Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215515
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712215515.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne S.. D. G.,

rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, Č., štátna občianka ČR, zastúpená JUDr.
Janou Sivokovou, advokátkou, so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, proti žalovanému F..
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X, Č., štátny občan SR, zastúpený KUBINEC
& Partners, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36851574, so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská
Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese O., obec E., katastrálne územie E. a to:
- rodinný dom so súp.č.XXXX, postavený na KNC - parc.č.XXXXX/X,

- iná stavba so súp.č.XXXX, postavená na KNC - parc.č.XXXXX/X,
- pozemok KNC - parc.č.XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2,
- pozemok KNC - parc.č.XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2,
- pozemok KNC - parc.č.XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, vedené Okresným
úradom Detva, katastrálny odbor na LV č.XXXX patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov S.. D. G., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X a F..
G. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.1.2013
sp.zn.10C/143/2012-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.4.2013 sp.zn.15Co/93/2013-132, ponecháva v platnosti.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobkyni súd v r a c i a krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 8,80 €, po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je
Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.09.2012 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne z toho istého dňa, ktorá sa ním
domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E., zapísané na LV č.XXXX vedenom na
Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra Detva a to:

- rodinný dom so súp. číslom XXXX postavený na KNC parcelné č.XXXXX/X,
-iná stavba so súp. číslom XXXX postavená na KNC- parcelné č.XXXXX/X,
-pozemok KNC-parcelné č.XXX/XX/X trvalé trávnaté porasty o výmere l587 m2,
-pozemok KNC- parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2,-pozemok KNC -parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X záhrady o výmere l425 m2,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2,

-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere l65 m2,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere l964 m2,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere l462 m2,
-pozemok KNC-parcelné č.XXXXX trvalé trávnaté porasty o výmere 270l m2,
patria v celosti do BSM manželov žalobkyne S.. D. G., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, rodné č.XXXXXX/XXXX,

bytom E. XXXX/X, XXX XX K. X a žalovaného F.. G. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, rodné č.XXXXXX/
XXXX, bytom E. XXXX/X XXX XX K. X. Taktiež žiadala, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni
trovy konania do l5 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú vyčíslené v priebehu konania.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 28.9.1996 pred
Rímskokatolíckou cirkvou-farnosť Liberk, pričom manželstvo je zapísané na matrike Mestského úradu
Richno nad Knežnou. Žalobkyňa spolu so žalovaným počas trvania manželstva nadobudli do BSM

manželov tam uvedené predmetné nehnuteľnosti. Tieto sa nachádzajú v k.ú. Hriňová, sú vedené na LV
č.XXXX na k.ú. Banská Bystrica, správa Katastra Detva. Kúpnu zmluvu na kúpu týchto nehnuteľností
uzavrel iba žalovaný sám, avšak po predchádzajúcej dohode účastníkov konania ako manželov.
Finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali zo spoločných
úspor účastníkov konania. Vzhľadom na to, že v kúpnej zmluve na strane kupujúceho vystupoval len

žalovaný predmetné nehnuteľnosti sú na LV vedené v celosti výlučne na žalovaného. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený vkladovým konaním V-514/2005. Žalobkyňa nemá predmetnú kúpnu zmluvu k
dispozícii, preto žiadala súd, aby ju vyžiadal od Správy katastra Detva. Od roku 2005 kedy účastníci
konania predmetné nehnuteľnosti nadobudli, tieto užívali spoločne, spoločne vykonali aj rozsiahlu
rekonštrukciu, pričom nehnuteľnosti využívali ako chatu, kde trávili spolu s celou rodinou a deťmi

spoločné dovolenky. Aj napriek vyššie uvedenej právnej domnienke odmieta žalovaný uznať vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, a to najmä s poukazom na to, že manželstvo žalobkyni a
žalovaného je rozvrátené a v súčasnej dobe sú v rozvodovom konaní. Naliehavý právny záujem vo veci
je podľa žalobkyne daný tým, že medzi účastníkmi existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorým
je ohrozené právne postavenie žalobkyne, ktoré vzhľadom na odmietavý postoj žalovaného nemožno

odstrániť iným právnym prostriedkom. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 143 Občianskeho
zákonníka a má zato, že s poukazom na toto ustanovenie je nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti
sú v BSM účastníkov konania.

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.1.2013 sp.zn.10C/143/2012-60 súd nariadil predbežné

opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, s výnimkou obvyklej správy, ktoré
sa nachádzajú v k.ú. E., zapísané na LV č.XXXX v celosti vedené na k.ú. G. G., Správa katastra Detva,
konkrétne teda nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania vo veci samej. Toto uznesenie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.4.2013 sp.zn. l5Co/93/2013-132.

3. Žalovaný sa k návrhu na určenie vlastníckeho práva vyjadril podaním zo dňa 28.1.2013, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 3l.l.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh na určenie vlastníckeho práva
vyžaduje, aby bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takáto žaloba má mať
preventívnu povahu, jej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu. Vždy
je potrebné dbať nato, aby nedošlo k jej zneužitiu. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len

vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobkyne alebo by sa jej právne
postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobkyni o právny vzťah ( právo) už existujúce
alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom
právnom vzťahu mohlo byť v ohrození, prípadne pre svoje neisté postavenie mohol byť vystavený
konkrétnej ujme. Nie je podľa jeho názoru možné bez ďalšieho vyvodzovať naliehavý právny záujem

len z faktu, že sa touto žalobou odôvodňuje potreba získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, to platí práve tam kde právne vzťahy navrhovateľky sa
nestali neistými teraz ale pred niekoľkými rokmi a práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho
práva je uvádzané do neistoty právo vlastníka veci (žalovaného). Žalovaný uviedol, že nadobudol zo
svojho oddeleného majetku do svojho výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou

zo dňa 8.6.2005 uzatvorenou medzi žalovaným ako kupujúcim a I. G. M. F. G. ako predávajúcimi.
Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa o kúpe nehnuteľnosti vedela a bola si vedomá skutočnosti, že účastníkom
zmluvy bude len žalovaný, ktorý ju kupuje zo svojho oddeleného majetku do svojho výlučného
vlastníctva. Tvrdenie žalobkyne o tom, že od roku 2005 kedy nehnuteľnosť nadobudol žalovaný juspoločne a rozsiahlo zrekonštruovali sa nezakladá na pravde. Predmetnú nehnuteľnosť žalovaný videl
prvý krát vo februári 2004, od pôvodných vlastníkov nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 25.4.2004
kúpili manželia G., nakoľko išlo o objekt, ktorý nato, aby sa mohol užívať vyžadoval rekonštrukciu,

dohodol sa žalovaný v auguste 2004 s manželmi G.S., že on začne s vykosením pozemku a
rekonštrukciou objektov a následne potom ako Správa katastra Detva zavkladuje ich vlastníckeho právo
k nehnuteľnosti (25.l.2005) prevedú predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného. Rekonštrukcia prebiehala
od leta 2004. Sčasti svojpomocne a sčasti boli práce realizované firmami a súkromníkmi z blízkeho
okolia. Skutočnosť, že rekonštrukcia prebiehala v roku 2004 a nie až v lete 2005, na preukázanie tejto

skutočnosti predložil žalovaný fotodokumentáciu. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudol a zrekonštruoval za finančné prostriedky, ktoré tvoria jeho oddelené vlastníctvo a boli darom
od žalovaného matky Z. G., nar. XX.X.XXXX, pričom okrem finančných prostriedkov žalovaného matka
darovala výhradne svojmu synovi aj nábytok po svojej nebohej matke S. H., ktorým sa nehnuteľnosť
zariadila vrátane financií na ďalšie dozariaďovanie a zveľaďovanie nehnuteľností. Z vyššie uvedeného
teda vyplýva, že hoci nehnuteľnosť bola získaná za trvania BSM manželov, bola získaná z prostriedkov

patriacich výlučne jednému z manželov, ktoré ju získal sám darovaním od svojej matky a teda sa
nestávajú tieto nehnuteľnosti predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný uviedol,
že žalobkyňa neprejavila ani vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti do BSM, pretože by bola účastníčkou
kúpnej zmluvy, tak ako pri iných nehnuteľnostiach, ktoré majú žalobkyňa a žalovaný v BSM v ČR. Na
základe uvedených skutočností žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadrila podaním zo dňa l8.2.2013,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2013, v ktorom uviedla, že tvrdenie žalovaného ohľadne
nadobudnutia predmetných nehnuteľností zo svojho oddeleného majetku do svojho výlučného
vlastníctva je nepravdivé, vykonštruované a nedôvodné. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudne žalovaný sám, došlo k dohode, že žalovaný síce uzatvorí

kúpnu zmluvu sám, avšak nadobudnuté nehnuteľnosti budú patriť do BSM. Tiež je nepravdivé
tvrdenie žalovaného, že nadobudol a zrekonštruoval predmetné nehnuteľnosti za finančné prostriedky
získané darom od svojej matky, pretože matka žalovaného nedisponovala takým obnosom finančných
prostriedkov (600.000 Sk) a tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky v roku 2004 jeho matka
zdedila je tiež nepravdivé, pretože predmetom dedičského konania po jej matke neboli žiadne finančné

prostriedky. Žalobkyňa namietla hodnovernosť čestného prehlásenia matky žalovaného s poukazom
nato, že sa jedná o blízku osobu, žiadala, aby súd tento dôkaz nebral do úvahy s podozrením na krivé
svedectvo. Vyslovili aj domnienku, že dôkaz nebol vystavený v roku 2004 ale účelovo v súčasnosti. V
roku 2004 boli vzťahy medzi účastníkmi konania harmonické a žalobkyňa by o tomto úkone musela
vedieť. Pravdou je, že financovanie kúpy a rekonštrukcie predmetných nehnuteľností boli realizované

zo spoločných rodinných finančných prostriedkov, pričom na preukázanie týchto tvrdení predložila
žalobkyňa výpisy zo svojho účtu, z ktorých sú zrejmé výbery väčšieho množstva peňazí v slovenskej
mene a ďalšie finančné prostriedky boli vyberané z účtu žalovaného vedeného na Slovensku, ktoré
však žalobkyňa nemá k dispozícii. Účastníci konania vynaložili na kúpu a rekonštrukciu spolu minimálne
l,5 mil. SK a celá rekonštrukcia trvala asi 3 roky. Je pravdou, že sa s ňou začalo ešte pred faktickou

kúpou na základe dohody s G. s tým, že v rámci rekonštrukcie bolo vybudované podkrovie, strecha,
okná, dvere, podlahy na prízemí a v podkroví, prívod vody do domu, rozvody elektriky, postavená pec,
vybudované ústredné kúrenie, vybudovaná kúpeľňa kuchynská linka. Ako nepriamy dôkaz všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti poukázali na to, že žalovaný chcel predmetné nehnuteľnosti použiť ako záloh
na zabezpečenie pôžičky vo výške 70.000 €. Z tohto dôvodu teda popierajú tvrdenia žalovaného,

že nehnuteľnosti neprešli žiadnou rozsiahlou rekonštrukciou. Žalobkyňa potvrdila, že niekoľko kusov
nábytku, ktorým je vybavená predmetná nehnuteľnosť pochádza od žalovaného babičky, tieto boli
zrekonštruované, pričom vlastníckeho práva k tomuto nábytku sa žalobkyňa nedomáha. Žalobkyňa
spochybnila aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že v čase, keď bola uzavretá predmetná
kúpna zmluva platili na území SR zákony, na základe ktorých nemohli cudzinci nadobúdať na území

SR nehnuteľnosti do vlastníctva, keď poukázala na znenie ustanovenia § 19a devízového zákona, z
ktorého vyplýva, že zákaz nadobúdať nehnuteľnosti na území SR cudzincami sa nevťahuje na stavby
a zastavané plochy. Žalobkyňa uviedla, že manželia sa nedohodli na zúžení zákonom určeného BSM,
ani neuzatvorili žiadnu dohodu ohľadne vzniku, či zrušenia BSM, a preto trvajú na tom, že predmetné
nehnuteľnosti patria do BSM.

4. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobkyne rozsudkom č.k.10C/143/2012-201
zo dňa 15.1.2014, ktorým určil, že všetky predmetné nehnuteľnosti patria v celosti do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania a tiežrozhodol o tom, že žalobkyni bude vrátený krátený súdny poplatok po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
bol daný. V konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania

manželstva formou kúpnej zmluvy, pričom fakt, že na tejto kúpnej zmluve bol ako kupujúci označený
len žalovaný, považoval súd za právne irelevantné. Súd vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne nim tvrdenej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva z oddeleného majetku v tom zmysle, že tieto boli nadobudnuté a zrekonštruované výlučne
z peňažných prostriedkov, ktoré obdržal ako dar od svojej matky. Súd nevyhodnotil ako dôvodnú

ani námietku žalovaného, že v rozhodnom čase nemohla žalobkyňa ako cudzinec nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do vlastníctva, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

5. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku č.k.10C/143/2012-201 zo dňa 15.1.2014 Krajský súd
v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.17Co/565/2014-245 zo dňa 29.7.2015 tento rozsudok
zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že okresný súd nechal bez

povšimnutia skutočnosti, že medzi stranami sporu bolo bežné, že nadobúdali nehnuteľnosti za trvania
manželstva na základe zmlúv uzatváraných len jedným z nich, nie spoločne ako manželia a na dôvod
takéhoto konania manželov sa nespýtal. Okresný súd síce dopytoval žalovaného, z akého dôvodu je
v predmetnej kúpnej zmluve označený ako slobodný, ale jeho odpoveď nie je uspokojivá. Tiež zostalo
nevysvetlené, prečo predmetné nehnuteľnosti od pôvodných podielových vlastníkov kúpili v roku 2004

najprv manželia G. a následne od nich iba sám žalovaný s tým, že výsluchom manželov G. mohol súd
zistiť, či úmyslom žalovaného bolo skutočne nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva
alebo označením žalovaného za slobodného mienili strany sporu obísť devízový zákon č.202/1995
Z.z.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo
vzťahu k možnosti žalobkyne ako cudzozemca nadobúda nehnuteľnosti po 1.5.2004 na území SR, nie

je presvedčivé a zrozumiteľné. Odvolací súd ustálil, že je daná výlučná právomoc Okresného súdu
Zvolen na prejednanie tohto sporu s poukazom na článok 22 bod 1 Nariadenia rady ES č.44/2001
z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Taktiež mal za to, že občianskoprávny vzťah, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, je potrebné
posudzovať podľa zákonov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s poukazom

na ustanovenie § 5 a § 21 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
avšak s poukazom na ustanovenie § 2 zákona č.97/1963 Zb. dal do pozornosti fakt, že okresný
súd doteraz nezisťoval či medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
neustanovuje niečo iné a či vo vzťahu k občanom Českej republiky, vzhľadom na spoločné tradície
československej štátnosti sa obmedzenia vyplývajúce z § 19a devízového zákona v znení účinnom od

1.5.2004 vzťahovali rovnako aj na občanov Českej republiky. Odvolací súd uzavrel, že okresný súd
nesprávne právne posúdil vec s tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže bez vyjasnenia
si trvalého a prechodného bydliska oboch strán sporu, charakteru nehnuteľností, ktorých sa určenie
vlastníckeho práva týka, výsluchu účastníkov kúpnej zmluvy V514/05, k okolnostiam uzavretia kúpnej
zmluvyaosobnéhovýsluchusvedkyneZ.G.,abysúdzískalpriamyvnemztohtodôkaznéhoprostriedku,

nemohol okresný súd dospieť k správnemu záveru, či predmetné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho žiadal, aby okresný súd zistil aj to, v akom
štádiu je konanie o rozvod manželstva strán sporu a či ich manželstvo a BSM stále trvá, keďže sa
stotožnil s názorom okresného súdu, že pokiaľ manželstvo strán sporu trvá a neprebieha konanie o
vyporiadanie BSM má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže sa týmto

rozhodnutím súdu, ktoré bude záväzné tak pre strany sporu, ako i všetky orgány (§ 159 ods. 2 O.s.p.),
napevnoustáli,čisakonanieovyporiadanieBSM,prípadnedohodastránsporumátýkaťajpredmetných
nehnuteľností.

6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), ak bolo rozhodnutie zrušené

a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

7. Na výzvu súdu adresovanú obom stranám sporu oznámila žalobkyňa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne podaním zo dňa 1.3.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.3.2016, že stav

rozvodového konania strán sporu sa nezmenil, jedná sa o konanie vedené na Obvodnom súde Praha
6, č.k.48C/164/2011 s tým, že rozvodovému konaniu predchádza konanie o úprave práv a povinností
k maloletým deťom č.k.15P/113/2011, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené s tým, že vo veci bolo
nariadené pojednávanie na deň 7.3.2016. Z týchto skutočností je zrejmé, že manželstvo strán sporu a ajichbezpodielovéspoluvlastníctvostáletrvá.Ďalejuviedla,ževčaseuzavretiapredmetnejkúpnejzmluvy
zo dňa 14.6.2005 mali obe strany sporu trvalý pobyt v Českej republike a to žalobkyňa na I. XXX/X, XXX
XX K. X a žalovaný X. XX, XXX XX V. J. H.. Obaja v tom čase ale bývali spolu v byte u L.É. Ú., K. X.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním
zo dňa 6.5.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 9.5.2016, v ktorom uviedol, že konanie vedené na
Obvodnom súde Praha 6 č.k.48C/164/2011, o rozvod strán sporu nie je stále ukončené a prebieha.
Zároveň žalovaný predložil fotokópiu preukazu o povolení k pobytu, ktorým preukazoval, že po uzavretí
manželstva so žalobkyňou mu bol udelený súhlas k trvalému pobytu v Českej republike, ale stále bol

občanomSlovenskejrepubliky,atoajvrozhodnomčasekedynadobudolvlastníckeprávokpredmetným
nehnuteľnostiam.
Podaním zo dňa 31.10.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 2.11.2016 oznámil právny zástupca
žalovaného, že konanie vedené na Obvodnom súde Praha 6 č.k.48C/164/2011 o rozvod strán sporu
nie je doteraz ukončené a stále prebieha. V konaní vedenom na Obvodnom súde Praha 6 pod
sp.zn.15P/113/2011, týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom

a stanovenia výživného, bol stranám sporu doručený rozsudok, ktorý však nie je právoplatný, nakoľko
žalovaný čo do výroku o výške výživného podal odvolanie.
Podaním zo dňa 31.10.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 4.11.2016 právna zástupkyňa žalobkyne
oznámila, že stav rozvodového konania strán sporu, vedenom na Obvodnom súde Praha 6
č.k.48C/164/2011 sa nezmenil. Tomuto konaniu predchádza konanie o úprave práv a povinností k

maloletým deťom č.k.15P/113/2011, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené s tým, že vo veci bolo
vynesené rozhodnutie, avšak strany sporu sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali. Z uvedeného je zrejmé,
že manželstvo strán sporu a teda aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo stále trvá.

8. Dňa 9.11.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa

31.10.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.9.2016
nezavádzal súd ak odpovedal na otázku právnej zástupkyne protistrany, či vlastnil realitnú spoločnosť,
že ju nevlastnil, s poukazom na to, že v spoločnostiach PRING TRENCIN s.r.o., PATRÓNKA s.r.o.,
AXTONs.r.o.,ONELINEs.r.o.aMALZAs.r.o.,bolvždylenjednýmzospoločníkov,prípadneštatutárnym
orgánom, pričom predmety podnikania týchto spoločností neboli výlučne zamerané na realitnú činnosť.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nemusel realitnú činnosť v týchto firmách vykonávať sám,
ani podpisovať akékoľvek kúpne zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam a ani byť oboznámený s vtedy
platnou legislatívou, týkajúcou sa predaja nehnuteľností, keďže takúto činnosť v mene spoločnosti môže
zabezpečovať aj jej poverený zamestnanec. Tiež uviedli, že nie je možné za žiadnych okolností z
listinných dokladov predložených protistranou na pojednávaní dňa 5.10.2016 (výpis z bankového účtu

žalobkyne z roku 1998 a doklad na ktorom je poznačený účet sestry žalovaného F. G. a jej adresa,
písaný rukou pani Z. G.) vyvodiť jednoznačný záver, že by Z. G. dala akýkoľvek pokyn žalobkyni poslať
peňažné prostriedky zodpovedajúce sume 30.000,- USD F. G.. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva,
že osobný vklad zo dňa 10.9.1998 vo výške 9.500,- USD vykonala osoba s rodným číslom, ktorej
úvodné čísla sú zhodné s dátumom narodenia žalobkyne, ktorá pravdepodobne na svoj účet peňažné

prostriedky vložila a následne vykonala transakciu na účet pani F. G. H.. Pri transakcii zo dňa 15.9.1998
je dokonca uvedená poznámka vrátené 10.300,- USD. Tento dôkaz teda opätovne nepotvrdzuje, že
by sumu 30.000,- USD, ktorú vybrala svedkyňa Z. G. z Devín Banky v roku 1998 posielala práva
žalobkyňa pani F. G.L. a že sa jedná o totožné peňažné prostriedky. Navyše poukázali na skutočnosť,
že Z. G. zrušila svoj dolárový účet v Devín Banke a.s. dňa 9.9.1998 a následne už dňa 10.9.1998

žalobkyňa poukázala 9.500,- USD na účet F. G.. Ak by teda Z. G. chcela poukázať peňažné prostriedky
svojej dcére, mohla ich poukázať priamo v celej výške zo svojho účtu zriadeného v Devín Banke
a.s.. Zdôraznili, že svedkyňa Z. G. na pojednávaní dňa 5.10.2016 potvrdila, že disponovala finančnými
prostriedkami z predaja nehnuteľností, aj po jej matke, uskutočnené v roku 2001 a tiež peňažnými
prostriedkami z dedičstva po svojom manželovi a tieto mala v hotovosti u seba doma. Mali za to,

že je rozpor vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 18.2.2013 a jej vyjadrení na pojednávaní dňa 7.9.2016,
ohľadne toho, či matka žalovaného disponovala takým finančným obnosom, ktorý mal byť predmetom
darovania, a tiež ohľadne tvrdenia žalobkyne, že k uhradeniu kúpnej ceny, aj nákladov spojených s
rekonštrukciou predmetných nehnuteľností malo dôjsť zo spoločných úspor strán sporu, keď poukázala
aj na prostriedky vyberané z účtu vedeného v ČSOB Banke a.s., napr. transakcie dňa 27.8.2004 a

dňa 30.8.2004, či 30.9.2004 s tým, že z pohybov na účte vyplýva, že žalobca jej na tento účet vkladal
peňažné prostriedky v mene SKK, ktoré následne žalobkyňa používala na uhrádzanie potrieb rodiny,
na výživu, školné, ošatenie a predovšetkým rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú kúpili strany sporu v
roku 2003 v Prahe a následne rekonštruovali a následne na pojednávaní dňa 7.9.2016 žalobkyňauvádzala, že kúpna cena a rekonštrukcia predmetných nehnuteľností mali byť uhrádzané z peňažných
prostriedkov pochádzajúcich z nerozdelených peňazí z obchodu s pánom G.. V rámci výpovede uviedla,
že malo ísť o peňažné prostriedky z účtov na Slovensku resp. finančných prostriedkov, ktoré mal

mať žalovaný na Slovensku a tiež z účtu vedeného v Českej republike, ku ktorému však žalovaný v
rozhodnom čase nebol disponentom. Žalobkyňa tak nevie konkretizovať z akého účtu alebo z ktorých
spoločných finančných prostriedkov mala byť uhradená kúpa a rekonštrukcia sporných nehnuteľností,
pričom zotrvali na názore, že vzhľadom na vysoké životné náklady jeho rodiny, ako i vysoké výdavky
spojené s kúpou a rekonštrukciou nehnuteľností na území ČR, ako jediný živiteľ rodiny a jediný člen

rodiny, ktorý zabezpečoval riadny príjem do domácnosti by nebol schopný, aj vzhľadom na jeho plat, či
výnosy z podnikateľských aktivít zabezpečiť financovanie všetkých týchto položiek a nákladov vrátane
živobytia rodiny a kúpy sporných nehnuteľností bez akejkoľvek finančnej výpomoci. Preto sa matka
žalovaného rozhodla darovať mu peňažné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností,
ku ktorým si žalovaný vytvoril vzťah a mal veľký záujem o ich nadobudnutie, naopak žalobkyňa tento
záujem a jeho nadšenie nepodporovala, ale vedela o ich kúpe, ako aj o tom, že ich kupuje žalovaný do

svojho výlučného vlastníctva a až po podaní návrhu na rozvod manželstva začala toto spochybňovať.
Naopak žalovaný vždy trval na tom, že išlo o peňažné prostriedky, ktoré mu darovala jeho matka, ktorá
sama to potvrdila na pojednávaní dňa 5.10.2016, pričom uviedla, že čestné prehlásenie písala ona,
takéto prehlásenia boli v ich rodine bežné a vždy si sama zapisovala, čo komu, kedy dala. Trvali na
tom, že peňažné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu sporných nehnuteľností nemohli pochádzať z

nerozdelených peňazí z obchodov s pánom G., keďže žalovaný začal s dotyčným podnikať, keď si
založili spoločnosť BPV s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 8.12.2005. Tiež svedok
G. uviedol, že z podnikania nemali žiaden zisk. Poukázali na zákonnú úpravu devízového zákona,
konkrétne § 19a s tým, že žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nemala na území SR
pobyt a nebola občiankou SR, preto nemohla nadobudnúť poľnohospodársku pôdu. Príslušná správa

katastra by tak ani nezapísala nehnuteľnosť v režime BSM s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu
- zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde č.229/1991 Zb., ktorého ustanovenia boli lex specialis k
devízovému zákonu s tým, že poľnohospodársku a lesnú pôdu cudzozemci nadobúdať nemohli. Hoci v
roku 2004 platilo iné znenie devízového zákona, kde bolo možné nadobúdať poľnohospodársku pôdu
aj do režimu BSM, ak jedným z manželov bol cudzozemec, v konaní ale nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, že by malo dôjsť k obchádzaniu tohto zákona. Poukázali tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 19.4.2000 sp.zn.22Cdo/1658/98 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.1.2008
sp.zn.22Cdo/3596/2006. V tejto súvislosti uviedli, že žalobkyňa v rozhodnom čase neprejavovala žiaden
záujem o nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala
ňou tvrdené skutočnosti, žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a na pojednávaní dňa
7.12.2016 aj rozhodol.

10. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného, výsluchom

svedkyneavykonanímďalšíchlistinnýchdôkazovnapojednávanídňa7.12.2016ato:správuOkresného
úraduDetva,katastrálnyodborzodňa15.2.2016zč.l.262,výpiszkatastranehnuteľnostílistuvlastníctva
č.6645 zo dňa 16.2.2016 z č.l.263-264, fotokópiu preukazu o povolení pobytu z č.l.286-288, výpis
z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Hriňová zo dňa 6.9.2016 z č.l.300, rukou písaný doklad ohľadne
účtu v Bank of Montreal z č.l.311, výpis z účtu za obdobie september 1998 č.ú.01-12704030 z

č.l.312, Zmluvu o nájme bytu zo dňa 19.2.1996 z č.l.313-315, výpisy z Obchodného registra na
internete na spoločnosti Prink Trenčín s.r.o., One line s.r.o., MALZA s.r.o., DIVÍZIA Trnové s.r.o.,
AXTON s.r.o. z č.l.316-326, potvrdenie ČSOB a.s. zo dňa 27.9.2016 z č.l.327, emailovú správu
zo dňa 22.3.2013 medzi [email protected] a [email protected]
z č.l.332, kurzový lístok z č.l.333-334, kúpnu zmluvu zo dňa

25.6.2004 vrátane geometrického plánu F.. Z. N. z júna 2004 z č.l.343-350, čestné vyhlásenie Z. G.
zo dňa 16.7.1998 z č.l.357, kúpnu zmluvu v rozsahu prvej strany medzi Z. G., F. G. M. G. G. a ako
predávajúcimi a K. Z. s manželkou Q. Z.Á. z č.l.358, splnomocnenie zo dňa 19.7.1996 z č.l.359, návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 31.8.2001 z č.l.360, Kúpnu zmluvu zo dňa 12.7.2001
č.6341/116/346/2001 z č.l.361-362, Kúpnu zmluvu v rozsahu prvej strany medzi predávajúcimi Z.

G. a Z.. Z. L. a kupujúcim S.. S. A., Kúpnu zmluvu zo dňa 14.1.1997 zavkladovanú Okresným
úradom v Pezinku, odbor katastrálny, pod V92/97 z č.l.364-367, Kúpnu zmluvu zo dňa 3.4.1998,
povolené pod č.vkladu V1025/98 Okresným úradom v Pezinku, katastrálny odbor z č.l.365-370,
Kúpnu zmluvu zavkladovanú na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Pezinok pod č.V2567/2002 z č.l.371-373, Kúpnu zmluvu zo dňa 22.4.1998 zavkladovanú Okresným úradom v Pezinku,
katastrálny odbor pod č.vkladu 1180/98 z č.l.374-376, výpisy z listu vlastníctva pre k.ú. Pezinok,
list vlastníctva č.XXXXXXXXXXXXXXXX čiastočný č.XXXXXXXX z č.l.377-382, výpis z Obchodného

registra na internete na firmu PATRONKA s.r.o. z č.l.400, fotokópiu preukazu F. G. z č.l.401, potvrdenie
spoločnosti RIVERSIDE o.p.s., IČO: 26203812 z č.l.402, fotokópiu diplomu Branislava Brízu titulu Ing.
z č.l.403, rukou písané potvrdenie zo dňa 3.12.2003 ohľadne úhrady ceny za prevod družstevného
podielu z č.l.404, výpis z Obchodného registra na internete na firmu BPV s.r.o. z č.l.405, potvrdenie
Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 11.11.2016, potvrdenie spoločnosti RIVERSIDE o.p.s.

zo dňa 18.11.2016 a zúčtovaniu faktúru č.091000038 firmy Czech British School s.r.o., výpis z čísla
účtu 2617203069, majiteľ G. G., dátum 9.9.2016, výsluchom strán sporu na pojednávaní dňa 7.9.2016,
výsluchom svedkyne Z. G., svedka I. G. a svedkyne F. G. na pojednávaní dňa 5.10.2016 a oboznámením
sa s prednesmi právnych zástupcov strán sporu, zistil tento skutkový a právny stav.
Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v žalobe
a dovtedajších písomných vyjadreniach uviedla, že žalobkyňa vedela, že na predmetnej zmluve bude

uvedený len žalovaný, avšak ten ju od počiatku ubezpečoval, že nehnuteľnosti aj tak nadobúdajú
spoločne s tým, že on mal mať na Slovensku v tom čase prácu, často sem cestoval a z tohto dôvodu
záležitosti rodiny, ktoré sa riešili na území SR zabezpečoval sám žalovaný. Taktiež uviedla, že keby
sa aj preukázala skutočnosť, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti darovala žalovanému jeho
matka, malo by to vplyv len na ich režim pri vyporiadaní BSM a nie pokiaľ ide o režim ich nadobudnutia

do BSM. Taktiež uviedla, že spochybňujú dôveryhodnosť výsluchu svedka Z. G., resp. skutočnosti, ktoré
pri svojom výsluchu uviedla s poukazom na to, že sa jedná o blízku osobu žalovaného, ktorá má záujem
na výsledku sporu. Namietala aj dôveryhodnosť jej čestného prehlásenia zo dňa 26.8.2004, v ktorom sa
odkazuje na LV č.XXXX, keď v tom čase na tomto LV neboli zapísané žiadne stavby, čo má preukazovať
skutočnosť, že toto prehlásenie bolo robené dodatočne a účelovo. Dôkazy predložené pri výsluchu

svedkyne podľa jej názoru nepreukazujú existenciu a pôvod finančných prostriedkov uvádzaných v
čestnom prehlásení, resp. pri jej výsluchu v tom zmysle, že výber finančnej hotovosti z roku 1998 je bez
súvisu s obdarovaním v roku 2004, a tiež poukázala na dedičské rozhodnutie z roku 2005, v ktorom
nie je uvedený žiadny taký finančný obnos, ktorý mal byť predmetom darovania. Pokiaľ ide o výpisy z
účtov, ktoré predložila žalobkyňa majú preukazovať výber finančných hotovostí z účtov na Slovensku v

rozhodnom období, keď prebiehala rekonštrukcia týchto nehnuteľností. Trvajú na tom, že s poukazom
na závery súdnej praxe vyplýva, že ak aspoň z časti boli na zadováženie nejakej veci použité peňažné
prostriedky patriace do BSM, tak v takom prípade nadobudnuté nehnuteľnosti patria do BSM.
Z prednesu právnych zástupcov žalovaného na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec skutočností
uvedených v dovtedajších písomných vyjadreniach, uviedli, že nespochybňujú, že nehnuteľnosti

nadobudol odporca v čase, keď boli účastníci konania manželmi, ale žalovaný nehnuteľnosti nadobudol
na základe dohody s manželkou do svojho výlučného vlastníctva, ktorá v tom čase s týmto súhlasila,
nakoľko peňažné prostriedky na ich kúpu a rekonštrukciu darovala žalovanému matka, ktorá ich v tom
čase zdedila. Žalobkyňa ani nemala záujem nadobudnúť tieto nehnuteľnosti, bola to skôr záležitosť
žaloaného, ktorý bol folklorista a vždy chcel vlastniť drevenicu. Podľa jej názoru žalobkyňa podala návrh

len účelovo za účelom citovo ublížiť žalovanému, s ktorým sú v rozvodovom konaní. Tiež podľa jej
názoru žalobkyňa k podaniu návrhu viedli zištné dôvody, keďže všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností
stanovila na 100.000,- €, hoci žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2005 za 80.000,-
Sk s tým, že nehnuteľnosti neprešli žiadnou rozsiahlou rekonštrukciou, čo má vyplývať z predloženej
fotodokumentácie. Tiež poukázala na fakt, že v čase, keď žalovaný nehnuteľnosť nadobudol platili na

území SR zákony týkajúce sa nadobudnutia nehnuteľnosti cudzincami v tom zmysle, že ich cudzinci
nemohli na území SR nadobudnúť do vlastníctva. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že majú za to, že žalovaný listinnými dôkazmi a formou svedeckej výpovede preukázal
svoje tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho oddeleného majetku. Protestovala
proti vyjadreniam žalobkyne, ktorá spochybnila čestné prehlásenie matky odporcu, resp. jej svedeckú

výpoveď. Tvrdenia žalobkyne považujú za právne irelevantné. Pokiaľ ide o výpisy z účtov predložené
žalobkyňoujednásaoúčtyvedenénajejmenovČSOBa.s.,avšakjednásaočeskýúčetanamietajú,že
bolivýberyuskutočňovanénaSlovensku,navyševrozhodnomobdobí,zktoréhopochádzajútietovýpisy
prebiehala aj rekonštrukcia bytu v Prahe, a tiež bolo hradené školné pre deti, teda z týchto predložených
dôkazov vyplýva len skutočnosť, že niekto opakovane na účet žalobkyne vkladal finančné prostriedky v

nejakých obnosoch a následne tieto žalobkyňa niekedy ešte v ten istý deň vyberala v hotovosti. Majú za
to, že tieto dôkazy nesúvisia s predmetom sporu, keďže kúpa predmetnej nehnuteľnosti sa uskutočnila
v mesiaci jún 2005 a výpisy sú za mesiace august a september 2004, resp. december 2005. Pokiaľ
žalobkyňa spochybňovala čestné prehlásenie s poukazom na obsah LV č.2165 uviedli, že na LV boliuvádzané zastavané plochy a z toho teda vyplýva, že sa tam musela nachádzať aj nejaká stavba.
Predmetné čestné prehlásenie nespisoval právnik, robilo sa „na kolene“, a z tohto dôvodu tam môžu
byť nejaké výrazové nepresnosti. Doklad preukazujúci výber z účtu v Devín banke Z. G. predložili ako

reakciu na spochybňovanie žalobkyne, že matka žalovaného disponovala takým obnosom peňažných
prostriedkov, ktorý mal tvoriť predmet darovania v prospech žalovaného, teda že mala iné finančné
prostriedky okrem prostriedkov z dedenia.
Z výpovede žalovaného na pojednávaniach súd zistil, že žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že finančné
prostriedky na kúpu nehnuteľnosti mu darovala matka, najmä z dedených prostriedkov, ktoré získala

po smrti svojej matky, ktorá zomrela 28.12.2003 s tým, že aj predmetná nehnuteľnosť bola vybavená
nábytkom a zariadením, ktoré pochádzajú z chalupy, jeho starej matky. Rekonštrukcia nehnuteľnosti
začala v lete 2004 a ukončená bola v decembri 2004, kedy bola nehnuteľnosť užívaniaschopná, o čom
svedčí fakt, že tam strávili vianočné sviatky v roku 2004 spolu s rodinnými priateľmi, dôkazom čoho
je fotodokumentácia, kde je zachytená mladšia dcéra, ktorá sa narodila 9.12.2003 a v tom čase mala
asi 1 rok. Po tomto období už rekonštrukcia nehnuteľnosti neprebiehala. Nehnuteľnosť rekonštruovali

ešte pred oficiálnym nadobudnutím, na čom sa dohodli s rodinou G., ktorí mu v lete 2004 oznámili, že
predmetné nehnuteľnosti kúpili, ale nemajú ich ďalej záujem užívať s tým, že tieto on teda odkúpil, avšak
k prevodu mohlo dôjsť až po zoficiálnení prevodu na týchto manželov G.. Na otázku súdu adresovanú
odporcovi, či čítal predtým ako podpísal predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 8.6.2005, resp. 14.6.2005,
žalovaný uviedol, že ju predtým než ju podpísal čítal. Na doplňujúcu otázku súdu, na základe čoho je v

záhlaví kúpnej zmluvy uvedené G. G.-slobodný žalovaný uviedol, že túto skutočnosť vtedy prehliadol asi
tobolospôsobenétým,žezmluvunepripravovalsám,alepripravovalajudruházmluvnástrana.Vosvojej
záverečnej reči žalovaný uviedol, že toto súdne konanie považuje za šikanózne konanie voči jeho osobe
zo strany žalobkyne. Má za to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vie, kedy prebiehala rekonštrukcia, resp.
kedy došlo ku kúpe, tak v priebehu konania vyšlo najavo, že ňou uvádzané skutočnosti sú nepresné,

naopak všetky dôkazy, ktoré predložili ony sa snaží navrhovateľka vylúčiť alebo spochybniť. Poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa v období rokov 1997-2010 nepracovala, všetky finančné prostriedky pre
rodinu zabezpečoval a zarábal on. Podľa jeho názoru je nelogické, aby finančné prostriedky, ktoré
získal na Slovensku vkladal na účet žalobkyne a následné na tomto českom účte vyberal a používal
na rekonštrukciu chalupy na Bielych Vodách, teda nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Naopak

tieto peňažné prostriedky získané na Slovensku vložil na predmetný účet a následne boli použité na
rekonštrukciu bytu v Prahe, čo vie zdokladovať formou fotodokumentácie s poukazom na vek detí a
oslavu narodenín v zrekonštruovanom byte. Čo sa týka výberu peňažných prostriedkov z Devín banky
jeho matkou, bolo to urobené na jeho pokyn, pretože mal informácie, že banka má už problémy a ako
s nimi matka ďalej naložila, na tieto skutočnosti sa žalobkyňa mohla dopytovať samotnej svedkyne pri

jej výsluchu, čo však neurobila. Trvá na tom, že návrh žalobkyňa podala len za účelom obohatenia sa
a získania majetku, ktorý jej nepatrí.
Z výsluchu svedka Z. G. uskutočnenom prostredníctvom dožiadaného súdu Okresným súdom Bratislava
II, súd zistil, že na otázku, či svedkyňa v súvislosti s predmetom konania niekedy poskytla nejaké
finančné prostriedky ako dar, uviedla, že áno. Či tieto finančné prostriedky darovala iba svojmu synovi,

iba svojej neveste alebo obom spoločne, uviedla, že ich darovala iba synovi, bolo to dedičstvo po
jej rodičoch a to sa dedí v rodine. Na otázku, kedy došlo k darovaniu svedkyňa predložila čestné
prehlásenie, ktoré je založené v spise Okresného súdu Zvolen na čl.71, teda k darovaniu došlo dňa
26.8.2004. Aká bola výška tohto daru, aký finančný obnos tvoril tento dar uviedla, že 600.000,- Sk. Na
otázku, odkiaľ mala k dispozícii takéto finančné prostriedky v tejto výške uviedla, že to bolo z dedičstva

po jej rodičoch a predložila zároveň rozhodnutie o dedičstve a výpis z banky. Na otázku akým spôsobom
darovanie prebehlo, či boli peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti, ak áno komu, či formou prevodu
na bankový účet, a ak áno na aký, resp. či mala tieto peňažné prostriedky pred ich darovaním doma
alebo ich predtým vybrala z nejakého bankového účtu, resp. vkladnej knižky, a ak áno z akého účtu
alebo v akej banke boli tieto prostriedky uložené uviedla, že ich darovala synovi v hotovosti. Na otázku,

či v súvislosti s týmto darovaním bola uzavretá písomná darovacia zmluva uviedla, že nie, bol to dar
pre syna, ostalo to v rodine, deťom verí. Či bol v tejto súvislosti urobený aj nejaký iný právny úkon,
uviedla, že nie. Svedkyni bolo predložené k nahliadnutiu predmetné čestné vyhlásenie. Na otázku, či sa
jedná o jej čestné vyhlásenie, či je to jej podpis, kedy sa toto prehlásenie spisovalo a za akým účelom,
resp. z koho iniciatívy, uviedla, že sa jedná o jej čestné vyhlásenie, je to jej podpis, spisovalo sa to,

keď mu peniaze odovzdávala priamo pri tom, keď peniaze od nej dostal, bolo to tak „z ruky do ruky“.
Prehlásenie spísali, aby bolo jasné, že peniaze boli z dedenia po jej rodičoch. Obe strany chceli toto
čestné prehlásenie spísať. Svedkyňa ešte dodala, že má majetok, ktorý bude súčasťou dedičstva pre
dcéru a syna, budú zabezpečení obaja.Zo sobášneho listu účastníkov zo dňa 30.9.1996 súd zistil, že ako ženích je tu uvedený G. G., nar.
XX.X.XXXX a ako nevesta D. Č., nar. XX.X.XXXX s tým, že ako deň a miesto uzavretia manželstva je
uvedené 28.9.1996 X., dohoda snúbencov o ich priezvisku a priezvisku ich detí G.-G..

Z výpisu LV č.XXXX zo dňa 27.9.2012 pre okres O., obec E., k.ú. E. súd zistil, že v časti A: majetková
podstata sú uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a v časti B-vlastníci a iné
oprávnené osoby je ako vlastník v podieli 1/1-ina uvedený G. G., nar. XX.X.XXXX, titul nadobudnutia
kúpna zmluva V 5l4/2005-458/2005.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.6.2005 súd zistil, že vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený na Správe

katastra Detva dňa 29.7.2005 pod č. vkladu I. XXX/XX, pričom ako predávajúci sú tu uvedení I.
G., nar. XX.XX.XXXX a manželka F. G., nar. X.X.XXXX, ako kupujúci je tu uvedený G. G., nar.
XX.X.XXXX, slobodný, štátny občan SR, pričom predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel v 1/1-ine
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. E., evidovaných na LV č.XXXX, ktoré kupujúci kupuje v 1/1-
ine do svojho výlučného vlastníctva. Dohodnutá kúpna cena bola stanovená na sumu 80.000 Sk a mala
byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy.

Z výpisu z LV č.XXXX pre okres O., obec E., k.ú. E. zo dňa 1.10.2012 súd zistil, že je na ňom už
vyznačená plomba na základe V/852/2012 , a tiež sa tam nachádza poznámka : P-167/12-návrh na
začatie konania o určenie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti uvedené na LV č.XXXX-XXX/XXXX.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že ako záložný veriteľ
je tu uvedený F.. S. W., nar. XX.X.XXXX a ako záložca F.. G. G., nar. XX.X.XXXX, pričom predmetom

tejto zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č.XXXX pre k.ú. E. na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi, ktorá má vyplývať zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 26.9.2012, ktorá ku dnešnému dňu predstavuje spolu 70.000 €, ako aj jej príslušenstvo vo forme
úrokov a prípadných úrokov z omeškania.
Z čestného prehlásenia zo dňa 26.8.2004 súd zistil, že malo byť spísané Z. G., rod. H., nar. XX.X.XXXX,

ktorá ako matka F.. G. G., nar. XX.X.XXXX týmto potvrdzuje, že výlučne svojmu synovi v mesiaci august
2004 darovala finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľnosti v k.ú. Hriňová
Biele Vody, ktoré slúžia ako chalupa s pozemkami a sú zapísané na LV č.XXXX v celkovej výške 600.000
Sk. Takisto dáva darom výlučne svojmu synovi aj nábytok, inventár a riady a celkové vybavenie interiéru
pre chalupu, ktorá pochádza z dedičstva po jej nebohej matke S. H.. Na zadnej strane tohto čestného

prehlásenia sa nachádza osvedčenie o pravosti podpisu vystavené N. G., pracovníčkou poverenou
notárkou Z.. A., ktorá osvedčila pravosť podpisu Z. G., ktorá podpis na listine uznala za svoj vlastný,
k čomu došlo dňa 30.1.2013.
Z fotodokumentácie v počte kusov 20 založenej v prílohovej obálke na čl.73 súd zistil, že sa na týchto
fotografiách nachádzajú zábery exteriéru ako interiéru nehnuteľnosti, ktoré podľa vyjadrenia odporcu sú

predmetom tohto konania.
Z výpisu z účtu č.174374379/0300 ČSOB a.s., názov účtu D. G. za obdobie august 2004, september
2004 a december 2005 súd zistil, že sú tu uvádzané položky ako vklad v hotovosti a následne
výber v hotovosti, pričom vklady v hotovosti zodpovedajú výberom v hotovosti v rovnakých finančných
objemoch.

Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 4.9.1998 súd zistil, že ako klient je tu uvedená Z. G., nar. XX.X.XXXX,
mena USD, má sa jednať o osobný účet č.XXXXXX-XXXXXXXXXX.
Z potvrdenia o výbere v hotovosti zo dňa 9.9.1998 súd zistil, že sa jedná o potvrdenie Devín banky a.s., v
zmysle ktorého USD účet č.XXXXXX-XXXXXXXXXX bol debetovaný dňa 9.9.1998 sumou 30.000 USD
vyplatenou v hotovosti, ktorú si mala prevziať Z. G..

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.5.2005, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o
dedičstve dňa 25.5.2005 sp.zn.PK 8D8/2004, Dnot 14/2004 súd zistil, že sa jedná o dedičskú vec po
S. H., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa 28.12.2003, pričom ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej
skupine sú tu uvedení Z. G., nar. XX.X.XXXX, K. G., nar. X.X.XXXX, obe ako deti poručiteľky a ďalej
vnuci poručiteľky F.. V. H.,nar. X.XX.XXXX a F.. K. H., nar. XX.X.XXXX, pričom medzi aktívami dedičstva

figurujú ako finančné prostriedky len finančný zostatok na vkladnej knižke vedenej v HVB Bank Slovakia
a.s. vo výške l8.636,27 Sk a ďalej medzi aktívami dedičstva sú uvedené dve pohľadávky poručiteľky a z
nich plynúce práva a povinnosti, ktoré boli uznané v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty
PD Družstvo Griňava v konkurze, resp. u správcu konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva
Pezinok v konkurze, jedna vo výške 25.243 Sk a druhá vo výške 106.116 Sk. Tiež medzi aktívami je

zaradený jeden obraz v hodnote 30.000 Sk a ďalej nehnuteľnosti v k.ú. Pezinok, v k.ú. Linbach, v k.ú.
Griňava. Dedičia uzavreli ohľadom vypriadania dedičstva dohodu, v zmysle ktorej Z. G., nar. XX.X.XXXX
nadobudla v celosti finančný zostatok na vkladnej knižke ako i pohľadávky poručiteľky, ktoré boli vyššiešpecifikované, a tiež nadobudla Z. G., nar. XX.X.XXXX niektoré z nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dedičstva, resp. podiely na týchto nehnuteľnostiach.
Zo správy Okresného úradu Detva, katastrálny odbor zo dňa 15.2.2016 súd zistil, že na základe

žiadosti súdu týmto oznámili, že všetky nehnuteľnosti evidované na LV č.XXXX v k.ú. Hriňová sa
nachádzajú mimo zastavaného územia obce, čiže sú charakterizované umiestnením pozemku kódom 2.
Poľnohospodársku pôdu podľa výpisu LV č.XXXX tvoria tieto parcely CKN : 14805/4 záhrady, 14805/1,
148037, 14842, 14844, 14850, všetko trvalé trávnaté porasty. Pri parcele CKN 14805/4 bol v roku 2010
zmenený druh pozemku orná pôda na druh pozemku záhrady, na zosúladenie skutočného stavu v rámci

poľnohospodárskej pôdy v zmysle vtedy platných právnych predpisov na základe žiadosti vlastníka.
Týmto neboli dotknuté vlastnícke vzťahy, ani výmera uvedenej parcely. Ostatné parcely na LV č.6645 :
CKN parcela č.14805/5, 14805/2 a 14805/3 sú vedené ako zastavané plochy. Všetky tieto parcely
nadobudol v roku 2005 titulom V514/2005 vlastník zapísaný na LV XXXX k.ú. Hriňová v 1/1, tak ako
sú citované vyššie.
Zvýpisukatastranehnuteľnostízodňa16.2.2016LVč.XXXXsúdokreminéhozistil,žejetamvyznačená

plomba na základe V-852/2012 s tým, že v časti A: Majetková podstata sú zapísané parcely registra
C a tiež stavby, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania s tým, že v časti B: Vlastníci a iné
oprávnené osoby je ako vlastník zapísaný žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1, v časti C: Ťarchy
je zápis Z-618/2013-EX7/13 súdny exekútor Z.. M. O., Exekútorský úrad Bratislava - exekučný príkaz
na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, zapísaná na LV č.6645 ku dňu 15.4.2013

- 248/2013.
Z preukazu o povolenie k pobytu pre štátneho príslušníka členského štátu európskych spoločenstiev
Českej republiky súd zistil, že bol vydaný pre žalovaného dňa 25.1.2005.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 6.9.2016 súd zistil tie isté skutočnosti ako z výpisu z tohto
listu vlastníctva zo dňa 16.2.2016.

Z rukou písaného dokladu na hlavičkovom papieri - bloku Tesla Eltos oborový podnik súd zistil, že je tam
uvedené meno G. - H. Bank of Montreal, kompletná adresa a číslo účtu XXXX-XXX Cheqing account.
Z výpisu z účtu Československá obchodná banka a.s. zo dňa 30.9.1998 zasielaný na meno žalobkyne,
účetUSDsúdokreminéhozistil,žesútuuvedenétransakcie,platbyoznačenéakoG.-H.dňa11.9.1998,
15.9.1998, 16.9.1998, 22.9.1998 a 23.9.1998 v sumách 8.548,13 USD, 9.547,48 USD, 9.547,67 USD,

8.616,75 USD a 994,72 USD s tým, že vždy deň vopred sú zaznamenané pred jednotlivými týmito
transakciami transakcie vkladové 3-krát v sume 9.500,- €, 1-krát 7.800,- € a 1-krát 1.300,- €.
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.2.1996 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom
Mestskou časťou Praha 6 a D. Č.D., nar. XX.X.XXXX ako nájomcom, pričom predmetom zmluvy bol
nájom bytu č.11, kategória I. veľkosť 1+2 v štvrtom podlaží domu č.XXXX v K. X G., W. E..

Z výpisov z obchodného registra na internete na spoločnosti Pring Trenčín s.r.o., IČO: 35761695, One
Line s.r.o., IČO: 35774207, Malza s.r.o., IČO: 34117539, Divízia Trnové s.r.o., IČO: 35759453, AXTON
s.r.o., IČO: 35901730, PATRONKA s.r.o., IČO: 35745606, BPV s.r.o., IČO: 36643530 súd okrem iného
zistil,žeakojedenzospoločníkovresp.konateľovtýchtofiriem,vktorýchakojedenzpredmetomčinnosti
je aj sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti (realitná činnosť) je resp. bol žalovaný. Vo

firme Malza s.r.o. bol okrem iných predmetom činnosti len sprostredkovateľská činnosť vo všeobecnosti.
Vo firme PATRONKA s.r.o. bola jedným zo spoločníkov aj D. G.. V spoločnosti BPV s.r.o. bol okrem
iných jedným zo spoločníkov aj I. G. a F.. G. G. a títo okrem iných boli aj konateľmi tejto firmy. Táto firma
v predmete činnosti nemala realitnú činnosť.
Z potvrdenia vydaného Československou obchodní bankou a.s. zo dňa 27.9.2016 súd zistil, že týmto

potvrdili, že žalovaný bol v období od 7.9.2007 do 23.12.2008 disponentom k účtu č.174374379/0300,
spôsob disponovania - samostatne.
Z predložených kurzových lístkov súd zistil, že sa týkajú mesiaca september a február 2004, a týkajú
sa zmeny tam neuvedenej meny a slovenských korún.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2004 súd okrem iného zistil, že ako predávajúci sú tu uvedení S. E.,

S. K., Z. G.Á., Ľ. E., Z. E. M. Z. E. ako predávajúci a I. G. s manželkou F. ako kupujúci, pričom
predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto
súdneho konania s tým, že súčasťou tejto kúpnej zmluvy bol aj geometrický plán č.37/2004 z júna 2004,
zhotoviteľa Geodetické a kartografické práce F.. Z. N., keďže za účelom prevodu vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam došlo k novovytvoreniu niektorých parciel. Kúpna cena bola dohodnutá vo

výške 78.000,- Sk. Táto kúpna zmluva bola zavkladovaná Správou katastra Detva pod č.V513/04 dňa
25.1.2005.Z čestného vyhlásenia zo dňa 16.7.1998 súd zistil, že týmto Z. G., nar. XX.X.XXXX čestne vyhlásila,
že dcére F. G., nar. XX.X.XXXX darovala sumu, ktorá je „vybielená“, s tým, že podpis Z. G. je overený
dňa 16.7.1998 notárom Z.. M. Ď..

Z výňatku z kúpnej zmluvy v rozsahu prvej strany súd zistil, že ako predávajúci sú tu uvedení Z. G., F. G.
M. G. G., ako kupujúci K. Z. s manželkou Q. Z., keď predmetom tejto kúpnej zmluvy je odplatný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcich sa v obci G., zapísaných na LV
č.XXX, konkrétne pozemok par.č.491/61, zastavaná plocha o výmere 7.776 m2 a pozemok par.č.491/75,
zastavaná plocha o výmere 24 m2, s tým, že bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy pod č.V2434/98

dňa 9.12.1998.
Zo splnomocnenia zo dňa 19.7.1996 súd zistil, že S. H., nar. XX.X.XXXX splnomocnila týmto firmu Ing.
Viliam Frič, IČO: 11674076 k zastupovaniu vo veci predaja nehnuteľného majetku par.č.1422 v časti
1062 m2 oddeleného geometrickým plánom.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 31.8.2001 súd okrem iného zistil, že S. H., F.. S.
K. M. D. K. ako účastníci kúpnej zmluvy požiadali Okresný úrad v Pezinku, katastrálny odbor o povolenie

vkladu do katastra nehnuteľností ohľadne pozemkov par.č.7220, ostatné plochy vo výmere 679 m2,
par.č.7221, trvalé trávnaté porasty vo výmere 7616 m2 a par.č.7248/12, vinice vo výmere 3450 m2.
Z Kúpnej zmluvy č.6341/116/346/2001 zo dňa 12.7.2001 súd okrem iného zistil, že ako predávajúca je tu
uvedená S. H., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúci Slovenská republika - Slovenská správa ciest, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č.1422 a parcele č.1486/4, zapísané na LV XXXX, k.ú.

Pezinok, za celkovú cenu spolu 201.986,- Sk. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod č.V2070/200 dňa
24.9.2001.
Z výňatku z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľností v rozsahu prvej strany súd zistil, že bola
uzavretá medzi Z. G., rod. H., nar. XX.X.XXXX a Z.. Z. L. ako predávajúcimi a S.. S. A. ako kupujúcim,
keď predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k par.č.2027/45, druh orná pôda

vo výmere 360 m2 v katastrálnom území Pezinok, za kúpnu cenu 6.639,- € s tým, že Z. G. mala byť
vyplatená polovica z tejto sumy, t.j. 3.319,50 €.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.1997 súd zistil, že ako predávajúca je tu uvedená S. H., nar. XX.X.XXXX a
ako kupujúci JozD. G., S. U. M. J. K., s tým, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
novovytvorenej parc.č.2390/17, orná pôda o výmere 2879 m2 v k.ú. Pezinok, za kúpnu cenu 1.439.500,-

Sk. Okresný úrad v Pezinku, odbor katastrálny povolil vklad pod č.V92/97 dňa 31.1.1997.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.1998 súd okrem iného zistil, že ako predávajúca je tu uvedená S.
H., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúci S. K., predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX pre k.ú. K., ktoré boli v tejto zmluve špecifikované a to za
kúpnu cenu 2.974.400,- Sk. Okresný úrad v Pezinku, katastrálne odbor povolil vklad tejto zmluvy pod

č.V1025/98 dňa 16.4.1998.
Z Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 18.9.2002 pod č.V2567/2002 Katastrálnym úradom v
Bratislava, Správa katastra Pezinok súd zistil, že ako predávajúca je tu uvedená S. H., nar. XX.X.XXXX
a Q. I., a ako kupujúci S. U. s manželkou J. U. s tým, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva vo vzťahu k S. H. k novovytvorenej parc.č.2390/57, orná pôda o výmere 55 m2 za kúpnu cenu

500,- Sk.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.4.1998 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedená Z. G., nar. XX.X.XXXX
a ako kupujúci Z. J. s manželkou Z. J., pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti parc.č.466/5, orná pôda o výmere 11188 m2, zapísanej na LV 720 pre k.ú. Báhoň, za
dohodnutú kúpnu cenu 225.000,- Sk, s tým, že Okresný úrad v Pezinku, katastrálny odbor povolil vklad

tejto zmluvy pod č.V1180/98 dňa 27.5.1998.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX-čiastočný zo dňa 14.9.2005 pre k.ú. Pezinok, z LV č.XXXX zo dňa
26.9.2005 pre k.ú. Pezinok, z LV č.XXXX zo dňa 10.10.2006 pre k.ú. Pezinok, LV č.XXXX-čiastočný zo
dňa 14.9.2005 pre k.ú. Pezinok z LV č.XXXX zo dňa 14.9.2005 a LV č.XXXX zo dňa 10.10.2006 pre
k.ú. Pezinok súd okrem iného zistil, že ako výlučný vlastník alebo ako podielový vlastník je tu zapísaná

Z. G., nar. XX.X.XXXX.
Z preukazu F. G. zo dňa 31.12.1997 súd zistil, že bol vydaný Českou republikou k pobytu pre cudzinca
s tým, že dotyčná mala trvalý pobyt na adrese K. X, E. XX od 8.12.1997.
Z potvrdenia firmy RIVERSIDE o.p.s., IČO: 26203812 zo dňa 25.10.2016 súd zistil, že na základe
požiadavky žalovaného na vydanie potvrdenia kto zaplatil počiatočné školské poplatky uviedli, že našli v

banke nasledujúce informácie 13.2.2004 suma 1.000,- GBP, vklad v hotovosti bez identifikácie, 7.9.2004
3.594,- GBP vklad v hotovosti, poznámka S..G. s tým, že nie sú schopní zistiť bankové spojenie pretože
transakcie prebehli hotovostným vkladom.Z fotokópie diplomu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebná fakulta zo dňa 21.6.2001
súd zistil, že žalovaný ukončil vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky v štúdijnom odbore,
realizácia stavieb a bol mu priznaný akademický titul Ing.

Z rukou písaného potvrdenia zo dňa 3.12.2003 súd zistil, že je tu uvedené, že dňa 3.12.2003 uhradil
pán G. G. zatiaľ celkom čiastku 3.550.000,- Kč na cenu prevodu družstevného podielu podľa zmluvy zo
dňa 20.10.2003, teda zostáva uhradiť 230.000,- Kč, s tým, že sa tu nachádzajú dva nečitateľné podpisy.
Z potvrdenia Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 11.11.2016 súd zistil, že žalovaný mal od
7.9.2007 do 12.12.2011 dispozičné oprávnenie k účtu č.200792233/0300 v CZK. Tiež mal od 14.4.2010

do 12.12.2011 dispozičné oprávnené k účtu č.232963420/0300 v EUR.
Z potvrdenia RIVERSIDE o.p.s. zo dňa 18.11.2016 súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného
ohľadne zaplatenia školného za dcéry zaslali zoznam uhradeného školného podľa rokov a to 2004-2005
389.413,10 Kč, 2005-2006 500.362,96 Kč, 2006-2007 752.323,47 Kč, 2007-2008 721.914,82 Kč.
Zo zúčtovacej faktúry č.091000038-potvrdenie úhrady súd okrem iného zistil, že bola vystavená
firmou Czech British School s.r.o., IČO: 27653048 za obdobie 1.9.2009-31.12.2009, dátum zaplatenie

25.6.2009, celková suma 320.160,- CZK s tým, že ako predmet fakturácie je uvedené M. G. 1.rok, J.
G. 6.rok.
Z výpisu z účtu č.2617203069 zo dňa 9.9.2016 súd zistil, že ako majiteľ účtu je uvedený G. G. s tým, že
sú tu uvedené transakcie od obdobia 15.3.2005 do 11.7.2005.
Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nehnuteľnosť vybral manžel s priateľom

pánom G., ktorý bol aj jeho obchodným partnerom, obaja vtedy hľadali v tejto lokalite chalupu a keďže
dôveru pani E.Ú. ako bývalej majiteľky nehnuteľnosti si získal pán G. a s touto pani bolo ťažké jednať,
tak to najprv nadobudli do svojho vlastníctva G., ale keďže mali oni sami neďaleko vo výstavbe inú
nehnuteľnosť, tak bolo zrejmé, že to bude ich. Ona nehnuteľnosť videla ešte pred kúpou, aj to v akom
bola stave a bolo jej povedané manželom, že má nejaké nerozdelené peniaze z obchodu s pánom G. a

z toho to bude uhradené a následne budú G. tie peniaze vyplatené. Ona nezabezpečovala, ani neriešila
nijak veci týkajúce sa tejto nehnuteľnosti, ani následne s jej rekonštrukciou, keďže mali vtedy tri deti vo
veku do 6 rokov a aj s poukazom na vzdialenosť od Prahy, kde bývali. Manžel jej potom len povedal,
že už došlo k prevodu na nich a z českého účtu, ktorý mali spoloční boli vybraté finančné prostriedky,
z ktorých bola uhradená tá kúpna cena G.. To, že nehnuteľnosť bola v tom čase kúpená ako keby na

jeho meno, tak ona to neriešila v tom zmysle, že to brala tak, že aj auto je zapísané iba na jedného
majiteľa, ale keďže boli manželmi, tak mala za to, že to kúpili spolu. Na otázku súdu, či na území či
už Slovenskej republiky alebo Českej republiky alebo inde nadobúdali aj nejaké ďalšie nehnuteľnosti
takým spôsobom, že by na kúpnych zmluvách bol uvedený iba jeden z manželov, uviedla, že či manžel
nadobudol nejaké iné nehnuteľnosti na Slovensku to nevie, ale čo sa týka Českej republika, tak v

období keď bol trestne stíhaný na území SR, tak nechcel figurovať ako majiteľ jednej nehnuteľnosti, tak
preto keď ju nadobúdali, tak bola iba na jej meno napísaná, ale ona nikdy nerozporovala, že patrí do
BSM. Okrem toho mali ešte v Českej republike dva byty a dom a tie nadobudli tak, že na nich figurovali
obidvaja. Uviedla, že nikdy nemala na Slovensku ani prechodný pobyt, aj keď tu dokopy bývala asi
tri roky. Na otázku súdu uviedla, že ona v kontakte s pôvodnou majiteľkou pani E. nikdy nebola a s

manželmi G. sa stretávali keď boli na chalupe, boli to normálne priateľské vzťahy, ale nič závažné spolu
neriešili. Ona s nimi neriešila ani záležitosti týkajúce sa týchto nehnuteľností, to mal na starosti manžel.
Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či má vedomosť o tom, že matka žalovaného mu mala
darovať finančné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností uviedla, že vie iba o tom, že finančné
prostriedky ktoré mala matka žalovaného, tak nimi podporovala svoju dcéru v Kanade a že by výlučne

manželovi darovala nejaké finančné prostriedky, o tom nemala vedomosť a podľa nej to v tom čase
ani nebolo nutné a považovala by to za nemorálne. Uviedla, že mali v Čechách spoločný účet v ČSOB
Banke s tým, že tento mohol byť vedený iba na jedno meno a teda bolo to na jej meno. Prístup k nemu
mal ale aj manžel. Z neho sa hradili všetky náklady súvisiace s rodinou, vrátane nehnuteľností s tým,
že niekedy sa napr. rekonštrukcie na nehnuteľnosti hradili tak, že manžel vybral peniaze v hotovosti na

Slovensku, pretože to bolo výhodnejšie ohľadom kurzu. Ohľadne nákladov súvisiacich s rekonštrukciou
predmetných nehnuteľností bolo uhrádzané aj z účtov, resp. finančných prostriedkov, ktoré mal manžel
na Slovensku, ale pokiaľ považoval za potrebné použiť na to prostriedky aj z účtu v Českej republike, tak
ona to vtedy nemala dôvod rozporovať. Vedela, že manžel na Slovensku podniká a teda má finančné
prostriedky z toho na Slovensku. Pokiaľ ide o finančnú podporu, ktorá mala byť poskytnutá zo strany

matky žalovaného ich rodine, uviedla, že vie len o tom, že na začiatku manželstva babka žalovaného
mu požičala nejaké peniaze, ktoré ale potom vrátil. Tiež si požičali na konci manželstva peniaze od jej
rodičov, ktoré nevrátili. Potvrdila, že približne v tom období, keď sa kupovala chalupa, sa kupoval aj byt
na ulici u L.É. Ú.. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aký bol stav predmetnej nehnuteľnosti,keď tam trávili Vianoce, uviedla, že im tam síce nebola zima, ale bolo to ešte také surové, bolo to
v roku 2004. Najmladšia dcéra mala asi rok. Bolo to ešte bez kuchyne, kúrilo sa len tak provizórne,
ale boli tam urobené nové podlahy. Tá rekonštrukcia už prebiehala postupne, aj keď to ešte nemali

s G. vysporiadané. Väčšia časť rekonštrukcie prebiehala až následne, menilo sa tam potom kúrenie,
kuchyňa, kúpeľne, schody atď. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby špecifikovala čo myslela
tým, keď v žalobe uviedla, že mala vedomosť, že kúpnu zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností
uzatvoril iba žalovaný po ich predchádzajúcej vzájomnej dohode, uviedla, že všetky nehnuteľnosti
aj hnuteľnosti nadobúdali do spoločného majetku, keďže nemali oddelené BSM a ohľadne žiadnej

nehnuteľnosti ani tej, ktorá je predmetom tohto konania nebola medzi nimi dohoda o tom, že by bola
nadobudnutá do výlučného vlastníctva niektorého z nich. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či
mala vedomosť o majetkových pomeroch matky žalovaného, uviedla, že vedela, že po rodičoch zdedila
matka žalovaného pozemky, ktoré sa delili medzi troch súrodencov, aj to, že v roku 1997 alebo 1998
predala chalupu, ale konkrétne majetkové pomery jej neboli známe. Nakoľko však mala vedomosť o
tom, že matka žalovaného podporovala svoju dcéru, ktorá žila v Kanade vo väčších objemoch, tak

na základe toho v žalobe uvádzala, že podľa nej matka žalovaného nedisponovala takým obnosom
finančnýchprostriedkov(600.000,-Sk).Podľanejdôkazomtoho,žeužvdanomobdobínemalafinančné
prostriedky matka žalovaného v takých objemoch je dôkaz to, že aj oni posielali finančné prostriedky
sestre žalovaného.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 7.9.2016 súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, aby

podrobnejšie objasnil za akých okolností bolo v predmetnej kúpnej zmluve uvedené ako jeho rodinných
stav, slobodný, uviedol, že túto kúpnu zmluvu pripravoval asi pán G. alebo geodet a on teda tie údaje tam
nevpisoval a musel to prehliadnuť. Na doplňujúcu otázku súdu, že ako podstatné náležitosti sa hlavne pri
zmluve kontrolu záhlavie, či to kontroloval, uviedol, že hlavne kontroloval jeho meno a dátum narodenia a
zrejme ostatné až tak nesledoval. Na otázku súdu, či posielal osobe, ktorá pripravovala zmluvu podklady,

teda údaje, ktoré mali byť uvedené v záhlaví predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa jeho osoby, uviedol,
žetieúdajetamuvádzalon,čosatýkameno,lebomunarčastodávajúmäkčeňatiežpokiaľideoadresu
uvádzal adresu u svojej matky na Slovensku, aj keď to nebola adresa jeho trvalého pobytu, ale nevedeli
čizostanúžiťvČechách.Údajeohľadnejehorodinnéhostavuvôbecnezadával,pretožesahonatonikto
nepýtal, ani nevedel uviesť, kto tam takýto údaj uviedol. Na otázku súdu, či uzatváral pred uzavretím tejto

kúpnej zmluvy nejakú inú týkajúcu sa nehnuteľností, uviedol, že ako fyzická osoba žiadnu na Slovensku,
iba v Čechách. Na otázku súdu, či mal vedomosť, že náležitosťou pri uzavretí kúpnej zmluvy vo vzťahu
k nehnuteľnostiam je pre kataster aj uvedenie rodinného vzťahu, uviedol, že to nevedel. Na otázku
súdu, aby objasnil za akých okolností došlo k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností s tým, prečo
nenadobudol resp. neuzavrel kúpnu zmluvu priamo s pôvodnými vlastníkmi, uviedol, že on mal vždy

záujem kúpiť nejakú nehnuteľnosť a z rozhovoru s pánom G. vyplynulo, že mal niekedy záujem kúpiť
chalupu asi kilometer vzdialenú vzdušnou čiarou od jeho chalupy a tak mu povedal, že si to má prísť
pozrieť a ak bude mať záujem, že sa dohodne obchod, tým myslel to, že tá pôvodná vlastníčka pani E.
bola duševne chorá a mala rôzne nálady, pričom pán G. mal už k nej vytvorený vzťah a tak sa dohodli, že
to najprv nadobudne on s manželkou a potom mu to predá. Trval na tom, že finančné prostriedky z účtu

v Čechách neboli použité na rekonštrukciu, ale na školné pre deti s tým, že finančné prostriedky, ktoré
mali v manželstve boli výlučne od neho a peňažné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností mal
iba od svojej matky. Tie finančné prostriedky, ktoré mal na Slovensku sa týkali len jeho podnikania a teda
podľa jeho názoru ani nepatrili do BSM, navyše to boli aj pôžičky, ktoré si požičal napr. od strýka, aby
uživil rodinu. Pokiaľ nejaké finančné prostriedky uhrádzali jeho sestre, tak to bolo z toho titulu, že odkúpili

od nej byt a postupne jej takto splácali kúpnu cenu zaň. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného,
aby uviedol z koho podnetu alebo z akého dôvodu bolo vypracované predmetné čestného prehlásenie
jeho matky, uviedol, že to bolo na jej podnet, pretože chcela, aby tam bolo uvedené koľko finančných
prostriedkov mu bolo darovaných, aby to mohla rovnako darovať jeho sestre, pretože tak to bolo v rodine
zaužívané. Na otázku súdu, kedy sa to predmetné čestné prehlásenie spisovalo, uviedol, že to bolo v

čase, keď mal záujem kúpiť tie nehnuteľnosti. Na doplňujúcu otázku súdu, prečo sa osvedčoval podpis
jehomatkyažvjanuári2013,uviedol,žetobolozaúčelomtoho,abyniktonespochybňoval,žesajednáo
podpisjehomatkyajspoukazomnatotosúdnekonanie.Naotázkusúdu,čimávedomosťzakéhozdroja
tieto finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom darovania pochádzali, uviedol, že to bolo dedičstvo
po jeho otcovi a tiež z priebežných predajov pozemkov po otcovi jeho matky, ktoré zabezpečovala ona

so svojou matkou. Tieto finančné prostriedky mu odovzdala ona v hotovosti u nej doma, keďže mala
finančné prostriedky doma, vybrala si ich z banky z obavy pred krachom banky. Uviedol, že si zhotovoval
fotodokumentáciu tých nehnuteľností, aby tam bolo vidno ten vývoj, aj z toho by sa dalo zistiť, že 90 %
rekonštrukčných prác sa uskutočnilo od septembra do decembra toho roku a ukazoval to aj manželkeza tým účelom, že by ju to mohlo zaujať, že to bude miesto, kde budú tráviť dovolenky, keďže už v
tom čase dovolenka pre päťčlennú rodinu bola finančne náročná, ale ona mu povedala, že je to jeho
záležitosť na Slovensku a že ona nebude chodiť 700 km. On navrhol manželke, aby sa to kúpilo, ale ona

o to neprejavila záujem, pričom chcela kúpiť niečo v Čechách, a keďže rekonštruovali aj byt v Prahe,
tak s tým, že nie sú na to finančné prostriedky, na základe toho on povedal, že si to kúpi a zabezpečí
si na to financie. Na otázku súdu, či vie uviesť v akej výške sa realizovala rekonštrukcia predmetnej
nehnuteľnosti, uviedol, že celkové náklady tej rekonštrukcie boli do 600.000,- Sk.
Z výsluchu svedka I. G. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nevie čo je predmetom tohto

konania. Na otázku súdu, aby podrobnejšie ozrejmil skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia predmetných
nehnuteľností potom čo ho súd v stručnosti oboznámil s predmetom konania, teda aby uviedol, za akých
okolností ich nadobudol, od koho, za akú cenu, z akého dôvodu boli tieto následne odpredané, za akú
cenu, za akých okolností atď., svedok uviedol, že tieto nehnuteľnosti kúpil, lebo ich chcel vlastniť, potom
ich predal, lebo ich už nechcel vlastniť. Kúpil ich riadnou kúpnou zmluvou, aj ich riadnou kúpnou zmluvou
predal G. G.. Po opätovnom poučení súdu o povinnosti svedka vypovedať v prípade, že svedeckú

výpoveďneodmietolzozákonnýchdôvodovsvedokuviedol,žetienehnuteľnostinadobudolsmanželkou
od panej, ktorej meno zabudol, ani si nepamätá za akú cenu to bolo s tým, že by to malo byť niekedy
medzi rokmi 2003-2005, ale všetko je v zmluve. Kupoval to za tým účelom, že si chcel prerobiť chatu,
ale keď tam párkrát išiel, tak sa potom rozhodol, že to nebude rekonštruovať a že to predá. Asi dva
mesiace potom čo to kúpil sa mu naskytla príležitosť predať to pánovi G., ktorý prejavil o to záujem.

Oni sa poznali z poľovačiek a dohodli sa, že to kúpi a tak to začal aj rekonštruovať. Potom sa to naňho
previedlo aj zmluvou asi po 6 mesiacoch alebo po roku. Na doplňujúcu otázku súdu, či bola medzi nimi
uzavretá nejaká predbežná zmluva resp. na základe čoho si tak dôverovali, že žalovaný investoval do
nehnuteľnosti, ktorá ešte nebola v jeho vlastníctve, uviedol, že medzi nimi bola taká dohoda a tak z
toho vychádzali, že je to už jeho. Na otázku súdu, keďže on bol v čase rekonštrukcie ešte vlastníkom,

aké konkrétne veci sa tam robili, uviedol, že on nie je odborník v stavebníctve, takže to uviesť nevie.
Uviedol, že sa 7 rokov so žalovaným nevideli, predtým sa stretávali najmä na poľovačkách. Vzťah so
žalovaným teda označil, že je to jeho známy, rovnako ako žalobkyňa. Na otázku súdu, kto vypracoval
koncept zmluvy, kto určil kto bude figurovať ako zmluvné strany, uviedol, že si nepamätá komu sa to
dalo robiť, možno je na zmluve nejaká pečiatka. Na otázku súdu, z koho podnetu bolo na kúpnej zmluve

ako kupujúci uvedené len G. G., uviedol, že nevie, asi on tam dal G. iniciály. Nepamätal si, či sa so
žalobkyňou poznal v čase, keď sa spisovala predmetná kúpna zmluva, keď už mali opravenú chatu,
tak sa vzájomne navštevovali, ale prvýkrát sa asi spoznali len keď už bola chata opravená. Na otázku
súdu, či v čase keď sa uzatvárala predmetná kúpna zmluva vedel svedok, že žalovaný je ženatý resp. či
nemal takúto informáciu, uviedol svedok, že si to nepamätá. Ani neriešil prečo nadobúda nehnuteľnosti

iba on sám, oni neriešili svoje rodinné vzťahy, keď boli spolu na poľovačke, či je niekto ženatý alebo má
milenku. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že kúpna cena keď predával predmetné
nehnuteľnosti žalovanému bola vyplatená v hotovosti. Potvrdil, že v rozhodnom období 2004-2005 mali
spolu nejaké obchodné aktivity, založili aj spolu jednu s.r.o. a táto bola následne v roku 2007 alebo 2009
z obchodného registra vymazaná. Nemal vedomosť, že na kúpu týchto nehnuteľností mali byť použité

finančné prostriedky získané z ich vzájomných obchodných aktivít, nevedel či už vôbec bola táto s.r.o.
vtedy založená a je to kapitola života, na ktorú chce zabudnúť. Ani si nemyslel, že z toho mali nejaký zisk.
Z výsluchu svedkyne F. G. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že vie čo je predmetom tohto konania,
že jej to povedal jej manžel. Uviedla, že žalovaného pozná cez manžela, neskôr sa poznala aj so
žalobkyňou a ich deťmi, keď začali chodiť na chalupu. Vzájomný vzťah označila ako susedský, boli

všetci chatármi, inak sa nestretávali. Ona si aj domyslela, čo je predmetom tohto konania, keďže na
G. I. už vie každý, že sa G. rozvádzajú. Tú chatu si kúpili oni ako rodina pre seba, ale v podstate sa
s tým nestotožnili, ani ona, ani deti, hoci pôvodný plán bol taký, že si ho zrekonštruujú, ale nakoniec
sa rozhodli, že budú rekonštruovať pôvodnú chatu a túto predajú G.. Kúpili ju asi za 80.000,- Sk v
roku 2004 od E.. To, že chata sa predá G., s tým prišiel manžel, ona do toho nezasahovala, jej to bolo

jedno, pretože chata sa jej od začiatku nepáčila, len potom podpisovala kúpnu zmluvu. Za približne
rovnakú sumu to aj odpredali. Keď tú chatu G. predávali, ona vtedy jeho manželku ešte nepoznala, až
potom keď tam začala chodiť s deťmi. Na otázku súdu, či v čase keď sa uzatvárala predmetná kúpna
zmluva mala vedomosť o tom, že žalovaný je ženatý, uviedla, že áno. Ona sa na to žalovaného rovno
spýtala, pretože ju ako ženu takéto veci zaujímajú. Na doplňujúcu otázku súdu, či nejakým spôsobom

riešila pri podpise predmetnej kúpne zmluvy, že ako kupujúci je nej uvedený len žalovaný, uviedla, že
to nijako neriešila, ani si to nevšimla. So žalobkyňou sa stretla až po kúpe, ale kedy to bolo presne,
uviesť nevedela. Na otázku súdu, či vie uviesť časové súvislosti súvisiace s nadobudnutím a následným
predajom tých nehnuteľností, uviedla, že to kúpili v roku 2004, ale asi nejakých 6 mesiacov alebo rok potomto prevádzali. Potvrdila, že na nehnuteľnosti prebehla rekonštrukcia, ale kedy to bolo, čo konkrétne
sa tam robila, uviesť presne nevedela, nehnuteľnosť videla aj pred opravou, aj po nej, asi zo 2-krát tam
bola, určite vedela, že sa tam vymieňala pec, to ju zaujímalo, ostatné si veľmi nevšímala.

Z výsluchu svedkyne Z. G. uskutočnenom na pojednávaní dňa 5.10.2016 súd okrem iného zistil, že vie,
že predmetom tohto konania je 600.000,- Sk, ktoré darovala synovi a potom ešte ďalších 80.000,- Sk,
ktoré mu darovala na zakúpenie chalupy na G. I.. Tieto peniaze mala ešte spolu s manželom a tiež
na základe dedenia po jej rodičoch. Ani nie tak dedenia, ale jej matka predala pozemky, ktoré vlastnila
a tým ich finančne vysporiadala. Tiež keď zomrel manžel v roku 1998, tak im zostala veľká záhrada,

ktorú následne predala a z toho mali aj z titulu dedenia podiel tak dcéra, aj syn a časť bola jej a časť z
týchto peňazí ešte darovala aj dcére, aj synovi s tým, že si dala na papier potvrdiť, že to bol dar od nej.
Ona im bola vždy ochotná pomôcť, pretože mala a má stále dosť čo vie zdokladovať aj výpismi z listov
vlastníctva. Na otázku súdu, aby podrobnejšie uviedla ako došlo k ňou tvrdenému darovaniu finančných
prostriedkov, uviedla, že to bolo asi v roku 2004 alebo 2005, keď prejavil syn záujem kúpiť tú drevenicu a
vtedy on na to nemal financie, tak mu povedala, že to môže kúpiť aj zrekonštruovať, že mu na to peniaze

dá. Vyslovene povedala, že je to dar, ktorý je len pre syna. Bolo to totiž aj prianie jej matky, že keď sa
niečo dáva, tak len jej deťom a v tom pokračovala aj ona. Pri darovaní bola ona, syn, aj dcéra, to bolo
tak vždy zaužívané, že sa na tom museli zhodnúť, pretože takú istú časť potom darovala aj dcére. Na
otázku súdu, či tie finančné prostriedky darovala naraz alebo akým spôsobom k tomu došlo, uviedla, že
to nebolo naraz, najprv bolo tých 600.000,- Sk a potom 80.000,- Sk, s odstupom asi jedného roka. Na

otázku súdu, na základe čoho tieto konkrétne sumy darovala, uviedla, že to bolo z dôvodu rekonštrukcie,
keďže sa jednalo o starý dom a bolo to treba opravovať. Darovanie prebehlo v hotovosti, pretože keď
zomrel muž, skrachovala Devín Banka, tak odvtedy mala peniaze doma. Žiadna písomná darovacia
zmluva nebola spisovaná, len čestné prehlásenie, pretože sú si veľmi blízki. Na otázku súdu, z koho
podnetu resp. z akého dôvodu alebo za kým účelom bolo toto čestné prehlásenie spisované, uviedla,

že to bolo z podnetu syna, prečo to konkrétne chcel, uviesť nevedela, bola to taká rodinná záležitosť.
Konkrétne to bolo spisované u nej doma v Bratislave, kedy to bolo presne, nevedela uviesť, s tým, že je
to tam napísané. Nevedela uviesť za akým účelom sa to potom overovala, či to bolo kvôli neveste. Tú
záhradu, čo spomínala po manželovi, to bolo asi 8600 m2, predávalo sa to za 2,5 mil. Sk a rozdelilo na
tri časti, synovi, dcére a tá tretia časť bola v 1/3 jej a z toho dala ešte synovi, aj dcére asi po 300.000,-

Sk každému a to hneď ako sa to predalo. Pozemky, ktoré predávala jej mama, boli stavebné, v tom čase
mala už jej matka asi 80 rokov a preto poverila ju, aby ju zastupovala pri uzatváraní tých kúpnych zmlúv.
Po vyplatení finančných prostriedkov každý dostal z toho, ale ona najviac, pretože to realizovala. Tie
predaje sa uskutočnili asi okolo roku 2000. Kúpne ceny si nepamätala, ale sú uvedené na zmluvách a
za 1 pozemok to bolo asi vyše 1 mil. Sk. Tie peniaze rozdelila jej mama jej, sestre, aj bratovi ešte pred

smrťou. Aká konkrétna časť bola vyplatená jej, si nepamätala, ale potom to dala na vkladné knižky a
neskôr to vybrala a zase prerozdelila svojim deťom, keď bolo treba. Nevedela uviesť s akým časovým
odstupom sa overoval podpis na tom čestnom prehlásení. Svedkyňa poprela, že by z čiastky 30.000,-
USD, ktoré dňa 9.9.1998 vybrala z Devín Banky poslala dcére do Kanady, resp. že požiadala žalobkyňu,
aby jej ich poslala, i keď potvrdila, že sa jedná o firemný papier v podniku, kde bola zamestnaná (Tesla

Eltos) a že tie rukou písané údaje sú spisované ňou, ale ona aj vnukovi pri príležitosti sviatkov posielala
po 100,- € a teda nevie za akým účelom to bolo písané. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného,
či dávala niekedy nejaké finančné prostriedky aj neveste, uviedla, že všetko vždy dávala v hotovosti,
naposledy keď prišla, že nemá peniaze, tak to bolo asi 100.000,- Sk. Ona s ňou vychádzala dobre a tak
keď povedali, že potrebujú, tak im dala. Ona má ale zdokumentované kedy, komu a aké sumy poskytla,

spisuje si to takto pre vlastnú potrebu.
Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne pri záverečnej reči súd okrem iného zistil, že výpis z
účtu žalovaného na Slovensku, ktorý predložil žalovaný na poslednom pojednávaní nepreukazuje,
že by nemal na Slovensku nejaký iný účet. Vo vzťahu k vyjadreniu protistrany zo dňa 31.10.2016
uviedla, že absolútne namietajú záver tam uskutočnený, že žalobkyňa údajne nemala záujem a vôľu

nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti, keď poukázala na samotnú výpoveď žalobkyne, kde podrobne
uviedla, aké boli u nich v tom čase aktuálne pomery vo vzťahu k starostlivosti o tri maloleté deti a teda
vysvetlila, prečo sa neangažovala viac ohľadne nadobudnutia týchto nehnuteľností. Z týchto dôvodov
teda zotrvali na tom, že žalobkyňa súhlasila, že predmetnú kúpnu zmluvu podpíše iba žalovaný, ale
nesúhlasila s tým, že by to mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Zotrvali tiež na tom, že žalovaný

hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by tieto nehnuteľnosti nadobudol z oddeleného majetku, ktorý
mal predstavovať dar od jeho matky. Výpoveď matky žalovaného namietali ako nedôveryhodnú s tým,
že po opakovanom výsluchu tejto svedkyne vyznieva jej výpoveď ešte viac účelovo, keď je zrejmé, že
sa jedná o osobu blízku žalovanému a na žalobkyňu sa hnevá. Žiadali, aby súd výpoveď tejto svedkynenebral do úvahy. Tiež trvali na tom, že nebolo preukázané, že dotyčná svedkyňa disponovala takým
obnosom peňazí, z ktorého by bolo možné pokryť kúpu resp. rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti.
Doklady ňou predložené nie sú úplné. V niektorých prípadoch kúpne ceny nie sú vôbec zrejmé a

viaceré kúpne zmluvy, ktoré boli predložené boli uzatvárané ešte jej matkou. Podľa ich názoru sú
použiteľné maximálne doklady na č.l.363 a 374, avšak ani z nich nevyplýva, že by mala disponovať
príslušným obnosom s tým, ale že ani pri prvej zmluve nie je zrejmé, kedy bola uzavretá a pri druhej
bola uzavretá v roku 1998, čiže 7 rokov pred údajným darovaním. Z týchto dôvodov žiadali, aby súd
žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu trov konania. Vo zvyšku sa pridržali doterajších ich

písomných vyjadrení a ústnych prednesov uskutočnených v priebehu konania. Na predchádzajúcom
pojednávaní ešte poukázala na zmluvu o nájme bytu zo dňa 19.2.1996, uviedla, že z nej vyplýva, že
sestra žalovaného nikdy nebola vlastníčkou toho bytu s tým, že nájomcom tohto bytu ešte za slobodna
bola žalobkyňa, hoci sestra žalovaného v byte bývala, jeho vlastníčkou nebola.
Z prednesu právnej zástupkyne žalovaného v rámci záverečnej reči súd okrem iného zistil, že sa
v celom rozsahu pridržali ich doterajších ústnych a písomných prednesov, najmä poukázali na ich

vyjadreniedoručenésúdudňa9.11.2016,kdesapodrobnevyjadrilikdôkazompredloženýmžalobkyňou.
Zvýraznili výsluch svedkyne matky žalovaného na pojednávaní dňa 5.10.2016, kde potvrdila svoju vôľu
darovať finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností a tiež hnuteľných vecí
pochádzajúcich od jej matky slúžiacich na vybavenie týchto nehnuteľností. Zároveň poukázala na čestné
prehlásenie uskutočnené vo vzťahu k dcére svedkyne, čím preukázala, že takéto čestné prehlásenia boli

v rodine žalovaného bežné. Trvala na tom, že z predložených dôkazov bolo preukázané, že svedkyňa
mala k dispozícii finančné prostriedky a v roku 2004 ich mohla synovi darovať. Trvala na tom, že z
pasívneho postoja žalobkyne nie je možné vyvodiť záver, že mala záujem predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť do BSM. Potvrdila, že hoci bol vklad na katastri podaný v roku 2004, až v januári 2005 došlo
k zavkladovaniu, ale k odovzdaniu predmetu kúpy na G. došlo už skôr a tak užívacie právo mali a toto

previedli na žalovaného. Celú žalobu označila za bezdôvodnú, tendenčnú a všetky vyjadrenia žalobkyne
za rozporuplné. Na základe toho žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobkyňu zaviazať na
náhradu trov konania.

11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý s manželov za trvania manželstva s

výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 19a ods.2 zákona č.202/1995 Z.z. devizový zákon v znení účinnom od 1.5.2004, cudzozemec

nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo:
a) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia
obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond, nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce;
toto omedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre cudzozemca, ktorý je:
1./ občanom SR,

2./ štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a má na základe registrácie právo na prechodný pobyt,
ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fonda, na ktorej
hospodári najmenej 3 roky po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ,
b) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi.

12. Súd prvej inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového
rozsudku, v zmysle záverov odvolacieho súdu, po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení
právnych otázok, vec skutkovo a právne posúdil, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne voči
žalovanému je čiastočne dôvodná.
Tak ako konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici, aj prvostupňový súd vychádzal pri svojom

rozhodovaní z toho, že je daná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu a
zároveň že rozhodným právom v tejto súdenej veci je právny poriadok Slovenskej republiky.
Predmetná žaloba bola určovacou žalobou, súd preto skúmal v prvom rade preukázanie naliehavosti
právneho záujmu na takomto určení zo strany žalobkyne, keď nepreukázanie naliehavosti právnehozáujmu namietal i žalovaný, pričom súd vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
žalobkyne alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, a tiež v prípade

ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdila, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli účastníci konania za trvania manželstva, pričom boli nadobudnuté formou
kúpnej zmluvy, avšak ako vlastník predmetných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný
len žalovaný. Súd vyhodnotil, že za takéhoto stavu naliehavý právny záujem žalobkyne na vyššie

uvedenej určovacej žalobe je daný. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS ČR
sp.zn.3Cdon 1138/96 (citované podľa časopisu Soudní judikatúra č.3/1997), podľa ktorého platí I./-
Určovacia žaloba podľa § 80c O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy
vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného

právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so
žalobou o určení, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Súd mal

z vykonaného dokazovania tiež preukázané, že žalovaný, ktorý je v katastri nehnuteľnosti zapísaný
ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností s týmito nehnuteľnosťami nakladá, konkrétne tieto
nehnuteľnosti zaťažil formou zriadenia záložného práva, čo žalobkyňa pokiaľ nie je zapísaná ako
spoluvlastník týchto nehnuteľností v zásade nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, a to aj pokiaľ ide o
prípadné ďalšie nakladanie žalovaného s týmito nehnuteľnosťami, napr. formou prevodu vlastníckeho

práva k týmto nehnuteľnostiam, čiže bez požadovaného určenia, ktoré je predmetom tohto konania má
súd za to, že jej právo môže byť ohrozené, resp. bez takéhoto určenia je jej právne postavenie neisté.
Súd si osvojil zároveň aj názor, že žalobkyňa nemá možnosť domôcť sa zodpovedajúcej nápravy iným
spôsobom s poukazom na to, že súd prostredníctvom strán sporu zisťoval v akom stave je rozvodové
konanie účastníkov vedené na Obvodnom súde Praha 6 sp.zn.48C 164/2011, ktorí zhodne uviedli, že

tomuto rozvodovému konaniu predchádza konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom č.k.
15P 113/2011, ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené. Súd teda má za to, že ani ku dňu vyhlásenia
rozsudku v tejto veci nemala žalobkyňa možnosť podať návrh na vyporiadanie BSM manželov, keď v
rámci toho konania by ako predbežnú otázku si súd mohol posúdiť, či predmetné nehnuteľnosti patria
do BSM a v rámci toho rozhodnúť aj o tejto otázke, čiže podľa názoru súdu iná žaloba na plnenie do

úvahy neprichádza.
S poukazom na ustanovenie § 143 OZ žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať, že predmetné
nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva formou kúpnej zmluvy, čo sa vykonaným
dokazovaním aj podarilo a fakt, že na predmetnej kúpnej zmluve bol označený ako kupujúci len žalovaný
je v tejto súvislosti právne irelevantné. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva z oddeleného majetku, nakoľko boli nadobudnuté a zrekonštruované
výlučne z peňažných prostriedkov, ktoré obdržal ako dar od svojej matky, ktorá ich darovala výlučne
žalovanému ako svojmu synovi, v tejto časti sa dôkazná povinnosť preniesla na žalovaného, pričom
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol ohľadom týchto ním tvrdených
skutočností dôkazné bremeno, na základe čoho súd žalobe následne vyhovel.

Žalobca od počiatku tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností
mu darovala jeho mama a to najmä zo zdedených prostriedkov, ktoré získala po smrti svojej matky
resp. následne uvádzal, že to bolo aj z dedičstva po jeho otcovi, ktoré mala jeho matka k dispozícii a tiež
z priebežných predajov pozemkov po otcovi jeho matky, ktoré zabezpečovala ona so svojou matkou.
Tieto tvrdenia malo potvrdzovať aj čestné prehlásenie matky žalovaného zo dňa 26.8.2004, v ktorom

prehlásila, že výlučne svojmu synovi v mesiaci august 2004 darovala finančné prostriedky na kúpu,
rekonštrukciu, vybavenie predmetných nehnuteľností v celkovej výške 600.000,- Sk, a tiež jej svedecká
výpoveď, ktorá bola pôvodne uskutočnená dožiadaným súdom, v ktorej tieto skutočnosti potvrdila a
navyše uviedla, že tieto finančné prostriedky mala z dedičstva po jej rodičoch, čoho dôkazom má byť
osvedčenieodedičstve,ktorýmbolovyporiadanédedičstvopostarejmatkežalovanéhoatiežpotvrdenie

z Devín banky o výbere 30.000,- USD v hotovosti matkou žalovaného. Súd však má za to, že predmetné
potvrdeniezDevínbankya.s.ovýbereuvedenejfinančnejhotovostijezodňa9.9.1998(5dnípozriadení
účtu) a k darovaniu predmetných finančných prostriedkov malo dôjsť v auguste 2004, čiže medzi týmito
dvomi udalosťami uplynulo 6 rokov a súd postráda medzi nimi logickú súvislosť v tom zmysle, že by malobyť z toho jednoznačne preukázané, že tieto finančné prostriedky, ktoré boli vybraté z bankového účtu
boli po 6 rokoch v celosti darované žalovanému, odhliadnúc od toho, že to nekorešponduje s pôvodnými
tvrdeniami žalovaného, ako i jeho matky v postavení svedkyne v tomto konaní, že peňažné prostriedky,

ktoré mali byť darované boli získané z dedičstva po starej matke resp. starých rodičoch žalovaného.
Navyše po doplnení dokazovania súd poukazuje na výpis z účtu žalobkyne vedenej v Československej
obchodnej banke a.s. v Čechách č.účtu 01-12704030/USD, z ktorého vyplýva, že v období od 11.9.1998
do 23.9.1998 boli z tohto účtu prevádzané finančné čiastky v USD v prospech sestry žalovaného, v
dôsledkučohosúdvidíbezprostrednúčasovúsúvislosťprávemedzivýberomfinančnejhotovostimatkou

žalovaného v rozsahu 30.000,- USD dňa 9.9.1998 a následným zasielaním predmetných finančných
čiastok v prospech sestry žalovaného, keď žalovaný nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil na
základe čoho mali byť v danom čase takéto finančné sumy zasielané jeho sestre žalobkyňou. Pokiaľ
žalovaný namietal, že existuje rozpor medzi tvrdením žalobkyne v žalobe, že finančné prostriedky, ktoré
mali byť použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali zo spoločných úspor strán sporu a
následne vo svojej výpovedi na pojednávaní žalobkyňa uvádzala, že to bolo z obchodov, ktoré mal

žalovaný s pánom G., súd uvádza, že toto nevyhodnotil ako rozpor v jej tvrdeniach, ale len špecifikáciu
ňou tvrdenej skutočnosti. Obdobným spôsobom by potom totiž mohlo byť vyhodnocované aj tvrdenie
žalovaného, že finančné prostriedky, ktoré mu mala darovať jeho matka predstavovali jej úspory, ktoré
získala z dedičstva po svojich rodičoch, následne uvádzal, že to bolo z dedičstva po jej zomrelom
manželovi a následne že to bolo z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytla matka ešte za života na

základe predaja nehnuteľného majetku, ktorý realizovala. Pokiaľ ide o pôvodné tvrdenie, že peňažné
prostriedky boli matkou žalovaného získané dedením, o tom bolo do spisu predložené len jedno
osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.5.2005, avšak ani tento dôkaz nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného resp.
jeho matky, keďže jednak z tohto osvedčenia nevyplýva, že by matka žalovaného zdedila predmetné
finančné prostriedky v danej výške (dokonca čistá hodnota dedičstva poručiteľky bola 528.911,27 Sk) a

navyše osvedčenie je z mája 2005 a k darovaniu malo dôjsť v auguste 2004, teda v tom čase nemohla
svedkyňa - matka žalovaného disponovať žiadnymi prostriedkami z dedičstva a nemohla jej byť ešte ani
známa konkrétna hodnota pripadajúca na jej dedičský podiel s poukazom na to, že dedili štyria dedičia.
Pokiaľ bolo následne aj matkou žalovaného tvrdené, že predmetné finančné prostriedky, ktoré mali byť
predmetom darovania získala matka žalovaného z predaja nehnuteľností, ktoré mala ešte vo vlastníctve

so zomrelým manželom resp. z finančných prostriedkov, ktoré jej darovala jej matka pred smrťou, keď
zrealizovala viaceré prevody nehnuteľného majetku s tým, že boli do spisu predložené dôkazy, ktoré
mali tieto skutočnosti preukazovať, k tomu súd uvádza, že ani po doplnení dokazovania v tomto smere
nebolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom čase kedy malo k darovaniu dôjsť disponovala matka
žalovaného predmetnou hotovosťou vo výške 600.000,- Sk, keď súd poukazuje na to, že niektoré kúpne

zmluvy neboli predložené ani v úplnom vyhotovení, z niektorých nie je možné zistiť kúpne ceny, ani
dátumy, kedy boli uzavreté a tiež že väčšina z nich sa týka prevodov uskutočnených ešte starou matkou
žalovaného a nie je z toho nijakým spôsobom zrejmé aké čiastky z toho mala obdržať matka žalovaného.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na čestné prehlásenie zo dňa 16.7.1998, v zmysle ktorého jeho matka
týmto prehlásila, že svojej dcére tiež darovala určitú sumu peňažných prostriedkov a teda že takéto

spisovanie čestných prehlásení bolo v ich rodine bežné, v tejto súvislosti súd poukazuje na rozdiely
medzi týmito dvoma vyhláseniami, keď na predmetnom čestnom vyhlásení zo dňa 16.7.1998 je v ten
istý deň aj overený podpis, na rozdiel od predmetného čestného prehlásenia zo dňa 26.8.2004, kedy
k overeniu pravosti podpisu došlo až dňa 30.1.2013; ďalej pri čestnom prehlásení zo dňa 16.7.1998
je iba konštatované, že matka žalovaného darovala svojej dcére tam špecifikovanú sumu peňazí a to

bez ďalšieho, naopak pri čestnom prehlásení zo dňa 26.8.2004 je podrobne špecifikované na čo majú
byť tieto finančné prostriedky darované a navyše sa tu nachádza slovné spojenie „..výlučne svojmu
synovi...darovala...“. Predovšetkým sa však súdu toto čestné prehlásenie javí ako nedôveryhodné s
poukazom na to, že k darovaniu finančnej hotovosti vo výške 600.000,- Sk malo dôjsť v auguste 2004,
avšaksúdpoukazujenato,želen25.júna2004bolauzavretákúpnazmluvamedzipôvodnýmivlastníkmi

predmetných nehnuteľností a manželmi G. s tým, že zavkladovaniu tejto zmluvy na príslušnej správe
katastra došlo až 25.januára 2005. Súd teda spochybňuje fakt, že v mesiaci august 2004 už mohla
byť známa konkrétna suma, ktorá mala byť použitá na financovanie následnej kúpy tejto nehnuteľnosti
a jej rekonštrukciu, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy z manželov G. na žalovaného došlo až dňa
14.6.2005 a najmä keď samotný žalovaný na pojednávaní dňa 7.9.2016 pri svojom výsluchu uviedol, že

90 % rekonštrukčných prác sa uskutočnilo od septembra do decembra toho roku a celkové náklady tej
rekonštrukcie boli do 600.000,- Sk. Rozpory boli aj vo výpovediach samotného žalovaného a jeho matky,
keď žalovaný tvrdil, že predmetné čestné prehlásenie bolo vypracované z podnetu jeho matky, pretože
chcela mať uvedené koľko finančných prostriedkov bolo darovaných, aby to bolo zdokumentovanéa naopak matka žalovaného pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.10.2016 uviedla, že čestné
prehlásenie bolo spisované z podnetu jej syna s tým, že nevedela uviesť konkrétne prečo to chcel. V
týchto intenciách súd potom predmetné čestné prehlásenie, ako i svedeckú výpoveď matky žalovaného

vyhodnotil ako účelové, keď sa stotožnil s názorom žalobkyne, že sa jedná o osobu blízku žalovanému,
ktorá má záujem na výsledku sporu vzhľadom na vzťahy medzi stranami sporu, ktoré sú v súčasnosti
maximálne vyhrotené. Súdu sa nepodarilo odstrániť ani pochybnosti, ktoré boli u súdu vyvolané tým, že
na predmetnej kúpnej zmluve bol žalovaný označený ako slobodný, a to ani po doplnení jeho výsluchu,
keď nevedel uviesť kto tam takýto údaj do zmluvy dal resp. z koho podnetu k tomu došlo a ani nevedel

presvedčivo vysvetliť, ako to mohlo uniknúť jeho pozornosti pri kontrole predmetnej zmluvy pred jej
podpisom, keď zdôrazňoval, že kontroloval svoje meno, pretože v tom sa často vyskytujú chyby. Pokiaľ
obrana žalovaného spočívala tiež v tom, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať z akých konkrétnych
finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti, teda že neoznačila
konkrétne účet z ktorého to bolo uhradené, túto obranu súd vyhodnotil ako právne irelevantnú, keď súd
má za to, že dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalovanom, nakoľko práve on mal jednoznačne

preukázať, že prostriedky ktoré mali byť použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali z jeho
oddeleného majetku a nie naopak. Navyše súd poukazuje na to, že predmetom darovania mala byť
podľa čestného prehlásenia suma 600.000,- Sk, čo podľa vyjadrenia samotného žalovaného zodpovedá
sume, ktorá bola použitá na rekonštrukciu, ktorá mala prebehnúť od septembra do decembra roku
2004 a ku kúpe predmetných nehnuteľností malo dôjsť až v roku 2005 s tým, že kúpna cena bola

stanovená na čiastku 80.000,- Sk, avšak takáto čiastka sa ani v čestnom prehlásení nenachádza, hoci
matka žalovaného pri svojom druhom výsluchu už uviedla, že darovala postupne synovi tak čiastku
600.000,- Sk, ako aj 80.000,- Sk v priebehu roka, čo však tiež nekorešponduje s tvrdeniami žalovaného
resp. jeho matky, že sa pri darovaniach, ktoré prebiehali v ich rodine spisovali bežne takéto čestné
prehlásenia. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobkyňa dostatočným spôsobom neprejavila vôľu

a záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do BSM, súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne
presvedčivo vysvetlila vtedajšiu ich rodinnú situáciu v tom smere, že sa starala o tri maloleté deti vo veku
do 6 rokov a teda bolo časovo i logisticky náročné, aby ona osobne riešila tieto záležitosti súvisiace s
predajom resp. rekonštrukciou predmetných nehnuteľností na území SR.
Súd však zamietol žalobu ohľadne nehnuteľností - pozemkov, ktoré v zmysle správy Okresného úradu

Detva, katastrálny odbor zo dňa 15.2.2016 tvoria poľnohospodársku pôdu, v dôsledku čoho nemohla
žalobkyňa, s poukazom na vyššie citované znenie § 19a devízového zákona, tieto nehnuteľnosti
nadobudnúť ani do BSM, keďže bola cudzozemcom s tým, že na území Slovenskej republiky nemala v
danom čase ani prechodný pobyt a zároveň zo strany súdu nebolo zistené, ani s poukazom na zmluvu
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi

a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, že by existovala výnimka v
tomto smere pre občanov Českej republiky. Zároveň súd nemal preukázané, že by dochádzalo priamo
k obchádzaniu devízového zákona tým, že nehnuteľnosť nadobudli najprv manželia G., keďže aj títo
už predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou v mesiaci jún 2004, kedy bolo už predmetné
ustanovenie devízového zákona účinné a súd považoval zhodné tvrdenia strán sporu, že dôveru

pôvodnej vlastníčky resp. vlastníkov si získali manželia G. a preto chceli rokovať iba s nimi, za uveriteľné,
i keď obaja manželia G. vo svojich výpovediach uvádzali, že nehnuteľnosť nadobudli pôvodne pre seba
a až následne sa ju rozhodli predať ďalej.

13. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.
Podľa § 335 ods. 3 C.s.p., súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil
konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc
stav konania vo veci samej.

Na základe vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku bol súd povinný rozhodnúť o
tom, či predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené tunajším súdom v tomto konaní, ponechá v platnosti
alebo ho zruší, pričom súd rozhodol o jeho ponechaní v platnosti s poukazom na to, že vo vzťahu k
hlavným častiam tvoriacich predmet tohto súdneho konania súd žalobe vyhovel, teda tak vo vzťahu k
rodinnému domu a ďalšej stavby, ako i pozemkom pod nimi, keď určil že tieto patria v celosti do BSM

strán sporu, v dôsledku čoho zastáva názor, že dôvody pre ktoré bolo predbežné opatrenie vydané
zostávajú zachované aj naďalej, aspoň do právoplatného skončenia tohto súdneho konania s tým, že
následne bude možný postup analogicky podľa § 338 C.s.p. po vykonaní zápisu na príslušnom liste
vlastníctva resp. postup podľa § 335 ods. 2 C.s.p. odvolacím súdom.14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na pomer

úspechu oboch strán v konaní, ktorý je približne rovnaký.

15. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
ak sa zaplatil vyšší poplatok ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu l,70 €.
Podľa § 11 ods.4 zákona č.7l/1992 Zb.z. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1 sa poplatok alebo jeho časť ( preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však

6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni, ktorá napriek
správnej výzve zo strany súdu uhradila súdny poplatok vo vyššej výške, a z tohto dôvodu jej bola časť
súdneho poplatku po jeho krátení vrátená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.