Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116226869
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116226869.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: R. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XX/A, XXX XX B., žijúca na adrese Y. XX/XX, XXX XX L. Q., o zaplatenie
1214,86 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 219,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne počítaným zo sumy 219,60 eur od 01.08.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,-
eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody

splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvá splátka bude splatná 20 deň nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.214,86 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.379,80 eur od 01.10.2016 do zaplatenia a spolu
s úrokom z úveru vo výške 19,5 % ročne počítaným zo sumy 929,43 eur od 01.10.2016 do zaplatenia,
ako aj vyčísleného úroku z úveru vo výške 391,13 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o bežnom účte, ku ktorej bola uzavretá zmluva o povolenom
prečerpaní. Žalovanej bolo zriadené povolené prečerpanie v sume 929,43 eur. Žalovaná nedodržala
platobnú disciplínu, pričom žalobca eviduje nárok voči žalovanej vo výške 1.605,99 eur k 30.09.2016.

2. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe uznesením č.k. 32Csp/1892016-2710.05.2017.
Žalovanásavyjadrilakžalobedňa25.04.2018tak,žemalazato,ževšetkyjejzáväzkybolivočižalobcovi
vyrovnané po dražbe bytu v januári 2016, pričom presné vyúčtovanie nikdy nedostala. Žalobca a jeho
právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou č.l. 1-5, obchodnými podmienkami
č.l. 11-12, zosplatnením úveru č.l. 13, oznámením o povolenom prečerpaní č.l. 14, obchodnými

podmienkami č.l. 15-16, poslednou výzva na zaplatenie čiastky č.l. 17, prehľadom splácania 18,
úrokovými sadzbami č.l. 19-20, vyjadrením žalovanej č.l. 50, podaním žalobcu č.l. 47-49, písomnou
správou o výkone záložného práva č.l. 51, vyjadrením žalovanej na pojednávaní.4. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

10. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .

11.Podľa §3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch,prispotrebiteľskýchúverochformoupreddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom

limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa § 23a ods. 2 zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní aplnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník

povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

20. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,

keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky. (2)
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)

21. Podľa § 506 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac
než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

22. Podľa § 369 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

23. Podľa § 123 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom v čase
zosplatnenia úveru), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Dňa 02.08.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o bežnom účte a povolenom prečerpaní. Podľa názoru súdu predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom na ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a ustanoveniazákona č. 258/2001 Z.z.. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu
z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu navrhovateľa je okrem

iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný v predmetnom spore
vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom
na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmizmluvypodľaustanovení§52anasl.Občianskehozákonníka.Súdaplikovalnaprávnyvzťah
medzi žalobcom a žalovaným ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., pričom konštatuje, že v zmluve
(oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania) nie sú uvedené žiadne poplatky, a preto súd v súlade
s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie žiadnych
poplatkov spojených s vedením úveru a v tejto časti považoval úhrady žalovanej na poplatky za úhrady

na istinu. Súd súčasne uvádza, že žaloba žalovanej vyúčtoval väčší počet poplatkov v sumách 45,- eur
a 80,- eur, a to či už do splatnosti (boli použité pri výpočte nároku žalobcu), resp. po splatnosti (neboli
použitéprivýpočtenárokužalobcu).Súdnapoplatky,ktoréboliuplatnenéžalobcom,aktorýchzaplatenie
si fakticky uplatnil započítaním nahliadal ako nedôvodné a platby na ne započítal ako platby na istinu
pohľadávky, nakoľko tak ako bolo uvedené vyššie v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania

žiadne poplatky dohodnuté neboli (v zmluve sa nenachádzali), a preto ich súd nepriznal.

27. Žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 1.214,86 eur s príslušenstvom, pričom časť z
nej tvorí istina, a časť úroky, ako aj úroky z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú dohodnutú odplatu
za užívanie požičanej istiny a sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu

s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje
splatnosťúrokovvzávislostiodsplatnostiistinyúveru,odspôsobusplateniaistinyúveru,t.j.jednorázovo
alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky
úveru. Úroky do doby vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak
dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods.

3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka sú úroky
splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, avšak už nie po splatnosti úveru. Podľa zákonom stanovenej
úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného práva, ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 Občianskeho
zákonníka), úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného
ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že

po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných
prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti
podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý
je odplatou za užívanie peňažných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ
neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Na základe uvedeného je nárok žalobcu na

zaplatenie úroku opodstatnený len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorá podľa prehľadu č.l. 18-19
nastala k 31.07.2014, kedy žalobca úver zosplatnil. Súd konštatuje, že z prehľadu splátok a úhrad č.l.
18-19, mal preukázané, že žalovaná čerpala celkovú sumu 31.673,30 eur (po spočítaní jednotlivých
súm v kolonke čerpanie) a na úver a úroky zaplatila sumu 32.534,34 eur. Žalobca vypočítal úroky z
poskytnutého úveru na sumu 990,64 eur do 31.03.2014. Súd teda vypočítal sumu, ktorú je žalovaná

povinná zaplatiť ako sumu 31.763,30 eur (čerpaná suma) +990,60 eur (úroky) - 32,534,30 eur (zaplatená
suma žalovanou), t.j. celkovo dôvodná suma 219,60 eur. Súd k úroku z úveru vyčíslenému na č.l. 19
po 31.03.2014 konštatuje, že tento nemohol byť priznaný v uvedenej výške, nakoľko v uvedenom čase
nedosahovala hodnota žalovanej pohľadávky žalobcom uvedenú sumu, a preto tam uvedené sumy sú
nesprávne a nepoužiteľné pre toto konanie. Súd žalobcovi nepriznal ani úrok z úveru 19,5 % ročne

počítaný zo sumy 929,43 eur od 01.10.2016 do zaplatenia. Súd pri nepriznaní úrokov z úveru po
splatnosti, t.j. po dni 31.07.2014 vychádzal z ustálenej súdnej praxe (viď napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98), z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čoby
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi
Súd zároveň konštatuje, že žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z úrokov (v rámci požadovaných
úrokov z omeškania). V súlade s ustanoveniami § 121 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úrokyz omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením a v súlade s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.1995, sp. zn. 6Obdo 4/1994 nie je možné požadovať úroky z
omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Súčasne súd vyčíslené úroky

z úveru v prevažnej časti (úroky po splatnosti) zamietol, a teda nemôže z nich priznať ani úrok z
omeškania. Rovnako súd zamietol aj úroky z omeškania požadované do splatnosti úveru, nakoľko
žalobca si uplatnil aj tu úroky z omeškania z úrokov z úveru, pričom v tejto časti je žaloba pre súd
nepreskúmateľná, nakoľko žalobca počítal úroky z omeškania aj z úrokov z úveru. Súd uvádza, že
nemožnonahradiťskutkovétvrdeniaodkazomnaprílohy.Súdprivýpočteúrokovzomeškaniavychádzal

zo skutkových tvrdení vykonaných žalobcom v jednotlivých vyjadreniach, z ktorých sú zrejmé všetky
úhradyposplatnostipohľadávky.Úrokzúverudo31.03.2014 bolomožnépriznať,nakoľkotentožalobca
síce tiež uviedol jednou sumou, avšak na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení bolo možné
odčítať jednotlivé sumy úrokov vypočítané práve podľa uvedených skutkových tvrdení v súlade s č.l.
18-19.
Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 219,60 eur, tj. istiny po

zohľadnení platieb žalovanej na istinu a úroky (vyčíslené úroky z úveru do 31.03.2014), ďalej súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania odo dňa vyhlásenia splatnosti úveru do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne, nakoľko omeškania vzniklo
v roku 2014. Súd má za to, že prechodné ustanovenie § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je
potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje len na omeškania vzniknuté pred 31.01.2013, a nie na omeškania

vzniknuté po uvedenom dátume.

28. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29.Podľa§232ods.4 zákonač.160/2015Z.z.,aksúduložilpovinnosťplniťopakujúcesaavbudúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

30. Súd vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, ako aj na ťažkú ekonomickú a sociálnu situáciu
žalovanej, ktorá má príjem 111,22 eur ako opatrovateľské za opatrovanie manželovej matky, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti spolu s manželom jedným dieťaťom. Manžel má príjem v hrubom 750 eur,
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva, na ktoré platí výživné vo výške
140 eur a nedoplatok po 20 eur. Žalovaná spolu s manželom platí elektriku 250 eur, strava, oblečenie

cca 100 eur, škôlka 50 eur ). Súd umožnil žalovanej plniť dlh v splátkach po 50,- eur až do úplného
splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvú
splátku určil súd za splatnú do 20 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

35. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.36. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní. Súd
vypočítal úspech žalovanej nasledovne. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1605,99 eur, pričom bol

úspešný len v časti sumy 219,60 eur, a teda jeho úspech predstavuje 13,67% (vypočítané ako 219,60
eur /1605,99 eur x 100=13,67%) a hrubý úspech žalovanej 86,33 % -13,67% úspech žalobcu = 72,66 %
čistý úspech žalovanej. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 72,66%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal
rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na
uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu
trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).