Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011990
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011990.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného J. E., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.12.2017, č. k. 6PP/132/2017-21, na neverejnom
zasadnutí dňa 07.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. E., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 01.12.2017, č. k. 6PP/132/2017-21 súd rozhodol podľa § 66
ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený J. E. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.2013,
sp. zn. 46T/141/2013 vo výmere 2 roky a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2017,
sp. zn. 6T/4/2017vo výmere 4 mesiace.

Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie odsúdeného nebolo vždy na
požadovanej úrovni, nakoľko sa dopustil dvoch nedostatkov (spal v nepovolenom čase a správal sa
nevhodne počas pobytu v inom ústave). Pokyny personálu plní bez pripomienok, v kolektíve odsúdených
je pokojný, konflikty nevyhľadáva. Bol raz disciplinárne odmenený za plnenie pracovných povinností,
disciplinárne potrestaný nebol. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania
menej priaznivá z dôvodu opakovanej trestnej činnosti, experimentovaniu s drogami a hry na výherných

automatoch.

Súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že i keď samotné správanie odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody je dôležitým ukazovateľom o prevýchove odsúdeného, na ktorý treba prihliadať pri
vyhodnocovaní záveru o splnení prvej materiálnej podmienky, je potrebné dodať, že kritérium „dobrého
správania“ nie je jediným a ani najpodstatnejším vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu. Ďalej

dodáva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za
dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po splnení formálnej podmienky.
Najpodstatnejšia je pritom úvaha súdu o dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti na
slobode riadny život s minimalizáciou rizika recidívy. Na základe uvedeného súd žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, pretože má za to, že odsúdený
nesplnil druhú materiálnu podmienku.Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr bližšie odôvodnil tým, že súd sa pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení zaoberal správaním odsúdeného pred výkonom trestu. Odsúdený je toho

názoru, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení má súd primárne prihliadať na jeho správanie
vo výkone trestu Ďalej uvádza, že svoje činy oľutoval a po prepustení na slobodu bude viesť riadny život
a nebude sa dopúšťať trestných činov.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona: „Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné v zmysle § 66 Trestného
zákona kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je formálna podmienka spočívajúca
v uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu. V posudzovanom prípade bol odsúdenému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)
mesiacov. Lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňom 22.07.2017. Odsúdený podal

žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 13.10.2017, a preto môžeme
konštatovať, že uvedená podmienka bola splnená. Druhou podmienkou je splnenie dvoch materiálnych
podmienok. Tieto pozostávajú jednak z predpokladu, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život
a súčasne, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal
polepšenie. Aj napriek skutočnosti, že správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni a

počas výkonu trestu sa dopustil dvoch nedostatkov, súd vyhodnocuje tieto nedostatky ako porušenia
ústavného poriadku menej závažného charakteru. V súvislosti so správaním odsúdeného je potrebné
zdôrazniť, že aj napriek nedostatkom v správaní, bol raz disciplinárne odmenený za plnenie pracovných
povinností, nebol disciplinárne potrestaný a v konečnom dôsledku preukázal polepšenie. Súd má preto
za to, že odsúdený splnil prvú materiálnu podmienku. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienky, musí

súd konštatovať, že táto odsúdeným nebola splnená, a to s poukazom na jeho trestnú minulosť. Od
odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, vzhľadom na to, že sa opakovane
dopúšťal trestnej činnosti, doposiaľ bol 10 krát súdne trestaný. Záver z celkového zhodnotenia osoby
odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať
pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi

normami spoločnosti. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu
odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na
slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený bol v minulosti vo výkone trestu
odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, a teda mal možnosti preukázať polepšenie
a skutočnosť že trestná činnosť bola len vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych

poriadkom. Napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti. Je možné preto konštatovať, že
výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas výkonu celého nariadeného trestu.Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku
splnil dňa 22.07.2017. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku

uvedenú v § 66 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Správny bol aj záver okresného súdu o nesplnení materiálnej podmienky nevyhnutnej k pozitívnemu
rozhodnutiu o podmienečnom prepustení. Súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom
prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy,
pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

Čo sa týka sťažnostnej námietky odsúdeného, že podmienečné prepustenie je hlavne o tom, aby

sa súd zaoberal správaním odsúdeného počas výkonu trestu, krajský súd uvádza, že správanie
odsúdeného je len jednou z podmienok pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. V zmysle
zákona je nevyhnutné splnenie všetkých troch vyššie uvedených podmienok špecifikovaných zákonom,
tzn. pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o
dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu.

Aj napriek skutočnosti, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil jednu z materiálnych
podmienok, a síce predpoklad vedenia riadneho života. Nesplnením jednej z týchto podmienok nemôže
súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, tzn. na podmienečné prepustenie je nevyhnutné
splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok súčasne.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného J. E. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.