Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Er/759/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608208532
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4608208532.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR,
IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie písomností: Krajské riaditeľstvo
PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava proti povinnému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T.
č. XXX, o vymoženie sumy 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman
Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec konajúci prostredníctvom

zastupujúceho exekútora JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920
01 Hlohovec, pod č. EX 5439/08, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 023215 * zo dňa 05.11.2008 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Roman Liščák (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.
z. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia - Obvodného

oddelenia PZ Piešťany - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste číslo AA 1780778 zo dňa 6.5.2006 pre
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

2. Dňa 08.02.2018 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal
o zastavenie exekučného konania v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Svoj podnet odôvodnil skutočnosťou, že z vykonaných súčinností bolo zistené, že povinný nevlastní

žiaden majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá vedený žiadny účet v banke,
je zamestnaný u Violy Bečkovej, pričom nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy. Nakoľko nie je reálny
predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek úkony by boli v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania a neúčelné navyšovanie trov.

3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1

Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods.
4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu

možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd
obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného. Z
podnetu a písomností predložených súdnym exekútorom a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových
vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v
Bratislave bolo zistené, že povinný je zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere od 1.1.2017 u Violy

Bečkovej, pričom pracuje 2 hod. denne, a teda z dôvodu nízkeho zárobku nie je možné vykonávať zrážky
zo mzdy. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného
predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by
bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to
súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť
exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je
určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je
preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto
predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná

vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym
exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. Nemajetnosť
povinného potvrdzuje aj to, že aj ďalšie exekúcie vykonávané proti nemu inými súdnymi exekútormi boli
zastavené z dôvodu nemajetnosti.

6.ZjudikatúryÚstavnéhosúduSR(napr.I.ÚS398/2012,III.ÚS185/2012),aleajznázorovprávnejvedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.

Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol
k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má
postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť

podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na
to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane
z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej
hodnoty.

8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

9. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného
zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí
v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie
exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci
došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

10. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 39,83 eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny
33,19 eur, a 20 % DPH v sume 6,64 eur.

11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu
paušálnu odmenu.

12. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1
vyhlášky vo výške 33,19 EUR a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur.

13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z

dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov
konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 CSP (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka
tohto konania) a podľa § 363 CSP (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).Podľa § 364 CSP rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.