Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. júl 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010280.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

S. W., R.. XX.XX.XXXX C. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 17.7.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: S. W., R.. XX.XX.XXXX T., trvale bytom T. D. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 13.4.2018 v čase o 11.00 hodine na Dukelskej ulici v Novom Meste nad Váhom pri novinovom
stánku slovne napadol svoju manželku U. W. takým spôsobom, že jej vulgárne nadával, naznačoval na
ňu úder päsťou a povedal jej, že ju zabije, následne zasielal z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na
mobilný telefón S. U., priateľa poškodenej, SMS správy v znení: „Ty chrapúň edte raz ta uvidim s mojouo
ženou je mttva a ty tiez teraz dam tvoje foto ba fb ved sa pozri na seba a ju dam jej to do ptofiku ked
sa necrati nebude nikoho ani tvoja ani moja“, „Nebudeš ju mat nikdy videl si sa?? Bud ja alebo nikto“,
„Ak sa nevráti nelodisem a je mŕtva“, „Uloz si sms myslym to vaznr zabije ju ak sa nevráti“, „Ty hajzel

mas ju na svedomy tomu ver“ a taktiež obvinený na sociálnej sieti facebook uverejnil status „U. W. a A.
ie mŕtva behom par dni ako sa nevráti oďsedim si to ale C. stastna nebude“,

t e d a

-inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený skutok
spáchal na chránenej osobe, na blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), n), 37 písm.
f), Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa
k poškodenej U. W., R.. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodenej s výnimkou úradného styku.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu

ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 20.6.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 290/18/3304 zo dňa 19.6.2018 na obvineného S. W.Á., R.. XX.XX.XXXX C. T., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.7.2018 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5

Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré
obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno

g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanievrozsahupriznanejvinynevykonáavykonáibadokazovaniesúvisiacesvýrokomotrestea
ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie iba čítaním znaleckého posudku K..
I. Q. v súlade s ust. § 268 ods. 2 Trestného poriadku a v súlade s ustanovením § 269 prečítal správy o

povesti obžalovaného, evidenciu priestupkov a odpis z registra trestov.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. f) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin

verejne.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň

uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
(2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží
obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný obsahom
tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným
obdobne účinným spôsobom.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu

uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a
to na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd

u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže
obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu

pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). Zároveň u obžalovaného súd zistil jednu
priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. f) Trestného zákona v spojení s § 122 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a to spáchanie trestného činu verejne, prostredníctvom počítačovej siete, kedy časť
skutku spáchal obžalovaný prostredníctvom sociálnej siete facebook.

Napriek tomu, že z odpisu z registra trestov nepochybne vyplýva, že obžalovaný už bol jeden krát
právoplatne odsúdený za trestný čin a to prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 13.10.2016 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky,
súd obžalovanému nepričítal aj ustanovenie o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona tak ako to žiadal prokurátor, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Súd využil možnosť
vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia neprihliadať na toto odsúdenie u obžalovaného. V
prípade predchádzajúceho odsúdenia sa jednalo o tzv. ohrozovací trestný čin nenásilného charakteru,
a to prečin, ktorého závažnosť trestný zákon vo svojej osobitnej časti považuje za jednu z najnižších,
keďžehotrestávodseku1,podľaktoréhobolobžalovanýodsúdený,trestnousadzbou0až1rok,pričom

nie je zriedkavé ani to, že súdy v prípade tohto trestného činu ukladajú nielen trest odňatia slobody ale
aj alternatívne tresty, napríklad trest peňažný, čo evokuje, že sa jedná o trestný čin, ktorého povaha si
nevyhnutnenevyžadujeuloženieajtrestuodňatiaslobody. Zároveňobžalovanýsavpriebehuskúšobnej
doby tohto trestu nedopustil spáchania priestupku a ani nebol právoplatne odsúdený za trestný čin.
Na základe uvedeného súd potom v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona ukladal

obžalovanému trest pri prevahe poľahčujúcich okolností nie v základnej trestnej sadzbe podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona od 6 mesiacov až do 3 rokov ale v upravenej trestnej sadzbe 6 mesiacov až
26 mesiacov pri znížení zákonom ustanovenej hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom
podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona.Vzhľadom na to, že obžalovaný okrem jedného predchádzajúceho odsúdenia a spáchania dvoch
dopravných priestupkov sa nedopustil inej protispoločenskej činnosti, a vzhľadom na postoj
obžalovaného k spáchanému trestnému činu, kedy sa obžalovaný priznal, vinu uznal a spáchanie činu

oľutoval, súd na rozdiel od prokurátora, za zákonný, správny a spravodlivý považoval u obžalovaného
postup podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 Trestného zákona a obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, prostredie
v ktorom žije a pracuje, na okolnosti prípadu podmienečne odložil so skúšobnou dobou 24 mesiacov
a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 1 Trestného

zákona, nakoľko súd má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon
trestuodňatiaslobodyniejenevyhnutný.Zároveňsúdzobavypoškodenejakoajzcharakteruspáchanej
trestnej činnosti uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona povinnosť
nepriblížiť sa k poškodenej U. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa blízkosti jej
obydlia a ďalej povinnosť podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá potreba súdu vyplynula

zo znaleckého posudku znalkyne K.. I. Q. č. 56/2018.
Takto uložený trest podľa názoru súdu je v súlade s účelom trestu, plní funkciu ochrany spoločnosti,
individuálnej a generálnej prevencie a je plne v súlade s princípmi zákonnosti trestu ale aj jeho
individualizácie vzhľadom na konkrétne okolnosti spáchania trestného činu a osobu obžalovaného.
Záverom súd dodáva, že aj samotný výkon väzby, keďže obžalovaný predtým nebol vo výkone väzby ani

vo výkone trestu odňatia slobody, má nepochybne na obžalovaného výchovný vplyv, ktorý podľa názoru
súdu je pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti už nedopustil trestnej činnosti,
z ktorého dôvodu je u obžalovaného vysoká prognóza zlepšenia jeho správania sa a nedopúšťania sa
trestnej činnosti po absolvovaní nariadeného protialkoholického liečenia.
Pretože v konaní pribratá znalkyňa K.. I. Q. v znaleckom posudku č. 56/2018 vypracovanom dňa

17.5.2018 konštatovala u obžalovaného poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu
s 5 rokov trvajúcim syndrómom závislosti a navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou, súd podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona uložil podľa
odporúčania znalkyne obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že práve alkohol je u obžalovaného určitým spúšťačom impulzívneho a

agresívneho správania pod vplyvom ktorého sa dopustil aj trestnej činnosti. Preto potreba absolvovania
ambulantného ochranného liečenia je podľa názoru súdu u obžalovaného prednostná a prvoradá a
aj preto podľa názoru súdu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by neviedlo v prípade
obžalovaného k zabezpečeniu lepšej ochrany spoločnosti a náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.