Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200483
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815200483.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Deutsche
Leasing Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Prievozská 4B, Bratislava, IČO: 35 813 474, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 36
855 707, proti žalovanej: Q. R., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpenej splnomocneným
zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom ul. Y. XXX, W., o určenie neúčinnosti dohody
o vypriadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 5C/40/2015-147 zo dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 5C/40/2015-147 zo dňa 13.06.2017 určil, že dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.01.2012 uzavretá medzi R. R. a Q.
R., rod. U., na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území V., obec V., okres W., vedených katastrálnym odborom Okresného úradu
Námestovo na LV č. XXX ako parcely registra C parc. č. 207/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

47 m2, parc. č. 207/39 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, parc. č. 207/40 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 571 m2, parc. č. 207/41-zastavené plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parc.
č. 208/10 - orná pôda o výmere 985 m2 a rodinný dom stojaci na parcele č. 207/39, ktorej vklad bol
povolený pod sp. zn. V 1915/11 je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 02.02.2015 sa žalobca domáhal určenia
neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.01.2012,

uzavretej medzi žalovanou a jej manželom R. R., na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. a obci V., zapísaných na LV č. XXX, ktorej vklad
bol povolený pod V 1915/2011, na tom skutkovom základe, že predmetnou dohodou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola významnou mierou ukrátená možnosť uspokojenia jeho
pohľadávky voči jeho dlžníkovi R. R. vo výške 65.006,78 eur priznanej mu rozsudkom Rozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-22/2011 zo dňa
11.11.2011 spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške 8.665,36 eur s DPH a trovami právneho

zastúpenia vo výške 3. 979,36 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2013 a vykonateľnosť
dňa 15.04.2014. Dňa 18.06.2014 podal návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie tejto peňažnej
pohľadávky, keď nehnuteľnosti, ktoré má povinný vo vlastníctve nie sú spôsobilé na to, aby ich predajombola uspokojená jeho pohľadávka a na jedinom pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom je zriadené
iné exekučné záložné právo. Ďalší majetok ani oficiálne príjmy povinný nemá.
Citujúc ust. § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu vyhovel.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca v čase uzavretia dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a jej manželom mal voči manželovi žalovanej
vymáhateľnú pohľadávku vo výške 65.006,78 eur priznanú mu rozsudkom Rozhodcovského súdu
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-22/2015 zo dňa 11.11.2011.
Uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva dlžník R. R. kvalitatívne zmenšil svoj

majetok, keďže vyporiadaním stratil spoluvlastníctvo (bezpodielové) k hodnotnej nehnuteľnosti -
rodinnému domu evidovanému na LV č. XXX pre obec a k. ú. V., a to bez toho, že by ako protihodnotu
získal vyrovnací podiel vyplatený mu titulom vyporiadania. Všetky nehnuteľnosti, ktoré tvorili masu BSM
uzavretím Dohody o vyporiadaní prešli do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nepreukázala, že by ani
pri náležitej starostlivosti úmysel svojho manžela ako dlžníka nemohla poznať. R. R. ako povinný a dlžník
vyporiadaním nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť, ani nezískal nárok na vyplatenie jeho vyrovnacieho

podielu.
Manžel žalovanej síce vlastní nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom dedenia, a ktorých exekúciou by
mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, tieto však majú len nepatrnú hodnotu a iné hodnotné
nehnuteľnosti, ktorých exekúciou by žalobca uspokojil svoju pohľadávku, nevlastní.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „C. s. p.“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v
zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V úvode odvolania žalovaná síce uviedla, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 psím. a/, b/, d/, e/, f/,

g/ a h/ C. s. p., v ďalšom však napadnutému rozsudku vytýkala len nesprávne právne posúdenie veci a
nesprávne právne zistenia, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov.
Poukázala na to, že v priebehu súdneho konania boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom dohody
o vyporiadaní BSM vydražené v súlade s § 146 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v rámci exekučného
konania vedeného pod č. EX 24/2015 súdnym exekútorom Františkom Radzom, Exekútorský úrad H.

V. a na okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1Er/504/2015, v ktorom súd uznesením schválil príklep
udelený pri dražbe predmetných nehnuteľností a zároveň schválil rozvrh výťažku z dražby predmetných
nehnuteľností dňa 23.03.2016. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 289/08 sa vlastník vydraženej nehnuteľnosti v exekučnom konaní k okamihu udelenia príklepu
stáva vydražiteľ a vlastníctvo k vydraženým predmetným nehnuteľnostiam nadobúda originárnym

spôsobom. Exekučné konanie je vedené zásadou vyjadrenou v § 61 Exekučného poriadku účinného
do 31.03.2017 zákazu restitutio in integrum statu quo antem, podľa ktorej je navrátenie do predošlého
stavu v exekučnom konaní vylúčené. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o exekučnom konaní
pod č. EX 24/2015, bol v tomto smere nečinný a nepodal návrh na odklad exekúcie predmetných
nehnuteľností. Súd učil neúčinnosť dohody voči žalobcovi v čase, keď mal preukázané, že vlastníkom

predmetných nehnuteľností je tretia osoba, odlišná od žalovanej, ktorá predmetné nehnuteľnosti
nadobudla v exekučnej dražbe a zároveň bol súdom schválený príklep udelený pri dražbe predmetných
nehnuteľností. Okresný súd nesprávnym právnym posúdením zasiahol do práv tretej osoby - vydražiteľa
predmetných nehnuteľností, ktorému právo vlastniť majetok zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl.
20, pričom oprávneným voči žalovanej ako povinnej bol v exekučnom konaní EX 24/2015 veriteľ p. U.

a nie nadobúdateľ predmetných nehnuteľností p. Y. R..
Neúčinnosť právneho úkonu sa voči žalobcovi ako veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej
vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. V danom prípade nie je možné aplikovať uvedený
postup, keďže p. Y. R. nadobudol v exekučnej dražbe predmetné nehnuteľnosti, pričom exekučné

konanie sa riadi zásadou, že navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Zároveň
právny úkon záložná zmluva v prospech záložného veriteľa p. U., ktorou boli založené predmetné
nehnuteľnosti nemôže byť v zmysle práva tzv. neúčinným právnym úkonom, a to aj podľa rozhodnutí
NS ČR sp. zn. 30Cdo 366/2008, 30Cdo 2765/2009.
Súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou, že ust. § 42b ods. 3 a nasl. Občianskeho

zákonníka sa týka ďalších nástupcov, ktorí mali prospech z neúčinného právneho úkonu, nie vlastníka,
ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe exekučného konania č. EX 24/2015 a nie na
zákale neúčinného právneho úkonu. S poukazom na uvedené, najmä na skutočnosť, že žalovaná
v čase vyhlásenia rozsudku nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto nadobudlatretia osoba v exekučnej dražbe, je rozsudok okresného súdu po materiálnej a formálnej stránke
nevykonateľný.

3. V doplnení odvolania, doručenom súdu v priebehu odvolacej lehoty, žalovaná namietala, že by došlo
k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka, a tým k ukráteniu veriteľa, nakoľko v exekučnom konaní bol
uspokojený spoločný záväzok R. R. a žalovanej, ktorý vznikol pred dohodou o vyporiadaní BSM. Tento
spoločný záväzok bol uspokojený z výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorej bola vždy jej vlastníčkou,
t. j. aj pred uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM. Z odôvodnenia rozsudku v bode 19 vyplýva, že

ak by bola povinná v rámci uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM zaplatiť manželovi protihodnotu 1
z ceny nehnuteľnosti, nedošlo by k úbytku majetku dlžníka R. R., nakoľko by namiesto 1 nehnuteľnosti
získal pohľadávku voči svojej manželke v rovnakej hodnote, a preto by nebolo možné žalobe o
neúčinnosť právneho úkonu vyhovieť. Voči tomuto záveru nemožno nič namietať, pokiaľ by nedošlo k
exekučnému konaniu voči povinným R. R. a Q. R., vykonanému predajom nehnuteľnosti - rodinného
domu evidovaného na LV č. XXX a výsledok tohto exekučného konania by bol zohľadnený v napádanom

rozsudku. Ak by sa pripustilo, že by pri uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM bola povinná zaplatiť R.
R. protihodnotu vo výške 1 z ceny nehnuteľnosti, tak na základe uskutočneného exekučného konania
predajom nehnuteľnosti by jej vznikol regresný nárok voči R. R. vo výške 1 pohľadávky uspokojenej v
exekučnom konaní, ktorá sa rovná hodnote 1 nehnuteľnosti získanej z BSM. Započítaním vzájomných
pohľadávok dochádza k zániku záväzkov s výsledkom 0,- eur. Pokiaľ súd v bode 17 odôvodnenia

konštatuje, že mala z úkonu prospech, toto tvrdenie je v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko z
uvedeného vyplýva, že nemala z dohody o vyporiadaní BSM žiadny prospech, nakoľko z výťažku z
predaja nehnuteľnosti bol uspokojený záväzok jej manžela R. R. vo výške 1 hodnoty nehnuteľnosti
predanej v exekučnom konaní. Ak by súd zohľadnil túto skutočnosť, nemohol by žalobe vyhovieť. Nik
od nej predsa nemôže spravodlivo žiadať, aby v exekučnom konaní zaplatila za manžela sumu 34.400,-

eur a zároveň jej tvrdiť, že z dohody o vyporiadaní BSM mala prospech v rovnakej výške.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že z odvolania žalovanej nevyplýva žiadna právna a takmer žiadna vecná spojitosť s konaním
a rozhodnutím prvoinštančného súdu v tejto veci a obsahovo sa zameriava na skutočnosti, ktoré

boli predmetom iného konania, konkrétne konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.
zn. 5C/276/2015 o vylúčenie veci z exekúcie, kde subjekt žalobcu je rovnaký ako v tomto konaní a
žalovaným bola iná fyzická osoba (oprávnený z exekúcie vedenej voči žalovanej v tejto veci). Už len
samotná existencia tohto konania a v jeho rámci ním vykonané kroky by vyvracali námietky žalovanej
ohľadom jeho údajnej nečinnosti voči exekúcii a dražbe predmetnej nehnuteľnosti (vylučovacia žaloba,

výzva exekútorovi, námietky voči príklepu).
Argumentácia žalovanej ohľadom exekúcie, spôsobu jej vykonania a aktuálneho vlastníctva vydraženej
nehnuteľnosti synom žalovanej nie je a nebola predmetom tohto konania, rovnako nenapádal platnosť
záložnejzmluvyvprospechpánaU.aspôsobakýmbolozáložnéprávouplatnené,anisúdnekonštatoval
a on nikdy netvrdil a ani inak nenavodil dojem, že by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom ohroziť alebo

spochybniť vlastnícke právo vydražiteľa, preto aj obsah odvolania v rozsahu podania žalovanej zo dňa
02.08.2017 považuje za irelevantný.
Obsahom doplnenia odvolania žalovanej je tvrdenie, že dohodou o vyporiadaní BSM nedošlo k
zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka (pána R. R.) a tým k ukráteniu veriteľa, čo je však s ohľadom na
preukázané fakty logický i právny nezmysel. Právne konštrukcie, ktorými právny zástupca žalovanej

odôvodňuje to, že podľa neho nedošlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka, nemajú oporu v zákone
ani v rozhodovacej praxi. V čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, t. j. odporovateľného právneho
úkonu, ktorý je predmetom žaloby, tento splnil všetky predpoklady na vyslovenie jeho neúčinnosti.
Vzájomné vzťahy žalovanej a jej manžela v rozsahu ich vzájomných nárokov a podlžností sú jemu inak
neznáme a neboli a ani nemôžu byt' predmetom skúmania v tejto veci. Pokiaľ žalovanej vznikla, vzniká

alebo vznikne akákoľvek škoda v súvislosti s týmito vzťahmi, je jej právom uplatňovať si regresné nároky
vočipôvodcovijejprípadnejujmy,nikdyvšaknienaúkoroprávnenéhoveriteľa.Akovšakajzvykonaného
dokazovania vyplýva, o právnych následkoch svojho konania, ktorého dôsledkom bolo jeho ukrátenie
ako veriteľa, mala žalovaná bezpochybne vedomosť a učinila ich vedome a svojprávne a aj v prípade,
žeby tomu tak nebolo, takáto okolnosť nemôže byt' na ťarchu dobromyseľnému veriteľovi.

Má za to, že všetky zákonné predpoklady na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, v tomto prípade
dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou a jeho dlžníkom, boli splnené a prvoinštančný
súd rozhodol správne a v súlade so zákonom.Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o odporovacej žalobe neurčuje existenciu alebo neexistenciu
právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, pretože vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný.
Odporovaný právny úkon sa stáva neúčinným až vyhlásením súdom, ktoré musí predchádzať priznaniu

nároku veriteľa uplatniť si náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
Vzhľadomkrelatívnemucharakteruneúčinnostiodporovanéhoprávnehoúkonu(platílenvočiveriteľovi),
na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľností
tak, akoby k zmene vlastníctva z dlžníka veriteľa na iný subjekt nedošlo. V prípade, ak to nie je
možné, napríklad preto, že nehnuteľnosť sa už nenachádza u vlastníka, priznáva zákon veriteľovi právo

na náhradu voči tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Zo žiadnych ustanovení
nevyplýva, že by vlastníctvo toho, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech, bolo podmienkou
odporovateľnosti namietaného právneho úkonu. Preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie
neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam, ktorý môže mat' až pri rozhodovaní sa veriteľa pri
uspokojovaní jeho pohľadávky, keďže mu zákon priznáva právo uplatniť si náhradu voči tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu prospech.

5. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu, ktoré jej (resp. jej splnomocnenému zástupcovi) bolo riadne
doručené, nereagovala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a prejednávanú vec aj správne právne posúdil,
pričom odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so

všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z
jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli v vyhoveniu žalobe. Odvolací súd podľa § 387
ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez
potreby ich opakovania. Odvolacie námietky žalovanej spočívajúce v nesprávnych právnych zisteniach
a nesprávnom právnom posúdení vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (obdobne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009).

9. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.01.2012 uzavretej medzi jeho dlžníkom R. R. a jeho manželkou

Q. R., na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území V., obec V., okres W., vedených katastrálnym odborom Okresného úradu
Námestovo na LV č. XXX.

10. Okresný súd na danú vec správne aplikoval ust. § 42a Občianskeho zákonníka, ktoré i správne

vyložil.

11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12.Účelomodporovateľnostiprávnehoúkonuakoinštitútuobčianskehopáva(§42aanasl.Občianskeho
zákonníka) je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, právaa pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Rozhodnutie súdu,

ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na
základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu rozhodnutia
(exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v jej prospech bol právny úkon učinený.
V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, má veriteľ právo na náhradu voči

tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

13. Žalobca v konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť, keď tvrdil a preukázal, že voči manželovi žalovanej
mal vymáhateľnú pohľadávku (priznanú rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-22/2011 zo dňa 11.11.2011), rovnako preukázal, že k
uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo v posledných troch

rokoch pred podaním žaloby a že ňou bolo ukrátené uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Na
základe predmetnej dohody žalovaná získala do výlučného vlastníctva všetky nehnuteľné veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez povinnosti manžela vyplatiť. I keď manžel žalovanej
je podielovým spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré nadobudol dedením, súd žalobe vyhovel
konštatujúc, že v priebehu výkonu exekúcie bolo zistené, že tieto nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícky

podiel dlžníka žalobcu k nim) majú len nepatrnú hodnotu, ktorý záver súdu žalovaná v odvolaní
nenamietala. Za tejto situácie je správny záver súdu, že uzatvorená dohoda pohľadávku žalobcu
ukracuje. Účastníčkou tejto dohody bola žalovaná, ktorá ako manželka dlžníka veriteľa je osobou
jemu blízkou, u ktorej sa vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že tento úmysel dlžníka v dobe uzatvorenia dohody nemohla ani pri náležitej starostlivosti

poznať.

14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na to, že v priebehu konania boli nehnuteľnosti vydražené v
súlade s § 146 ods. 1, 2 Exekučného priadku a tieto originárnym spôsobom nadobudol nový vlastník,
uvedené nemá pre prejednávanú vec význam. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného

úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v
zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka (R 5/2008), preto zmena vlastníctva v priebehu
konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri
posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. Ust. § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka totiž zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovaného

úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému
odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznanie takéhoto nároku preto musí
predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pre úspešné odporovanie právneho
úkonu je potrebné, aby veriteľ mal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a dlžník urobil právny
úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav,

ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Určením
právnej neúčinnosti v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti
dotknutého právneho úkonu a právny úkon i naďalej zostáva platným a vyvoláva ním sledované
právne následky. Iba v pomeroch veriteľa, v ktorého prospech bola právna neúčinnosť právneho úkonu
vyslovená a osoby, v ktorej prospech bol odporovateľný právny úkon učinený alebo ktorej z neho vznikol

prospech (t. j. žalovaná), sa na právny úkon hľadí tak, ako keby nenastali jeho účinky.

15. V súvislosti s doplnením odvolania, v ktorom žalovaná namietala, že uzavretím dohody o vyporiadaní
BSM nedošlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka z dôvodu, že postihom nehnuteľnosti v exekučnom
konaní bol uspokojený aj dlh dlžníka žalovaného, sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že

vzájomné vzťahy žalovanej a jej manžela v rozsahu ich vzájomných nárokov a podlžností nemajú pre
toto konanie význam. Pri posudzovaní či došlo k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka nie je podstatná
výška ani množstvo záväzkov dlžníka, keďže tieto nemajú na hodnotu majetku vplyv. Odvolací súd v
tejto súvislosti zároveň dodáva, že žalovaná uvedené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie
v rámci svojej obrany neuplatnila, pričom v zmysle § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť vkonaní pred súdom prvej inštancie. O žiaden z týchto prípadov v prejednávanom spore nejde. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované (hoci strane konania v ich

produkovaní nič nebránilo).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania,
ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)