Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209280
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817209280.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore v spore žalobcu V. B., nar. XX.X.XXXX, V. N. XXX, zast.
JUDr. Alexandrom Milkom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti žalovanému CERMOS, a.s., U Keramičky
448, Chlumčany, Česká republika, zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom, AK, Petzvalova 5,
P.O.BOX 104, Košice, IČO: 42 243 416, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.3.2018 č. k. 15C/45/2017-124

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie o

žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia osobného motorového vozidla značky Audi A3, EČV: U z
exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Martinom Petrovičom sp.zn. Ex 45/2017 na
vymoženie pohľadávky oprávneného CERMOS, a. s. Chlumčany proti povinnému Zojstav s.r.o. Plešivec
tvrdiac, že motorové vozidlo nie je vlastníkom povinného, ale žalobcu.

2. Konanie bolo zastavené na základe procesného úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu späť po zistení,

že motorové vozidlo bolo predmetom dražby a súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, uplatnenú
žalobcom na pojednávaní 16. 3. 2018, ktorou tento žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť na
vydanie výťažku z dražby získanej predajom zmieneného motorového vozidla vo výške 3.284,07 €.

3. Súd prvej inštancie citujúc § 144, § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) konanie zastavil
a o náhrade trov rozhodol podľa § 256 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov protistrane. Vychádzajúc zo záveru, že z procesného hľadiska za
zastavenie konania zodpovedá žalobca, ktorý vzal žalobu späť, priznal žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca mohol podať návrh na zmenu žaloby
ešte pred nariadením pojednávania, a niet dôvodu, aby za procesný výsledok konania v podobe jeho
zastavenia znášal následky žalovaný.

4. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

5. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi späťvzatia
žaloby a porovnaním toho, čoho sa žalobca domáhal, preto nesprávne vyriešil otázku zavinenia strán
na zastavení konania. Žalobca tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, o čom mali svedčiť aj zistenia

súdu uvedené odôvodnení, pričom k zmene žaloby nemohlo dôjsť skôr ako v čase, keď sa žalobca
oboznámil s obsahom exekučného spisu. Z exekučného spisu vyplynulo, že napriek návrhu žalobcu naodklad exekúcie došlo k vykonaniu dražby hnuteľnej veci. Žalobca sa nemal možnosť dozvedieť skôr
ako na pojednávaní, či došlo k vyplateniu výťažku dražby, preto nemal dôvod ani skôr uplatňovať zmenu
žaloby. V dôsledku zmeny situácie, bol nútený vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby túto vziať späť i

keď bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie mal podľa § 257 CSP zohľadniť tieto výnimočné okolnosti
sporu a prihliadnuť na ne pri rozhodovaní o trovách konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť,
keď nebolo ničím preukázané, či žaloba bola alebo nebola dôvodne podaná, a z rozhodnutia súdu

prvej inštancie takýto záver nevyplýva. Zdôraznil, že procesné zavinenie na zastavení konania podľa §
256 ods. 1 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda,
kam sa radí aj odpadnutie predmetu sporu. Odkázal v tomto na rozhodnutia Ústavného súdu ČR
II.ÚS/563/01, I.ÚS/469/04. Zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania tiež potvrdzuje aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/12/08, sp.zn. 7MCdo/4/10 ako aj sp.zn. 2MObdo/4/10,
v zmysle ktorých rozhodnutí pokiaľ nie je preukázané, že späťvzatie žaloby je odôvodnené správaním

sa žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, nesie zodpovednosť za zastavenie
konania vždy žalobca.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti, ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej

dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil

správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných
práv, preto odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

10. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti
za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia
konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zisťovanie tejto
procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa
v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané

nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie
procesnú zodpovednosť žalobca.

13. V predmetnom spore vzal žalobca späť žalobu po zistení, že v konaní nemôže byť úspešný, nakoľko
predmet sporu odpadol. Vec, ktorej vylúčenia z exekučného konania sa domáhal, bola vydražená

na dražbe. Táto okolnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti za zastavenie
konania, keď takýto spôsob ukončenia exekučného konania majúci vplyv aj na podstatu žaloby nebolo
možné vylúčiť. Navyše podľa oznámenia exekútora návrh na odklad exekúcie mu nebol doručený, a z
obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené zastavením konania pre zánik povinného. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť žiadny záver o údajnej dôvodnosti

návrhu ako to tvrdí žalobca v odvolaní, a takýto záver súd prvej inštancie reálne ani urobiť nemohol,
nakoľkonevykonávalmeritórneposudzovaniepredmetusporusmerujúcikzisteniu,činároknavylúčenie
veci z exekúcie tu existoval, resp. existovať mohol. Obsah spisu však nárok žalobcu skôr spochybňuje,
keď motorové vozidlo, ktoré preukázateľne zakúpila spoločnosť Zojstav s.r.o bolo exekútorom aj odňatév roku 2013 z držby osôb, ktoré boli v pomere k spoločnosti Zojstav s.r.o, i keď žalobca tvrdil, že
vozidlo mu patrilo od roku 2010. Žalobu pritom podal až v roku 2017 v čase, keď spoločnosť Zojstav
s.r.o. bola zrušená bez likvidácie a napokon zanikla bez právneho nástupcu dňa 6.12.2017 výmazom z

obchodného registra. Z dôvodov zániku povinného bolo preto exekučné konanie právoplatne zastavené
ku dňu 14. 2. 2018. Aj uvedené okolnosti pri rešpektovaní zásady „právo patrí bdelým“, svedčia pre
procesnú zodpovednosť žalobcu za vedenie konania a jeho zastavenie.

14. Pokiaľ sa žalobca dovoláva aplikácie § 257 CSP ako výnimky z rozhodovania o náhrade trov

konania podľa procesnej zodpovednosti za výsledok sporu, odvolací súd poukazuje nato, že v zmysle
konštantnej judikatúry (viď napr. NS SR sp. zn. 2MCdo/17/09) pri aplikácii tohto ustanovenia je
nevyhnutné zisťovať, či v prejednávanej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, keďže § 257
CSP nie je možné považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú aplikáciu podľa úvahy súdu. Dôvody
na uplatnenie tohto ustanovenia je potrebné vykladať reštriktívne tak, aby nepriznanie náhrady trov
neznamenaloneprimeranútvrdosťvočistranámsporu.Odvolacísúdvpredmetnomsporenezistilžiadne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by spočívali v skutkových okolnostiach prípadu, osobných, či
majetkových pomerov strán sporu, a ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu § 257 CSP. Okolnosť,
že došlo k predaju veci na dražbe, k zániku povinného v exekučnom konaní, nezbavuje žalobcu
zodpovednosti za to, že výsledok sporu je v jeho neprospech ovplyvnený nepostihnuteľnosťou veci z
dôvodu fyzickej neexistencie veci či právnej nemožnosti uspokojenia nároku. Tento záver opodstatňujú

aj okolnosti, za ktorých žalobca svoj nárok v konaní pred súdom uplatnil. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia v zhode s § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).