niektorých zákonov, ako aj náhrady trov konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa so žalobou, jej prílohami, kópiami potvrdení pre klienta z Poštovej banky, rozhodcovskou zmluvou,
súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
roku 2013, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SRSAspA 03322/16, písomným vyjadrením žalovaného,
písomnými vyjadreniami žalobcu a uviedol, že dňa 04.04.2014 došlo medzi žalobcom ako spotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur. Žalobca sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške
576,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- eur, a to do 14.04.2015. Výška RPMN sa vypočítala v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a bola vo výške 96 %. Dňa 04.04.2014 bola medzi sporovými
stranami uzavretá aj rozhodcovská zmluva vyhotovená na formulárovom tlačive, v zmysle ktorej všetky
spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901701947 uzatvorenej dňa 04.04.2014, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenouúverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z detailu príkazu z EB zo dňa 16.11.2015, ako
aj potvrdení klienta z Poštovej banky zo dňa 14.07.2015, 14.09.2015 a dňa 19.10.2015 bolo zrejmé,
že žalobca uhradil celkovo žalovanému sumu 955,- eur. V zmysle súhrnných informácii o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2013 výška RPMN pri ostatných
spotrebiteľských úveroch do 1500,- eur so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov predstavovala 44,79
%. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
sp.zn. SRSAspA 03322/16 zo dňa 16.06.2016 bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému úrok v sume
306,31 eura, úrok z omeškania v sume 16,08 eura, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného
konania 227,27 eura a poplatok za upomienku vo výške 10 eur. Zároveň bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 147,78 eura.
Následne súd citoval ust. § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, písm. r), ods. 5, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1. písm. a, b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch), § 45 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47 ods. 2, § 73 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy a uviedol, že medzi
stranami sporu vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou. V danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia §53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola
individuálne dojednaná. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má
formu samostatnej listiny. Bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere na začiatku zmluvného vzťahu,
nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu. O zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak ak by sa začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Zmluvná
možnosť dlžníka na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od jej uzatvorenia neznamená,
že rozhodcovská zmluva bola individuálná dojednanou, pretože od absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno odstúpiť. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu
súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s
cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že rozhodca sa dôkladne nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej
pokuty, či skutočne sú splnené všetky náležitosti obligatórne vyžadované pre spotrebiteľský úver,
ani výškou dohodnutého úroku z úveru. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i)
Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na
súd podať návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol v zmysle § 251, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady.
S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť naznak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Žalobca mal
možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby bola dotknutá platnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. Veriteľ navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade,
že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili
súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve.
Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Žalovaný zdôraznil, že rozhodcovská
zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, odporúčania Komisie č. 98/257/
ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov,
zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo
podmienenéuzavretímrozhodcovskejzmluvy.Vprípaderozhodcovskejzmluvysajednalooindividuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, nakoľko
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
pričom vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovská zmluva nebola skutočnou
alternatívou, nakoľko ak je iniciátorom konania veriteľ (žalovaný), spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana
stráca faktickú možnosť obrany pred všeobecným súdom. Existujú dôvody na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku, pretože je nezákonný. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správne
potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacej repliky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§§ 359,362 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli, ako aj internetovej stránke dňa 30.05.2018 (§ 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie a uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne
vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie.
6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah ako vzťah
spotrebiteľský, vrátane rozhodcovskej zmluvy, ktorá síce bola uzavretá na samostatnom tlačive, ale
má charakter štandardnej zmluvnej podmienky, ktorú žalovaný používa pri uzatváraní zmlúv o úvere
so spotrebiteľmi. V konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku, že by spotrebiteľovi bol vysvetlený význam rozhodcovského konania, ako aj význam
rozhodcovskej zmluvy, ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Zdôraznil, že
žalovaný v konaní nepreukázal tvrdené skutočnosti, že žalobcovi ako spotrebiteľovi vysvetlil význam
rozhodcovského konania, ako aj rozdiel medzi riešením sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania a v konaní pred súdom. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienkyje v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého k pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Správne preto súd
prvej inštancie postupoval, ak rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadení
pri Asociácii pre arbitráž Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SR SAspA03322/16 zo dňa 16.06.2016 zrušil z
dôvodu, že nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá by založila legitimitu pre rozhodcovský
súd. Jedná sa o nulitný právny akt, nespôsobilý založiť práva a povinnosti sporových strán.
7. Za nedôvodnú považoval teda odvolací súd aj námietku týkajúcu sa tvrdenia žalovaného, že sa
jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že súd prvej inštancie správne uzavrel, že tvrdené skutočnosti žalovaným nepreukázal, tým neuniesol
dôkazné bremeno. Navyše v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Je nesporné, že takúto možnosť žalobca ako
spotrebiteľ nemal, lebo súčasťou uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.04.2014 (č.l.
10 spisu) bola zároveň aj zmluva rozhodcovská (č.l. 8 spisu) zo dňa 04.04.2014, ktorej obsah, text je
vopred pripravený na tlačive žalovaného a je vylúčené, aby spotrebiteľ pri uzatváraní tejto zmluvy mal
možnosť meniť obsah vopred pripravených dojednaných zmluvných podmienok.
8. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.
9.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvzmysle§396ods.1vspojenís
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods. C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.