Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215515
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215515.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky

S.. D. G., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, Č., štátna občianka ČR, zast.
JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou, Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová proti odporcovi F.. G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, Č., štátny občan SR, zast. JUDr. Janou Igazovou,
advokátkou, Lomnická 13, 841 10 Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Detva, obec E., k.ú. E. a to:
- rodinný dom so súp. číslom XXXX postavený na KNC parcelné č.XXXXX/X,
-iná stavba so súp. číslom XXXX postavená na KNC- parcelné č.XXXXX/X,

-pozemok KNC-parcelné č.XXX/XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC -parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,
-pozemok KNC -parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X záhrady o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,

-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXl S., vedené Okresným úradom
Detva, katastrálny odbor na LV č.XXXX patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
S.. D. G., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, rodné č. 735227/3401, bytom E. XXXX/XXXXXX K. X a F.. G. G.,
rod. G., nar. XX.X.XXXX, rodné č.700711/6105, bytom E. XXXX/XXXXXX K. X.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 836,76 €, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a súdneho poplatku za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia spolu v sume 132,50 € a z trov právneho zastúpenia v sum 704,26 €, ktoré
je povinný zaplatiť advokátke navrhovateľky JUDr. Jane Sivokovej do l5 dní od právoplatnosti tohoto
rozsudku.

Súd navrhovateľke v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu na súd v sume 8,80 € po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.09.2012 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky z toho istého dňa, ktorá sa ním

domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E., zapísané na LV č.XXXX vedenom na
Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra O. a to:
- rodinný dom so súp. číslom XXXX postavený na KNC parcelné č.XXXXX/X,
-iná stavba so súp. číslom XXXX postavená na KNC- parcelné č.XXXXX/X,-pozemok KNC-parcelné č.XXX/XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC- parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,
-pozemok KNC -parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,

-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X záhrady o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere X. S.,

-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXl S.,
patria v celosti do BSM manželov navrhovateľky S.. D. G., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, rodné
č.735227/3401, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X a odporcu F.. G. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, rodné
č.700711/6105, bytom E. XXXX/X XXX XX K. X. Taktiež žiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť
navrhovateľke trovy konania do l5 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú vyčíslené v priebehu
konania.

Svoj návrh zdôvodnila tým, že navrhovateľka s odporcom uzavrela manželstvo dňa 28.9.1996 pred
Rímskokatolíckou cirkvou-farnosť Liberk, pričom manželstvo je zapísané na matrike Mestského úradu
Richno nad Knežnou. Navrhovateľka spolu s odporcom počas trvania manželstva nadobudli do BSM
manželovtamuvedenépredmetnénehnuteľnosti.Tietosanachádzajúvk.ú.E.,súvedenénaLVč.XXXX
na k.ú. G. G., správa Katastra O.. Kúpnu zmluvu na kúpu týchto nehnuteľností uzavrel iba odporca

sám, avšak po predchádzajúcej dohode účastníkov konania ako manželov. Finančné prostriedky,
ktoré boli použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali zo spoločných úspor účastníkov
konania. Vzhľadom na to, že v kúpnej zmluve na strane kupujúceho vystupoval len odporca predmetné
nehnuteľnosti sú na LV vedené v celosti výlučne na odporcu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
vkladovým konaním V-XXX/XXXX. Navrhovateľka nemá predmetnú kúpnu zmluvu k dispozícii, preto

žiadala súd, aby ju vyžiadal od Správy katastra O.. Od roku 2005 kedy účastníci konania predmetné
nehnuteľnosti nadobudli, tieto užívali spoločne, spoločne vykonali aj rozsiahlu rekonštrukciu, pričom
nehnuteľnosti využívali ako chatu, kde trávili spolu s celou rodinou a deťmi spoločné dovolenky. Aj
napriek vyššie uvedenej právnej domnienke odmieta odporca uznať vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, a to najmä s poukazom na to, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je rozvrátené

a v súčasnej dobe sú v rozvodovom konaní. Naliehavý právny záujem vo veci je podľa navrhovateľky
daný tým, že medzi účastníkmi existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorým je ohrozené právne
postavenie navrhovateľky, ktoré vzhľadom na odmietavý postoj odporcu nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka a
má zato, že s poukazom na toto ustanovenie je nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM

účastníkov konania.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.1.2013 sp.zn.10C/143/2012-60 súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, s výnimkou obvyklej správy, ktoré sa nachádzajú

v k.ú. E., zapísané na LV č.XXXX v celosti vedené na k.ú. G. G., Správa katastra O., konkrétne
teda nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohoto konania vo veci samej. Toto uznesenie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.4.2013 sp.zn. l5Co/93/2013-132.

Odporca sa k návrhu na určenie vlastníckeho práva vyjadril podaním zo dňa 28.1.2013,doručeným

tunajšiemu súdu dňa 3l.l.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh na určenie vlastníckeho práva
vyžaduje, aby bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takáto žaloba má mať
preventívnu povahu, jej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu.
Vždy je potrebné dbať nato, aby nedošlo k jej zneužitiu. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne
len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo navrhovateľky alebo by

sa jej právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľky o právny
vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by
objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohlo byť v ohrození, prípadne pre svoje neisté postavenie
mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Nie je podľa jeho názoru možné bez ďalšieho vyvodzovať
naliehavý právny záujem len z faktu, že sa touto žalobou odôvodňuje potreba získať rozhodnutie súdu

ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, to platí práve tam kde právne
vzťahy navrhovateľky sa nestali neistými teraz ale pred niekoľkými rokmi a práve prostredníctvom
žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo vlastníka veci (odporcu). Odporca
uviedol, že nadobudol zo svojho oddeleného majetku do svojho výlučného vlastníctva predmetnénehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 8.6.2005 uzatvorenou medzi odporcom ako kupujúcim a I.
G. a F. G. ako predávajúcimi. Odporca tvrdil, že navrhovateľka o kúpe nehnuteľnosti vedela a
bola si vedomá skutočnosti, že účastníkom zmluvy bude len odporca, ktorý ju kupuje zo svojho

oddeleného majetku do svojho výlučného vlastníctva. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že od roku
2005 kedy nehnuteľnosť nadobudol odporca ju spoločne a rozsiahlo zrekonštruovali sa nezakladá na
pravde. Predmetnú nehnuteľnosť odporca videl prvý krát vo februári 2004, od pôvodných vlastníkov
nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 25.4.2004 kúpili manželia G., nakoľko išlo o objekt, ktorý nato,
aby sa mohol užívať vyžadoval rekonštrukciu, dohodol sa odporca v auguste 2004 s manželmi G.,

že on začne s vykosením pozemku a rekonštrukciou objektov a následne potom ako Správa katastra
O. zavkladuje ich vlastníckeho právo k nehnuteľnosti (25.l.2005) prevedú predmetnú nehnuteľnosť na
odporcu. Rekonštrukcia prebiehala od leta 2004. Sčasti svojpomocne a sčasti boli práce realizované
firmami a súkromníkmi z blízkeho okolia. Skutočnosť, že rekonštrukcia prebiehala v roku 2004 a
nie až v lete 2005, na preukázanie tejto skutočnosti predložil odporca fotodokumentáciu. Odporca
ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol a zrekonštruoval za finančné prostriedky, ktoré

tvoria jeho oddelené vlastníctvo a boli darom od odporcovej matky Z. G., nar. XX.X.XXXX, pričom
okrem finančných prostriedkov odporcova matka darovala výhradne svojmu synovi aj nábytok po svojej
nebohej matke S. H., ktorým sa nehnuteľnosť zariadila vrátane financií na ďalšie dozariaďovanie a
zveľaďovanie nehnuteľností. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že hoci nehnuteľnosť bola získaná
za trvania BSM manželov, bola získaná z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov,

ktoré ju získal sám darovaním od svojej matky a teda sa nestávajú tieto nehnuteľnosti predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca uviedol, že navrhovateľka neprejavila ani vôľu
nadobudnúť nehnuteľnosti do BSM, pretože by bola účastníčkou kúpnej zmluvy, tak ako pri iných
nehnuteľnostiach, ktoré majú navrhovateľka a odporca v BSM v ČR. Na základe uvedených skutočností
žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadrila podaním zo dňa l8.2.2013,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2013, v ktorom uviedla, že tvrdenie odporcu ohľadne
nadobudnutia predmetných nehnuteľností zo svojho oddeleného majetku do svojho výlučného
vlastníctva je nepravdivé, vykonštruované a nedôvodné. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudne odporca sám, došlo k dohode, že odporca síce uzatvorí kúpnu

zmluvu sám, avšak nadobudnuté nehnuteľnosti budú patriť do BSM. Tiež je nepravdivé tvrdenie
odporcu, že nadobudol a zrekonštruoval predmetné nehnuteľnosti za finančné prostriedky získané
darom od svojej matky, pretože matka odporcu nedisponovala takým obnosom finančných prostriedkov
( 600.000 Sk) a tvrdenie odporcu, že finančné prostriedky v roku 2004 jeho matka zdedila je tiež
nepravdivé, pretože predmetom dedičského konania po jej matke neboli žiadne finančné prostriedky.

Navrhovateľka namietla hodnovernosť čestného prehlásenia matky odporcu s poukazom nato, že sa
jedná o blízku osobu, žiadala, aby súd tento dôkaz nebral do úvahy s podozrením na krivé svedectvo.
Vyslovili aj domnienku, že dôkaz nebol vystavený v roku 2004 ale účelovo v súčasnosti. V roku
2004 boli vzťahy medzi účastníkmi konania harmonické a navrhovateľka by o tomto úkone musela
vedieť. Pravdou je, že financovanie kúpy a rekonštrukcie predmetných nehnuteľností boli realizované

zo spoločných rodinných finančných prostriedkov, pričom na preukázanie týchto tvrdení predložila
navrhovateľka výpisy zo svojho účtu, z ktorých sú zrejmé výbery väčšieho množstva peňazí v slovenskej
mene a ďalšie finančné prostriedky boli vyberané z účtu odporcu vedeného na Slovensku, ktoré
však navrhovateľka nemá k dispozícii. Účastníci konania vynaložili na kúpu a rekonštrukciu spolu
minimálne l,5 mil. SK a celá rekonštrukcia trvala asi 3 roky. Je pravdou, že sa s ňou začalo ešte pred

faktickou kúpou na základe dohody s G. s tým, že v rámci rekonštrukcie bolo vybudované podkrovie,
strecha, okná, dvere, podlahy na prízemí a v podkroví, prívod vody do domu, rozvody elektriky,
postavená pec, vybudované ústredné kúrenie, vybudovaná kúpeľňa kuchynská linka. Ako nepriamy
dôkaz všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti poukázali na to, že odporca chcel predmetné nehnuteľnosti
použiť ako záloh na zabezpečenie pôžičky vo výške 70.000 €. Z tohto dôvodu teda popierajú tvrdenia

odporcu, že nehnuteľnosti neprešli žiadnou rozsiahlou rekonštrukciou. Navrhovateľka potvrdila, že
niekoľko kusov nábytku, ktorým je vybavená predmetná nehnuteľnosť pochádza od odporcovej babičky,
tieto boli zrekonštruované, pričom vlastníckeho práva k tomuto nábytku sa navrhovateľka nedomáha.
Navrhovateľka spochybnila aj tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že v čase, keď bola uzavretá
predmetná kúpna zmluva platili na území SR zákony, na základe ktorých nemohli cudzinci nadobúdať

na území SR nehnuteľnosti do vlastníctva, keď poukázala na znenie ustanovenia § 19a devízového
zákona, z ktorého vyplýva, že zákaz nadobúdať nehnuteľnosti na území SR cudzincami sa nevťahuje
na stavby a zastavané plochy. Navrhovateľka uviedla, že manželia sa nedohodli na zúžení zákonomurčeného BSM, ani neuzatvorili žiadnu dohodu ohľadne vzniku, či zrušenia BSM, a preto trvajú na tom,
že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM.

Súd na pojednávaniach, ktoré nariadil v predmetnej veci vykonal dokazovanie tým, že sa oboznámil s
prednesnom právnej zástupkyne navrhovateľky, právnych zástupcov odporcu, vykonal výsluch odporcu,
výsluch svedkyne, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci konania, a to: sobášny
list účastníkov z čl.5, výpis z LV č.XXXX z čl.6-7 pre k.ú. E., kúpnu zmluvu zo dňa 8.6.2005, vklad V
XXX/XX povolený dňa 29.7.2005 z čl.20-22, výpis z katastra nehnuteľnosti pre k.ú E. č. LV XXXX zo

dňa l.10.2012 z čl.54, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.9.2012 z čl. 56-59,
čestné prehlásenie Z. G., nar. X..X.XXXX zo dňa 26.8.2004 z čl. 71, fotodokumentáciu v počte kusov 20
z čl.73 nachádzajúca sa v prílohovej obálke, výpis z účtu č.174374379/0300 za obdobie august 2004,
september 2004, december 2005 z čl. 120-122, zmluvu o bežnom účte uzatvorenú medzi Devín bankou
a.s. a Z. G., nar. XX.X.XXXX zo dňa 4.9.1998 z čl.l63, potvrdenie o výbere v hotovosti vystavené Devín
bankou a.s. zo dňa 9.9.1998 z čl.l64, osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.5.2005 z čl.165-170, pričom

zistil tento skutkový stav:
Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v
žalobnom návrhu a dovtedajších písomných vyjadreniach uviedla, že navrhovateľka vedela, že na
predmetnej zmluve bude uvedený len odporca, avšak ten ju od počiatku ubezpečoval, že nehnuteľnosti
aj tak nadobúdajú spoločne s tým, že on mal mať na Slovensku v tom čase prácu, často sem cestoval

a z tohto dôvodu záležitosti rodiny, ktoré sa riešili na území SR zabezpečoval sám odporca. Taktiež
uviedla, že keby sa aj preukázala skutočnosť, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti darovala
odporcovi jeho matka, malo by to vplyv len na ich režim pri vyporiadaní BSM a nie pokiaľ ide o
režim ich nadobudnutia do BSM.Taktiež uviedla, že spochybňujú dôveryhodnosť výsluchu svedka Z.
G., resp. skutočnosti, ktoré pri svojom výsluchu uviedla s poukazom nato, že sa jedná o blízku osobu

odporcu, ktorá má záujem na výsledku sporu. Namietala aj dôveryhodnosť jej čestného prehlásenia
zo dňa 26.8.2004, v ktorom sa odkazuje na LV č.XXXX, keď v tom čase na tomto LV neboli zapísané
žiadne stavby, čo má preukazovať skutočnosť, že toto prehlásenie bolo robené dodatočne a účelovo.
Dôkazy predložené pri výsluchu svedkyne podľa jej názoru nepreukazujú existenciu a pôvod finančných
prostriedkov uvádzaných v čestnom prehlásení, resp. pri jej výsluchu v tom zmysle, že výber finančnej

hotovostizroku1998jebezsúvisusobdarovanímvroku2004,atiežpoukázalanadedičskérozhodnutie
z roku 2005, v ktorom nie je uvedený žiadny taký finančný obnos, ktorý mal byť predmetom darovania.
Pokiaľ ide o výpisy z účtov, ktoré predložila navrhovateľka majú preukazovať výber finančných hotovostí
z účtov na Slovensku v rozhodnom období, keď prebiehala rekonštrukcia týchto nehnuteľností. Trvajú
na tom, že s poukazom na závery súdnej praxe vyplýva, že ak aspoň z časti boli na zadováženie nejakej

veci použité peňažné prostriedky patriace do BSM, tak v takom prípade nadobudnuté nehnuteľnosti
patria do BSM.
Z prednesu právnych zástupcov odporcu na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec skutočností
uvedených v dovtedajších písomných vyjadreniach, uviedli, že nespochybňujú, že nehnuteľnosti
nadobudol odporca v čase, keď boli účastníci konania manželmi, ale odporca nehnuteľnosti nadobudol

na základe dohody s manželkou do svojho výlučného vlastníctva, ktorá v tom čase s týmto súhlasila,
nakoľko peňažné prostriedky na ich kúpu a rekonštrukciu darovala odporcovi matka, ktorá ich v tom
čase zdedila. Navrhovateľka ani nemala záujem nadobudnúť tieto nehnuteľnosti, bola to skôr záležitosť
odporcu, ktorý bol folklorista a vždy chcel vlastniť drevenicu. Podľa jej názoru navrhovateľka podala
návrh len účelovo za účelom citovo ublížiť odporcovi, s ktorým sú v rozvodovom konaní. Tiež podľa

jej názoru navrhovateľku k podaniu návrhu viedli zištné dôvody, keďže všeobecnú hodnotu týchto
nehnuteľností stanovila na 100.000 €, hoci odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2005
za 80.000 Sk s tým, že nehnuteľnosti neprešli žiadnou rozsiahlou rekonštrukciou, čo má vyplývať z
predloženej fotodokumentácie. Tiež poukázala na fakt, že v čase, keď odporca nehnuteľnosť nadobudol
platili na území SR zákony týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľnosti cudzincami v tom zmysle, že ich

cudzinci nemohli na území SR nadobudnúť do vlastníctva. V záverečnej reči právna zástupkyňa odporcu
uviedla, že majú zato, že odporca listinnými dôkazmi a formou svedeckej výpovede preukázal svoje
tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho oddeleného majetku. Protestovala proti
vyjadreniam navrhovateľky, ktorá spochybnila čestné prehlásenie matky odporcu, resp. jej svedeckú
výpoveď.Tvrdenianavrhovateľkypovažujúzaprávneirelevantné.Pokiaľideovýpisyzúčtovpredložené

navrhovateľkou jedná sa o účty vedené na jej meno v ČSOB a.s., avšak jedná sa o český účet
a namietajú, že boli výbery uskutočňované na Slovensku, navyše v rozhodnom období, z ktorého
pochádzajú tieto výpisy prebiehala aj rekonštrukcia bytu v Prahe, a tiež bolo hradené školné pre deti,
teda z týchto predložených dôkazov vyplýva len skutočnosť, že niekto opakovane na účet navrhovateľkyvkladal finančné prostriedky v nejakých obnosoch a následne tieto navrhovateľka niekedy ešte v ten
istý deň vyberala v hotovosti. Majú zato, že tieto dôkazy nesúvisia s predmetom sporu, keďže kúpa
predmetnej nehnuteľnosti sa uskutočnila v mesiaci jún 2005 a výpisy sú za mesiace august a september

2004, resp. december 2005. Pokiaľ navrhovateľka spochybňovala čestné prehlásenie s poukazom na
obsah LV č.XXXX uviedli, že na LV boli uvádzané zastavané plochy a z toho teda vyplýva, že sa tam
musela nachádzať aj nejaká stavba. Predmetné čestné prehlásenie nespisoval právnik, robilo sa „ na
kolene“, a z tohto dôvodu tam môžu byť nejaké výrazové nepresnosti. Doklad preukazujúci výber z
účtu v Devín banke Z. G. predložili ako reakciu na spochybňovanie navrhovateľky, že matka odporcu

disponovala takým obnosom peňažných prostriedkov, ktorý mal tvoriť predmet darovania v prospech
odporcu, teda že mala iné finančné prostriedky okrem prostriedkov z dedenia.
Z výpovede odporcu na pojednávaniach súd zistil, že odporca zotrval na svojom tvrdení, že finančné
prostriedky na kúpu nehnuteľnosti mu darovala matka, najmä z dedených prostriedkov, ktoré získala
po smrti svojej matky, ktorá zomrela 28.12.2003 s tým, že aj predmetná nehnuteľnosť bola vybavená
nábytkom a zariadením, ktoré pochádzajú z chalupy, jeho starej matky. Rekonštrukcia nehnuteľnosti

začala v lete 2004 a ukončená bola v decembri 2004, kedy bola nehnuteľnosť užívaniaschopná, o čom
svedčí fakt, že tam strávili vianočné sviatky v roku 2004 spolu s rodinnými priateľmi, dôkazom čoho
je fotodokumentácia, kde je zachytená mladšia dcéra, ktorá sa narodila 9.12.2003 a v tom čase mala
asi 1 rok. Po tomto období už rekonštrukcia nehnuteľnosti neprebiehala. Nehnuteľnosť rekonštruovali
ešte pred oficiálnym nadobudnutím, na čom sa dohodli s rodinou G., ktorí mu v lete 2004 oznámili, že

predmetné nehnuteľnosti kúpili, ale nemajú ich ďalej záujem užívať s tým, že tieto on teda odkúpil, avšak
k prevodu mohlo dôjsť až po z oficiálnení prevodu na týchto manželov G.. Na otázku súdu adresovanú
odporcovi, či čítal predtým ako podpísal predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 8.6.2005, resp. 14.6.2005,
odporca uviedol, že ju predtým než ju podpísal čítal. Na doplňujúcu otázku súdu, na základe čoho je
v záhlaví kúpnej zmluvy uvedené G. G.-slobodný odporca uviedol, že túto skutočnosť vtedy prehliadol

asi to bolo spôsobené tým, že zmluvu nepripravoval sám, ale pripravovala ju druhá zmluvná strana.
Vo svojej záverečnej reči odporca uviedol, že toto súdne konanie považuje za šikanózne konanie voči
jeho osobe zo strany navrhovateľky. Má zato, že pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že vie, kedy prebiehala
rekonštrukcia, resp. kedy došlo ku kúpe, tak v priebehu konania vyšlo najavo, že ňou uvádzané
skutočnostisúnepresné,naopakvšetkydôkazy,ktorépredložilionysasnažínavrhovateľkavylúčiťalebo

spochybniť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v období rokov 1997-2010 nepracovala, všetky
finančné prostriedky pre rodinu zabezpečoval a zarábal on. Podľa jeho názoru je nelogické, aby finančné
prostriedky, ktoré získal na Slovensku vkladal na účet navrhovateľky a následné na tomto českom účte
vyberal a používal na rekonštrukciu chalupy na Bielych Vodách, teda nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania. Naopak tieto peňažné prostriedky získané na Slovensku vložil na predmetný účet a následne

boli použité na rekonštrukciu bytu v Prahe, čo vie zdokladovať formou fotodokumentácie s poukazom
na vek detí a oslavu narodenín v zrekonštruovanom byte. Čo sa týka výberu peňažných prostriedkov
z Devín banky jeho matkou, bolo to urobené na jeho pokyn, pretože mal informácie, že banka má už
problémy a ako s nimi matka ďalej naložila, na tieto skutočnosti sa navrhovateľka mohla dopytovať
samotnej svedkyne pri jej výsluchu, čo však neurobila. Trvá na tom, že návrh navrhovateľka podala len

za účelom obohatenia sa a získania majetku, ktorý jej nepatrí.
Z výsluchu svedka Z. G. uskutočnenom prostredníctvom dožiadaného súdu Okresným súdom Bratislava
II, súd zistil, že na otázku, či svedkyňa v súvislosti s predmetom konania niekedy poskytla nejaké
finančné prostriedky ako dar, uviedla, že áno. Či tieto finančné prostriedky darovala iba svojmu synovi,
iba svojej neveste alebo obom spoločne, uviedla, že ich darovala iba synovi, bolo to dedičstvo po

jej rodičoch a to sa dedí v rodine. Na otázku, kedy došlo k darovaniu svedkyňa predložila čestné
prehlásenie, ktoré je založené v spise Okresného súdu Zvolen na čl.71, teda k darovaniu došlo dňa
26.8.2004. Aká bola výška tohto daru, aký finančný obnos tvoril tento dar uviedla, že 600.000 Sk. Na
otázku, odkiaľ mala k dispozícii takéto finančné prostriedky v tejto výške uviedla, že to bolo z dedičstva
po jej rodičoch a predložila zároveň rozhodnutie o dedičstve a výpis z banky. Na otázku akým spôsobom

darovanie prebehlo, či boli peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti, ak áno komu, či formou prevodu
na bankový účet, a ak áno na aký, resp. či mala tieto peňažné prostriedky pred ich darovaním doma
alebo ich predtým vybrala z nejakého bankového účtu, resp. vkladnej knižky, a ak áno z akého účtu
alebo v akej banke boli tieto prostriedky uložené uviedla, že ich darovala synovi v hotovosti. Na otázku,
či v súvislosti s týmto darovaním bola uzavretá písomná darovacia zmluva uviedla, že nie, bol to dar

pre syna, ostalo to v rodine, deťom verí. Či bol v tejto súvislosti urobený aj nejaký iný právny úkon,
uviedla, že nie. Svedkyni bolo predložené k nahliadnutiu predmetné čestné vyhlásenie. Na otázku, či sa
jedná o jej čestné vyhlásenie, či je to jej podpis, kedy sa toto prehlásenie spisovalo a za akým účelom,
resp.z koho iniciatívy, uviedla, že sa jedná o jej čestné vyhlásenie, je to jej podpis, spisovalo sa to,keď mu peniaze odovzdávala priamo pri tom, keď peniaze od nej dostal, bolo to tak „ z ruky do ruky“.
Prehlásenie spísali, aby bolo jasné, že peniaze boli zdedenia po jej rodičoch. Obe strany chceli toto
čestné prehlásenie spísať. Svedkyňa ešte dodala, že má majetok, ktorý bude súčasťou dedičstva pre

dcéru a syna, budú zabezpečení obaja.
Zo sobášneho listu účastníkov zo dňa 30.9.1996 súd zistil, že ako ženích je tu uvedený G. G., nar.
XX.X.XXXX a ako nevesta D. Č.D., nar. XX.X.XXXX s tým, že ako deň a miesto uzavretia manželstva
je uvedené 28.9.1996 Liberk, dohoda snúbencov o ich priezvisku a priezvisku ich detí G.-G..
Z výpisu LV č.XXXX zo dňa 27.9.2012 pre okres Detva, obec E., k.ú. E. súd zistil, že v časti A:

majetková podstata sú uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a v časti B-vlastníci a
iné oprávnené osoby je ako vlastník v podieli 1/1-ina uvedený G. G., nar. XX.X.XXXX, titul nadobudnutia
kúpna zmluva V XlX/XXXX-XXX/XXXX.
Zkúpnejzmluvyzodňa14.6.2005súdzistil,ževkladtejtokúpnejzmluvybolpovolenýnaSprávekatastra
O. dňa 29.7.2005 pod č. vkladu V XXX/XX, pričom ako predávajúci sú tu uvedení I. G., nar. XX.XX.XXXX
a manželka F. G., nar. X.X.XXXX, ako kupujúci je tu uvedený G. G., nar. XX.X.XXXX, slobodný,

štátny občan SR, pričom predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel v 1/1-ine k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. E., evidovaných na LV č.XXXX, ktoré kupujúci kupuje v 1/1-ine do svojho
výlučného vlastníctva. Dohodnutá kúpna cena bola stanovená na sumu 80.000 Sk a mala byť vyplatená
pri podpise kúpnej zmluvy.
Z výpisu z LV č.XXXX pre okres O., obec E., k.ú. E. zo dňa 1.10.2012 súd zistil, že je na ňom už

vyznačená plomba na základe V/XXX/XXXX , a tiež sa tam nachádza poznámka : P-167/12-návrh na
začatie konania o určenie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti uvedené na LV č.XXXX-XXX/XXXX.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že ako záložný veriteľ
je tu uvedený F.. S. W., nar. XX.X.XXXX a ako záložca F.. G. G., nar. XX.X.XXXX, pričom predmetom
tejto zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č.XXXX pre k.ú. E. na

zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi, ktorá má vyplývať zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 26.9.2012, ktorá ku dnešnému dňu predstavuje spolu 70.000 €, ako aj jej príslušenstvo vo forme
úrokov a prípadných úrokov z omeškania.
Z čestného prehlásenia zo dňa 26.8.2004 súd zistil, že malo byť spísané Z. G., rod. H., nar. XX.X.XXXX,
ktorá ako matka F.. G. G., nar. XX.X.XXXX týmto potvrdzuje, že výlučne svojmu synovi v mesiaci august

2004 darovala finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľnosti v k.ú. E. G. I.,
ktoré slúžia ako chalupa s pozemkami a sú zapísané na LV č.XXXX v celkovej výške 600.000 Sk. Takisto
dávadaromvýlučnesvojmusynoviajnábytok,inventárariadyacelkovévybavenieinteriéruprechalupu,
ktorá pochádza z dedičstva po jej nebohej matke Krasňanskej S.. Na zadnej strane tohto čestného
prehlásenia sa nachádza osvedčenie o pravosti podpisu vystavené N. G., pracovníčkou poverenou

notárkou JUDr. Gréfikovou, ktorá osvedčila pravosť podpisu Z. G., ktorá podpis na listine uznala za svoj
vlastný, k čomu došlo dňa 30.1.2013.
Z fotodokumentácie v počte kusov 20 založenej v prílohovej obálke na čl.73 súd zistil, že sa na týchto
fotografiách nachádzajú zábery exteriéru ako interiéru nehnuteľnosti, ktoré podľa vyjadrenia odporcu sú
predmetom tohto konania.

Z výpisu z účtu č.174374379/0300 ČSOB a.s., názov účtu D. G. za obdobie august 2004, september
2004 a december 2005 súd zistil, že sú tu uvádzané položky ako vklad v hotovosti a následne
výber v hotovosti, pričom vklady v hotovosti zodpovedajú výberom v hotovosti v rovnakých finančných
objemoch.
Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 4.9.1998 súd zistil, že ako klient je tu uvedená Z. G., nar. XX.X.XXXX,

mena USD, má sa jednať o osobný účet č.023210-1132072019.
Z potvrdenia o výbere v hotovosti zo dňa 9.9.1998 súd zistil, že sa jedná o potvrdenie Devín banky a.s.,
v zmysle ktorého USD účet č.023210-4132072019 bol debetovaný dňa 9.9.1998 sumou 30.000 USD
vyplatenou v hotovosti, ktorú si mala prevziať Z. G..
Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.5.2005, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o

dedičstve dňa 25.5.2005 sp.zn.PK 8D8/2004, Dnot 14/2004 súd zistil, že sa jedná o dedičskú vec po S.
H., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, pričom ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej
skupinesútuuvedeníZ.G.,nar.XX.X.XXXX,K.G.,nar.X.X.XXXX,obeakodetiporučiteľkyaďalejvnuci
poručiteľky F.. V. H.M.,nar. X.XX.XXXX a F.. K. H., nar. XX.X.XXXX, pričom medzi aktívami dedičstva
figurujú ako finančné prostriedky len finančný zostatok na vkladnej knižke vedenej v HVB Bank Slovakia

a.s. vo výške l8.636,27 Sk a ďalej medzi aktívami dedičstva sú uvedené dve pohľadávky poručiteľky a z
nich plynúce práva a povinnosti, ktoré boli uznané v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty
PD Družstvo Griňava v konkurze, resp. u správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva
Pezinok v konkurze, jedna vo výške 25.243 Sk a druhá vo výške 106.116 Sk. Tiež medzi aktívami jezaradený jeden obraz v hodnote 30.000 Sk a ďalej nehnuteľnosti v k.ú. K., v k.ú. X., v k.ú. A.. Dedičia
uzavreli ohľadom vypriadania dedičstva dohodu, v zmysle ktorej Z. G., nar. XX.X.XXXX nadobudla v
celostifinančnýzostatoknavkladnejknižkeakoipohľadávkyporučiteľky,ktorébolivyššiešpecifikované,

a tiež nadobudla Z. G., nar. XX.X.XXXX niektoré z nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičstva, resp.
podiely na týchto nehnuteľnostiach.

Podľa § 80c Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý s manželov za trvania manželstva s
výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 19a ods.2 zákona č.202/1995 Z.z. devizový zákon v znení účinnom od 1.5.2004, cudzozemec
nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo:
a) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia

obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond, nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce;
toto omedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre cudzozemca, ktorý je:
1./ občanom SR,
2./ štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe registrácie právo na prechodný pobyt,
ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fonda, na ktorej

hospodári najmenej 3 roky po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ,
b) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.

Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti
právneho záujmu na takomto určení zo strany navrhovateľky, keď nepreukázanie naliehavosti právneho
záujmunamietaliodporca,pričomsúdvychádzalztoho,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčeníprávneho
vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, a tiež v prípade ak sa

má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Navrhovateľka tvrdila, že vlastníckeho právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli účastníci konania za trvania manželstva, pričom boli nadobudnuté formou
kúpnej zmluvy, avšak ako vlastník predmetných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný
len odporca. Súd vyhodnotil, že za takéhoto stavu naliehavý právny záujem navrhovateľky na vyššie

uvedenej určovacej žalobe je daný.Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS ČR
sp.zn.3Cdon 1138/96 ( citované podľa časopisu Soudní judikatúra č.3/1997), podľa ktorého platí I./-
Určovacia žaloba podľa § 80c O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy
vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v

ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so

žalobou o určení, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Súd mal
z vykonaného dokazovania tiež preukázané, že odporca, ktorý je v katastri nehnuteľnosti zapísaný
ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností s týmito nehnuteľnosťami nakladá, konkrétne tieto
nehnuteľnosti zaťažil formou zriadenia záložného práva, čo navrhovateľka pokiaľ nie je zapísaná ako
spoluvlastník týchto nehnuteľností v zásade nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, a to aj pokiaľ ide

o prípadné ďalšie nakladanie odporcu s týmito nehnuteľnosťami, napr. formou prevodu vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam, čiže bez požadovaného určenia, ktoré je predmetom tohto konania má
súd zato, že jej právo môže byť ohrozené, resp. bez takéhoto určenia je jej právne postavenie neisté.
Súd si osvojil zároveň aj názor, že navrhovateľka nemá možnosť domôcť sa zodpovedajúcej nápravyiným spôsobom s poukazom nato, že súd prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľky zisťoval v
akom stave je rozvodové konanie účastníkov vedené na Obvodnom súde Praha 6 sp.zn.48C 164/2011,
ktorá ku dňu l3.1.2014 podaním doručeným priamo na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedla, že tomuto

rozvodovému konaniu predchádza konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom č.k. 15P
113/2011, ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené, pričom I.stupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa
l8.9.2012 proti ktorému podal odporca odvolanie dňa l3.l2.2012 a odvolací súd-Mestský súd v Prahe
vrátil vec na prejednanie I.stupňovému súdu. Súd teda má zato, že ani ku dňu vyhlásenia rozsudku
v tejto veci nemala navrhovateľka možnosť podať návrh na vyporiadanie BSM manželov, keď v rámci

toho konania by ako predbežnú otázku si súd mohol posúdiť, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM
a v rámci toho rozhodnúť aj o tejto otázke, čiže podľa názoru súdu iná žaloba na plnenie do úvahy
neprichádza.
S poukazom na ustanovenie § 143 OZ navrhovateľka bola v konaní povinná preukázať, že predmetné
nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva formou kúpnej zmluvy, čo sa vykonaným
dokazovaním aj podarilo a fakt, že na predmetnej kúpnej zmluve bol označený ako kupujúci len odporca

je v tejto súvislosti právne irelevantné. Pokiaľ odporca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva z oddeleného majetku, nakoľko boli nadobudnuté a zrekonštruované
výlučne z peňažných prostriedkov, ktoré obdržal ako dar od svojej matky, ktorá ich darovala výlučne
odporcovi ako svojmu synovi, v tejto časti sa dôkazná povinnosť preniesla na odporcu, pričom súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca neuniesol ohľadom týchto ním tvrdených

skutočností dôkazné bremeno, na základe čoho súd návrhu následne vyhovel.
Odporca od počiatku tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti mu darovala
jeho mama a to najmä zo zdedených prostriedkov, ktoré získala po smrti svojej matky. Toto tvrdenie
má potvrdzovať aj čestné prehlásenie matky odporcu zo dňa 26.8.2004, v ktorom prehlásila, že výlučne
svojmu synovi v mesiaci august 2004 darovala finančné prostriedky na kúpu, rekonštrukciu vybavenie

predmetných nehnuteľností v celkovej výške 600.000 Sk, a tiež jej svedecká výpoveď, v ktorej tieto
skutočnosti potvrdila a navyše uviedla, že tieto finančné prostriedky mala z dedičstva po jej rodičoch,
dôkazom čoho má byť osvedčenie o dedičstve, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po starej matke
odporcu, a potvrdenie z Devín banky o výbere 30.000 USD v hotovosti matkou odporcu. Súd však má
zato,žepredmetnépotvrdenieDevínbankya.s.ovýbereuvedenejfinančnejhotovostijezodňa9.9.1998

(5 dní po zriadení účtu) a k darovaniu predmetných finančných prostriedkov malo dôjsť v auguste roku
2004, čiže medzi týmito dvomi udalosťami uplynulo 6 rokov a súd postráda medzi nimi logickú súvislosť
v tom zmysle, že by malo byť z toho jednoznačne preukázané, že tieto finančné prostriedky, ktoré boli
vybraté z bankového účtu boli po 6 rokoch v celosti darované odporcovi. Navyše to nekorešponduje s
tvrdeniami tak odporcu ako aj matky odporcu vypočutej v konaní ako svedkyne, že peňažné prostriedky,

ktoré mali byť darované boli získané z dedičstva po starej matke, resp.po starých rodičoch odporcu. Na
margo toho súd poznamenáva, že tunajší súd sformuloval otázku, ktorá mala byť svedkyni položená pri
jej výsluchu dožiadaným súdom v tom zmysle, aby konkretizovala akým spôsobom darovanie prebehlo,
či v hotovosti alebo formou prevodu na bankový účet, a či tieto peňažné prostriedky pred ich darovaním
mala doma, alebo ich vybrala z nejakého bankového účtu, resp. z vkladnej knižky, nato priamo svedkyňa

pri výsluchu neodpovedala, uviedla len, že peniaze dala synovi v hotovosti, avšak súd považuje za málo
pravdepodobné, že by niekto mal po dobu 6 rokov doma uložený finančný obnos vo výške 600.000 Sk.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že peňažné prostriedky boli svedkyňou získané dedením, o tom bolo do spisu
predložené len jedno osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.5.2005, avšak ani tento dôkaz nepotvrdzuje
tvrdenia odporcu, resp. jeho matky, keďže jednak z tohto osvedčenia nevyplýva, že by matka odporcu

zdedila predmetné finančné prostriedky v danej výške ( dokonca čistá hodnota dedičstva poručiteľky
bola 528,911,27 Sk) a navyše osvedčenie je z mája 2005 a k darovaniu malo dôjsť v auguste 2004, teda
vtomčasenemohlasvedkyňa-matkaodporcudisponovaťžiadnymiprostriedkamizdedičstvaanemohla
jej byť ešte ani známa konkrétna hodnota pripadajúca na jej dedičský podiel s poukazom nato, že dedili
4 dedičia. V týchto intenciách súd potom predmetné čestné prehlásenie ako i svedeckú výpoveď matky

odporcu vyhodnotil ako účelové, keď sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že sa jedná o osobu blízku
odporcovi, ktorá má záujem na výsledku sporu vzhľadom na vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré
sú v súčasnosti maximálne vyhrotené. Pochybnosti u súdu vyvoláva aj predmetné čestné prehlásenie,
ktoré je datované 26.8.2004, avšak podpis bol overený formou uznania za vlastný až dňa 30.1.2013,
teda po začatí tohto súdneho konania, keď podľa názoru súdu ak odporca, resp. matka odporcu chceli

do budúcnosti zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k spochybňovaniu predmetného darovania peňažných
prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť ich odovzdaním v hotovosti, minimálne by mal; v tom čase podpis
darcu na čestnom prehlásení, ktoré má tieto skutočnosti potvrdzovať, overiť. Na okraj súd uvádza, že
neboli preukázané ani tvrdenia odporcu ohľadne toho, že v čase, keď odporca nehnuteľnosť nadobudolplatili na území SR zákony týkajúce sa nadobúdania nehnuteľnosti cudzincami v tom zmysle, že v tom
čase cudzinci nemohli na území SR nehnuteľnosť do vlastníctva nadobudnúť.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § l45 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Podľa § l49 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila súdu dňa 21.1.2014 prostredníctvom pošty vyčíslenie trov
konania zo dňa 17.1.2014, keď z pripojenej obálky vyplýva, že zásielka bola daná na prepravu dňa
l7.1.2014. Trovy konania si vyčíslila v sume 132,50 €, z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný
návrh na začatie konania vo výške 99,50 € a zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na

nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 €. Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške
704,26 €, keď tarifnú odmenu vypočítavala v zmysle § 11 ods.1 vyhlášky č.655/2004 Z.z. ako 1/l3-
inu výpočtového základu a uplatnila si sumu 58,69 € za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastupovania a podanie návrhu na začatie konania zo dňa 28.9.2012), 60,07 € za 2 úkony ( účasť na
pojednávaní dňa 4.2.2013 a vyjadrenie navrhovateľky zo dňa l8.2.2013), 6l,87 € za jeden úkon-účasť na

pojednávaní dňa 15.1.2014 a v zmysle § 14 ods.5 písm.b) vyhlášky č.655/2004 z 1-iny tarifnej odmeny
(60,07€) atojedenúkonúčasťnapojednávanídňa9.1.2013vovýškel5,01€apodľa§14ods.3písm.a)
vyhlášky 655/2004 z 1-ice tarifnej odmeny ( 60,07 €) a to jeden úkon návrh na nariadenie predbežného
opatrenia 30,03 €, spolu tarifná odmena 344,43 €, hotové výdavky podľa § 15 a 16 ods.3 citovanej
vyhlášky spolu vo výške 54,54 €, náhrada za stratu času podľa § 15 a § l7 ods.1 citovanej vyhlášky,

jedna cesta tam v trvaní 3/4 hodiny t.j. l3,01 € za 6 polhodín, 13,40 € za 3 polhodiny spolu 118,26 €
a náhrada za cestovné výdavky podľa § 15 a § 16 citovanej vyhlášky na cestu na pojednávanie dňa
9.1.2013,4.2.2013,l5.1.2014motorovýmvozidlomSchevroletLacetty,ev.č.vozidlaDT-040AOnaceste
z Hriňovej do Zvolena ( 40 km) a späť spolu vzdialenosť 240 km, cena benzínu l,49 €, spotreba 7,2
l na l00 km, sadzba základnej náhrady 0,183 € za km, spolu 69,66 €. Trovy právneho zastupovania

navrhovateľky predstavujú spolu sumu 586,89 €, ktorá sa zvyšuje z dôvodu, že advokátka je platiteľom
DPH o 20 % t.j. o sumu 117,37 €. V prílohe bolo zároveň zaslané osvedčenie o evidencii týkajúce sa
motorového vozidla ev.č. DT 040 AO, vlastník vozidla JUDr. Jana Sivoková, osobné vozidlo Chevrolet
Lacetti.TiežosvedčenieoregistráciipreDPHkdeakozdaniteľnáosobajeuvedenáJUDr.JanaSivoková
s tým, že platiteľom dani je od 1.9.2012.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto má nárok na náhradu
trov konania v plnej výške. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z § 11 ods.1 písm.a)
vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

( ďalej len „ vyhláška“), v zmysle ktorého platí, že ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch alebo ju možno zistiť len nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je l/13-ina výpočtového základu, čo pre rok 2012 predstavovalo sumu 58,69 €,
pre rok 2013 60,07 € a pre rok 2014 6l,87 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, ktorých náhradu
súd navrhovateľke priznal predstavujú tieto úkony právnej služby:

1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 58,69 € a náhrada podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,63 €,
2./ podanie návrhu na začatie konania zo dňa 28.9.2012, podľa § 14 ods.1 písm.b) vyhlášky vo výške
58,69 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,63 €,
3./ účasť na pojednávaní dňa 9.1.2013 odročené bez meritórneho prejednania veci podľa § 14 ods.5

písm.b) vyhlášky vo výške l5,01 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
4./ účasť na pojednávaní dňa 04.02.2013 podľa § 14 ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 60,07 € a náhrada
podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
5./ vyjadrenie zo dňa l8.2.2013 podľa § 14 ods.1 písm.b) vyhlášky vo výške 60,07 € a náhrada podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,

6./ účasť na pojednávaní dňa l5.l.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a náhrada
podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 € (v znení vyhlášky účinnom od 1.7.2013),
7./ návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.1.2013 podľa § 14 ods.3 písm.a) vyhlášky vo
výške 30,03 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €. Spolu trovy právneho zastúpenia ztitulu tarifnej odmeny predstavujú sumu 398,97 €.Taktiež súd priznal náhradu cestovného vo výške ňou
uplatnenej t.j. 69,66 € za cestu na pojednávanie dňa 9.1.2013, 4.2.2013 a l5.1.2014, a taktiež priznal
náhradu trov právneho zastúpenia z titulu náhrady straty času vo výške 118,26 € ( 13,01 € x 6 polhodín

+ l3,40 € x 3 polhodiny, l cesta tam v trvaní 3- hod. Hriňová-Zvolen), teda trovy právneho zastúpenia,
ktoré súd navrhovateľke priznal predstavujú sumu 586,89 €, zvýšené o 20% DPH vo výške 117,37 €,
čiže celkové trovy právneho zastúpenia sú vo výške 704,26 €.
Súd navrhovateľke priznal aj náhradu trov konania z titulu zaplatených súdnych poplatkov, nakoľko
navrhovateľka uhradila súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia formou kolkových

známok na prvopise návrhu vo výške 33 €, a pokiaľ ide o samotný návrh vo veci samej, navrhovateľka
bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 €, pričom súdny poplatok uhradila na účet
súdu vo výške 115 €. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľke aj náhradu trov z titulu zaplatených
súdnych poplatkov vo výške 132,50 €.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,

ak sa zaplatil vyšší poplatok ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu l,70 €.
Podľa § 11 ods.4 zákona č.7l/1992 Zb.z. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1 sa poplatok alebo jeho časť ( preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 6,70
€. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke, ktorá napriek

správnej výzve zo strany súdu uhradila súdny poplatok vo vyššej výške, a z tohto dôvodu jej bola časť
súdneho poplatku po jeho krátení vrátená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)