Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/275/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223073
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113223073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Martina Holiča a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX. A. XXXX, bytom F.,
J.X,zastúpenéhoadvokátom:AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterPeružek,s.r.o.,Hlohovec,Podzámska
41/A, proti žalovaným: 1/ D. N., nar. XX. G. XXXX, bytom X. XXX, 2/ Z. H., nar. XX. J. XXXX, trvale
bytom W., 3/ M. H., nar. X. D. XXXX, trvale bytom W., o 25.000 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. augusta 2015 č. k. 17C/77/2014-127 takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiouloženípovinnostizaplatiť
peňažné plnenie a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatiť
žalobcovi sumu 18.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000 eur od 1.
septembra 2010 do 9. decembra 2012 a zo sumy 18.000 eur od 10. decembra 2012 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 18,25% ročne zo sumy 25.000 eur od 1. septembra 2010 do 9. decembra
2012 a zo sumy 18.000 eur od 10. decembra 2012 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Žalovaným 1/, 2/, 3/ uložil solidárnu povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.107,91

eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 29 ods. 2, § 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2, § 160 ods. 1 O. s.
p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), §
151e ods. 5, § 488, § 489, § 494, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 558 veta prvá, § 566 os.
1,2,§657O.z.(Občianskyzákonníkč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov),§3ods.1Nariadenia
vládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaO.z.vzneníneskoršíchpredpisov.
Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/, 3/ ako
dlžníkmi dňa 13. mája 2010, na základe ktorej žalobca požičal žalovaným peniaze vo výške 25.000 eur, s

dohodnutou dobou ich vrátenia do 31. augusta 2010. Za nespornú skutočnosť, týkajúcu sa čiastočného
zániku záväzku splnením, súd prvej inštancie považoval úhradu sumy 7.000 eur (potvrdenú stranami
konania), pričom k plneniu došlo dňa 9. decembra 2012, hoci v písomnom uznaní dlhu z 26. augusta
2013 žalovaní uznali ako dlžnú sumu vo výške 25.000 eur. Žalovaným bola preto uložená povinnosť
zaplatiť zostatok neuhradeného dlhu z pôžičky vo výške 18.000 eur. Argumentáciu žalovaných o znížení
dlhuodovzdanímžalobcoviobrazovvhodnote24.000eur,vyhodnotilsúdprvejinštancieakoneúspešnú.
K zníženiu dlhu mohlo dôjsť iba plnením žalovaných v peňažnej forme, keďže pri pôžičke je potrebné

vrátiť plnenie rovnakého druhu (v danom prípade peniaze) a v konaní nebolo preukázané, že došlo
k dohode medzi stranami konania o zmene v obsahu záväzku (t. j. plnenie zo zmluvy o pôžičke vo
forme obrazov namiesto peňažného plnenia), ani nebolo navrhnuté vykonanie takého dôkazu. V konaní
nebolo preukázané ani odovzdanie obrazov (nešpecifikovaných) do držby žalobcu ako zábezpekapôžičky (dodací list kolekcie obrazov takéto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukazuje). Ak by aj k
odovzdaniu obrazov došlo, mohlo by dôjsť len k vzniku záložného práva žalobcu k obrazom, za účelom
zabezpečenia jeho pohľadávky, čo samo o sebe však nevedie k zníženiu pohľadávky (ku ktorému by

mohlo dôjsť len v prípade výkonu záložného práva a čiastočného uspokojenia sa z takéhoto výkonu,
čo však v konaní nebolo žalovanými ani tvrdené, ani preukázané). Žalovaní tak neuniesli dôkazné
bremeno ohľadom tvrdenia, že pohľadávka žalobcu voči nim sa znížila o vyššiu sumu (ako bola výška
čiastočného plnenia žalobcom uznaná). Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Obo 52/2010,

podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech
(zmyslom dôkazného bremena je tiež umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch,
keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla
byť preukázaná a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti
tvrdenia, ako ani o nepravdivosti tvrdenia o relevantnej skutočnosti). Z dôvodu omeškania žalovaných

s plnením dlhu žalobcovi boli priznané úroky z omeškania vo výške 9% ročne (o 8 percentuálnych
bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením dlhu, ktorá bola v rozhodnej dobe vo výške 1%). Dohoda zmluvných strán v predmetnej zmluve
o výške úroku z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku z omeškania. Zmluvná pokuta
bola dohodnutá písomne. Jasne určovala porušenie zmluvnej povinnosti, na ktoré sa zmluvná pokuta

vzťahuje (omeškanie s plnením), ako aj spôsob určenia jej výšky (ktorú súd prvej inštancie označil za
primeranú, pretože nešlo o spotrebiteľský vzťah a pôžička bola dojednaná ako bezúročná). Zo zmluvy
o pôžičke vyplývalo, že žalovaným boli peniaze prenechané spoločne a nerozdielne, preto bola daná aj
solidárna povinnosť žalovaných ako dlžníkov, vrátiť veriteľovi dohodnutú sumu spoločne a nerozdielne.
Lehotu na plnenie v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. súd prvej inštancie stanovil v trvaní 60

dní od právoplatnosti rozsudku (za účelom zadováženia potrebnej sumy na splnenie povinnosti, napr.
vybavením úveru). Súd prvej inštancie náležite odôvodnil uskutočnenie pojednávania dňa 20. augusta
2015 i v neprítomnosti žalovaných, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd
pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaní nevyužili viackrát možnosť zúčastniť sa pojednávania a ich ospravedlnenia z pojednávania

boli účelové. Termín posledného pojednávania bol žalovaným 2/, 3/ známy od žalovaného 1/, ktorá
skutočnosť vyplýva z podaní týchto žalovaných, doručených súdu 18. augusta 2015. Predvolanie
na posledné pojednávanie bolo doručené všetkým predvolaným, v dostatočnom časovom predstihu.
Pred jeho uskutočnením dňa 18. augusta 2015 bolo súdu doručené podanie žalovaného 1/, v ktorom
oznamuje neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že neboli zákonným spôsobom predvolaní žalovaní 2/,

3/, disponujúcimi informáciami, ktoré sú dôležité pre určenie konečného dlhu. Rovnako boli uvedeného
dňa doručené súdu prvej inštancie totožné podania žalovaných 2/, 3/, v ktorých vyjadrujú svoj nesúhlas
voči pojednávaniu v ich neprítomnosti z dôvodu, že majú závažné informácie a dôkazy o prejednávanej
veci, žiadajúc zasielanie písomností na kontaktnú adresu W., J. F. XX, P.O.U. XX. Z mobilného
telefónu žalobcu bola preukázaná správa od žalovaného 1/ z 21. mája 2015, v ktorej uviedol, že ak

všetko pôjde podľa plánu, budúci týždeň má eurá aj pozemky a z komunikácie z 20. augusta 2015
vyplynulo, že žalobca sa žalovaného 1/ pýta, či idú na súd, žalovaný odpovedal záporne. Súd prvej
inštancie pojednávanie neodročil, pretože neboli splnené zákonom stanovené podmienky na odročenie
pojednávania podľa § 119 ods. 1, 2 O. s. p.. Žalovaný 1/ prevzal predvolanie na pojednávania už dňa 2.
júla 2015 a žalovaní 2/, 3/, boli v konaní zastúpení opatrovníčkou, ktorá predvolanie prevzala 26. júna

2015. Opatrovníčka bola žalovaným 2/, 3/ ustanovená z dôvodu, že súdu nebol ich pobyt známy, keďže
na adrese uvádzanej žalovaným 2/, v podaní z 24. novembra 2014, žalovaní 2/, 3/ zásielky neprevzali,
hlásený pobyt v evidencii obyvateľov mali iba Mesto W. a lustrácia ich zamestnávateľa bola neúspešná,
ako i zisťovanie ich pobytu príslušným Obvodným oddelením Policajného zboru na viacerých adresách,
ktoré bolo taktiež bezúspešné (J. F. XXXX/XX, W., H. X, W., Y. XX, W.). Procesné správanie žalovaných

súd prvej inštancie vyhodnotil ako snahu zmariť pojednávanie a predĺžiť konanie. Žalovaný 2/ požiadal o
odročenie pojednávania určeného na deň 4. decembra 2014 z dôvodu plánovanej zahraničnej cesty, o
čom však nepredložil žiaden dôkaz, pričom súd prvej inštancie pojednávanie odročil z dôvodov na strane
žalovaného 1/, keď nebola zachovaná lehota päť dní na prípravu pred pojednávaním. Pojednávanie
bolo odročené na 27. januára 2015, kedy predvolania boli doručené všetkým žalovaným. Žalovaný

2/ v deň pojednávania požiadal o odročenie z dôvodu opatery syna, o čom však nepredložil dôkaz,
žalovaní 1/, 3/ ani netvrdili, že by im v účasti bránili nejaké prekážky. Originál žiadosti žalovaného
2/, s kópiou žiadosti o ošetrovné, boli súdu doručené až po pojednávaní. Ďalší termín pojednávania
bol vytýčený na 17. marca 2015 a predvolanie bolo doručené žalovanému 2/ dňa 9. marca 2015.Hoci žalovanému 2/ bolo predvolanie na pojednávanie včas doručené (na deň 17. marca 2015), na
pojednávanie sa nedostavil. Na súdne pojednávanie dňa 26. mája 2015 prevzal žalovaný 1/ predvolanie
8. apríla 2015 a z pojednávania sa ospravedlňoval z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo doručené

predvolanie žalovaným 2/, 3/, od ktorých sa vrátila zásielka neprevzatá v odbernej lehote, na ktorej bol
uvedený iba nimi označený P.O.BOX, čo nemožno považovať za miesto pobytu. Keďže žalovaní 2/,
3/ si na tejto označenej adrese zásielky neprevzali, bola im ustanovená opatrovníčka pre konanie. O
náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle
ktorého žalobcovi bola priznaná suma 18.000 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, z čoho vyplynul

úspech žalobcu v rozsahu 72% a úspech žalovaných v rozsahu 28%, teda pomer úspechu a neúspechu
strán konania predstavoval 44% v prospech žalobcu, ktorému bolo priznané právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v uvedenom rozsahu (od súdnych poplatkov bol žalobca oslobodený). Náhradu
trov právneho zastúpenia bola priznaná vo výške 1.107,91 eur (vychádzajúc zo sumy 2.517,97 eur, z
tarifnej hodnoty žalovanej sumy ako výšky peňažného plnenia po začatí poskytovania právnej služby,
odmena advokáta za päť úkonov právnej služby x 419,94 eur, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie žaloby, podanie vo veci samej 17. júna 2014, účasť na pojednávaní 27. januára 2015 a 20.
augusta 2015 a za dva úkony právnej služby 2x 104,99 eur, t. j. jedna štvrtina, spolu 2.309,68 eur, režijný
paušál 56,87 eur, cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť osobným motorovým vozidlom
4. decembra 2014, 27. januára 2015, 17. marca 2015, 20. augusta 2015, spolu 40,74 eur, náhrada za
strata času 110,68 eur). Lehotu na plnenie náhrady trov konania označil súd prvej inštancie za primeranú

v trvaní 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na výšku trov právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ navrhujúc jeho zrušenie. Odvolanie odôvodnil
procesnou námietkou, že zákonom stanovená päťdňová lehota na prípravu pojednávania nebola
dodržaná. Ako ďalší odvolací dôvod označil zamlčanie existencie zbierky obrazov, ktoré prevzal žalobca

do držby ako zábezpeku pohľadávky. Prevzatie a držbu obrazov potvrdil žalobca v telefonickej aj sms-
kovej komunikácii (žalobca ho informoval o návšteve niekoľkých galérií, v ktorých sa snažil zistiť cenu
celej zbierky). Hodnota obrazov, ktorú má veriteľ v držbe, zásadným spôsobom mení výšku dlžnej sumy
a výšku úrokov z omeškania.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný 2/ navrhujúc jeho zrušenie. Odvolanie
odôvodnil tým, že žalovanej 3/ M. H. nebolo doručené predvolanie na súd, hoci niekoľkokrát bola
urgovaná korešpondencia na adresu J. F. XX, W., P.O.U. XX. Na uvedenú adresu chodia všetky
rozhodnutia súdov a inštitúcií. Nikdy s ňou nemali problém a môžu to zdokladovať potvrdením pošty o
prevzatí zásielok. Adresy H. X a Y. XX v W., nie sú reálne a aj pri podávaní trestného oznámenia na

OR PZ bola uvedená ich adresa J. F. XX, W., P.O.U. XX. Zákonom stanovená lehota päť dní určená na
prípravu na pojednávanie nebola dodržaná. Na predchádzajúce pojednávanie 27. januára 2015 zaslal
žalovaný 2/ ospravedlnenie, aj zásielkou do vlastných rúk súdu prvej inštancie. Ustanovenie opatrovníka
nebolo zákonne naplnené, pričom opatrovník žalovanej 3/ M. H. sa nezúčastnil pojednávania a nemohol
obhajovať jej záujmy. Zvažujú tiež podať trestné oznámenie na žalobcu, z dôvodu, že zámerne zamlčal

všetky skutočnosti o odovzdaní obrazov (žalobca si prevzal obrazy a mal ich v držbe ako záruku za
nesplatenie pôžičky).

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s úmyselným vyhýbaním sa žalovaných na

pojednávanie v predmetnej veci. Niekoľkokrát vec odročil, aby dodržal procesné ustanovenia ohľadom
predvolania žalovaných na pojednávanie. Hoci odvolanie podal žalovaný 2/, namieta doručovanie
žalovanej 3/. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s vytvorenými prieťahmi spôsobovanými
žalovanými a rozhodol po zrelej úvahe, za splnenia všetkých procesných podmienok. Žalovaní mohli
všetky okolnosti poskytnúť na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, keďže všetky dôkazy a

skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí (na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada). Nové
okolnosti ohľadom údajných obrazov nie sú relevantné v konaní a prípadné dôkazy ohľadom obrazov
mali byť predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže v tom čase už existovali.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že nemá voči nemu námietky.

6. Žalovaná 3/ vyjadrila súhlas s vyjadrením žalovaného 1/.7. Žalovaný 2/ vyjadril súhlas s odvolaním žalovaného 1/.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/, 2/ nie sú dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci

po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

11. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý precízne a v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, v súlade s procesnými pravidlami (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Odvolacia
námietka žalovaného o nedodržaní päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania nebola dôvodná.
Žalovaný 1/ prevzal predvolanie na súdne pojednávanie nariadené na deň 20. augusta 2015,
dňa 2. júla 2015, teda niekoľko týždňov vopred, v dostatočnom časovom predstihu pred určeným

termínom pojednávania. Žalovaný 1/ mal preto zachovanú lehotu na prípravu súdneho pojednávania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ nebol v konaní splnomocneným zástupcom žalovaných 2/, 3/
(nebolo predložené plnomocenstvo preukazujúce takúto skutočnosť), procesný postup súdu vo vzťahu
k ostatným žalovaným 2/, 3/ sa procesných práv žalovaného 1/ netýkal.

12. Nedôvodná bola aj odvolacia argumentácia žalovaného 1/ o prevzatí zbierky obrazov do držby
žalobcom, ako zábezpeky pohľadávky. Súd prvej inštancie správne poukázal na zmluvné dojednanie
v zmluve o pôžičke, uzavretej stranami sporu, v ktorej sa dohodli na vrátení dlhu vo forme peňazí
(dohodnuté bolo plnenie rovnakého druhu, a to peňažné plnenie). Dohoda o zmene obsahu záväzkov
(plnenie dlhu vo forme obrazov) nebola žalovaným 1/ tvrdená, ako ani preukázaná. K zníženiu

pohľadávky žalobcu voči žalovaným mohlo dôjsť len v prípade výkonu záložného práva žalobcom, v
dôsledku jeho čiastočného uspokojenia z takéhoto výkonu, čo však opäť žalovanými v konaní nebolo
tvrdené, ako ani preukázané. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol len tvrdenie o držbe obrazov žalobcom. Aj
v prípade pravdivosti tvrdenia o zadržaní obrazov žalobcom, ich hodnota bola bez právneho významu
k trvajúcemu záväzku žalovaných, vrátiť pôžičku žalobcovi formou peňazí (článok III. zmluvy o pôžičke

z 13. mája 2010).

13. K odvolacej námietke žalovaného 2/, o nedoručení predvolania na súdne pojednávanie žalovanej 3/
(M. H.), je potrebné znovu uviesť, že žalovaná 3/ odvolanie nepodala a žalovaný 2/ v konaní nepredložil
plnomocenstvo, oprávňujúce zastupovať žalovanú 3/ v danom súdnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalovaný 2/ (ako i žalovaná 3/) na nimi označenej adrese J. F. XX, W., P.O.U. XX, súdnu písomnom
neprevzali (č.l. 91 a č.l. 92) a podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru SR (č.l. 96) sa na
označenej adrese J. F. XX, W., nezdržujú. Ak žalovaný 2/ preberal na tejto adrese úradné písomnosti
iných orgánov, táto skutočnosť bola bez právneho významu vo vzťahu k preukázanému neprebratiu
súdnej písomnosti v posudzovanej veci.

14. Lehota na prípravu pojednávania žalovaného 2/ bola taktiež zachovaná. Ustanovená opatrovníčka
(uznesením súdu prvej inštancie z 29. mája 2015 č. k. 17C/77/2014-113) prevzala predvolanie na
súdne pojednávanie na deň 20. augusta 2015, už dňa 26. júna 2015. Aj v prípade žalovaného 2/ boltak poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu súdneho pojednávania (viac ako päť dní pred
stanoveným termínom pojednávania).

15. Opatrovníčka žalovaného 2/ sa v dostatočnom časovom predstihu ospravedlnila z neúčasti na
súdnompojednávanídňa20.augusta2015,pričomprávnaúpravaodročeniapojednávaniavustanovení
§ 119 O. s. p. pripúšťala možnosť odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov, ktoré v danom
prípade kvalifikované ako dôležité dôvody neboli (plnenie pracovných úloh).

16. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní (§
114 ods. 1 O. s. p.). Možnosť súdu odročiť pojednávanie bolo preto potrebné vnímať ako niečo
výnimočné. Právna úprava odročenia pojednávania (§ 119 O. s. p.) mala za cieľ zabrániť práve
obštrukciám, ktoré strany využívali na opakované odročovanie pojednávaní, teda na realizovanie
procesných obštrukcií. Ustanovenie § 29 ods. 2 O. s. p. zase umožňovalo súdu prvej inštancie ustanoviť
opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy. Z obsahu spisu vyplýva, že okolnosť neznámeho

pobytu žalovaného 2/ mal súd prvej inštancie hodnoverne preukázanú. Súd prvej inštancie správne
poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ na označenej adrese J. F. XX, W., P.O.U. XX (č.l. 91) zásielku
neprevzal. Hlásený pobyt v evidencii mal iba Mesto W. (č.l. 110), teda bez konkrétnej adresy. Príslušnou
lustráciou nebol zistený ani zamestnávateľ žalovaného 2/ (č.l. 109). Zisťovanie pobytu žalovaného 2/, aj
prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Trenčíne (č.l. 96), bolo neúspešné (po

opakovaných šetreniach na možných adresách pobytu v W. J. F. XX, H. X a Y. XX, bolo zistené, že ani
na jednej z adries sa žalovaný 2/ nezdržiava, u susedov bolo zistené, že žalovaného 2/ dlhšie nevideli,
ani nemajú vedomosť o jeho aktuálnom pobyte). Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky
pre ustanovenie opatrovníka žalovanému 2/ podľa § 29 ods. 2 O. s. p..

17. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný 2/ o termíne súdneho
pojednávania dňa 20. augusta 2015 vedomosť mal, vzhľadom na jeho podanie doručené súdu prvej
inštancie 18. augusta 2018, v ktorom vyjadril nesúhlas (odpor) voči pojednávaniu v jeho neprítomnosti,
avšak dôvod svojej neúčasti na pojednávaní neuviedol. Znovu len poukázal na potrebu zasielania
písomnostínaadresuJ.F.XX,W.,P.O.U.XX,naktorejvšakpísomnosťneprevzal.Nenamietalanilehotu

na prípravu pojednávania. Nežiadal ani o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaný 1/
mal vedomosť o termíne súdneho pojednávania, na ktoré sa ale nedostavil a svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní neospravedlnil (oznámil svoju neúčasť s poukazom na postup súdu voči žalovaným 2, 3),
ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ktorý nemôže spočívať v postupe súdu
voči ďalším stranám konania. Boli preto naplnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postup

súdu podľa § 101 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať i v neprítomnosti takého účastníka. Žalovaní 1, 2/ sa nedostavili
na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu odročenie. Súd prvej inštancie preto správne
vec prejednal i v neprítomnosti žalovaných, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy,

keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie. Procesný úkon účastníka
adresovaný súdu, ktorým len oznamuje svoju neúčasť s označením dôvodu, bez toho, aby súčasne
požiadal o odročenie pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho
pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn 5 Cdo 345/2012).

18. Pojednávanie bolo možné odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.), pričom účastník
konania , ktorý navrhol odročenie, musel splniť procesné povinnosti podľa § 119 ods. 2,3 O. s. p..
Nedôvodným odročením súdneho pojednávania by bolo zasiahnuté do práva žalobcu na prejednanie
vecivprimeranejlehoteabezzbytočnýchprieťahov,garantovanéhoÚstavouSlovenskejrepubliky(čl.48

ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj Dohovorom o ľudských
právach (čl. 6 Oznámenia FMZV č. 209/1992 Zb.), už s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania
(začatého 28. augusta 2013).

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil päť súdnych

pojednávaní (4. decembra 2014, 27. januára 2015, 17. marca 2015, 26. mája 2015 a 20. augusta
2015), pričom žalovaný 2/ žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 4. decembra 2014 z
dôvodu, ktorý však nepreukázal (plánovaná zahraničná cesta). Ďalšie pojednávanie nariadené na deň
27. januára 2015 (na ktoré boli predvolania doručené všetkým žalovaným 1/, 2/, 3/) žiadal odročiť zdôvodu opatery syna. Na súdne pojednávanie dňa 17. marca 2015 sa žalovaný 2/, na ktoré včas a
riadneprevzalpredvolaniedňa9.marca2015,nedostavil.Žalovaný2/tedaopakovanenevyužilmožnosť
realizovať svoje procesné právo zúčastniť sa pojednávania a preto jeho obranu je dôvodné hodnotiť ako

nelegitímnu a účelovú, aj vzhľadom na nerešpektovanie zákonnej povinnosti dostaviť sa na predvolanie
na súd.

20. Poukaz žalovaného 2/ v odvolaní, o zvažovaní podania trestného oznámenia z dôvodu, že žalobca
zamlčal skutočnosti týkajúce sa odovzdania obrazov, ktoré prevzal a mal ich v držbe ako záruku za

nesplatenie pôžičky, bol bez právneho významu na predmet sporu.

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti o uložení povinnosti zaplatiť peňažné plnenie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa
to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, voči žalovaným v konaní neúspešným. Osobitné

odvolacie dôvody voči náhrade trov konania neboli vznesené.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

23. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.