Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107216410
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5107216410.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., U.. U. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so
sídlom v K., X. XX/X, proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. Z. XX, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, o zaplatenie 2.655,51
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 4. septembra 2013,
sp. zn. 8C/313/2007-458, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom (v poradí štvrtým) z 04.09.2013 zamietol žalobu žalobcu, ktorým žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.655,51 Eur (80.000,- Sk) s 10 % úrokom z omeškania za
každý začatý mesiac po 28.02.2006. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného
do 30.06.2016 a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému na
vrátenie poskytnutej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka, nie je dôvodný. Žalobca si uplatňoval

nárok na vrátenie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005 uzatvorenej medzi veriteľom
F. Q. a dlžníkom G. Q., predmetom ktorej (článok I.) bolo požičanie sumy 80.000,- Sk veriteľom dlžníkovi
na dobu do 28.02.2006 s tým, že požičaná suma bola dlžníkovi odovzdaná do vlastných rúk pri podpise
tejto zmluvy, čo dlžník potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Podľa čl. II. veta prvá zmluvy, dlžník
pri podpise zmluvy potvrdil prevzatie osobne požičanej sumy a túto sa zaviazal vrátiť najneskôr do
28.02.2006. V článku III. uvedenej zmluvy boli dohodnuté úroky z pôžičky. Na zmluve sa nachádzajú
podpisy veriteľa (žalobcu) a dlžníka (žalovaného), datovaná je zo dňa 28.12.2005. Na zmluve je overený

podpis žalovaného na notárskom úrade JUDr. Anny Švachovej dňa 29.12.2005 s textom overenia, že
odporca ju pred overujúcou osobou vlastnoručne podpísal. Žalobca listom zo dňa 01.03.2006 urgoval
žalovaného o vrátenie poskytnutej pôžičky. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva zo dňa 28.12.2005 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, je zmluvou o pôžičke, že zo strany žalobcu ako veriteľa bola žalovanému ako dlžníkovi
vyplatená suma 80.000,- Sk. Nezistil, že by uvedenou zmluvou bol zastretý iný (platný) právny úkon a
eventuálne, že by tu bol zo strany žalobcu iný možný dôvod na vrátenie peňazí, ktorý nebol uplatňovaný.

V danom prípade uveril tvrdeniam žalovaného ako aj svedka Ing. arch. P. F. v tom, že v skutočnosti
nešlo zo strany žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 80.000,- Sk , ale o zrealizovanie obchodu za
predaj nehnuteľnosti (pozemku), prípadne nákladov za vozenie autom. V neprospech dôveryhodnosti
žalovaného a svedka Ing. arch. P. F. vyznieva tá skutočnosť, že žalovaný a svedok bývajú v súčasnejdobe spolu a svedok vedie so žalobcom súdne konania uplatnené zo strany žalobcu ako veriteľa o
vrátenie ďalších peňažných zmlúv, na základe uzavretých zmlúv medzi navrhovateľom a Ing. arch.
P. F.. Na druhej strane svedok pri opakovaných výpovediach spontánne opisoval sporné body, že

žalovaného na podpis predmetnej zmluvy nahováral, naviac argumentoval k významu textu overenia
podpisužalovanéhonazmluveopôžičke.Žalovanýasvedokzhodnepotvrdiliazároveňvyvrátilitvrdenie
žalobcu, že dňa 29.12.2005 zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu sumy 80.000,- Sk od žalobcu,
keďže počas celého stretnutia žalobcu, žalovaného a svedka k odovzdaniu peňazí nedošlo. Žalovaný
a svedok zhodne potvrdili, že dňa 29.12.2005 pricestovali do Žiliny, kedy najskôr mali stretnutie v

obchodnom dome Carrefour, kde došlo k podpísaniu zmluvy a následne odišli k notárke na overenie
podpisu, pričom počas celej doby bol svedok so žalobcom a žalovaným prítomný a po vrátení sa
žalovaného s overenými exemplármi zmluvy o pôžičke, ktorá jedna bola odovzdaná žalobcovi, svedok
odcestoval spolu so žalobcom späť do Trenčína. Na vierohodnosti výpovede žalovaného a svedka
nemala vplyv ani tá skutočnosť, že žalovaný a svedok sa najskôr vyjadrovali, že k podpisu zmluvy
došlo dňa 28.12.2005 a nie 29.12.2005, čo bolo spôsobené odstupom času od uzavretia zmluvy. Nebolo

teda preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo dňa 29.12.2005 bez
prítomnosti svedka Ing. arch. P. F.. Pri rozhodovaní o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu prihliadal
ďalej na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o neobvyklý spôsob odovzdania peňazí, sumy
- 80.000,- Sk v hotovosti; pokiaľ to je niekoho praxou, oslabuje tým svoju dôkaznú situáciu. Dôkaznú
situáciu žaloby žalobcu oslabuje aj skutočnosť, že v čase poskytnutia pôžičky boli žalobca, žalovaný

a svedok Ing. arch. P. F. členmi obchodného združenia SIOS, s.r.o., u ktorej taktiež boli vykonávané
rôzne obchodné vyrovnania, v ktorých niekoľkokrát sa spomína suma „80.000,- Sk“. Skôr sa preto javí,
že zmluva o pôžičke zo dňa 28.12.2005 sa viazala na uvedené obchodné aktivity žalobcu, žalovaného
a svedka Ing. arch. P. F.. V neprospech žalovaného nevyznieva ani tá skutočnosť, že rovnakú zmluvu
o pôžičke s dátumom zo dňa 28.12.2005 a ďalšími rovnakými náležitosťami podpísal so žalobcom ako

dlžník svedok Ing. arch. P. F., pričom P. F. potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade skutočnosť
poskytnutiasumy80.000,-Skaneskôrpotvrdil,žeuvedenúsumužalobcoviajskutočnevrátil.Vpriebehu
konania sa ukázalo, že záujem svedka F. o pôžičku, podľa výpovede svedkyne B., viedol k pôžičke
svedkyne žalobcovi, a tak význam tohto dôkazu bol primerane nižší, keďže sa nepreukázalo, že by
svedok F. dostal peniaze do svojej dispozície. Za nepodstatný považoval navrhnutý dôkaz výsluchom

U. L., zamestnankyne notárky JUDr. Anny Švachovej, keďže žalovaný na pojednávaní konanom dňa
15.12.2012 upravil výpoveď tak, že v prípade uzavretia zmluvy sa jednalo o dva exempláre, z ktorých
jeden podpísal po odchode z auta, keďže počas celého konania podpísanie zmluvy sporné nebolo, z
dôvodu,ževzhľadomnacharakterzmluvnéhovzťahupísomnáformazmluvysanevyžaduje.Na základe
uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní dôvodnosť uplatneného nároku nepreukázal, keďže v

zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka absentuje vôľa k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka a nebolo v konaní zistené, že by uvedenou zmluvou bol uzavretý iný právny
úkon podľa § 41a Občianskeho zákonníka, prípadne že by došlo k vzniku iného záväzku podľa ust. §
489 Občianskeho zákonníka.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Okresný súd
zistil, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže táto bola žalovaným
podpísaná dňa 29.12.2005, pričom pravosť listiny zmluvy o pôžičke nebola sporná. Okresný súd
považoval za sporné, či došlo k odovzdaniu peňazí, ktoré boli predmetom uzatvorenej pôžičky.
Jednoznačne bolo snahou žalovaného zavádzať súd v tom, aby sa v rámci dokazovania predmetná

zmluvaopôžičkezačleniladoinýchpodnikateľskýchaktivítzdruženiaSIOS,s.r.o.,vktoromon,žalovaný
a svedok Ing. arch. P. F. spolupracovali, čo sa žalovanému v konečnom dôsledku podarilo, hoci v danom
prípade sa v skutočnosti jednalo o súkromnú pôžičku, ktorá z ich podnikateľskými aktivitami nemala nič
spoločné. Okresný súd uveril účelovému tvrdeniu žalovaného a svedka Ing. arch. P. F. napriek tomu, že
niekoľkokrát vychádza z rozporných a protirečivých svedectiev či už žalovaného alebo svedka. Okresný

súd skutkovo vyhodnotil, že žalovaný podpísal jednu listinu zmluvy o pôžičke v aute a druhú listinu
u notárky, pričom ale v rozsiahlom odôvodnení rozsudku ďalej konštatuje na jednej strane, že listina
zmluvy o pôžičke mala byť podľa svedka F. podpísaná v Obchodnom dome Carrefour, ale pri neskorších
výsluchoch svedok F. uvádza inú verziu, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v osobnom motorovom
vozidle. Taktiež svedok F. na jednej strane hovorí, že on žalovaného na podpísanie listiny zmluvy o

pôžičke nenahováral, ďalej už však tvrdil, že prehovoril žalovaného, aby zmluvu o pôžičke podpísal.
Taktiež neobstojí argumentácia súdu o neobvyklosti poskytnutia hotovosti vo výške 80.000,- Sk ako aj
spôsobu odovzdania peňazí. Na takomto spôsobe odovzdania nie je nič neobvyklé. Keďže sa jednalo o
súkromnú pôžičku, nebolo nutné vypisovať pokladničný doklad, keďže podpis žalovaného bol potvrdenýu notárky. Súd uveril tvrdeniu žalovaného a svedka napriek tomu, že obidvaja mali možnosť sa dohodnúť
natom,akobudúvkonanívypovedať.NedôveryhodnosťsvedkaF.preukazujeskutočnosť,žeprotinemu
sa vedú viaceré spory, ktoré riešia orgány činné v trestnom konaní a súdy. Okresný súd neprihliadal

na skutočnosť, že pokiaľ žalovaného písomne vyzýval na vrátenie pôžičky a neskôr, keď uplatňoval
nárok cestou súdu, žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že sa jedná o súkromnú pôžičku, nepodal
žiadne trestné oznámenie, že by sa jednalo o podvodné konanie z jeho strany, pričom až v priebehu
konania, za pomoci svedka Ing. arch. P. F. začal tieto skutočnosti spochybňovať. Taktiež nemá význam
hodnotenie skutkového stavu okresným súdom, že odovzdanie peňazí nebolo uskutočnené s oporou v

príjmovom lístku, alebo vo vystavení výdavkového listu a to nielen ako osoby konajúce za SIOS, s.r.o.,
ale aj ako fyzické osoby konkrétne voči dlžníkovi F.. Okresný súd nevzal do úvahy okolnosť, že ak by
svedok Ing. arch. P. F. bol prítomný v Žiline dňa 29.12.2005, určite ako svedok by bol v zmluve uvedený.
Voči sudcovi Mgr. Dušanovi Chamulovi počas pojednávania niekoľko krát vzniesol námietku zaujatosti,
o ktorej sudca nerozhodol zákonným spôsobom. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Stotožnil sa so závermi rozsudku okresného súdu, ktorý už vo veci 4-krát správne rozhodol.

4. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 14.05.2014 sp. zn. 7Co/50/2014-445 rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 2.655,51 Eur so 7 % úrokom
z omeškania od 01.03.2006 až do zaplatenia a zároveň ho zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy
konaniavcelkovejvýške1.788,11Eur,naúčetprávnehozástupcu.Nazákladevykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že žalobca uzavretie zmluvy o pôžičke, v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka
preukázal. Ďalej vyvodil, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že medzi ním a žalobcom o

uzavretie právneho úkonu - zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nešlo, bolo jeho
povinnosťou uvedené tvrdenie preukázať, okrem iného, že sa jedná o iný (podľa skutkových tvrdení
žalovaného) zastretý právny úkon. Na prospech žalobcu poukázal na samotné znenie Zmluvy o pôžičke
zo dňa 28.12.2005, v ktorom žalovaný ako dlžník prehlásil, že požičanú sumu 80.000,- Sk od žalobcu
ako veriteľa prevzal.

5. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16.12.2015, sp. zn. 4 Cdo 403/2014 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 14.05.2014 sp. zn. 7Co/50/2014-445 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal
na zaužívanú súdnu prax pri výklade ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva o
pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne

odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Najvyšší súd dal do pozornosti, že skutočnosť poskytnutia pôžičky
v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto záver odvolacieho súdu, že
nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou
žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu - poskytnutie pôžičky nejde. V
tejto súvislosti dal ďalej do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou, ktorú
naviac prvostupňový a druhostupňový súd v konaní neskúmali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP a § 201, § 204 O.s.p.

v znení účinnom do 30.06.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP) po nariadení hlavného pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Záver okresného súdu, že nie je dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 2.655,51 Eur
s príslušenstvom, na základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke datovanej zo dňa 28.12.2005 podľa § 657
Občianskeho zákonníka, je správny.

8. Krajský súd na základe opätovného vyhotovenia zisteného skutkového stavu okresným súdom a aj

na základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že žalobca na základe svojej
dôkaznej povinnosti (§ 120 a nasl. O.s.p. účinného do 30.06.2016) v konaní nepreukázal, že došlo k
odovzdaniu peňazí medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom z titulu poskytnutej pôžičky.
Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že je potrebné uveriť žalovanému, že v čase podpísaniapísomnej zmluvy o pôžičke, nemal vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke, pretože tieto finančné prostriedky
mu neboli poskytnuté. Pre právne hodnotenie zmluvy o pôžičke nebola rozhodujúca vôľa účastníkov,
nakoľko táto je v rozpore s písomným a slovným prejavom na listine zmluvy v zmysle § 35 ods. 2

Občianskeho zákonníka a zmluva nenapĺňa podstatné znaky žiadneho iného právneho úkonu, ktoré
skutočnosti v konaní preukázané neboli. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci pred ako aj po
uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, nebolo sa možné stotožniť s tvrdením žalobcu, že je
postačujúce prehlásenie žalovaného v článku I. Zmluvy o pôžičke z 28.12.2005, v ktorom bolo uvedené,
že „požičaná suma bola dlžníkovi odovzdaná do vlastných rúk pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník

potvrdzujesvojimvlastnoručnýmpodpisom“.Jednalosaonemalúfinančnúsumuažalobcaodôvodňoval
poskytnutie sumy 80.000,- Sk žalovanému na „súkromný“ účel - na zakúpenie bicykla a vianočných
darčekov pre (v tom čase) partnerku žalovaného. K okolnostiam účelu poskytnutia tejto pôžičky žalobca
už ďalej nič konkrétnejšie neuvádzal. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným z
28.12.2005 ako reálneho kontraktu spochybňovali aj okolnosti zistené prvostupňovým a odvolacím
súdom na základe opakovania dokazovania vo vzťahu k spoločnému „podnikaniu“ žalobcu, žalovaného

a svedka Ing. Arch. P. F.. Aj keď žalobca na odvolacom pojednávaní poprel, že by uvedené združenie
ako „právna“ forma medzi nimi existovala, z výsluchu tak žalobcu ako aj žalovaného vyplynulo, že
žalobca a žalovaný Ing. Arch. P. F. určité „podnikateľské“ aktivity vykonávali, o čom svedčia predložené
listinné dôkazy - zmluvy o združení uzavreté v priebehu rokov 2005 až 2006, z ktorých ďalej vyplýva,
že uvedené osoby mali v tomto podnikaní nezhody. Spochybnenie uplatnenia žalovanej pohľadávky

vo výške 80.000,- Sk z titulu poskytnutej pôžičky predstavuje aj listinný dôkaz - „Ukončenie zmluvy
o združení - vyúčtovanie nákladov“ z 02.05.2006, v ktorom (okrem iného) je aj zmienka o pôžičke
poskytnutejžalobcomIng.Arch.P.F.zodňa28.12.2005vovýške80.000,-Sk,akoajzmienkaorozdelení
nákladov za rok 2005 za pána Q. vo výške 80.000,- Sk na žalobcu a Ing. Arch. P. F. po 40.000,- Sk. Ak
teda neboli zistené bližšie okolnosti ohľadom tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky na „súkromný“ účel,

javí sa skôr ako vierohodnejšia výpoveď žalovaného, ktorý podrobne popisoval okolnosti podpisovania
Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, v tom čase z dôvodu spoločných aktivít medzi ním, žalobcom
a svedkom Ing. Arch. P. F.. Na základe doplnenia dokazovania aj ohľadom zistenia možnosti žalobcu
disponovať ku dňu 29.12.2005 sumou 160.000,- Sk, žalobca na odvolacom pojednávaní predložil rukou
napísaný doklad o celkových príjmov a výdavkoch za obdobie rokov 1998 - 2001. Uvedený doklad

(dôkaz) však hodnoverným spôsobom nepreukazuje, že k 29.12.2005 žalobca sumou 160.000,- Sk
disponoval a tento dôkaz bolo potrebné hodnotiť s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania, na
základe ktorých žalobca dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy nepreukázal.

9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania

nebolo zo strany žalobcu ako veriteľa pohľadávky jednoznačne preukázané, že na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 28.12.2005 došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí - pôžičky, pričom aj ostatné okolnosti
prejednávanej veci spochybňujú tvrdenie žalobcu o uzavretí tohto právneho úkonu ako je vyššie
uvedené, krajský súd zhodne so záverom okresného súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je
dôvodný a svojim ďalším rozhodnutím rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)