Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Dunčko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011267
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117011267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

28. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. H., nar. XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom N.,
adresa na doručovanie: C. W., ul. C. XXX/XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.11.2016 v čase o 15:25 hod. v Trnave na U. ulici XX/E prišiel so svojím osobným motorovým
vozidlom zn. J. I., čiernej farby, E.: N do spoločnosti H.: H., spol. s r.o., so sídlom N. 9, R., kde následne
vošiel do prevádzkarne, kde podišiel k regálu s tovarom, z ktorého pravou rukou zložil videotelefón zn.
E., typové označenie H v predajnej cene 304,78 €, tento si následne ukryl pod pazuchu ľavej ruky a takto
bez toho, aby za tovar zaplatil, odišiel z predajne von, čím spôsobil spoločnosti H.: H., spol. s r.o., so
sídlom N. 9, R., X.: XXXXXXXX, škodu odcudzením vo výške 290,00 € podľa odborného vyjadrenia, hoci

bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2015 sp. zn. 6T/2/2015, právoplatným dňa
28.05.2015, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na spoločný trest odňatia
slobodyvovýmere1(jeden)roka6(šesť)mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.
a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a výrok o
treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky, ktorý bol obvinenému
uložený podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 a § 61 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2017 sp. zn. 0T/28/2017,

právoplatným dňa 13.02.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti H.: H., spol. s r.o.,
so sídlom N. 9, R., X.: XXXXXXXX, škodu vo výške 290,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
(čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť škodu zaplatiť).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená spoločnosť H.: H., spol. s r.o., so sídlom N. 9, R., X.:
XXXXXXXX, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 30.06.2017 na Okresný súd Trnava obžalobu na K.

H. pre skutok právne posúdený v zhode s výrokovou časťou tohto rozsudku, a na mierne pozmenenom
skutkovom základe oproti výrokovej časti tohto rozsudku.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného K. H. a svedka - poškodeného Ing. D. I., ako aj bolo prečítané odborné vyjadrenie a boli

oboznámené listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný K. H. na hlavnom pojednávaní požiadal, aby mu súd povolil urobiť vyhlásenie o tom,

že nepopiera spáchanie skutku. Obžalovaný však napádal jeho právnu kvalifikáciu, a preto súd
nepostupoval procesne podľa § 257 Tr. por. Následne vypovedal, že nepopiera, že skutok spáchal. Mrzí
ho to a ľutuje toho. Právna kvalifikácia podľa jeho názoru nie je správna. Ukradnutá vec mala hodnotu,
ktorá je nižšia ako 266,00 €, a preto by mal byť skutok kvalifikovaný ako priestupok. Nepamätal si už
na priebeh krádeže. Vedel však, že do predajne prišiel autom zn. J. I.. Pamätal si len, že prišiel do tej

predajne a odišiel. Nepamätal si, čo mal oblečené, väčšinou máva na sebe niečo tmavé. Mal vedomosť
o odsúdení Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 6T/2/2015. Prepustený na slobodu bol dňa 13.09.2016.
Dodal, že je kleptoman, ale nemá o tom zatiaľ potvrdenie. Obžalovaný neuznal uplatnený nárok na
náhradu škody.

Svedok - poškodený X.. D. I., takisto splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti H.: H., spol. s
r.o., na hlavnom pojednávaní uplatnil voči obžalovanému za túto spoločnosť nárok na náhradu škody vo
výške 304,78 €. Uviedol, že pracuje v Trnave v spoločnosti H.: H., spol. s r.o., kde sa daný skutok stal.
Krádež sa stala dňa 08.11.2016 o 15:30 hod., pričom až dňa 11.11.2016 prostredníctvom kamerového
systému zistili, že im bol odcudzený smart videokamerový systém. Bol značky E., bola to taká menšia

krabička. Podľa kamerového systému videli, ako si páchateľ túto krabičku vložil pod kabát, pod ľavú
ruku a následne odišiel z predajne bez zaplatenia. Bol to muž, mal šiltovku, tmavé oblečenie. Bol sám,
pohyboval sa nejakých 5-7 minút po predajni, až pokiaľ využil tú príležitosť, kedy nikto nebol pri tom
výrobku a následne ho odcudzil. Jedná sa o pána Hladíka, išlo o osobu, ktorá bola na tom kamerovom
zázname. Cena toho videotelefónu je 304,78 €. Išlo o maloobchodnú predajnú cenu. Nepamätal si, aká

bola jeho nákupná hodnota.

Z oboznámeného odborného vyjadrenia (č.l. 64) vyplynulo, že odcudzený videotelefón zn. E. H (IP
wifi telefón) bol ohodnotený na sumu 290,00 €. Toto ohodnotenie vykonal subjekt: Záložňa W. W., X.:
XXXXXXXX, s prihliadnutím na dobu zakúpenia veci, rok jej výroby, jej následné opotrebovanie, resp.

bolo prihliadnuté na ceny obdobných výrobkov.Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: fotodokumentácia z kamerového
záznamu (č.l. 29-33), fotodokumentácie motorového vozidla (č.l. 34-41 a 42-62), faktúra (č.l. 65 ),

zápisnica o vydaní veci (č.l. 66), evidenčná karta vozidla (č.l. 68), rozsudok OS Nitra sp. zn. 6T/2/2015
(č.l. 85-88) a výpis z Obchodného registra (č.l. 90-91).

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Z oboznámených fotodokumentácií (č.l. 29-33, 34-41 a 42-62) bol viditeľný jednak príchod osobného
motorového vozidla čiernej farby na parkovisko pred predajňou poškodenej spoločnosti, ktoré malo na
zadnom kufri vľavo niečo biele (nejakú bielu značku, nálepku) a na zadnom kufrovom okne vľavo hore
rovnako niečo biele (nejakú bielu značku, nálepku), pričom z vozidla vystúpil muž v tmavom oblečení,
ktorý sa po vstupe do predajne prechádzal po predajnej ploche a keď z predajne odchádzal, tak mal
viditeľne niečo pod bundou (kabátom). Z fotodokumentácie bolo možné tiež zistiť, že tento muž pravou

rukou zložil videotelefón a tento si následne ukryl pod pazuchu ľavej ruky. Spomenuté biele značky
či nálepky boli zreteľne vidieť na totožných miestach (na zadnom kufri vľavo bola biela nálepka a na
zadnom kufrovom okne vľavo hore bola tiež biela nálepka) aj na osobnom motorovom vozidle zn. J. I.,
E.: N ktorého vlastníkom a držiteľom bol obžalovaný minimálne od 28.10.2016 (kedy bol v evidenčnej
karte vozidla posledný záznam) do 27.03.2017 (viď evidenčná karta vozidla z č.l. 68).

Z faktúry (č.l. 65) bola zistiteľná predajná cena odcudzenej veci - 304,78 €.

Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/2/2015 (č.l. 85-88) bolo zistené, že obžalovaný K. H. bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2015 sp. zn. 6T/2/2015, právoplatným dňa

28.05.2015, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na spoločný trest odňatia
slobodyvovýmere1(jeden)roka6(šesť)mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia.

*** Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
obžalovaným, a to výsluch príslušníka PZ, ktorý viedol vyšetrovanie predmetnej trestnej veci - por. J.
(s odôvodnením, že by mal vypovedať k cene zariadenia, ktoré bolo odcudzené), ako aj obžalovaný
uviedol, že by chcel doplniť ešte veci ohľadom psychiatra, ktoré aktuálne nemá. Pokiaľ ide o prvý

návrh, tak súd bol toho názoru, že vypočutie svedka by bolo nadbytočné, resp. výška škody bola
zistená zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní, táto vyplývala z oboznámeného odborného
vyjadrenia, ku ktorému obžalovaný nemal (po jeho oboznámení) žiadne pripomienky. Súd mal teda za
to, že tento návrh sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Pokiaľ
ide o druhý návrh, súd ho považoval za nedôvodný preto, lebo ani v prípravnom konaní, a ani na

hlavnom pojednávaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by v tomto smere priniesla čo i len malú
pochybnosť. Obžalovaný ani v rámci svojich výsluchov žiadne podobné skutočnosti neuvádzal, a teda
súd tento druhý návrh obžalovaného vyhodnotil ako čisto účelový.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd

mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho miernej modifikácií, avšak pri zachovaní
totožnosti skutku, stal a že tento spáchal obžalovaný K. H..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil len v podstate len námietkami, ktoré smerovali do
právnej kvalifikácia jeho konania, pričom mal za to, že nebola spôsobená malá škoda, a preto nejde o

trestný čin, ale o priestupok.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v rozsahu hore uvedenom bolo bez najmenších
pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným.

Obžalovaný spáchanie skutku nepoprel, v podstate jeho spáchanie ale priznal, keďže uviedol, že ho to
mrzí a ľutuje jeho spáchanie, pričom jeho ostatná výpoveď bola súladná s inými vo veci vykonanými
dôkazmi, napr. čo do popisu vozidla, s ktorým prišiel na parkovisko, ako aj čo mával často oblečené
(tmavé oblečenie). Jeho výpoveď o tom, že skutok spáchal skutočne on, potvrdili aj ďalšie vykonané

dôkazy, a to najmä výpoveď svedka - poškodeného X.. D. I., ak aj oboznámené odborné vyjadrenie či
listinné dôkazy, ktoré všetky dôkazy vo svojom súhrne dávali nepochybný záver o vine obžalovaného
zo spáchania stíhaného skutku.

Pokiaľ ide o výšku škody, tak Tr. zák. pri jej zisťovaní uvádza nasledovné:

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.

Podľa § 125 ods. 2 Tr. zák. ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch
živočíchovarastlín,exemplárochalebodrevináchaleboškodunapamiatkovochránenýchveciachalebo
veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa
vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným na základe zákona.

Podľa § 125 ods. 3 Tr. zák. ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa
odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa
jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo
predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na

podklade znaleckého posudku.

V danom prípade súd nemal pochybnosť o výške spôsobenej škody, keďže táto jasne vyplývala
z odborného vyjadrenia subjektu, ktorý s poukazom na svoj dlhoročný predmet svojho podnikania
(záložňa) poskytol záruku objektívnosti určenia škody. Súd tak ustálil, že skutkom bola spôsobená škoda

prevyšujúca malú škodu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. (teda 266,00 €), a teda konanie obžalovaného
bolo potrebné posudzovať podľa noriem trestného práva.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vyplýva, že
objektom trestného činu je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom

rozhodujúci je faktický stav. Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec alebo
nepatriaca iba jemu a ktorú nemá vo svojej dispozícii. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti
trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a
nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka,
oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa

svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami. Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za
pomoci nástroja (napríklad žeriavnik naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Spôsobením
malej škody sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,00 €. Škoda pod ňou bude zakladať iba priestupok
podľa § 50 ods. 1 Zák. o priestupkoch, ak nebudú dané okolnosti uvedené v § 212 ods. 2 písm. a/ až f/
Tr. zák. Pri určení výšky škody sa vychádza z postupu citovaného vyššie (§ 126 Tr. zák.). Zo subjektívnej

stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia.
Pojmom „bol za taký čin odsúdený“ sa rozumie špeciálna recidíva páchateľa. Odsúdením za taký čin sa
rozumie odsúdenie za trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zák. alebo za obdobný čin, pokiaľ rozsudok
nadobudol právoplatnosť. Nemusí dôjsť k výkonu trestu, a to ani sčasti. Pri takom odsúdení nesmie
platiť fikcia neodsúdenia. Podmienkou je, že k právoplatnému odsúdeniu došlo v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch pred spáchaním trestného činu.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný K. H. si prisvojil cudziu vectým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede
obžalovaného a celkového priebehu spáchania tohto skutku.

Na strane obžalovaného K. H. tiež neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť
(§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:

trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 0T/28/2017 (č.l. 107), register priestupkov (č.l. 120-127 a 151), odpis
RT (č.l. 128-131 a 152-153), lustrácia v STA (č.l. 132-134 a 154), lustrácia v databáze súdov (č.l. 135),
zápisnica o HP vo veci pod sp. zn. 0T/215/2017 (č.l. 141-142), rozsudok OS Trnava sp. zn. 0T/215/2017
(č.l. 143-144 a 156-157) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 0T/28/2017.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:

Obžalovaný bol v minulosti už 13-krát súdne trestaný, z toho 10-krát pre trestný čin krádeže. V minulosti
opakovane vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom bol v minulosti aj podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, keď skúšobná doba spolu s probačným dohľadom mu

plynula od 12.12.2013 do 12.12.2016 (teda skutok spáchal v tejto skúšobnej dobe), pričom posledný
trest odňatia slobody vykonal dňa 12.09.2016 (išlo o trest uložený Okresným súdom Nitra sp. zn.
6T/2/2015). V období rokov 2014-2015 mu bolo uložených celkovo 22 blokových pokút pre porušenie
pravidiel cestnej premávky, 2-krát sa voči nemu viedlo aj správne konanie pre porušenie pravidiel cestnej
premávky, a bol aj postihnutý za priestupky proti majetku (spáchané dňa 02.07.2014) pokutou vo výške

60,00 €, a to Okresným úradom Topoľčany, kedy si odcudzení veci vložil na predajni pod rifľovú bundu a
odišiel z nej. Aktuálne sa voči nemu vedú aj ďalšie trestné konania, a to na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn.7T/38/2016a0T/215/2017,vktorejveciboldňa17.10.2017vyhlásenýodcudzujúcirozsudok,voči
ktorému podal obžalovaný odvolanie. Skutok spáchal obžalovaný dňa 07.09.2017, išlo o prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 (štyri)
roky. Bol tiež okrem iných odsúdený aj v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/28/2017
(viď nižšie).

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento

úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov,
vzhľadom k potrebe uloženia súhrnného trestu vo vzžahu k inému skutku/trestnému činu, a § 37 písm.
m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov), ako aj k
tomu, že nebolo v jeho prípade možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tomu bránilo
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. (ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za

úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), nakoľko skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorej sa doposiaľ neosvedčil, dospel
k záveru, že obžalovanému K. H. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov(t.j.nadolnejhraniciupravenejtrestnejsadzbytrestnéhočinunajprísnejšietrestného,t.j.podľa

§ 212 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností
a použitie absorbčnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa
§ 42 ods. 1 Tr. zák. a zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov,
nakoľko u neho zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu) so zaradením do ústavu navýkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol
v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Z hľadiska

zásad na ukladanie trestov súd zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/28/2017, v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu so skutkom
v predmetnej trestnej veci, keďže boli všetky spáchané v období, ktoré bolo ohraničené prvým skôr
pred nimi vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom vo veci vedenej pod sp. zn. 6T/2/2015 (28.05.2015)
a ďalším vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom (doručeným trestným rozkazom) vo veci vedenej pod

sp. zn. 0T/28/2017 (ktorý mu bol doručený dňa 13.02.2017), a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 3 (tri) roky, ktoré boli obvinenému uložené podľa § 348 ods. 1, § 36 písm.
l/, § 37 písm. m/, § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 a § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2017 sp. zn. 0T/28/2017, právoplatným dňa 13.02.2017, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Skutok vo veci Okresného súdu Trnava vo veci pod sp. zn. 0T/205/2017
spáchal obžalovaný mimo vyššie uvedeného obdobia, a preto neboli splnené zákonné podmienky na
uloženie súhrnného trestu aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj s poukazom opakované spáchanie toho istého trestného činu zo strany
obžalovaného (krádeže). ktorý je z pohľadu svojej trestnej minulosti už zjavne nenapraviteľným
páchateľom (tzv. špeciálnym recidivistom), nakoľko napriek viacerým opakovaným postihom za totožné
konanie tieto nemajú na neho žiaden vplyv, svoje protispoločenské konanie neustále opakuje, a to aj

po tom, čo vykoná tresty, ktoré mu sú ukladané. Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné
uložiť tento druh trestu práve vyššie uvedenej výmere.

Zároveň obžalovanému súd uložil opäť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo

výmere 3 (tri) roky, a to s poukazom na povinnosť uvedenú v ustanovení § 42 ods. 2 posledná
veta Tr. zák.

Takto uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú
nepochybne vyjadrovať taktiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie
zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti,
ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného
konania ani sám obžalovaný.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu obžalovanému či
ochranného opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnila poškodená spoločnosť H.:
H., spol. s r.o., so sídlom N. 9, R., X.: XXXXXXXX, vo výške 304,78 €. Pokiaľ ide o tento nárok, tak
z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti

uplatneného nároku, avšak len v nižšej výške - 290,00 € (viď vyššie výsledky dokazovania a právne
úvahysúdu),apretosúdnárokvtejtočastipriznalpodľa§287ods.1Tr.por.stým,žepovinnosťnahradiť
túto škodu uložil súd obžalovanému do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto
výroku. Pokiaľ išlo o nárok prevyšujúci sumu 290,00 €, o tomto boli pochybnosti, a preto súd poškodenú
spoločnosť ďalším výrokom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu

škody odkázal na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.

Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.