Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/353/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715210459.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu I..
N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, proti žalovanej S.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX 62 Sása, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským,

advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 12.800,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/146/2015-105
zo dňa 27.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie (prvý výrok),

žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a vrátil
žalobcovi súdny poplatok vo výške 760,32 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ
systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica v lehote 30 dní odo
dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte a.s. (tretí výrok).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
istinu vo výške 12.800,- Eur titulom nedodržania lehoty splatnosti vyplývajúcej z dohody o splatení

dlhu z titulu pôžičky. Na Okresnom súde Zvolen sa pod sp.zn. 3T/96/2016 vedie trestné konanie
pri obžalovanej S. H., nar. XX.XX.XXXX pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že napriek tomu,
že dňa 26.03.2013 na bližšie nezistenom mieste obdržala v hotovosti sumu vo výške 6.300,- Eur a
dňa 03.05.2013 sumu vo výške 21.747,08 Eur, teda spolu 28.047,08 Eur ako časť kúpnej ceny, ktorá
jej bola poukázaná na účet vedený v banke ČSOB, pobočka Zvolen na meno jej otca I. H., č. účtu

XXXXXXXXXX,ktorúsumuobdržalazapredajrodinnéhodomusúpisnéčísloXXX,postavenýnaparcele
č. XXX/XX, druh stavby rodinný dom, evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie G. od kupujúcej Z. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.D. XXXX/X F. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.02.2013,
nevrátila poškodenému I.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Ul. G. 178/25 nič z dlžnej sumy
vo výške 27.800,- Eur, ktorú si od neho požičala v dňoch 12.10.2011 a 23.12.2011, a ktorú sa mu
zaviazala vrátiť v celej výške najneskôr do 31.03.2012. Žalobca vystupuje v uvedenom trestnom konaní

v pozícií poškodeného. Z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/96/2016 okresný súd zistil,
že poškodený si na výsluchu v prípravnom konaní dňa 16.07.2015 uplatnil nárok na náhradu škody
a navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenej S. H. povinnosť spôsobenú škodu mu
nahradiť. Trestné konanie nie je právoplatne skončené.
1.2 Okresný súd konštatoval, že riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z
hľadiska civilného sporového procesu začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v

civilnom procese bola podaná na okresný súd až potom, ako bol podaný návrh na prisúdenie náhrady
škody v trestnom konaní. V adhéznom konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo nanáhradu škody spôsobenej trestným činom, pokiaľ si poškodený uplatní nárok na náhradu riadne a
včas, t.j. do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Keďže si poškodený žalobca nárok
uplatnil už adhéznom konaní dňa 16.07.2015, nie je možné ten istý nárok uplatniť v konaní pred

civilným súdom medzi tým istým žalobcom (poškodeným v trestnom konaní) a žalovanou (obžalovanou
v trestnom konaní). Žaloba v civilnom sporovom konaní bola na okresný súd podaná dňa 20.07.2015,
teda v čase už po uplatnení náhrady škody v trestnom konaní. Prekážka litispendencie predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania.
Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. S vyššie uvedených dôvodov okresný súd

podľa § 159 v spojení s § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“) konanie zastavil.
1.3 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu, keďže svojím správaním procesne zavinil zastavenie
konania tým, že žalobu v civilnom konaní podal až po uplatnení totožného nároku v adhéznom konaní,
čím spôsobil, že okresný súd z dôvodu prekážky litispendencie musel konanie zastaviť.

1.4 Keďže konanie bolo zastavené, okresný súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi
vo výške 760,32 Eur. Zaplatený súdny poplatok vo výške 768 Eur bol krátený o 7,68 Eur, t.j. o 1 % zo
zaplateného súdneho poplatku.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V

prejednávanej veci sa nejedná o prekážku litispendencie, preto ani nebol dôvod na zastavenie konania.
Uznesenie o zastavení konania je zmätočné, pretože súd najprv rozhodol, že nie je daná prekážka
litispendencie. Zo strany žalobcu aj žalovanej boli vykonané viaceré úkony, zúčastnili sa na súdnych
pojednávaniach, čím došlo aj k navýšeniu trov právneho zastúpenia oboch strán sporu. Okresný súd
nemal dôvod priznať žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože

žalobca svojím správaním procesne nezavinil zastavenie konania. Rozhodnutie okresného súdu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi trovy súdneho konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho

zastúpenia.
2.1 Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §388 C.s.p.
zmenil tak, že konanie preruší do právoplatného ukončenia trestného konania, vedeného na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 3T/96/2016.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu
podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalobcasažaloboudoručenouokresnémusúdudňa20.07.2015
domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 12.800,- Eur titulom pôžičky. V návrhu na vykonanie
dôkazov zo dňa 26.04.2016 žalovaná navrhla okresnému súdu zabezpečiť vyšetrovací spis Obvodného
oddelenia Policajného zboru Zvolen ČVS : ORP- ČVS : ORP-XXX/ZV-ZV-XXXX a ČVS : ORP-XXX/
X-VYS-ZV-XXXX, pretože bolo voči nej vznesené obvinenie za prečin poškodzovania veriteľa podľa

§ 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kde poškodeným má byť MVDr. N. W. v
súvislosti s poskytnutou pôžičkou, ktorá je aj predmetom tohto konania, teda ide prekážku litispendencie.
Okresný súd si následne od Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen zabezpečil vyšetrovací
spis ČVS : ORP-XXX/X-VYS-ZV-XXXX spis ČVS : ORP- ČVS : ORP-541/ZV-ZV-2015. Po oboznámení
sa s obsahom uvedených spisov dospel okresný súd k záveru, že riadne uplatnenie nároku na náhradu

škody v trestnom konaní je z hľadiska civilného sporového procesu začatím konania a tvorí prekážku
začatého konania (litispendencia), ak žaloba v civilnom procese bola podaná na okresný súd až potom,
ako bol podaný návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní. Poškodený žalobca si nárok
uplatnil už adhéznom konaní dňa 16.07.2015 a žalobu v civilnom sporovom konaní podal na okresný
súd dňa 20.07.2015, teda v čase po uplatnení si nároku náhrady škody v trestnom konaní, nie je možné

ten istý nárok uplatniť v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom (poškodeným v trestnom
konaní) a žalovanou (obžalovanou v trestnom konaní).6. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
6.1 Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Toto zákonné ustanovenie je potrebné
z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a
uplatňovať tak, že v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené.

8. Odvolací súd je toho názoru, že uznesenie okresného súdu neobsahuje náležitosti, uvedené v § 220
ods. 2 C.s.p., čo vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že je nepreskúmateľné.

9. Podľa§159C.s.p.,začatiekonaniabránitomu,abyotomistomsporeprebiehalonasúdeinékonanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť.

11. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 C.s.p.. Táto

prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak
naktoromkoľveksúdevSlovenskejrepublikejezačatékonanie,ktorémárovnakýchúčastníkov,rovnaký
predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo
i len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z
rovnakého skutkového základu či skutkového deja (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 5 Cdo 77/2009 zo dňa 23.11.2010).

12. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v bode 6. uznesenia
nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že v prejednávanej veci nastala prekážka prv začatého
konania (litispendecia). Okresný súd v odôvodnení uznesenia síce uviedol, že poškodený I.. N. W.,

nar. XX.XX.XXXX si nárok na náhradu škody spôsobenej prečinom v trestom konaní uplatnil už
adhéznom konaní dňa 16.07.2015, pričom žalobu v civilnom sporovom konaní podal na okresný súd dňa
20.07.2015, teda v čase po uplatnení si nároku náhrady škody v trestnom konaní, avšak skutočnosť, že
sa jedná o rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, na základe ktorých nárok vznikol, v
rozhodnutížiadnymspôsobomneodôvodnil.Nazáverototožnostivecinestačívychádzaťlenzozistenia,

že poškodený I.. N. W., nar. XX.XX.XXXX si nárok na náhradu škody uplatnil už adhéznom konaní
dňa 16.07.2015 a v civilnom sporovom konaní žalobou dňa 20.07.2015, ale je potrebné sa zaoberať aj
skutkovými okolnosťami, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok.

13. Keďže skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ohľadom vzniku prekážky litispendencie nie

sú v napadnutom uznesení riadne zdôvodnené, musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie pre
nedostatočne zistený skutkový stav a pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.
zrušiť a podľa § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie porovná skutkový stav v oboch konaniach (sp.zn. 3T/96/2016

a sp.zn. 9C/146/2015) a vyvodí právny záver, vychádzajúc zo skutkových okolností, z ktorých žalobca
(poškodený) odvodzuje svoj nárok v jednotlivých konaniach, ktoré predčasne vyhodnotil ako totožné.
Na záver, že ide o tú istú vec, je okrem totožnosti subjektov potrebná aj totožnosť predmetu konania,
vyplývajúceho z rovnakého skutku. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvej inštancievo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.
Súd prvej inštancie zároveň zváži možnosť prerušenia konania v zmysle § 164 C.s.p.; tento postup
navrhol aj žalobca v odvolaní; o tomto návrhu rozhodne okresný súd.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
P
rokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426

C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).