Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5712206616.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: SCHIPRO SK,
s.r.o., so sídlom Bystrička 414, IČO: 36 426 989, zastúpený Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom
P. Y. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: MVDr. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, Martin, zastúpený
Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom L. XX/XX, XXX XX T. F., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
10C/92/2012-261 zo dňa 25. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), vyslovil, že
žalovaný a štát majú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca W. V., nar. XX.XX.XXXX, sa žalobou podanou
na súd dňa 11.05.2012 domáhal proti žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Y. a zapísaných na LV XXXX (správne 3844 - pozn. odvolacieho súdu),
a to parciel C-KN 992 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 648 m2 a C-KN 991/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 389 m2 (v ďalšom texte už len „sporné pozemky“) s hranicami ich obvodu
určenými vytyčovacím náčrtom zo dňa 22.06.2010, vyhotoveným spoločnosťou GEODET, v.o.s. so

sídlom Matušovičovský rad 56, Vrútky, IČO : 36 390 674, ktorý tvorí prílohu rozsudku.
Pôvodný žalobca oprávnenosť svojej žaloby odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom sporných
pozemkov, žalovaný mu však bráni užívať časť parc. C-KN 992, ktorá sa nachádza pri jeho rodinnom
dome č. XXX a ktorá je podľa Vytyčovacieho náčrtu zo dňa 22.06.2010 vyhotoveného spoločnosťou
GEODET, v.o.s. (v ďalšom texte už len Vytyčovací náčrt zo dňa 22.06.2010) v jeho vlastníctve. Z dôvodu,
že pôvodný žalobca po podaní žaloby previedol sporné pozemky na terajšieho žalobcu, návrhu na

zmenu účastníkov na strane žalobcu bolo vyhovené uznesením okresného súdu zo dňa 11.03.2014,
č.k. 10C/92/2012-95.
Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že už pred Vytyčovacím náčrtom zo dňa 22.06.2010 si dal vyhotoviť
Ing. Nechutom Vytyčovací náčrt zo dňa 22.12.2009 (v ďalšom texte už len Vytyčovací náčrt zo dňa
22.12.2009) v súvislosti s umiestnením stavby na parc. KN-C 994/1, proti ktorému žalobca nemal
námietky a nenamietal ani priebeh hraníc zaznamenaný na tomto Vytyčovacom náčrte.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní, najmä po vykonaní ohliadky sporných pozemkov, zadovážení
znaleckého posudku č. 13/2015 znalca Ing. Jozefa Polku po jeho vypočutí i vypočutí Ing. N.
(spracovateľa Vytyčovacieho náčrtu zo dňa 22.06.2010) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Dôvody a svoje právne úvahy v tomto smere uviedol v bodoch 25. až 32. odôvodnenia písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobe sa v plnom
rozsahu vyhovie.V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetom tohto sporu bolo určenie hranice medzi pozemkami
žalobcu a žalovaného. Spor sa teda vedie o skutočný priebeh hranice pozemkov v teréne a v
dôsledku toho, kto je vlastníkom plochy ohraničenej predloženými vytýčeniami. Rozhodnutie súdu

nemalo byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, v tomto spore išlo o to, aby súd určil,
ktorý z geodetov vytýčil hranicu správne a tak, ako to ustanovujú geodetické predpisy a smernice. Za
nesprávnypovažovalzáverokresnéhosúdu,podľaktoréhozamietnutiežalobyodôvodnilnepredložením
geometrického plánu. Geometrický plán nebolo potrebné predkladať, pretože sporná plocha bola
dostatočne vyšpecifikovaná bodmi určenými pomocou súradníc GPS. Spor medzi stranami sporu by

odstránilo aj rozhodnutie súdu o tom, že hranica pozemkov vo vlastníctve žalobcu i vo vlastníctve
žalovaného prechádza bodmi určenými vytyčovacím náčrtom zo dňa 22.06.2010. Jednoznačné
stanovenie hranice v teréne by dalo žalobcovi do budúcna istotu jeho vlastníctva a zároveň možnosť
brániťsaprotikonaniužalovanéhosmerujúcemukporušeniutýchtohraníc.Okresnýsúdtedanesprávne
prijal záver, že bolo potrebné z jeho strany predložiť geometrický plán. Ak by aj bolo nutné geometrický
plán predložiť, okresný súd mal v prípade nepredloženia takéhoto dôkazu žalobu odmietnuť pre jej

neúplnosť, a to v zmysle ust. § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP).
Okresný súd však v priebehu konania na skutočnosť, že žalobu považuje za neúplnú, neupozornil,
dozvedel sa o tom až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo považuje za porušenie jeho práva
na spravodlivý súdny proces. Žalobcovi ide o to, v akej vzdialenosti od jeho rodinného domu č.
XXX smerom k rodinnému domu žalovaného je ešte jeho pozemok, t.j. ide mu o určenie hranice.

Tiež mu ide o to, kadiaľ vedie skutočná hranica pozemkov, nakoľko existujú dva rôzne vytyčovacie
náčrty. Podľa vykonaného dokazovania pri vytyčovaní hranice pochybil Ing. W. i znalec Ing. Polka,
ktorí vychádzali z tzv. „priesvitiek“, ktorých používanie je nepresné a ktoré boli zakázané. Pokiaľ ide o
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v priebehu konania argumentoval tým, že žalovaný
spochybnil jeho vlastnícke právo k spornej ploche a svojimi tvrdeniami a postojom dal najavo, že právo

žalobcu neuznáva. V katastri nehnuteľností nie je potrebné nič meniť ani zapisovať, pretože tam je
evidovaný stav tak, ako ho popísal Ing. N. vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 22.06.2010 a tento stav sa
v teréne preniesol v bodoch, ktoré vyššie označený geodet určil. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.03.2003, sp. zn. 22Cdo/2409/2002, podľa ktorého žaloba
na určenie vlastníckeho práva je dostatočne určitá nielen vtedy, keď časť pozemku je označená na

pripojenom geometrickom pláne, ale tiež vtedy, keď táto časť pozemku je identifikovaná iným spôsobom
nevzbudzujúcimpochybnostiotom,akej(ktorej)častipozemkusažalobatýka.Žalobcanakoniecvytýkal
okresnému súdu i procesné pochybenie, pretože na pojednávaní konanom dňa 25.01.2017 rozšíril
žalobu o určenie hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcu a žalovaného tak, ako bola vytýčená vo
Vytyčovacom náčrte zo dňa 22.06.2010, pričom okresný súd o tomto rozšírení žaloby nerozhodol.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu
súhlasí. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, s jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní sa
okresný súd správne a logicky vysporiadal v napadnutom rozsudku, ktorý aj náležite odôvodnil. Ak
žalobca tvrdí, že mu ide výlučne o priebeh hranice, to nie je pravda, keďže žalobou sa domáha

určenia vlastníckeho práva, pričom podkladom pre takéto určenie je výlučne geometrický plán. V
žiadnom prípade nemožno hovoriť o prekvapivom rozsudku pre žalobcu, nepredloženie takéhoto
geometrického plánu nemôže byť dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP. Nemožno
zamieňať nepredloženie dôkazu zo strany žalobcu s poučovacou povinnosťou súdu o neúplnosti a
nezrozumiteľnosti podania vo veci samej. Súd by eventuálne mohol nariadiť znalecké dokazovanie

a ustanoviť znalca, zo strany žalobcu však takýto návrh podaný nebol. Čo sa týka vytyčovacieho
náčrtu znalca Ing. Polku, k uvedenému sa okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Vyjadril súhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že
meranie vykonané Ing. N. nezohľadňuje predchádzajúci stav tak, ako tento vyplýva z príslušných máp,
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a overeným geometrickými plánmi zanesenými v katastri

nehnuteľností. Správny je záver znalca Ing. Polku, ktorý sa zhoduje s postupom a zameraním hranice
Ing. W., meranie Ing. N. je možné použiť výlučne a len v prípade absencie akýchkoľvek podkladov a
máp v katastri nehnuteľností, čo nie je tento prípad. Žalobca okrem iného nepreukázal ani naliehavý
právny záujem na podaní žaloby. Opakované tvrdenia žalobcu v tom smere, že žalovaný mu bránil v
prístupe, je ničím nepreukázané tvrdenie. Žalobca na ohliadke miesta samého dňa 07.04.2016 uviedol,

že preňho je problémom skutočnosť, že mu žalovaný neumožnil prístup na pozemok pozdĺž doteraz
sledovanej línie vedľa obvodovej steny obvodového múru na parc. C-KN 992. Ak teda pre žalobcu je
problémom sprístupnenie pozemku, mal vec riešiť iným spôsobom a inými procesnými prostriedkami,
nie však žalobou o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudokNajvyššieho súdu ČR zo dňa 18.03.2003 sp. zn. 22Cdo/2409/2002, on poukazuje na neskorší rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.06.2014 sp. zn. 22Cdo/1782/2012, ktorým sa riešila obdobná situácia
ako prejednávaná vec.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že zo žaloby i z jeho prednesov a stanovísk
je nepochybné, že v konaní sa domáha určenia priebehu hranice medzi pozemkami špecifikovanými
v žalobnom návrhu. Naviac z logiky žaloby je zrejmé, že ide vždy o spor o určitú plochu v prieniku
hraníc, tvrdených každou zo sporových strán. Opätovne sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že

na úspech v konaní o určenie priebehu hraníc je potrebné predložiť geometrický plán. Je to len uhol
pohľadu súdu, neexistuje právny predpis, ktorý by takúto povinnosť ukladal. Spor medzi stranami môže
rovnako dobre odstrániť aj vytyčovací náčrt, ktorého body geodet vytyčuje rovnakým spôsobom ako
body geometrického plánu. Ak okresný súd považoval geometrický plán za podklad nevyhnutný pre
vynesenie rozsudku o určení priebehu hraníc, mal ho vhodným procesným spôsobom o tejto skutočnosti
informovať. Okresný súd naviac v odôvodnení netvrdí, že takýto geometrický plán by nebolo možné

vyhotoviť aj po skončení konania na podklade rozsudku, a preto samozrejme ani neuvádza, že by
tomu mal brániť nejaký predpis na úseku geodézie, kartografie a katastra. Aj preto záver okresného
súdu o geometrickom pláne ako jedinom vhodnom podklade pre vynesenie rozsudku, je neodôvodnený
a nepresvedčivé. Súčasná súdna prax sa odkláňa od prílišného formalizmu, ktorý mnohokrát bráni
úspešnému uplatneniu práva a je samoúčelný. Presne tak by tomu bolo aj v tomto prípade, ak by súd

trval na predložení geometrického plánu, na ktorom paradoxne netrval až do zdôvodnenia po vyhlásení
rozsudku. Nikdy neodznelo, že by mal predložiť geometrický plán, okresný súd dokonca pri ústnom
zdôvodnení rozsudku priznal, že bol v priebehu konania istý čas presvedčený, že geometrický plán
nie je potrebné a až po vyhlásení rozsudku prejavil zmenu svojho stanoviska. Ak tak chcel urobiť, mal
vysloviť predbežný právny názor v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP. Požiadavka súdu na predloženie

geometrického plánu pre zápis novej hranice v katastri nehnuteľností je z hľadiska zápisu údajov do
katastra absolútne nesprávna. Hranica totiž v katastri už zakreslená je a jej vytýčenie nemení priebeh
tejto hranice v katastri, ale prenáša body z mapy a ostatných údajov do reality. Geometrický plán na
vytýčenie hraníc aj vytyčovací náčrt sa vyhotovujú rovnako. Zápisom geometrického plánu o vytýčení
hraníc by sa v mape nič nemenilo, a to najmä v tomto prípade, kde podľa vytýčenia Ing. Laučeka hranice

lícujú s priečeliami budov a ostatnými dlhodobo existujúcimi stavbami. Presne tak to znázorňujú aj mapy,
z ktorých Ing. N. vychádzal. Aj z tohto dôvodu Ing. N. v rámci povolených odchýlok dospel k rovnakému
priebehu hranice, ako je v mape z roku 1923. Naopak znalecký Ing. Polka nekriticky a v rozpore s
povinnosťami geodeta skopíroval chyby predchádzajúcich geometrických plánov, ktoré sa naviac nijako
nedotýkali spornej hranice, ale slúžili k inému účelu. V závere repliky uviedol, že nevie si predstaviť,

aký iný ďalší záujem, ako odstránenie dlhoročného sporu o priebeh hranice rozporovaného žalovaným,
by mal preukazovať.

5. Žalovaný na repliku žalobcu už písomne nereagoval.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a s prihliadnutím na odvolaciu námietku žalobcu,
ktorou namietal procesné pochybenie okresného súdu v tom smere, že nerozhodol o rozšírení žaloby,
ktoré predniesol na pojednávaní konanom dňa 25.01.2017, dospel k záveru, že uvedená námietka

žalobcu je dôvodná.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.01.2017 možno vyvodiť zistenie, že právny zástupca žalobcu
okrem zotrvania na pôvodnej žalobe, predniesol i ďalšiu žalobnú žiadosť, ktorou žiadal určiť, že
hraničná čiara medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu (C-KN 992, 991/1) a pozemkami vo vlastníctve
žalovaného (C-KN 994/1, 993) prechádza bodmi určenými vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 22.06.2010. Z

ďalšieho obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.01.2017 ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku
všakužnevyplýva,akosaokresnýsúdprocesnevysporiadalstoutoďalšoužalobnoužiadosťoužalobcu.
Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení konštatuje, že absentujúci procesný postup súdu vo
vzťahu k ďalšej žalobnej žiadosti žalobcu prednesenej na pojednávaní zo dňa 25.01.2017 predstavujevadu podraditeľnú pod ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ktorú nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom nakoľko, ak podľa tvrdenia žalobcu išlo o rozšírenie žaloby a k tomuto úkonu strany sporu, t.j.
žalobcudošlovrámciprvostupňovéhokonania,bolopovinnosťouokresnéhosúdusastýmtoprocesným

úkonom vysporiadať pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Už táto skutočnosť bola teda sama o
sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle označeného ustanovenia CSP.

8. Odvolací súd sa prihliadnutím na ďalšiu námietku žalobcu, ktorá sa tak isto týkala procesného postupu
okresného súdu (namietal ňou porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s „prekvapivým“

záverom okresného súdu o zamietnutí žaloby v dôsledku nepreukázania geometrického plánu, o čom
sa dozvedel až z odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení, resp. namietal, že ak okresný súd považoval
žalobu za neúplnú, mal ho na to v priebehu prvostupňového konania upozorniť, čo neurobil) preskúmal
spisový materiál so zameraním na túto odvolaciu námietku. Po preskúmaní dospel k záveru, že je vo
svojej podstate dôvodná.
Odvolací súd v tejto časti považuje za potrebné najskôr uviesť, že podľa platnej právnej úpravy (§

126 Občianskeho zákonníka - v ďalšom texte už len OZ) i judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/11/1997, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-KS/54/2005, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2028/2008) nemožno vlastníkovi nehnuteľnej veci uprieť právo (a
k tomu korešpondujúcej povinnosti súdu poskytnúť ochranu vlastníctva tvrdenej v žalobe) v prípade,
ak podstata sporu spočíva v správnosti určenia hranice pozemkov. Ak však vznikne medzi vlastníkmi

susediacich pozemkov spor o ich hranicu, žalobca sa nemôže na súde domáhať opravy výmery parcely
v katastri nehnuteľností, resp. určenia priebehu hranice medzi pozemkami. V tomto prípade je potrebné
sporný pozemok, resp. jeho spornú časť vymedziť, pričom predmetom súdneho konania sa stane takto
vymedzený (identifikovaný) pozemok.
Zo žaloby (č.l. 1-2 spisu) vyplýva, že žalobca sa ňou domáha určenia vlastníckeho práva k sporným

pozemkom (C-KN 992, 991/1), a to podľa hraníc ich obvodu určených Vytyčovacím náčrtom zo dňa
22.06.2010. Z označeného Vytyčovacieho náčrtu (č.l.8-11) však nevyplýva, aká výmera v metroch
štvorcových (t.j. plocha) predstavuje sporné pozemky, t.j. či skutočná výmera sporných pozemkov
je väčšia, resp. menšia ako je zaznamenaná na LV XXXX. Ani zo samotnej žaloby a ani z ďalších
prednesov žalobcu v rámci prvostupňového konania nie je táto skutočnosť zrejmá, t.j. nie je zrejmé,

či žalovaný neoprávnene užíva určitú spornú plochu, ktorá je súčasťou sporných pozemkov a v akom
rozsahu (výmere). Vytyčovací náčrt zo dňa 22.06.2010 (predložený žalobcom), Vytyčovací náčrt zo dňa
21.12.2009 (predložený žalovaným) a ani znalecký posudok č. 13/2015 na uvedenú otázku nedávajú
odpoveď, nakoľko ani v jednom z uvedených listinných dôkazov nie je zaznamenaná skutočná výmera
(v metroch štvorcových) sporných pozemkov.

Odvolací súd na podklade uvedených zistení dospel k záveru, že žaloba (č.l. 1-2) nie je v požadovanom
petite určitá a jej odôvodnenie (z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností) ani úplná. Z toho možno
vyvodiť záver, že súd v prvostupňovom konaní mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby v
tom smere, aby žalobca presne identifikoval plochu ako i jej výmeru, ku ktorej žiada určiť vlastnícke
právo a zároveň uviesť rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých tvrdí, že je vlastníkom takto

identifikovanej plochy, eventuálne, aby sa jednoznačne vyjadril, či podanou žalobou mieni výlučne iba
určiť hranicu medzi spornými pozemkami (C-KN 992, 991/1) a pozemkami žalovaného (C-KN 994/1,
993) bez vymedzenia spornej plochy konkrétnej parcele (parciel) C-KN. Podľa toho, ako žalobca žalobu
v tomto smere v ďalšom konaní doplní, okresný súd bude riešiť otázku, či podkladom žaloby má byť
geometrický plán alebo postačí na jej identifikovanie iný (žalobcom zvolený) technický podklad ako i

otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. K problému rozšírenej žaloby
prednesenejprávnymzástupcomžalobcunapojednávanídňa25.01.2017saodvolacísúdvtomtoštádiu
konania nepovažoval za potrebné vyjadrovať, nakoľko okresný súd o tomto procesnom úkone žalobcu
pred vyhlásením napadnutého rozsudku nerozhodol.
Odvolací súd sa poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v

celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalší postup okresného súdu v novom konaní
je naznačený v bodoch 7. a 8. odôvodnenia tohto uznesenia.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)