Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915205673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:7915205673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: G.
B., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie sumy 1.494,87 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/650/2015-27 zo dňa

19.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v II. a III. výroku z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v I. výroku zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 a §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Výrokom v bode II. priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s odkazom na § 196, § 200
ods. 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku s tým, že o výške trov exekúcie rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Výrokom v bode III. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán
nemá právo na ich náhradu, a to s odkazom na ustanovenie § 256 CSP. Súd konštatoval, že poverením

zo dňa 06.05.2015 č. 5406061108 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zmysle § 45 ods. 1
Exekučného poriadku na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany -
Rozhodnutia č. 700-1511970213-GC04/13 zo dňa 28.10.2013 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
sumu 1.494,87 eura a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie. Dňa 07.11.2017 povinný doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a podnet na zastavenie
exekúcie z toho istého dôvodu podal dňa 13.11.2017 aj súdny exekútor, pričom uznesením Okresného

súdu Nitra č. k. 31OdK/108/2017-29 zo dňa 13.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
Súd ustanovil správcu JUDr. Petra Bojdu so sídlom Topoľčianska 61, Nitra, zn.: S1828. Na základe
toho súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1 a 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) predmetné exekučné
konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť. Poukázal na ustanovenia § 196 a 197
ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ktoré určujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za
stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie dňa 06.05.2015, pričom konkurz na majetok povinného bol vyhlásenýdňa 21.10.2017. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie,
ktorým je vyhlásenie konkurzu, pričom trovy exekúcie si mal súdny exekútor uplatniť v konkurznom
konaní ako svoju pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR, III.ÚS 432/08-6 zo dňa 16.12.2008).

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výrok uznesenia v bode I. nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd vychádzal z právnej úpravy, podľa
ktorej bol naposledy Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný, a to zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v
prechodnomustanovení§243hods.1prvejvetyupravil,žeaktentozákonv§243iaž243kneustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2015, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie
sumy 1.494,87 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1511970213-GC04/13 zo dňa 28.10.2013, právoplatné a
vykonateľné dňom 16.11.2013. Súd prvej inštancie dňa 06.05.2015 pod č. 5406061108 udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne povinný aj súdny exekútor podali podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolací súd pri
rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

5. Podľa § 9a ods. 1,4 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

9. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v nadväznosti na zastavenie exekúcie z dôvodu,

že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, bolo potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie s tým, že trovy exekúcie znáša oprávnený a následne na návrh exekútora mal súd
rozhodnúť o výške týchto trov.

10. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii
na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky
oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za
zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha
nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky)

platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za
splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov,
pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale

nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má
právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Z toho vyplýva, že u
exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov
exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo vdôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú
oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na
vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu

exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia
exekúcie. Keď oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov,
ktorésúkrytéčiastočnýmprocesnýmzavinením.Aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O výške trov

exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. Vyhlásením konkurzu
na majetok povinného sa exekúcia zastavuje ex lege (§ 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V
prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade
zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku).

11. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil,
keďže pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde
to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom,

že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200
ods. 5 Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože špeciálna dikcia tohto ustanovenia
uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení
Civilného sporového poriadku na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný
vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému

poriadku špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, zvlášť,
ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania
nepochybne ide o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma predpismi. Exekučný poriadok
upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa daného nároku upravuje priamo. Vzhľadom
na to nie je namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho

aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, čo s
ohľadom na ustanovenie § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebolo nutné, avšak nerozhodol o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie
v rozpore s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancievovýrokuII.zrušilavrátilsúduprvejinštancienanovérozhodnutie,vktoromsúdprvejinštancie

nanovo rozhodne tak, ako uvedené vyššie.

12. Súd prvej inštancie rozhodol III. výrokom tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
s odkazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým nezohľadnil ustanovenia Exekučného
poriadku o trovách exekúcie a ani o označení účastníkov konania, pretože v exekučnom konaní

nejde o „strany sporu“. Súd prvej inštancie okrem uvedeného musí zohľadňovať pri rozhodovaní o
trovách exekučného konania (II. a III. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1
Exekučného poriadku. Ak sa v rozhodnutí v exekučnom konaní rozhoduje o trovách konania, sú vždy
účastníkmi exekučného konania minimálne tri subjekty (traja účastníci), a to oprávnený, povinný a súdny
exekútor. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol III. výrokom tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu

trov konania nepriznal a zároveň II. výrokom tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému, ide o rozhodnutie za zmätočné a vnútorne rozporné. S ohľadom
na to odvolací súd zrušil aj III. výrok napadnutého uznesenia, pretože od rozhodnutia odvolacieho
súdu o napadnutom II. výroku závisí aj III. výrok, ktorý oprávnený osobitne nenapadol. Uvedený výrok
navyše ani nie je riadne odôvodnený, pretože súd poukázal len na ustanovenie § 256 CSP, ktorý však

upravuje priznanie trov tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila; tento výrok je z tohto dôvodu
nepreskúmateľný.

13. S ohľadom na uvedené napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na nové rozhodnutie, v ktorom súd opätovne rozhodne o trovách exekúcie v zmysle vyššie

uvedeného, pričom je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).