Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213208408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č.
XXX, 2/ V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., o zaplatenie 11 719,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 23. novembra 2016, č. k. 14C/189/2013-221, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2.
rade zamietnutá a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade nad sumu priznanú
mu rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 14C/189/2013-91 zo dňa 17. 04. 2014 zamietol. Taktiež
zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2.
rade nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Právne vec, pokiaľ ide o
žalovaného v 2. rade, odôvodnil s poukazom na ust. § 303, § 304 ods. 2 a § 307 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Bol toho názoru, že žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie podmienky v zmysle

§ 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase,
keď postúpenie preukázal ručiteľovi a tiež nepreukázal z akého titulu si voči žalovanému v 2. rade
uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy vychádzajúc z dohody o ručení uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade. V tejto súvislosti poukázal na to, že ručiteľské vyhlásenie
žalovaného v 2. rade bolo v čl. II. bod 1 písm. a) viazané na platný záväzok dlžníka a v čl. II. bod 1 písm.
b) až f) na záväzok, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti v súvislosti s odstúpením, vypovedaním zmluvy
zánikom úverovej zmluvy inak ako splnením, z titulu bezdôvodného obohatenia, zmenou právneho

vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, z ktorého titulu si uplatňuje nárok voči žalovanému v 2.
rade, taktiež nepreukázal akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným v 1. rade v zmysle dohody o ručení (kde ukončenie zmluvného vzťahu bolo
jednoznačne určené (odstúpenie od zmluvy, vypovedanie), resp., že nastala niektorá zo skutočností
odôvodňujúcich uplatnený nárok. V priebehu konania žalobca nepoužil také prostriedky procesného
útoku, ktoré by jednoznačne preukazovali nárok uplatnený voči žalovanému v 2. rade. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), konštatujúc, že žalovaní boli tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v
konaní plne úspešná. Keďže však žalovaným v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli,
náhradu trov konania tak prvoinštančného ako i odvolacieho im nepriznal.2. Proti rozsudku, v časti v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade, podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti žalovanému
v 2.rade zaplatiť mu sumu 9 742,33 eura s príslušenstvom s tým, že splnením jeho povinnosti

zaniká povinnosť plnenia žalovaného v 1. rade uložená mu rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.
14C/189/2013-91, zo dňa 17. 04. 2014, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Nerozporoval posúdenie úveru ako
bezúročnéhoabezpoplatkov.Vyzdvihol,žepostúpeniepohľadávkyboloprílohoužaloby.Jepotomnutné
prijať záver, že preukázal postúpenie pohľadávky žalovanému v 2. rade najneskôr doručením žaloby s

prílohami. Vyzdvihol, že v zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) prechádza
s postúpenou pohľadávkou na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, teda aj
zabezpečenie pohľadávky, v danom prípade ručenie. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný
v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok, že tento záväzok existuje a nezanikol a vyzval žalovaného
v 2. rade na plnenie titulom ručenia.

3. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým bola žaloba
voči žalovanému v 2. rade zamietnutá a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 1. rade nad
sumu priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 14C/189/2013-91, zo dňa 17. 04. 2014

zamietnutá, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 21 574,39 eura spolu s príslušenstvom
voči žalovaným v 1. a 2. rade z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa
20. 10. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 179611572, na základe ktorej právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky a žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský
záväzok. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených termínoch dohodnuté splátky,
porušil tým svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a
vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy. Dňa 21. 06. 2012 (č. l. 13 spisu) uzavreli účastníci
konania dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci ktorej žalovaný v 1. rade

uznal, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny
vo výške 17 797,70, ostatného príslušenstva podľa zmluvy v sume 5,98, nákladov na inkasné konanie
vo výške 150, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 17 797,70 za dobu od 28. 09. 2011 do dňa
splatnosti poslednej splátky (podľa zmluvy - príslušenstvo bude vypočítané pri vystavení splátkového
kalendára,resp.pozaplateníistinyanákladov,podľazmluvyneuvedeniemenyprijednotlivýchsumách).

Okrem toho sa dohodli, že žalovaný v 1. rade splatí svoj záväzok v mesačných splátkach (bez uvedenia
výšky splátky) s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 25. 07. 2012. Obsahom predmetného
bodu bolo aj vyhlásenie, že žalovaný v 1. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z
obsahu spisu je ďalej zrejmé, že o podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom
č. k. 14C/189/2013-91 zo dňa 17. 04. 2014, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 112,44 eura

zastavil, v tejto časti nepriznal žiadnemu zo strán sporu trovy konania. Žalovanému v 1. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9 742,33 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od
21. 11. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 910,84 eura, v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a tiež zamietol žalobu voči
žalovanému v 2. rade. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo

na náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku
v jeho zamietajúcej časti a v časti trov konania podal odvolanie žalobca. Odvolací uznesením č. k.
6Co/515/2014-152, zo dňa 26. 06. 2015 rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušil a vec
mu v tejto vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia nariadil zaoberať sa opätovne tým, čizmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a či nejaká zmluvná podmienka
nie je z dôvodu neprijateľnosti neplatná. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom
(v poradí druhým), keď pri svojom rozhodovaní posudzoval platnosť zmluvy v intenciách zrušujúceho

uznesenia. Keďže odvolací súd už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí podal obšírne teoreticko-právne
zdôvodnenie správnosti posúdenia zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako zmluvy spotrebiteľskej
a výklad podaný odvolacím súdom v tomto smere je potrebné považovať za naďalej dopadajúci i na
súčasnú právnu úpravu, z ktorého dôvodu ho odvolací súd nebude duplicitne opakovať, a preto naň
len v ďalšom odkazuje. Predmetom odvolacieho konania už zostal len výrok, ktorým bola žaloba voči

žalovanému v 2. rade zamietnutá a naň nadväzujúci výrok o trovách konania.

7. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o
mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

8. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody

nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu

nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený

skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalovaným v odvolaní.

9. Pokiaľ ide o vec samu, v napadnutej časti, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav a zo zistených skutočností

vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti a v nadväzujúcej časti,
týkajúcejsatrovkonania,akovecnesprávnypotvrdil(§387ods.1CSP).Odvolacísúdsaplnestotožňuje
s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne,
a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom
uviedoldôvody,prektoréžalobuvočižalovanémuv2.radezamietol.Nazdôrazneniesprávnostiodvolací

súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 528 ods. 1 OZ, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,
ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu
podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

12. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči

nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.13. Podľa § 304 ods. 1 prvá veta, 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný
záväzok dlžníka alebo jeho časť. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

14. Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú
práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal
postupník.

15. Ručiteľský záväzok môže vzniknúť ako akcesorický záväzok na zabezpečenie platného záväzku
dlžníka, v danom prípade platne uzavretej úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, alebo v zmysle
§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka na zabezpečenie záväzku dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti.
Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva
z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že súčasťou spisového materiálu sú okrem

zmluvy o splátkovom úvere č. 0179611572 zo dňa 20. 10. 2005, dohoda o ručení k uvedenej zmluve
zo dňa 20. 10. 2005, na základe ktorej vznikol záväzok ručiteľa z titulu ručenia podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka, zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 20. 10. 2005, všeobecné
obchodné podmienky, dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21. 06. 2012,
zmluva o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28. 09. 2011 s prílohou, oznámenie o postúpení

pohľadávky žalovanému v 1. rade zo dňa 27. 12. 2011, podací hárok, výzva k úhrade a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 11. 2011 adresovaná žalovanému v 1. rade, pokus o
zmierzodňa26.03.2013adresovanýžalovanéhov1.rade,špecifikáciapohľadávky,prehľadfinančných
transakcií a výpis z účtu žalovanému v 1. rade. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal, že postupca si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 528 ods. 1 OZ, teda ak splnenie

postúpenejpohľadávkybolozabezpečenéručením,postupcabolpovinnýopostúpenípohľadávkypodať
správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla a to bez zbytočného odkladu. V tomto smere
neobstojí obrana žalobcu, že ručiteľovi preukázal postúpenie pohľadávky najneskôr doručením žaloby s
prílohami. Povinnosť informovať o postúpení pohľadávky mal učiniť postupca, teda právny predchodca
žalobcu a bez zbytočného odkladu.

16. Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný. Tento pojem sa v jednotlivých právnych
predpisoch používa ako vymedzenie časového úseku, lehoty, v rámci ktorého má byť splnená určitá
povinnosť a vo všeobecnosti možno vymedziť lehotu bez zbytočného odkladu pomocou ekvivalentov
„ihneď ako je to možné, čo možno najskôr“, atď. Primeranosť tohto pojmu je potrebné posudzovať podľa

okolností toho ktorého prípadu. Teda ak došlo k postúpeniu ručením zabezpečenej pohľadávky zmluvou
zo dňa 28. 09. 2011 je nesporené, že pod pojem bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne
kratší časový úsek, ako prípadné doručovanie žaloby s prílohami ručiteľovi v decembri 2013. Teda lehotu
vyše dvoch rokov nesporne nemožno vykladať za lehotu spĺňajúcu kritéria - bez zbytočného odkladu.

17. S poukazom na uvedené skutkové zistenia súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému
v 2. rade z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky v zmysle § 307 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Citované stanovenie sa týka postúpenia zabezpečenej pohľadávky (cesia). Podstata
postúpenia pohľadávky spočíva v zmene samého záväzku. Táto zmena spočíva v tom, že namiesto
doterajšieho veriteľa (postupcu) do existujúceho záväzku vstúpi nový veriteľ (postupník). Na platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma. S postúpenou pohľadávkou prechádza
aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, ktorými sú predovšetkým práva zo
zabezpečenia záväzkov. Postúpením pohľadávky sa postavenie ručiteľa nemení. Postupca nie je
povinný vyžiadať si súhlas ručiteľa s postúpením pohľadávky. Je však povinný podať správu ručiteľovi o
postúpení pohľadávky. Ustanovenie ods. 3 špecifikuje okamih prechodu práv z ručenia na postupníka

tým, že ho viaže alternatívne na dve skutočnosti, a to na oznámenie o postúpení postupcu (pôvodného
veriteľa) ručiteľovi, alebo na preukázanie postúpenia postupníkom (novým veriteľom) vo vzťahu k
ručiteľovi, čím sú zabezpečené práva postupníka, ak by postupca svoju oznamovaciu povinnosť
nesplnil. Účinnosť postúpenia zabezpečenej pohľadávky voči ručiteľovi sa teda viaže na skutočnosť, že
ručiteľ sa musí o postúpení dozvedieť. Bez tejto vedomosti ručiteľa nie je postúpenie pohľadávky voči

nemu účinné. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že ručiteľské
vyhlásenie žalovaného v 2. rade bolo v čl. II. bod 1 písm. a) viazané na platný záväzok dlžníka a
v čl. II. bod 1 písm. b) až f) na záväzok, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti v súvislosti s odstúpením,
vypovedaním zmluvy zánikom úverovej zmluvy inak ako splnením, z titulu bezdôvodného obohatenia,zmenou právneho vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, akým spôsobom došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným v 1. rade v zmysle dohody o ručení
(kde ukončenie zmluvného vzťahu bolo jednoznačne určené, resp., že nastala niektorá zo skutočností

odôvodňujúcich uplatnený nárok.

18. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania
v napadnutom rozsudku, postupujúc v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Odvolací súd
sa stotožňuje i s právnym posúdením Dohody o uznaní záväzku ako úkonu, ktorý je neplatný pre

jeho neurčitosť, keď z uvedenej dohody nebolo zrejmé v akej mene žalobca eviduje pohľadávku voči
žalovanému v 1. rade, ako aj pre jeho rozpornosť s dobrými mravmi /viď bod 16. a 18. odôvodnenia
prvoinštančného rozsudku/.

19. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola
žaloba voči žalovanému v 2. rade zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne

správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).