Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010316
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614010316.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr.
Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému I. G., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/99/2014 zo dňa 7. 4. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 18. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. G..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/99/2014 zo dňa 7. 4. 2015 uznal obžalovaného
vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že

dňa 14. septembra 2013 okolo 22.30 hod. v Spišskej Novej Vsi, na ulici Hanulovej, na chodníku
bytového domu č. 53, po predchádzajúcom požití alkoholu a po tom, čo poškodený T. L. vstal zo zeme
po predchádzajúcom údere od T. U., tomuto dal facku, po ktorej poškodený spadol na zem, kde ho
opakovane kopal do tela a následne mu vytiahol peňaženku so sumou najmenej 600,-€ zo zadného
vrecka nohavíc, čím poškodenému T. L. spôsobil škodu najmenej vo výške 600, - €,

Súd mu za to uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému T. L., nar.
X.X.XXXX, bytom V., kolónia XX/X, škodu vo výške 600 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil.

V písomnom odôvodnení podaného odvolania obžalovaný namietal rozhodnutie okresného súdu o vine,
pretože má zato, že jeho vina v danom prípade nebola dostatočne preukázaná.

Napadnutý rozsudok považuje principiálne za nesprávny a to z dôvodu, že nemožno uznať vinu
obžalovaného len na základe výpovede spoluobvineného, bývalej priateľky a čiastočne poškodeného
(ktorý pôvodne usvedčoval zo spáchania skutku T. U.).

Obžalovaný navrhol, aby krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením in dubio pro reo, pretože nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil,alternatívne, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. por. vec zrušil a vrátil okresnému
súdu, aby vec opätovne prejednal a vo veci opätovne rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie na podklade obžaloby okresného

prokurátora pre žalovaný skutok, kde bol okrem obžalovaného I. G. obžalovaný aj T. U. a obidvaja boli
obžalovaní zo spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Po rozsiahlom vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní okresný súd rozhodol v tejto trestnej

veci rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného G. vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a vec obžalovaného T. U. podľa
§ 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi, Odboru všeobecnej vnútornej
správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Toto rozhodnutie o postúpení veci vo vzťahu k

obžalovanému T. U. nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 4. 2015.

Krajský súd preto v súlade s podaným odvolaním preskúmal len napadnutý rozsudok a vo veci pôvodne
obžalovaného T. U., ktorého uznesenie o postúpení veci nadobudlo právoplatnosť sa nezaoberal.

Krajský súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky
dôkazy a z procesného hľadiska krajský súd nezistil žiadne pochybenie pri postupe okresného súdu vo
vykonávaní dôkazov.

Okresný súd po výsluchu obžalovaných, poškodeného, ako aj svedkov a prečítaní listinných dôkazov

dospel k skutkovému záveru, že obžalovaný I. G. spoločne s T. U. požili alkoholické nápoje pri kotolni na
ul. Baníckej medzi blokmi č. 7, 8 a 9, potom prešli na ulicu Hanulovú, kde na chodníku bytového domu č.
53 pred červeným oplotením došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného, pri ktorom poškodený utrpel
iba drobné zranenia. Okresný súd správne zistil, že miesto činu bolo jednoznačne zistené na podklade
zápisnice o ohliadke miesta činu, o previerke výpovede obžalovaného T. U., ako aj výpovede vtedy ešte

obžalovaného T. U., poškodeného, ako aj svedkýň I. W. a B. V., ktorí miesto činu zhodne označili.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že skutok, ako ho vyhlásil okresný súd
spáchal obžalovaný I. G.. Z jeho spáchania bol usvedčený spoluobžalovaným T. U., pretože výpoveď
v podstatných okolnostiach T. U. bola v súlade s výpoveďou poškodeného, svedkyne B. V. a svedkyne

I. W.. Pri tomto zistení skutkového stavu aj podľa názoru krajského súdu okresný súd dôsledne
vyhodnocovaljednotlivévýpovede,akoajosobnúobhajobuobžalovanéhoG.apreustálenieskutkového
stavu vychádzal aj z výpovede poškodeného vo vzťahu k obžalovanému I. G. tak, ako na to poukázalokresný súd a to ovplyvňovaním poškodeného v bare pred konfrontáciu U. - L. s tým, aby vypovedal
proti U., ako aj obdobné ovplyvňovanie B. V. po skutku.

Okresný súd následne dospel k právnemu záveru, že z výsledkov dokazovania nebolo preukázané,
aby spoločne s obžalovaným I. G. konal po vzájomnej dohode aj T. U., t. j. že by žiadal o vydanie
peňazí poškodeného, že by ho kopol do oblasti tela a nakoniec mu odcudzil peňaženku. Z vykonaného
dokazovania okresný súd mal dokázané, že bol to práve I. G., ktorý do poškodeného opakovane kopal
a následne mu vytiahol peňaženku so sumou najmenej XXX eur zo zadného vrecka nohavíc. U., že

poškodený mal v inkriminovanom čase túto sumu pri sebe bolo preukázané aj z výpovede poškodeného
v spojitosti s výpisom z jeho účtu, kde bolo dokázané, že pred skutkom vybral sumu XXX eur dňa XX. 9.
2013. Súd ustálil odcudzenú sumu v hodnote najmenej 600 eur, pretože o tejto sume vypovedali všetky
osoby, okrem poškodeného, ktorí vzhľadom na odstup času od výberu peňazí nevylúčili možnosť aj
prípadného minutia určitej čiastky poškodeným.

Aj tento vykonaný dôkaz je aj podľa názoru krajského súdu v súlade s výpoveďou poškodeného a s
ostatnými vykonanými dôkazmi, na ktoré podrobne poukázal okresný súd a aj podľa názoru krajského
súdu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že poškodenému T. L. pri skutku bolo odcudzené za
použitia násilia najmenej 600 eur.

Aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný I. G. tak, ako na to podrobne
poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.

Právny názor okresného súdu, že obžalovaný po subjektívnej, i objektívnej stránke naplnil skutkovú
podstatuzločinulúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.jezákonný,pretožebolopreukázané,žeobžalovanýI.

G. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Použité násilie bolo preukázané z konania
obžalovaného, ktorý poškodeného, keď spadol na zem, kopal do tela a následne mu vytiahol peňaženku
z vrecka nohavíc s peniazmi, ktoré si ponechal. Aj podľa názoru krajského súdu konanie obžalovaného,
ktorý použil násilie voči poškodenému smerovalo k zmocneniu sa veci poškodeného a to konkrétne jeho
peňaženky, v ktorej boli peniaze. Veľmi logický je aj záver okresného súdu, že bol to práve obžalovaný,

ktorý od začiatku mal motív a to konať v úmysle zobrať poškodenému peniaze, pretože využil situáciu,
keď najprv vtedy ešte obžalovaný T. U. dal facku poškodenému a toto bolo v úzkej súvislosti aj s konaním
obžalovaného, ktorý navrhol tzv. okradnutie poškodeného ešte pre skutkom.

Zákonný je aj právny názor okresného súdu, keď skutok posúdil aj v jednočinnom súbehu so zločinom

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože
obžalovaný sa dopustil fyzicky a na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti najmä tým, že napadol iného
a skutku sa dopustil v centre mesta Spišská Nová Ves na chodníku pred bytovkou.

Okresný súd uložil obžalovanému pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť trest odňatia slobody v trvaní 3

rokov nepodmienečne podľa § 188 ods. 1 s použitím § 41 ods. 1 a § 38 ods. 2 Tr. zák.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 a v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho

nápravy.

Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť a trest vymeral v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov.

Pri ukladaní trestu tak, ako to zistil krajský súd, okresný súd ďalej veľmi podrobne vyhodnotil osobu
obžalovaného I. G. a poukázal na jeho predchádzajúce odsúdenia z roku XXXX a XXXX, kde platí
fikcia, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. C. súd pri osobe obžalovaného ďalej poukázal
na trestný rozkaz C. súdu U. Nová Ves sp. zn. 5T/254/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 7. 2013,
kde bol odsúdený pre prečin spolupáchateľstva krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na

trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou do 26. 10. 2014, pričom doposiaľ nebolo
rozhodnuté o osvedčení. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová
Ves p. zn. 3T/262/2013 zo dňa 27. 12. 2013 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výške 300 eur,
ktorý zaplatil dňa 16. 2. 2015.

Po vyhodnotení aj osoby Lukáša G. okresný súd mal zato, že účel trestu sa môže dosiahnuť iba
uložením nepodmienečného trestu a to aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má sklony páchať
trestnú činnosť a teraz posudzovanej predmetnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

S týmto právnym záverom okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu všetkých zákonných kritérií
ukladania trestu, ako aj uložením nepodmienečného trestu sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje,
pretože uložený trest považuje za zákonný. Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd veľmi podrobne
zdôvodnil druh a výšku nepodmienečného trestu a veľmi správne poukázal aj na osobu obžalovaného,
ktorý aj podľa názoru krajského súdu má sklony k páchaniu najmä násilnej trestnej činnosti, čo bolo
bezpochyby preukázané z jeho predchádzajúcich odsúdení, na ktoré poukázal okresný súd.

Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a aj tejto výrok okresného
súdu je v úplnej zhode s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Výrok okresného súdu o náhrade škody tak, ako to zistil krajský súd, má úplnú oporu vo vykonanom
dokazovaní, pretože nárok poškodeného bol uplatnený včas a riadne a v konaní bolo preukázané, že
škoda bola spôsobená trestným činom, za ktorý bol obžalovaný I. uznaný vinným.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.