Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Deáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208417
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616208417.1
Uznesenie
KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu P.,
s.r.o.,sosídlomP.XX,XXXXXV.,C.:XXXXXXXX,právnezastúpenéhoJUDr.BarborouKorenecovou,
advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému X. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, o zaplatenie 1 298,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/179/2016-56 zo dňa 03.11.2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanému priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že konal o náhradu škody podľa § 420 ods. 1, 3, ako aj podľa § 52 ods. 1,
2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), ktorej sa domáhal žalobca
žalobou zo dňa 29.06.2016 vo výške 1 298,52 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z dlžnej sumy od 03.05.2007 do zaplatenia. Škoda mala vyplývať zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške
663,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 634,67 €, t.j. spolu 1
298,52 € za podmienok, dohodnutých v zmluve v 12 mesačných splátkach po 108,21 €, počnúc dňom
28.03.2007. Keďže žalovaný meškal s platením splátok a na upozornenia žalobcu nereagoval, žalobca
dlh dňom 03.05.2007 zosplatnil a podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
úverového podvodu, ktoré v konečnom dôsledku trestné konanie bolo skončené trestným rozkazom
č.k. 22T 88/2008-39 zo dňa 16.04.2008, ktorým Okresný súd Lučenec uznal žalovaného vinným zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal poškodeného, t.j. žalobcu so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody
na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2008.
Okresný súd konštatoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno
uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, vznik škody
ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady
zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá. V prejednávanej veci žalovaný porušil
svoje povinnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver žalobcom. Nesplatený úver predstavuje škodu,
ktorej náhrady sa žalobca domáhal. Nepochybne s prihliadnutím na povahu zmluvných strán úverovej
zmluvy a na vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári vyhodnotil okresný súd zmluvu
ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ, preto na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva. V súvislosti s týmto posudzovaním považoval za potrebné v prvom
rade skúmať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa premlčanie nároku
podľa § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 OZ. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade
uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe,pričom ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty
v prípade škody spôsobenej úmyselne. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy splácať riadne
a včas poskytnutý úver, preto žalobca dňa 03.05.2007 predmetný úver zosplatnil. Dňom 04.05.2007
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ku ktorému dátumu sa žalobca ako poškodený
preukázateľne dozvedel, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá. Žalobca si v rámci plynutia
premlčacej doby dňa 25.03.2008 uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom
konaní. Plynutie premlčacej doby od tohto momentu sa zastavilo a počas celého priebehu tohto konania
neplynulo (premlčacia doba spočívala), a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného,
t.j. do 25.03.2008. Subjektívna dvojročná premlčacia doba by uplynula 04.05.2009, avšak keďže v
priebehu trestného konania od času uplatnenia náhrady škody 25.03.2008 do času právoplatného
rozhodnutia v trestnom konaní, t.j. do 02.05.2008 spočívala, čo bolo 39 dní, subjektívna premlčacia
lehota uplynula 12.06.2009. Žalobca podal na súd žalobu dňa 29.06.2016, teda po uplynutí premlčacej
doby. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd na premlčanie prihliadol ex offo
aj bez vznesenej námietky premlčania žalovaným ako dlžníkom podľa zákona číslo 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 5b, preto žalobu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1, 2 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“)
a podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdny
úradník podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p..
2. Proti rozsudku okresného súdu podal (bez svojho právneho zástupcu) odvolanie žalobca z dôvodu,
že okresný súd nesprávne posúdil vec podľa § 365 ods. 1, písm. d) C.s.p. z dôvodu, že strany sporu
uzatvorili nepomenovanú zmluvu, na ktorú sa zákon číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
nevzťahuje, preto sa nemožno stotožniť s odôvodnením rozsudku, že sa na uzatvorenú zmluvu vzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Navyše, strany sporu si dohodli v bode 19 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy
medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Žalovaný nijako nepreukázal skutočnosť, že v
čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa, preto treba akceptovať dobrú vieru
žalobcu, že druhá strany spotrebiteľom nie je. Na predmetný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať
obchodné právo. Okresný súd nesprávne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval § 17 zákona číslo
191/1950 Zb. zmenkového a šekového vo vzťahu k použitej zmenke.
V prípade, ak by súd napriek posúdeniu zmenkového vzťahu v odvolaní žalobcom považoval tento vzťah
za spotrebiteľský, žiadal, aby súd akceptoval, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, na § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné
prihliadnuť z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola
ustanovená v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z. z. od 01.01.2011 do 30.04.2014, t.j. presne 40
mesiacov a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením
nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Zmenkový nárok
nie je akcesoricky od zmluvného záväzku a jeho vzťahu k nemu abstraktný, teda nie je ovplyvnený
kauzou zmluvného záväzku. Inou by bola situácia, kedy sa uplatnil nárok zo zmluvy, vtedy by sa na
zmenku prihliadalo. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť
výkonu práva zo zmenky. Aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015
na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou.
Uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že okresný súd trestným rozkazom odkázal žalobcu
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 02.05.2008. Predmetný nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný v zmysle § 110 ods.
1 a § 106 ods. 2 OZ, pretože k udalosti došlo dňa 06.03.2007.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon číslo
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.5.Krajskýsúd,akosúdfunkčnepríslušný,podľa§34C.s.p.vecpreskúmalvrozsahuurčenom§380ods.
1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1, písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie
na nové konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 389 ods. 1, písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že
odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili úverovú zmluvu,
pričom žalovaný porušil úverové podmienky a úver neplatil. Žalobca podal trestné oznámenie, ktoré
v konečnom dôsledku vyústilo do rozhodnutia trestného súdu vydaním trestného rozkazu Okresným
súdom Lučenec č.k. 22T 88/2008-39 zo dňa 16.04.2008, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej
žalovaným (t.j. odsúdeným) na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 02.05.2008. Keďže žalovaný neuhradil ku dňu podania žaloby žiadnu platbu, domáhal sa
žalobca náhrady škody z trestného konania súdnou cestou. Okresný súd za použitia § 5b zákona číslo
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nárok považoval za premlčaný a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
9. Hoci žalobca v odvolaní namieta skutočnosti nesúvisiace s prejednávanou vecou -zrejme vzhľadom
na množstvo podaní zasielaných na rôzne súdy Slovenskej republiky, v závere odvolania poukazuje na
to, že jeho nárok premlčaný nie je. Len z tohto dôvodu je jeho odvolanie dôvodné. Okresný súd pochybil,
keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 01.05.2014. Podľa tohto ustanovenia
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu
ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.
10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu náhradu škody spôsobenej prečinom úverového podvodu. Skutočnosti rozhodné pre
ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú
právne významné. V danom prípade súd koná o nároku žalobcu o náhradu škody, nie o nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere. Pri nároku o náhradu škody ide o vzťah zodpovednostný, nie o vzťah zmluvný.
11. Občianskoprávna hmotná úprava nevylučuje zamietnutie nároku o náhradu škody pre premlčanie
(viď ust. § 106 OZ). Na premlčanie však možno prihliadnuť iba na námietku dlžníkom podľa § 100
ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie
námietky premlčania, okresný súd nebol oprávnený sa zaoberať premlčaním nároku. Ak tak urobil, jeho
procesný postup nebol správny, v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje
a vec nesprávne právne posúdil.
12. Pridržiavajúc sa odvolacích dôvodov odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1, písm. b/, c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.),
ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšiekonanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na zrušenie rozsudku vo veci samej, krajský súd zrušil aj závislý
výrok o trovách konania.
13. Úlohou okresného súdu bude opätovne posúdiť a rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po
preskúmanízákladnýchpredpokladovvznikuzodpovednostizaškoduvzmysle§420OZ,atoexistencie
porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.