Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200802
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618200802.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu (navrhovateľa neodkladného
opatrenia) L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, zastúpeného V. kanceláriou M.. I. N. s.r.o.,
so sídlom v A., Jesenského XXX/X proti žalovanému Z., spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov,sosídlomvA.,T.XXXX/XX,L.XXXXXXXX,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. mája 2018 č. k.
6C/29/2018-45, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Partizánske napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., obec A., k.ú. A.,

evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na 8. p.
vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 82/10000-in, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej (výrok I.), uložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci
samejprotižalovanému,predmetomktorejbudeurčenie,žepohľadávkažalovanéhovočinavrhovateľovi

neprevyšovala ku dňu 11.05.2018 sumu 2.000,- eur istiny (výrok II.) a navrhovateľovi neodkladného
opatrenia uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný elektronicky vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

bytu, ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom. Dňa 13.03.2018 a 14.03.2018 sa v bytovom dome
uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu o otázke, či
súhlasia s predajom bytu navrhovateľa v dobrovoľnej dražbe pre dlh, ktorý k 28.02.2018 predstavoval
istinu 4.560,94 eur a príslušenstvo. Písomného hlasovania sa zo 104 vlastníkov zúčastnilo 67, pričom
odovzdaných bolo 66 platných hlasov, z ktorých bolo 64 za a 2 proti dražbe. Dňa 15.05.2018 obdržal
navrhovateľ od zástupcu žalovaného oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom bytu na

dobrovoľnej dražbe. Podľa navrhovateľa žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva,
pretože ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva (11.05.2018) pohľadávka žalovaného
neprevyšovala sumu 2.000 eur istiny bez príslušenstva.

1.3 Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľom súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ je
vlastníkom predmetného bytu a správu v bytovom dome vykonáva žalovaný. Dňa 01.03.2018 bolo

oznámené písomné hlasovanie vlastníkov bytov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.03. a 14.03. vo
vestibule bytového domu, ktorého otázka znela „Súhlasím s predajom bytu č. XX v dobrovoľnejdražbe pre dlh voči spoločenstvu, ktorý k 28.02.2018 predstavoval sumu na istine 4.560,94 € +
príslušenstvo.“ Zo zápisnice o hlasovaní vyplýva, že počet oprávnených hlasov bol 104, hlasovania
sa zúčastnilo XX oprávnených subjektov, 66 hlasov bolo platných, „áno“ hlasovalo 64 oprávnených

hlasov a „nie“ 2 oprávnené hlasy. Žalovaný navrhovateľovi písomne listom zo dňa 2.5.2018 oznámil,
že začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby predajom bytu. Z pokladničných
potvrdeniek vyplýva platenie súm 180 eur na účet č. 7337036/5200 dňa 22.01.2016, 17.02.2016,
18.03.2016, 19.04.2016, 17.05.2016, 17.06.2016, 20.07.2016, 23.08.2016, 20.09.2016, 19.10.2016,
súm 193 eur dňa 16.11.2016, 23.12.2016, 17.01.2017, 17.02.2017, 17.03.2017, 03.05.2017, súm 194

eur dňa 17.05.2017, 22.06.2017, súm 193 eur dňa 21.07.2017, 16.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017,
20.11.2017, 20.12.2017, súm 194 eur dňa 18.01.2018, 22.02.2018, 19.03.2018. Z vyúčtovania za
rok 2014 vyplýva nedoplatok 3.708,84 eur, z vyúčtovania za rok 2015 nedoplatok 3.736,43 eur a z
vyúčtovania za rok 2016 nedoplatok 4.217,49 eur. Z prehľadu zúčtovania preddavkov navrhovateľa
vyplýva, že žalovaný zaúčtoval pravidelné platby navrhovateľa okrem iného aj na poškodený merač, na
zmluvnépokutyanaprávnekonzultácie.Navrhovateľvyúčtovaniaslužiebreklamovalstým,ženamietal,

že jeho platby boli zaúčtované aj na cudzí dlh, ktorý vznikol spáchaním trestného činu inou osobou.
Reklamácie vyúčtovania boli žalovanému riadne doručené.

1.4 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až

ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1,
§ 7b ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 151a, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Po úvahách o
povahe neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dôkazov je dostatočne

osvedčené tvrdenie navrhovateľa, že žalovaný začal s výkonom záložného práva vo vzťahu k bytu
vo vlastníctve navrhovateľa. Takisto je osvedčené tvrdenie, že pohľadávka, pre ktorú žalovaný začal
s výkonom záložného práva, vyplýva z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok
2016, z nedoplatku na zálohách za rok 2017 a za rok 2018. Navrhovateľ tiež predložením potvrdení
o vkladoch na účet osvedčil, že za uvedené obdobie pravidelne platil sumy 180 eur resp. neskôr 193

eur (alebo 194 eur). Vzhľadom k pravidelnosti jeho platieb a ich rovnakej výške je dôvodný záver,
že išlo o platby (preddavky) na úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Z prehľadov o zaúčtovaní
platieb však vyplýva, že žalovaný tieto započítal na rôzne záväzky (napr. za poškodený merač, na
zmluvnú pokutu), nie na úhradu preddavkov, pričom navrhovateľ tvrdí, že čiastočne išlo aj o záväzok
tretej osoby. Tým je významne a dôvodne spochybnená výška pohľadávky žalovaného, pre ktorú začal

s výkonom záložného práva. Medzi stranami je tak sporná výška dlhu navrhovateľa, pre nezaplatenie
ktorého žalovaný pristúpil k výkonu zákonného záložného práva. Otázka výšky dlhu má právny význam
pre posúdenie, či mohlo vôbec dôjsť k začatiu dobrovoľnej dražby, pretože ak jeho výška neprevyšuje
2000 eur, byt dražiť nemožno. Navrhovateľ sa určenia, že výška jeho dlhu túto sumu neprevyšuje, mieni
domáhať v konaní o veci samej. Pravdepodobnosť jeho nároku (pravdepodobnosť skutočnosti, že výška

jeho dlhu voči žalovanému neprevyšuje sumu 2.000 €) bola pritom osvedčená potvrdeniami o vkladoch
na účet, ktoré navrhovateľ predložil, hoci na preukázanie tejto skutočnosti bude ešte potrebné vykonať
riadne dokazovanie v konaní o veci samej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť
pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným
následkom v prípade, ak by dočasne neobmedzil žalovaného vo výkone záložného práva. Súd prihliadal

aj na mieru zásahu do práv žalovaného vo vzťahu k zásahu do práv navrhovateľa, ak by neodkladné
opatrenie nariadené nebolo.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že je vo vzťahu k bytu navrhovateľa zákonným záložným

veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo na základe § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Citované zákonné ustanovenie hovorí o záložnom práve za účelom
zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu a z právnych
úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru. Z tejto dikcie vyplýva, že zákonné záložné právo
zabezpečuje okrem mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a prostriedkov do

fondu prevádzky, údržby a opráv aj ďalšie záväzky majiteľa bytu, t. j. aj zmluvnú pokutu ako príslušenstvo
pohľadávky spoločenstva voči vlastníkovi a tiež finančné prostriedky za škody, ktoré vlastník bytu
spôsobil. Pokiaľ ide o škody spôsobené na zariadeniach domu, prístupných z toho ktorého bytu, za
ich vznik je v plnom rozsahu zodpovedný vlastník bytu, a to aj v prípade, ak ich nespôsobil priamoon, ale napríklad tretia osoba, ktorej bol byt prenajatý. Čo sa týka zmluvnej pokuty, jej výška ako aj
podmienky vzniku nároku na ňu boli spoločenstvom riadne odsúhlasené, preto treba zmluvnú pokutu
považovať za plnohodnotné príslušenstvo pohľadávky. Napriek čiastkovým úhradám, ktoré navrhovateľ

súdu preukázal, spoločenstvo voči navrhovateľovi stále eviduje pohľadávku s istinou 4.139,94 eur
(1.051,94 eur istina z vyúčtovania za r. 2016, 2.316,00 eur neuhradené zálohové platby za rok 2017,
772,00 eur neuhradené zálohové platby za 1-4/2018). Príslušenstvo, ktoré predstavuje neuhradená
zmluvná pokuta, je vyčíslené vo výške 674,23 eur (k 11.05.2018). Žalovaný napokon uviedol, že na
nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali dôvody, napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne,

nakoľko navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že má svoje záväzky voči žalovanému
vysporiadané v takom rozsahu, ako tvrdí.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia dodáva:

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil navrhovateľ vecne tým, že jeho dlh voči

žalovanému neprevyšuje sumu 2 000 eur bez príslušenstva, pričom v zmysle ustanovenia § 3 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Aj keď žalovaný vyčíslil pohľadávku voči navrhovateľovi sumou
4.139,94 eur, pričom uviedol, že z toho 1.051,94 eur tvorí istina z vyúčtovania za r. 2016, ďalej 2.316.00

eur sú neuhradené zálohové platby za rok 2017 a 772,00 eur sú neuhradené zálohové platby za
1-4/2018, z vyúčtovaní za roky 2014, 2015 a 2016, predložených oboma stranami konania, vyplýva,
že žalovaný započítaval platby navrhovateľa v značnej miere na zmluvné pokuty a na ďalšie položky,
ktoré navrhovateľ vždy v reklamácii vyúčtovania namietal (okrem zmluvných pokút namietal započítanie
svojich platieb na účel, ktorý označil ako úhradu dlhu cudzej osoby, ktorý vznikol v dôsledku trestného

činu, za ktorý bola táto osoba právoplatne odsúdená). Je teda zrejmé, že medzi stranami je sporná výška
pohľadávky žalovaného voči navrhovateľovi.

9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pochybnosť o skutočnej výške dlhu
navrhovateľa resp. o správnosti započítavania jeho platieb, ktoré pravidelne uhrádzal, nebola založená

len na tvrdení navrhovateľa, ale bola osvedčená listinami založenými v spise. Len z vyúčtovaní za roky
2014, 2015 a 2016 je zrejmé, že zmluvné pokuty, na ktoré žalovaný započítaval platby navrhovateľa,
predstavovali podstatne vyššiu sumu než žalovaným uvádzaných 674,23 eur (vo vyúčtovaní za rok
2014 sú zmluvné pokuty spolu 982,03 eur, vo vyúčtovaní za rok 2015 je to 975,61 eur a vo vyúčtovaní
za rok 2016 sú zmluvné pokuty 1.563,64 eur). Žalovaný na úhradu väčšej časti týchto zmluvných

pokút započítal pravidelné platby navrhovateľa, preto tieto zmluvné pokuty nefigurujú v celkovej výške
aktuálneho dlhu navrhovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ všetky uvedené vyúčtovania
reklamoval (pričom reklamoval aj nesprávne započítanie jeho platieb na zmluvné pokuty), je potrebné,
aby sa súd zaoberal (v konaní vo veci samej) aj týmito okolnosťami (pričom súd môže okrem iného
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka znížiť). Takisto pokiaľ

ide o pohľadávku voči navrhovateľovi za škodu spôsobenú treťou osobou, je potrebné preskúmať, či
navrhovateľ za takto vzniknutú škodu voči žalovanému občianskoprávne zodpovedá. Vyhodnotenie
týchtoskutočnostínebolomožnéurobiťvkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia,pretoževyžaduje
rozsiahlejšie dokazovanie. Správne preto súd prvej inštancie súčasne s nariadením neodkladnéhoopatrenia uložil navrhovateľovi povinnosť začať žalobou konanie vo veci samej, v ktorom budú tieto
skutočnosti objasnené.

10. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnuté preukázanie tvrdených skutočností s
takou mierou istoty ako pre rozhodnutie vo veci samej (rozsudok), postačuje osvedčenie významných
skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo
navrhovateľaohrozené.Súdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,ženavrhovateľosvedčildôvodnosť
neodkladného opatrenia, najmä osvedčil pochybnosti o výške svojho dlhu voči žalovanému a o tom, či

tento dlh presahuje zákonnú hranicu 2 000 eur bez príslušenstva podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z. z. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil primeranosť (proporcionalitu) neodkladného opatrenia,
keďuviedol,žezásahdoprávanavrhovateľadražboubytu,vktorommábydlisko,vprípadenenariadenia
neodkladného opatrenia by bol podstatne závažnejší, než je zásah do práva žalovaného na rýchle
uspokojenie svojej pohľadávky predajom bytu, voči ktorému má zákonné záložné právo, keďže právo
na uspokojenie pohľadávky zostáva žalovanému zachované. Rozhodnutie, že žalovaný je povinný

zdržať sa výkonu záložného práva dražbou navrhovateľovho bytu, neznamená, že navrhovateľ nie
je povinný uhradiť svoj dlh voči žalovanému, samozrejme v rozsahu, ktorý je v súlade so zákonom.
Nariadeným neodkladným opatrením sa teda neprimeraným spôsobom nezasiahne do oprávnených
záujmov žalovaného.

11. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť.

12. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v konaní vo
veci samej (§ 262 ods. 1 CSP), prípadne - pokiaľ by navrhovateľ nepodal žalobu - v uznesení, ktorým

neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 3 CSP zruší.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).