Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200776
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115200776.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.

r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., J. XXX/X, o zaplatenie 254,80 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 153,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 153,62 Eur odo dňa 04. 02. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd z r u š u j euznesenie Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/19/2015-11 zo dňa 24. 04. 2015,
o zastavení konania.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 20,58 %.

V. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 73 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ako právny nástupca spoločnosti
Quatro, a. s.) sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19. 01. 2015 domáhal
zaplatenia sumy 294,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04. 02. 2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Pôvodnýžalobcaodôvodnilžalobutým,žežalobcaažalovanýuzatvorilispoludňa19.01.2011zmluvu
o pôžičke, evidenčné číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému celkovú sumu

pôžičky 599,46 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach v sume 20,98 Eur. Do dňa 15.
01. 2015 uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 326,72 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 25. 01. 2012 listom - predžalobná upomienka
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do 15. 01. 2015 žalovaný dlžné
splátkyneuhradil.Celkovýdlhžalovanéhokudňupodanianávrhupredstavujesumu294,54Eur.Žalobca

si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Súčasťou žaloby žalobcu bola zmluva o pôžičke,
predžalobná upomienka a prehľad splátok a úhrad.3. Uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/19/2015-19 zo dňa 22. 05. 2015, súd pripustil zmenu
účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje pôvodný žalobca - Consumer Finance
Holding, a. s, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, a na jeho miesto vstupuje ako žalobca

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (v čase vydania
rozhodnutia Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23. 06. 2015.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 07. 09. 2015, k tejto sa nevyjadril.

5. Podľa § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP.
Rozsudokbolverejnevyhlásenývzmysle§219ods.3CSP.Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou
o pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou, fotokópiou obálky z č. l.
6, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/19/2015-29 zo dňa 03. 12. 2015, uznesením
Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/240/2016-49 zo dňa 29. 05. 2017, ako aj ostatným obsahom

spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) a žalovaný
uzatvorili dňa 19. 01. 2011 Zmluvu o pôžičke č. 20040965, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytolžalovanémupôžičkuvovýške300,48Eur(kúpnacena480,34Eurmínusakontácia179,86Eur),

pričomžalovanýsazaviazalzaplatiťcelkovosumu599,46Eurprivýškesplátky20,98Eurapočtesplátok
20. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 49,63 %, RPMN vo výške 49,63 % a priemerná
RPMN vo výške 44,57 %. Konečná splatnosť bola uvedená spôsobom „9/2012“. Žalovaný na uvedenú
zmluvu plnil sumu 146,86, keď zaplatil tiež akontáciu v sume 179,86 Eur. Predžalobnou upomienkou zo
dňa 25. 01. 2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, aby do 3 dní od doručenia upomienky

uhradil istinu vo výške 281,14 Eur. Upomienka bola na pošte uložená dňa 31. 01. 2012, túto si žalovaný
neprevzal v odbernej lehote. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2015 bola pohľadávka
postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.
r. o.

10. Okresný súd Trnava vydal dňa 03. 12. 2015 rozsudok, č. k. 16C/19/2015-29, ktorým žalobu zamietol
a súčasne rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku v celom
rozsahu podal žalobca odvolanie a súčasne navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy
39,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,74 Eur od 04. 02. 2012 do zaplatenia
z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty za omeškanie s platením úverových splátok zastavil.

11. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením, č. k. 11Co/240/2016-49 zo dňa 29. 05. 2017,
pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 39,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 39,74 Eur od 04. 02. 2012 do zaplatenia a v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a
konanie zastavil. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2017.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.13. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Krajský súd v Trnave vo vyššie uvedenom uznesení uviedol, že po vrátení veci súd prvej inštancie
vec znova prejedná, vykoná dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 19. 01. 2011 a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu (prípadne inými dôkazmi, ak ich strany navrhnú), výsledky

dokazovania náležite vyhodnotí a vec posúdi i s prihliadnutím na argumenty obsiahnuté v odvolaní.
Zameria sa na ustálenie, či tu zmluvný vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoje nároky, je zmluvou
o úvere so všetkými obligatórnymi náležitosťami podľa Zákona č. 129/2010 Z. z., alebo ide o úver
bezúročný a bez poplatkov pre absenciu konkrétnej náležitosti, prípadne či tu ide o absolútne neplatný
právny úkon, a následne posúdi aj otázku prípadného premlčania nároku. Svoj právny záver však musí
súd jednak oprieť o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prípadu a jednak náležite odôvodniť v

súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu, o ktoré oprie svoje právne závery, boli logické a presvedčivé. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19.Podľa§658ods.2Občianskehozákonníkaprinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.

32. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z. a Zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalobca pri

uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z. z.). S poukazom
na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z., má prednosť pred všeobecnou
úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy
žalobca poskytoval žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 300,48 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti

ustanovené zákonom pre takéto zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné
s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch
je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť vzmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 20,98 Eur bez bližšej
špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky

úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke,
a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a
síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne,

pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá.

34. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej
sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutej pôžičky vo

výške 300,48 Eur uhradil len 146,86 Eur (keď uhradil i akontáciu vo výške 179,86 Eur, ktorá do sumy
pôžičky nespadá), súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov po odrátaní úhrady pôžičky v sume 153,62 Eur (300,48 Eur - 146,86 Eur).

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 04. 02. 2012, nakoľko k

zosplatneniu úveru došlo dňa 03. 02. 2012, keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej
časti pôžičky do troch dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 25. 01. 2012, ktorá bola žalovanej doručená
dňa 31. 01. 2012. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 04. 02. 2012. Keďže súd dospel k

záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 153,62 Eur, bolo možné priznať
žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do
omeškania dňa 04. 02. 2012, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 1 %. Žalobca
tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % (8 + 1 %) ročne zo
sumy 153,62 Eur od 04. 02. 2012 do zaplatenia.

38. Súd ďalej musí uviesť, že v súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu sa predmet konania ustálil
na istine vo výške 254,80 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 254,80 Eur od 04.
02. 2012 do zaplatenia. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. rozsudku
zamietol, a to v časti istiny vo výške 101,18 Eur (t. j. 254,80 Eur - 153,62 Eur) a k tomu prislúchajúceho

uplatneného príslušenstva.

39. Uznesením, č. k. 16C/19/2015-11 zo dňa 24. 04. 2015, tunajší súd rozhodol o zastavení konania z
dôvodu nesplnenia si poplatkovej povinnosti za podaný návrh aj napriek výzve súdu. Súčasťou výroku
o zastavení konania bolo rozhodnutie o náhrade trov konania.

40. Keďže z pripojeného záznamu o zložení zo dňa 11. 05. 2015 je zrejmé, že súdny poplatok za návrh
bol zložený na účet súdu dňa 07. 05. 2015, teda v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu, č. k.
16C/19/2015-11 zo dňa 24. 04. 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07. 05. 2015, bolo potrebné
rozhodnúť o zrušení predmetného uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci
samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 153,62 Eur s príslušenstvom, keď žalobca
si uplatňoval sumu 254,80 Eur (294,54 Eur - 39,74 Eur). V danom prípade hrubý úspech žalobcu
predstavuje 60,29 % (t. j. 153,62 x 100 / 254,80) a hrubý úspech žalovaného 39,71 % (100 - 60,29),
teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 20,58 % (60,29 - 39,71). Súd potom prevažne úspešnému

žalobcovi priznal vo výroku IV. rozsudku nárok na áhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 20,58
% v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

46. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol vo výroku V. rozsudku v súlade s ustanovením §
256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 73 %, keď hrubý úspech žalovaného predstavuje 13,50 % (39,74 x 100 / 294,54) a
hrubý úspech žalobcu 86,50 % (100 - 13,50), teda čistý úspech žalobcu činí 73 % (86,50 - 13,50).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.