Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208621
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717208621.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, proti
žalovanej v I.rade I. C., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š..I. XXX/XX, XXX XX Ž. T. R., štátna
občianka SR a žalovanej v II.rade Ľ. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX S., štátna
občianka SR, o zaplatenie 168,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu voči žalovanej v I.rade sa z a m i e t a.

Žalovaná v II.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 168,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 168,18 € od 3.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v II.rade v rozsahu 100 %.

Žalovanej v I.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.6.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (v tom čase podnikajúci pod obchodným
menom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) zo dňa 9.6.2017, ktorou sa domáhal toho, aby
súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú v I.rade (v tom čase iba žalovanú) zaplatiť mu sumu 168,18

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,18 € od 3.11.2015 do zaplatenia,
ako i nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod
elektrickú energiu na odbernom mieste Š. XX, S. podľa § 46 zákona č.251/2012 Z.z.. Žalobca faktúrou
za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval sumu 168,18 €, jednalo sa o faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú
dňa 2.11.2015. Žalovaná ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradila, ani na základe
zaslanej výzvy. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 46 ods. 2

zákona č.251/2012 Z.z. o energetike v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012
Z.z. a ohľadne nároku na úrok z omeškania odkázal na ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995
Z.z..

2. Súd prípisom zo dňa 10.8.2017 vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy ozrejmili
a preukázali výšku uplatňovaného nároku v časti nákladov spojených so zisťovaním a odstránením
neoprávneného odberu vo výške 166,- €.

Dňa 17.8.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 14.8.2017, v ktorom okrem
iného žalobca uviedol, že dňa 12.10.2015 bolo na odbernom mieste Š. XX, S. zistené, že je zapojené
na hlavom ističi aj napriek tomu, že dňa 7.10.2015 bolo vypnuté so stavom 17284 pre neplatenie. Na
základe tejto skutočnosti majú za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina vzmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Tiež odkázali na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona o
energetike, s tým, že v zmysle existujúcej právnej úpravy je daná absolútna objektívna zodpovednosť
za spôsobený protiprávny stav bez možnosti akejkoľvek liberácie, keď poukázali aj na rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline sp.zn.9Co/363/2013 a 10Co/125/2012 resp. 10Co/29/2011, podľa ktorých
pri neoprávnenom odbere vzniknutú škodu uhradí ten kto elektrinu odoberal. Súčasťou škody, ktorá
žalobcovivzniklajeajzisťovacípoplatokvovýške166,-€,keďjehooprávnenosťsaopieraoustanovenie
§ 1 ods. 7 vyhlášky č.292/2012 Z.z.. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú
náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných

miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Konkrétne tieto náklady pozostávajú z položiek : 1.
Administrácia zákazky v systéme MOO, s tým, že sú ďalej bližšie špecifikované jednotlivé činnosti s
tým súvisiace, čiastková cena 4,- € bez DPH, 2. Riešenie OM „KOM“ NN-MOO, kde sú tiež bližšie
špecifikované jednotlivé položky s tým súvisiace, čiastková cena 147,- € bez DPH a 3. Autodoprava
osobná do 40 km vrátane, čiastková cena 15,- €, celková cena úkonov na odbernom mieste 166,- €.
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, uviedli, že žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v

zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona o energetike na časti vymedzeného územia, teda vykonáva distribúciu
elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a to vzájomne prepojené elektrické
vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na distribúciu
elektriny v časti vymedzeného územia. Ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy,
ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy žalobcu z prenosovej sústavy, ktorá nebola

žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej
sústavy ide teda na žalobcu, ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s. resp. priamo výrobcovi,
ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť žalobcu ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ
distribučnej sústavy - žalobca fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil

aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v prevádzkovom poriadku spoločnosti žalobcu v znení čl. 8
bod 8.5., kde je uvedené, že „pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal,
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu“.

3. Súd prípisom zo dňa 16.10.2017 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy ozrejmili

pasívnu legitimáciu žalovanej, keďže predložený Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny zo
dňa 12.10.2015 je podpísaný osobou s priezviskom „H.“, pričom s poukazom na ustanovenie § 185
ods. 2 C.s.p. súd z Katastrálneho portálu zistil, že žiadna osoba s priezviskom „F.“ ani „C.“ nevlastní
nehnuteľnosť v k.ú. S..
Dňa 20.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 18.10.2017, v

ktorom okrem iného uviedli, vo vzťahu k ozrejmeniu pasívnej legitimácie žalovanej, že v čase zistenia
neoprávneného odberu bola žalovaná zmluvným odberateľom na odbernom mieste a z toho dôvodu
majú za to, že je v konaní pasívne legitimovaná. Odkázali pritom na ustanovenie § 39 ods. 13 zákona
o energetike, ako i § 36 ods. 2 písm. b), c) zákona o energetike.

4.Dňa20.12.2017bolonatunajšísúddoručenévyjadreniežalovanejzodňa15.12.2017,vktoromokrem
iného uviedla, že nikdy so SSE neuzatvárala takúto zmluvu a neodoberala elektrinu na uvedenej adrese
Š. XX, S., s tým, že zároveň zaslala potvrdenie o trvalom pobyte. Na predmetnom odbernom mieste
sa ani nikdy nezdržiavala. Vyjadrila podozrenie, že bol spáchaný podvod so zneužitím jej osobných
údajov. Na predmetnom protokole je podpis „vnučka H.“ a podľa jej predpokladu táto neoprávnený odber

spôsobila, s tým, že podpis na zmluve nie je jej. Na základe uvedených skutočností s podanou žalobou
vyjadrila nesúhlas.

5. Dňa 15.1.2018 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcu zo dňa 8.1.2018 na pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalovanej, že predmetný

neoprávnený odber mala spôsobiť jej vnučka pani H. a v tej súvislosti žalobca navrhol v súlade s § 139
C.s.p. aj zmenu petitu žaloby.
O týchto procesných návrhoch žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa 8.3.2018
sp.zn.10Csp/107/2017-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.4.2018 a ktorým súd pripustil, aby do
konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného pristúpila Ľ. H., nar. XX.X.XXXX ako žalovaná v II.rade

a tiež súd pripustil zmenu žaloby v žalobcom navrhnutom znení: „Žalovaná v I.rade I. C. a žalovaná v
II.rade Ľ. H. sú povinné zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 168,18 € s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 168,18 € od 3.11.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.“
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.6. Dňa 15.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 4.1.2018, v ktorom okrem
iného uviedli, že nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom.

Dňa 12.10.2015 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta zistili stav elektromera 17326 kWh,
aj keď odberné miesto bolo dňa 7.10.2015 odpojené pre neplatenie so stavom 17284 kWh, čo dokazuje,
že na predmetnom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny (tzv. svojvoľné
zapojenie). Samotné odpojenie odberného miesta na hlavnom ističi je preukázané tzv. Služobným
príkazom č.XXXXXXXXXXXX. Žalobca navrhol vypočuť svedka, ktorý riešil neoprávnený odber. Tiež

žiadali, aby si súd vyžiadal od spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. celkový opis priebehu
zmluvného vzťahu so žalovanou I. C. tak, aby predložili uzavretú zmluvu, kedy bola uzavretá, kedy bola
ukončená, dôvod ukončenia, keďže žalobca poskytuje len distribúciu elektriny pre odberateľa a samotnú
zmluvu o združenej dodávke elektriny predkladá odberateľovi na podpis spoločnosť Stredoslovenská
energetika, a.s., čo je iný právny subjekt ako žalobca. Pri výpočte predmetnej škody za neoprávnený
odber sa vychádzalo z rozdielu skutočných stavov elektromera pri ukončení zmluvy a pri zistení

neoprávneného odberu elektriny, s tým, že sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny
pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti žalobcu platné a aktualizované v roku
2015, pričom počet dní trvania neoprávneného odberu bol 5 dní a rozdiel spotreby na elektromere bol
42 kWh, keď bola vyčíslená z tohto titulu ako celková škoda suma 2,18 €. Okrem toho bol súčasťou takto
vyčíslenej škody aj zisťovací poplatok vo výške 166,- € bez DPH, ktorého výšku a podrobnú špecifikáciu

žalobca uviedol už vo svojom podaní zo dňa 14.8.2017. Celková výška škody za neoprávnený odber
tak dosiahla sumu 168,18 €.

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 4.6.2018, na ktoré sa dostavil žalobca prostredníctvom
povereného zamestnanca, pričom žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne

a včas. Nedostavila sa žalovaná v I.rade, dostavila sa ale zástupkyňa žalovanej v I.rade, s tým, že
žalovaná v I.rade mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavila
sa žalovaná v II.rade, ktorá mala tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a
včas. Žalovaná v I.rade svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnila z dôvodu zhoršeného
zdravotného stavu, s tým, že sa dala na pojednávaní zastúpiť dcérou. Žalovaná v II.rade svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Súd postupoval podľa § 180
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovanej v I.rade a žalovanej v II.rade.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu

konania a to: Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny z č.l.4, list zo dňa 16.10.2015 z č.l.5,
faktúruzaneoprávnenýodberelektrinyzč.l.6-8,fotodokumentáciuzč.l.9,upomienkuzč.l.10-11,Cenník
nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny rok 2015 z č.l.24,
náhľad z počítačového programu žalobcu z č.l.29, potvrdenie o hlásení pobytu z č.l.34, odpojenie
odberného miesta pre neplatenie z č.l.42, vyjadrenie firmy Stredoslovenská energetika, a.s. z č.l.62,

náhľad počítačového programu žalobcu, tiež vykonal dokazovanie výsluchom svedka na pojednávaní
a oboznámil sa s prednesom povereného zamestnanca žalobcu, ako i zástupcu žalovanej v I.rade na
pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Z prednesu povereného zamestnanca žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržali podanej žaloby, aj ich ďalších písomných vyjadrení, pričom pokiaľ ide o pasívnu vecnú

legitimáciu žalovanej v I.rade, zotrvali na tom, že táto je daná z dôvodu, že dotyčná mala uzavretý
zmluvný vzťah so Stredoslovenskou energetikou, a.s., čiže vo vzťahu k žalovanej v I.rade si nárok v
súdenejveciuplatňovaliztitulu,žedošlokodoberaniuelektrickejenergievrozporesuzavretouzmluvou.
Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej v II.rade uviedli, že táto je v predmetnom protokole o zistení
neoprávneného odberu uvedená ako tá, ktorá elektrinu odoberala.

Z prednesu zástupkyne žalovanej v I.rade na pojednávaní súd zistil, že žalovaná v I.rade je jej matka,
ktorá má 60 rokov a žije v Ž.V. T. R., pričom nikdy v živote v S. nebývala, s tým, že je imobilná a pohybuje
sa len doma, preto v žiadnom prípade ona nemohla uskutočniť nejaký neoprávnený odber elektriny, keď
elektrinu si ona riadne platí na tom mieste, kde býva, t.j. na ulici Š. I. D. Ž. T. R.. Žalovaná v II.rade je jej
dcéra, pričom má informáciu, že ona na tej adrese v Detve aj býva a nevedela uviesť prečo ona takýto

podvod na jej mamu urobila. Mama má malý príjem a nemôže to za ňu zaplatiť.
Z výsluchu svedka S. B. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa jedná o zamestnanca žalobcu,
kde pracuje ako kontrolór, s tým, že má na starosti neoprávnené odbery na odberných miestach. K veci
uviedol,žeoniriešilinatomodbernommieste,ktorébolopredtýmvypnuté,žejetamznovuodber,keďnaelektromere zistili, že je registrovaná spotreba, tak vyhotovili k tomu fotodokumentáciu a vyzvali majiteľa
bytu resp. v ich systéme je ako zmluvný odberateľ naposledy uvedená pani F., tak oni boli povinní ten
protokol spísať s dotyčnou, lenže otvorila im tá pani H., ktorá povedala, že pani F. je stará pani, ktorá tam

ani nebýva, že byt užíva ona a preto s ňou komunikovali, konkrétne kolega spísal ten protokol, on bol pri
tom prítomný, čiže za ich firmu tam boli oni dvaja, ale ten kolega, čo to spisoval už u nich nepracuje. Na
otázku súdu, kde konkrétne bolo to odberné mieste, kde bol zistený neoprávnený odber, uviedol svedok,
že na ulici Š. XX v S., čo je bytovka. Nejaké iné osoby tam neboli, len tá pani H., ktorá bola oblečená v
domácom, s tým, že ona sa aj výslovne vyjadrila, že ten byt užíva. Na otázku súdu, či oni túto osobu aj

nejako legitimovali, svedok uviedol, že nie, že ona im meno povedala sama, aj to, že je vnučkou tej pani
I.M. F., ale keďže s touto oni nemali uzavretý zmluvný vzťah, tak ju ani neboli oprávnení legitimovať.
Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č.T. zo dňa 12.10.2015 súd okrem iného zistil, že
sa jedná o tlačivo žalobcu, kde ako názov odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal elektrinu je uvedená
I. F.Á., variabilný symbol (ČOM): XXXXXXX, odberné miesto Š. XX, S., stav VT = 17326, pričom v
kolónke „stručný a výstižný popis spôsobu vykonania neoprávneného odberu elektriny“ je uvedené:

OM svojvoľne zapnuté na hlavnom ističi, OM bolo vypnuté 7.10.2015 stavom 17284. OM vypnuté v
elektromeri, možnosť pripojenia po uhradení, faktúra za NO. V kolónke podpis pracovníka žalobcu je
uvedený nečitateľný podpis a v kolónke pečiatka (podpis) osoby, ktorá elektrinu odoberala je uvedené
vnučka H.. Tiež v spodnej časti tlačiva v kolónke pečiatka (podpis) osoby, ktorá elektrinu odoberala je
podpis H..

Z listu zo dňa 16.10.2015 súd zistil, že ho adresoval žalobca I. F. na adresu Š. XX, S., v ktorom uviedli,
že pri kontrole jej odberného miesta dňa 12.10.2015 bol zistený neoprávnený odber elektriny, s tým, že
jej bol ponechaný Protokol o zistení neoprávneného odberu, keď v priloženej faktúre č.XXXXXXXXXX je
škoda vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, pričom je tam zahrnutý aj zisťovací
poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č.292/2012 Z.z..

Z faktúry za neoprávnený odber elektriny zo dňa 16.10.2015 súd okrem iného zistil, že sa jedná o číslo
faktúry XXXXXXXXXX, fakturačné obdobie 8.10.2015 - 12.10.2015, dátum splatnosti 2.11.2015, pričom
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je uvedený žalobca, ako odberateľ I. F., adresa Š. XX, S., číslo
odberného miesta XXXXXXX, spolu bola fakturovaná suma 168,18 € ako nedoplatok za neoprávnený
odber, s tým, že vo faktúre je uvedený aj spôsob výpočtu škody z titulu celkovej spotreby 42 kWh

za neoprávnený odber elektriny vo výške 2,18 € a tiež fakturovaná bola položka „náklady spojené so
zisťovaním a odstránením NO“ v sume 166,- €.
Z fotodokumentácie zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že touto mal byť zdokumentovaný predmetný
neoprávnený odber elektriny a tiež sa tu nachádza fotka časti rodného listu žalovanej v II.rade resp.
oznámenia o narodení.

Z upomienky zo dňa 11.11.2015 súd zistil, že ju adresoval žalobca I. F. na adresu Š. XX, S., s tým, že
ju vyzvali uhradiť predmetnú faktúru po lehote splatnosti, kde dlžná čiastka predstavovala sumu 168,18
€ v lehote 7 dní od vystavenia tohto listu.
Z Cenníka nákladov spojených so zisťovaním a odstránením NO elektriny - rok 2015, aktualizovaný a
platný od 1.4.2015 zo dňa 10.3.2014 súd okrem iného zistil, že sú tu špecifikované jednotlivé položky

spolu s uvedením sumy tej ktorej položky v eurách vrátane ceny autodopravy podľa vzdialenosti.
Z náhľadov počítačových programov žalobcu súd zistil, že ako zmluvný partner IS-U je uvádzaná I. F., S..
Z potvrdenia o hlásení pobytu Mesta Žiar nad Hronom súd zistil, že I. C., nar. XX.X.XXXX je prihlásená
na trvalý pobyt na ulici Š..I. XXX/XX, Ž. T. R. od X.X.XXXX (poznámka súdu: podľa lustrácie v Registri
obyvateľov SR od 14.9.1979).

Z dokladu Odpojenie odberného miesta - pre neplatenie zo dňa 7.10.2015 ako odberateľ je tu uvedená
I. F., Š. XX, S., odberné miesto XXXXXXX, ako objednávateľ je tu uvedená Stredoslovenská energetika,
a.s., odpojené 7.10.2015 VT17284, s tým že v zázname je uvedené „odpojené na hlavom ističi“.
V kolónke prácu vykonáva: je uvedený žalobca, podpis pracovníka nečitateľný, v kolónke podpis
odberateľa: nikto.

Z vyjadrenia firmy Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 21.5.2018 súd okrem iného zistil, že na
odbernom mieste Š. XX X, XXX XX S. evidovali dodávku elektriny od 16.1.2009, s tým, že zmluva
o združenej dodávke elektriny bola uzatvorená od 16.1.2009 do 11.9.2009 a potom od 8.1.2010 do
14.9.2011, v oboch prípadoch ako odberateľ je uvedená Ľ. H., nar. XX.X.XXXX a v oboch prípadoch
bola zmluva ukončená pre neplatenie. Ďalej od 21.9.2011 do 16.3.2012 ako odberateľ uvedený C.

H., nar. X.X.XXXX, zmluva ukončená pre neplatenie. Od 27.3.2012 do 3.10.2012 odberateľ I. H., nar.
XX.X.XXXX, zmluva ukončená na žiadosť odberateľa. Od 4.10.2012 do 14.5.2013 odberateľ I. H., nar.
XX.XX.XXXX, zmluva ukončená na žiadosť odberateľa. Od 15.5.2013 do 20.5.2014 odberateľ Ľ. Ž., nar.
XX.X.XXXX, zmluva ukončená pre neplatenie a od 21.5.2014 do 7.5.2018 odberateľ I. F., nar. X.X.XXXX,zmluva ukončená pre neplatenie. Uviedli, že so žalovanou v I.rade I. C., nar. XX.X.XXXX na tomto
odbernom mieste zmluvný vzťah neevidovali.

9.Podľa§46ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetike(ďalejlen„zákonoenergetike“),neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe

žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „citovaná vyhláška“) škoda

spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné
náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu

elektriny.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým
prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej

sústavy, je zakázaný.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná voči žalovanej v II.rade a v celom rozsahu nedôvodná
voči žalovanej v I.rade.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovanej v I.rade zamietol, a to
konkrétne pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže súd mal za to, že žalovaná v I.rade nie

je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní išlo. Žalobca pasívnu legitimáciu žalovanej v
I.rade zdôvodňoval tým, že táto bola zmluvným odberateľom na predmetnom odbernom mieste, kde
došlo k neoprávnenému odberu, avšak z vyjadrenia firmy Stredoslovenská energetika, a.s. jednoznačnevyplynulo, že žalovaná v I.rade nemala na predmetnom odbernom mieste uzavretý žiadny zmluvný
vzťah.
Naopak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany žalovanej v II.rade došlo k

neoprávnenému odberu elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, pričom súd vyhodnotil,
že zo strany žalobcu bolo preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti na náhradu škody v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov, t.j.:
1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody vrátane presnej špecifikácie jej výšky,

3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4/ zavinenie.
V dôsledku toho súd žalobcovi voči žalovanej v II.rade prisúdil žalovanú sumu vo výške 168,18 € spolu
so zákonným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške tak, ako bol žalobcom uplatnený, odo
dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní voči žalovanej
v II.rade, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči nej v rozsahu 100 %, avšak nakoľko voči
žalovanej v I.rade bola žaloba zamietnutá, bol tejto zároveň priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi, tiež v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.