Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8512205525.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov 1/ S. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. K. K. XX,
2/ M. Š., J.. X.X.XXXX, G. K. K. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom
AK, 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ S. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. K. XX, právne
zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom AK, Ružová 10, Sabinov a 2/ I. Š., J.. XX.XX.XXXX,

Y. G. K. K. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/108/2012 - 164 zo dňa 27.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. o náhrade trov konania.

II. Žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rade 1/ v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieurčil,žežalobcoviasúdvlastníkmibližšiešpecifikovaných
nehnuteľností a priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a s poukazom
na citované zákonné ustanovenia žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku - parcele
KNC XXX/X k. ú. K. pole, keďže preukázali splnenie podmienky oprávnenej, nerušenej, nepretržitej a

dobromyseľnej držby počas celej vydržacej doby. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v rade 1/ namietajúc arbitrárnosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že súd nezhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP prezentované žalovaným pre nepriznanie náhrady trov konania, ani neuviedol, v

čom vidí nedôvodnosť aplikácie § 257 CSP na žalovaný prípad. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcom neprizná náhradu trov konania alebo alternatívne, aby
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť a uplatnili si
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
v rade 1/ nie je dôvodné.5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu
náhradytrovkonania.Výkladnáhradytrovkonanianesmieobmedzovať,resp.brániťvreálnomuplatnení
základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

Zmyslomaúčelomnáhradytrovkonaniavkonanípredvšeobecnýmsúdomjeposkytnúťúspešnejstrane
alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre

postup podľa § 257 CSP.

6. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257
CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať

neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné

okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2
MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba

skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného

súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo,
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

7. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ
nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie
dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I. ÚS 188/08 Sb. 49).

8. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by
nasvedčovali nepriaznivej majetkovej či sociálnej situácii žalovaného v rade 1/, dokonca ani v odvolaní
žalovaný v rade 1/ žiadne takéto skutočnosti netvrdil.
Taktiež ani z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by

odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
Žaloba bola podaná dôvodne, námietky žalovaných súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvodné a
na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo
vydržaním.

9. Na dôvažok, sporové konanie podľa CSP je silno ovládané zásadou kontradiktórnosti, a to aj v štádiu
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie ani v odvolacom nekonaní neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by opodstatňovali
použitie ust. § 257 CSP. Nakoľko ani zo spisu nevyplýva dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP, odvolacísúd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto
priznal voči odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).