Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. Z., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. XXX,
XXX XX K., o zaplatenie 922,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 9Csp/6/2016 - 110 zo dňa 27.4.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 298,60 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok Prima
banky Slovensko a.s. účinných od 01.07.2016 v znení:
„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej

sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“
je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015
zo dňa 15.10.2015, ktorým už zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných
podmienok bola vyhlásená za neprijateľnú. Ďalej uviedol, že neuznal položku úroky, pretože nie je
zrejmé, či úroky nezahŕňajú aj úročenie tzv. nepovoleného debetu, čo súd považuje z vyššie uvedených

dôvodov za neprípustné. V rámci výpisov za čas od 01.01.2013 - 18.08.2015 súd ďalej neuznal položky
poplatok za upomienku - 15 Eur, poplatok za výzvu - 30 Eur a 2 x poplatok 5 Eur za vedenie účtu
postihnutého exekúciou, spolu 55 Eur. Žalobca súdu žiadnym spôsobom význam týchto poplatkov
nepreukázal (súdu sa javia ako nadhodnotené) a najmä v rozpore s teóriou tzv. skutočného plnenia
nepreukázal súdu aké plnenie za ne spotrebiteľ dostal.
Žalobabolapodanádňa11.07.2016.Podľavýpisuzúčtuzačas01.06.2013-28.06.2013bolnepovolený
zostatok - 9,04 Eur (celkový zostatok - 409,04 Eur), za čas 01.05.2013 - 31.05.2013 bol nepovolený

zostatok - 9,45 Eur (celkový zostatok - 409,45 Eur) a za čas 01.03.2013 - 28.03.2013 bol nepovolený
zostatok - 58,18 Eur (celkový zostatok - 458,18 Eur). Súd má za to, že nepovolené zostatky z vyššie
uvedených účtov sú premlčané.Listom zo dňa 07.08.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nepovoleného prečerpania, inak jej
bude účet zrušený. Napriek uvedenému listu žalobca viedol účet až do 18.08.2015. Vzhľadom na
uvedenépovažujesúdpožiadavkužalobcunazaplateniepoplatkuzavedenieúčtuzačasod31.07.2015

- 01.01.2014 vo výške 19 x 3,90 Eur za odporujúcu dobrým mravom.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb sú
neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy a sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou VOP. Mal za to, že

z jeho obsahu dostatočne určito vyplýva princíp a hospodárske dôsledky nepovoleného prečerpania.
Znenie predmetného ustanovenia takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút
prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ust.
Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom učte. Zároveň mal zato, že dotknutá zmluvná
podmienka nespĺňa charakteristiku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, keďže
úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke

za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na učte klienta. Nepovolené
prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov a dotknutá zmluvná podmienka
iba reflektuje ust. relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom učte. Má za to, že k zníženiu limitu
povoleného prečerpania došlo s účinnosťou ku dňu 4.11.2013 a preto k premlčaniu nedošlo. Navrhol

rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu
trov konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho
webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

6. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/10/2016 zo dňa
24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú.

7. Podľa ust. § § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiťškodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

8. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia bol žalobca povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej v
bode3.12.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Napriektomužalobcavpriamomrozporesozákonom
na základe tejto podmienky nielenže účtoval žalovanej úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky si
uplatňuje v súdnom konaní.
Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému

nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak nepriznal žalobcovi
úroky, ktoré žalovanej účtoval na základe bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok.

9. Odvolací súd sa taktiež v plnom rozsahu stotožňuje s nepriznaním poplatku za vedenie účtu, ak k ich
zaúčtovaniudošlozastavu,žežalobcalistomzodňa7.8.2013poslednýkrátvyzvalžalovanúnasplatenie
debetného zostatku s upozornením, že v opačnom prípade bude účet zrušený, a aj napriek tomu účet

naďalej viedol až do augusta 2015. Žalobca tak v rozpore s dobrými mravmi, vediac o nesplácaní
debetného zostatku, umelo a úmyselne navyšoval dlh žalovanej tým, že účet nezrušil a účtoval si úroky
a poplatky za vedenie účtu.

10. Vo vzťahu k poplatkom za upomienku vo výške 15 Eur, za výzvu vo výške 30 Eur a za

vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 2 x 5 Eur odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, v ktorom konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkoujepodmienka,ktorávyvolávavneprospechspotrebiteľa, akoslabšejzmluvnejstrany,hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá

alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky
z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

Upomienka nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej
zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné a dodávateľovi umožňuje
voči spotrebiteľovi za porušenie zmluvných povinností požadovať viacnásobný postih (zmluvná pokuta,
poplatok za upomienku, úroky z omeškania a pod.) a takýto stav spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok za upomienku nemožno

chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Pre spotrebiteľa je
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle bodu 3.12. VOP: Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať.

12. Ustanovenie bodu 3.12. VOP je vágne, nie je z neho zrejmé, kedy presne je klient povinný

nepovolené prečerpanie vyrovnať, t.j. kedy sa dostane do omeškania s jeho splatením a kedy môže
banka prvýkrát uplatniť právo na súde. Preto je toto ustanovenie potrebné vykladať na ťarchu banky,
ktorá ho koncipovala.
Žalobca za začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň, kedy došlo k zníženiu limitu povoleného
prečerpania. Bod 3.12. VOP je však v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykladať v neprospech banky

tak, že klient bol povinný nepovolené prečerpanie splatiť už pred týmto dňom („bez zbytočného odkladu“,
teda ešte pred tým, ako došlo k zníženiu limitu povoleného prečerpania, nakoľko klient banky je bez
pochyby povinný vyrovnať nepovolené prečerpanie ešte pred tým, ako banka pristúpi k zníženiu limitu
povoleného prečerpania ako istého sankčného dôsledku trvajúceho nepovoleného prečerpania), a teda
aj k uplatneniu práva na súde mohlo dôjsť skôr, ako bol znížený limit povoleného prečerpania.

Preto odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku v časti 9,04 Eur, 9,45 Eur
a 58,18 Eur za správny.

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. a vo výroku IV. o trovách konania postupom vyplývajúcim z
ust. § 379 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu

spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).