Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Er/206/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610202515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4610202515.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX F. o
vymoženie 140,35 € s prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Anetty Demešovej, Exekútorský úrad
so sídlom ul. 1. mája 1053, 952 01 Vráble, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom
exekútorského úradu vo Vrábľoch, Levická 1288/16, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov exekúcie.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 19.4.2010 číslo 5406 029819 * poveril súdneho exekútora
JUDr Milan Strieška (ďalej len "exekútor"), na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Nitra - platobný výmer č. PV
401/09796/2009 zo dňa 21.12.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu
140,35 €.

2. Uznesením č.k. 5Er/206/2010-13 zo dňa 5.6.2013, pripustil súd zmenu oprávneného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava a na miesto nového
oprávneného v exekučnej veci vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2013.

3. Súdny exekútor podaním zo dňa 27.09.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017
zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom
na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je
exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

rôznymi spôsobmi(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných
vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie
vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor.
Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí,
akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi
spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov

povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetenciesúdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach
ohľadne nemajetnosti povinného.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

6. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

7. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto
prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi
konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe

bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na
to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie
aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka
sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským
súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV. ÚS 436/2011).

8. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva
oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS252/04).

9. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.
Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho
orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v

sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného

poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.15. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/206/2010,
spisom súdneho exekútora Ex 1630/2010 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý

by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný je
osoba, ktorá je prihlásená na trvalý pobyt v meste Topoľčany, nie je vlastníkom nehnuteľností, nevlastní
motorové vozidlo, účty sa javia ako bezobratové a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných
ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník rozhodne
samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

17. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.