Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/206/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707207903
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5707207903.19

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V. R., T.. XX. XX.
XXXX, H. K. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpeného HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina proti žalovanej Slovenskej republike konajúcej
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné
nám. 13, 813 11 Bratislava - Staré Mesto v konaní o náhradu škody v sume 42 400,17 € takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 11 876,13 € spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 3 643,83 € od 17. 02. 2007 do zaplatenia, všetko do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca je žalovanej povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 44 % vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou došlou 23. 02. 2007 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1 577
347, 45 Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 171 103 Sk od 17. 02. 2007 do
zaplatenia, 17,6 % ročne zo sumy 18 568 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia, 17,6 % ročne zo sumy 39
922 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia, 17,6 % ročne zo sumy 42 604 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia,
17,6 % ročne zo sumy 48 497 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia, 17,6 % ročne zo sumy 52 368 Sk

od 17. 02. 2007 do zaplatenia, 15,5 % ročne zo sumy 59 680 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia, 13
% ročne zo sumy 58 290 Sk od 17. 02. 2007 do zaplatenia a 12 % ročne zo sumy 49 981 Sk od 17.
02. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/542/1996, ktorú
žalobu podal dňa 25.07.1996 a ktorou sa domáhal náhrady škody na zdraví v sume 109 774 Sk (3
643,83 €), ktorá škoda mu bola spôsobená v dôsledku autohavárie pri plnení pracovných povinností

na služobnej ceste v zahraničí. Uvedený spor bol ukončený dňa 24.02.2005, a to vydaním rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2005. Týmto rozsudkom Okresný súd Žilina
zaviazal odporcu Žilinskú dopravnú a špedičnú spoločnosť, s.r.o., zaplatiť mu náhradu škody vo výške
17 958,34 € (541 013,- Sk) spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 1
445,06 € (43 534,- Sk). Keďže žalovaný si túto povinnosť voči nemu nesplnil, na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia svoje právo vymáhal prostredníctvom exekútorského úradu na základe

návrhu zo dňa 17.05.2005. Konajúci exekútor ho oboznámil s tým, že povinný nemá zriadený žiadny
účet v peňažnom ústave a nevlastní ani iné majetkové práva a cenné papiere. Z toho dôvodu jeho
právo priznané mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie je možné voči povinnému žiadnym zo
spôsobovuvedenýchvzákoneč.233/95Z.z.vymôcť.ĎalejpoukázalvtomtosmerenanálezÚstavného
súdu SR sp. zn. I.US 221/04 zo dňa 10.03.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
01.04.2005, v ktorom sa konštatovalo, že v čase od 22.09.1997 do 28.05.1998 a ďalej od 09.06.1998

do 08.10.2004 bol okresný súd nečinný, čím došlo k prieťahom v konaní, ktoré neboli spôsobené ani
zložitosťou veci a ani správaním sa účastníkov, ale postupom Okresného súdu Žilina. V zmysle platnejlegislatívy podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci Ministerstvu spravodlivosti SR. Táto žiadosť zo dňa 12.06.2006 spĺňala všetky
zákonné predpoklady a náležitosti. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 10.11.2006 mu oznámilo, že túto

jeho žiadosť predbežne prerokovalo, avšak jej nevyhovelo. Na základe tejto skutočnosti potom svoje
právouplatnilpodanímžalobynasúddňa23.02.2007,pričomokremužuvedenýchskutočnostípoukázal
na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, ktorú špecifikoval v
predmetnom návrhu. Uvedená škoda predstavuje 17 958,34 € (541 013,- Sk) istiny, úrok z omeškania
ku dňu 16.02.2007 vo výške 22 980,16 € (692 300,45 Sk), trovy právneho zastúpenia 1 445,06 € (43

534,- Sk) a 16,60 € (500,- Sk) trovy exekučného konania.

2. Žalovaný súdu dňa 07.01.2008 doručil svoje písomné stanovisko vo veci, v ktorom navrhol,
aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Takýto právny názor zaujal
po tom, čo nespochybňoval základné tvrdenia žalobcu, pokiaľ išlo o právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2005 a v súvislosti s týmto konaním nespochybňoval

ani závery Ústavného súdu SR, konštatované v náleze I.US 221/04 zo dňa 10.03.2005. Vychádzal
však z prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňom 01.07.2004. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi, t. j. zákonom č. 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sa zákon č. 514/2003 Z. z. na žalobcom
namietaný nesprávny úradný postup nevzťahuje, pretože k nesprávnemu úradnému postupu malo
dôjsť pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona, a preto je potrebné aplikovať na predmetný
návrh zákon č. 58/1969 Zb. Uvedený zákon však neupravoval pod nesprávnym úradným postupom

prieťahy v konaní. Z toho dôvodu nie je teda daný právny titul pre priznanie náhrady škody, ktorej
výšku žalobca v návrhu náležite nepreukázal. Okrem iného požaduje aj náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 9 958,18 € (300 000,- Sk), ktorá neprichádza do úvahy, pretože zákon č. 58/1969 Zb.
neupravuje ani náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobca nepreukázal
splnenie základných zákonných podmienok, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Toto sú podľa jeho názoru dôvody,
aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.04.2008, ktorým žalovaného zaviazal na
zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 1 277 347,45 Sk so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a

to z istiny 171 103,- Sk od 17.02.2007 do zaplatenia; so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a
to z istiny 18 568,- Sk od 17.02.2007 do zaplatenia; so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to
z istiny 39 922,- Sk od 17.02.2007 do zaplatenia; so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to z
istiny 42 604,- Sk od 17.02.2007 do zaplatenia; so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to z
istiny 48 497,- Sk od 17.02.2007, so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to z istiny 52 368,- Sk

od 17.02.2007 do zaplatenia, s 15,5 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to z istiny 59 680,- Sk od
17.02.2007dozaplatenia,s13%-nýmúrokomzomeškaniaročne,atozistiny58290,-Skod17.02.2007
do zaplatenia, s 12 %-ným úrokom z omeškania ročne, a to z istiny 49 981,- Sk od 17.02.2007 do
zaplatenia - všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v časti nemajetkovej ujmy
vo výške 300 000,- Sk žalobu žalobcu zamietol. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného Krajský

súd v Žiline dňa 28.10.2008 v konaní č. 8Co/221/2008 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu
žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalobca následne podal dovolanie. O predmetnom mimoriadnom
opravnom prostriedku Najvyšší súd SR rozhodol dňa 28.07.2010 uznesením, č. k. 1Cdo 107/2009-130,
v ktorom dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28.10.2008, sp. zn. 8Co/221/08, vo
výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, v časti o náhradu nemajetkovej

ujmy 9 958,18 Eur (300 000,- Sk) odmietol a vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že pokiaľ žalobcovi bola spôsobená škoda v
dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte za účinnosti zákona č.
58/1969 Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. bolo potrebné o

žalobcovom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa tohto zákona. Následne Krajský súd
v Žiline uznesením zo dňa 30.11.2010 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o majetkovej ujme a o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.Úlohu okresného súdu v ďalšom konaní špecifikoval ako skúmanie, či na strane žalobcu boli splnené
všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody.

4. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd rozhodol potom ďalším rozsudkom zo dňa 28.
09. 2011 č. k. 9C/206/2007 - 223, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukazujúc opätovne na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. súd dospel k presvedčeniu, že v prejednávanom prípade súdu
nebol predložený exekučný spis súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kadúcha sp. zn. Ex 551/2005 a
tento dôkaz žalobca ani nenavrhol, preto súd nemá preukázanú skutočnosť, že od roku 2005 je dlžník

spoločnosť Žilinská, dopravná a špedičná spoločnosť s.r.o. nemajetný. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, aby vznik samotnej škody preukázal. Keďže súd nemajetnosť spoločnosti Žilinská, dopravná
a špedičná spoločnosť s.r.o. nemal nejakým spôsobom preukázanú, žalobu žalobcu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku opätovne podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací,
svojim uznesením č. k. 8Co/452/2011-243 zo dňa 11. 05. 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátilnaďalšiekonanie.Vosvojomzrušujúcomuzneseníodvolacísúduviedol,žepopreskúmaníobsahu
spisu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, predovšetkým v tej časti, kde prvostupňovému
súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie predloženého dôkazu a síce, vyjadrenia súdneho exekútora JUDr.
Jozef Kadúcha, ktoré svedčí o nemajetnosti povinného. Odvolací súd narozdiel od prvostupňového
súdu bol toho názoru, že vzhľadom na kvalifikáciu a postavenie súdneho exekútora, je tento dostatočne

odborne zdatný na posúdenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Pokiaľ menovaný súdny exekútor
vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2005 a tiež zo dňa 22. 09. 2011 uviedol, že povinný je nemajetný,
z ktorého dôvodu aj neprichádza do úvahy prípadne uspokojenie pohľadávky žalobcu, bolo toto jeho
vyjadrenie dostatočne spôsobilé z dôvodov už uvedených na ustálenie okamihu vzniku nemajetnosti
povinného v exekučnom konaní. S tým, že vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu

nie je potrebné viazať na okamih vydania rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť dlžníka podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ale na vznik takej dôkaznej
situácie v exekučnom konaní, z ktorej vyplýva, že povinný nemá žiaden majetok, sa odvolací súd
stotožnil. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že doposiaľ bolo ustálené len to, že v konaní pod
sp. zn. 14C/542/1996, došlo k zbytočným prieťahom v konaní ako aj to, že v súčasnosti nie je

možné vzhľadom k nemajetnosti Žilinskej, dopravnej a špedičnej spoločnosti s.r.o. v konaní pod sp.
zn. 14C/542/1996 vystupujúcej v postavení žalovaného, uspokojenie pohľadávky žalobcu priznanej v
spomínanom konaní v celkovej sume 29 874,53 €, zostáva ale stále sporné, či by v prípade včasného
a riadneho skončenia konania pod sp. zn. 14C/542/1996 došlo k uspokojeniu oprávnených nárokov
žalobcu. Ak už prvostupňový súd nad rámec odôvodnenia uviedol, že z doposiaľ vykonaných dôkazov

mal preukázané, že hodnota majetku povinného bola v čase, kedy došlo k zbytočným prieťahom v
konaní, iba 3 101 €, a v dôsledku tejto skutočnosti, ak by aj konanie vedené na Okresnom súde Žilina
nevykazovalo prieťahy a skončilo by riadne, pohľadávka žalobcu by nemohla byť uspokojená v takom
rozsahu, v akom bola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina, ale len do výšky
pohľadávky, ktorú by bolo možné uspokojiť, teda do výšky 3 101 €, tak takýto záver odvolací súd

považoval za predčasný. Pokiaľ by sa ohľadne ceny predmetného autobusu tvrdenia účastníkov naďalej
rozchádzali bude potrebné určiť cenu motorového vozidla v čase rozhodnom prípadným znaleckým
dokazovaním, resp. odborným vyjadrením, pričom predtým však bude musieť byť spoľahlivo zistený
samotný stav motorového vozidla vzhľadom k námietkam žalobcu, že v bližšie neurčenom čase po 07.
11. 2000 došlo k znehodnoteniu autobusu trestnou činnosťou neznámeho páchateľa, až následkom

čoho bolo možné odpredať len jeho časť, konkrétne karosériu v hodnote 93 421 Sk. Teda úlohou
prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní ustáliť v akej výške v rozhodnom období pre posúdenie
nároku žalobcu bol majetok povinného, pričom zatiaľ prichádza v úvahu len autobus značky OASA
HD-12. Tiež sa bude musieť prvostupňový súd zaoberať ďalšími žalobcom uvádzanými skutočnosťami,
že dlžník okrem vlastníctva spomínaného motorového vozidla mal aj iné majetkové plnenia, z ktorých

sa prípadne mohol domôcť svojho nároku, ak by nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.

6. Súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 8Co/452/2011 zo dňa 11.05.2012 a opakovane súd vypočul účastníkov konania, doplnil
dokazovanie o spornej otázke, na ktorú poukázal aj odvolací súd, že je potrebné zisťovať, či v prípade

včasného a riadneho skočenia konania pod sp. zn. 14C/542/1996 vedeného na OS Žilina by došlo k
uspokojeniu oprávnených nárokov veriteľa - žalobcu. Ďalej uviedol odvolací súd, že je potrebné určiť
cenu motorového vozidla v čase rozhodnom, a to prípadným znaleckým dokazovaním alebo odborným
vyjadrením, pričom bude musieť byť spoľahlivo zistený samotný stav motorového vozidla vzhľadom knámietkam navrhovateľa, že v bližšie neurčenom čase po 07.11.2000 došlo k znehodnoteniu autobusu
trestnou činnosťou neznámeho páchateľa a až následkom čoho bolo potom možné odpredať tento
autobus, resp. len jeho časť, a to karosériu v hodnote 93 421,- Sk. Predmetom doplnenia dokazovania

teda bolo ustálenie, v akej výške v rozhodnom období pre posúdenie nároku žalobcu bol majetok
povinného. Taktiež súd zameral dokazovanie, či okrem spomínaného motorového vozidla mal dlžník
aj iné majetkové plnenia, z ktorých sa prípadne mohol uspokojiť nárok žalobcu za predpokladu, že by
nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní. Za tým účelom súd ustanovil a poveril znaleckú organizáciu
Experta, s.r.o., o ustálenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla tak, ako to je uvedené a popísané

v znaleckom posudku č. 35/2013, oboznámil sa s expertíznou správou Car Expert č. 3/61/2013 vo
veci výpočtu hodnoty vozidla OASA HD12, e. č.: F. XX-XX a stanovenie obvyklej ceny podnikateľského
prenájmu motorových vozidiel, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

7. Vzhľadom na predchádzajúce súdne rozhodnutia okresný súd konštatoval, že predmetom tohto
konania je tá časť nároku žalobcu, v ktorom požaduje od štátu náhradu majetkovej ujmy za nesprávny

úradný postup Okresného súdu Žilina, ktorý spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní, sp. zn.
14C/542/1996, a to v súvislosti a konštatovaní tejto skutočnosti Ústavným súdom SR v jeho náleze č.
I. ÚS 221/2004 zo dňa 10.03.2005, kedy došlo k oneskorenému vydaniu rozsudku, a v ktorom vznikla
žalobcovi pohľadávka voči spoločnosti Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s.r.o., v sume 541 013,-
Sk s príslušenstvom. Predmetnú pohľadávku žalobca vymáhal v exekučnom konaní vedenom súdnym

exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, sp. zn. Ex 551/2005, zatiaľ bezúspešne. Exekučné konanie do
vyhlásenia ďalšieho rozsudku prvostupňového súdu nebolo ukončené.

8. Po doplnení dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Žiline, súd dňa 09. 04. 2014 vydal
vo veci rozsudok č. k. 9C/206/2007-410, ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi

sumu 42 400,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia
zo sumy 5 679,58 €, 17,6 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 616,94 €, 17,6 % ročne od
17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 1 325,17 €, 17,6 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 1
414,19 €, 17,6 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 1 609,81 €, 17,6 % ročne od 17.02.2007
do zaplatenia zo sumy 1 738,30 €, 15,5 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 1 981,01 €, 13

% ročne od 17.02.2007 do zaplatenia zo sumy 1 934,87 € a 12 % ročne od 17.02.2007 do zaplatenia
zo sumy 1 659,07 €, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi súd priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Na základe odvolania, ktoré podal žalovaný bola vec znova prejednaná odvolacím Krajským súdom

v Žiline, ktorý svojim uznesením sp. zn. 6Co/708/2014 (č. l. 449 spisu) zo dňa 30. 04. 2015 rozsudok
Okresného súdu Martin č. k. 9C/206/2007-410 zo dňa 09. 04. 2014 znova zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

10. Vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd ako súd odvolací konštatoval, že doposiaľ zo všetkých

zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu bol spoľahlivo preukázaný len
prvý predpoklad, a to protiprávne konanie, a síce nesprávny úradný postup v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina sp. zn. 14C/542/1996. Vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach odvolací súd
zdôrazňoval, že pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody musia byť splnené súčasne všetky zákonné
predpoklady, čiže aj predpoklad príčinnej súvislosti a vzniku škody. Pretože vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach odvolací súd konštatoval, že je stále sporné, či by v prípade včasného a riadneho
skončenia konania na Okresnom súde Žilina došlo k uspokojeniu oprávnených nárokov veriteľa -
žalobcu. Okresný súd pri svojom poslednom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že ak by sa od
celkovej dĺžky súdneho konania vo veci 14C/542/1996 odrátal čas, kedy by boli v konaní prítomné
prieťahy, musel by konajúci súd rozhodnúť najneskôr do 03. 05. 1998. Z tejto skutočnosti potom

vyvodil záver, že nesprávny úradný postup v konaní bol jedinou/podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že pohľadávka žalobcu sa neuspokojila z majetku povinného, ktorý v tom čase s poukazom na
závery vyplývajúce z ďalšieho dokazovania nepochybne disponoval majetkom, z ktorého sa mohol
žalobca uspokojiť. V tomto smere odvolací súd považoval závery prvostupňového súdu za predčasné
a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo

svojich odvolacích námietkach správne argumentoval tým, že prvostupňový súd pri svojich úvahách
o skúmaní príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, neposúdil všetky
okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Konkrétne okresný súd neuviedol, či deň 03. 05.
1998 považuje aj za moment, kedy malo byť konanie skončené ale konštatuje, že ide o deň, kedymalo byť vydané rozhodnutie, čo však ešte nemusí byť deň, kedy malo byť aj právoplatne skončené.
Takáto úvaha súdu neuvažuje s prípadným odvolacím konaním resp. s námietkami povinného, teda
jeho procesným správaním. Úvaha súdu pritom musí byť pritom presvedčivá, logická a zodpovedajúca

záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v danom
prípade ešte nebola spoľahlivo preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou
ako protiprávnym následkom. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 11. 2003
sp. zn. 3Cdo 134/2003 zhodne uviedol, že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností

vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka
amožnostíuspokojeniapohľadávkyzjehomajetku.Inúmajetkovúhodnotumásúdompriznanépeňažné
plnenie, ktoré veriteľ môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči bonitnému dlžníkovi,
a inú hodnotu, ak dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný
alebo nemôže byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný
nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo

veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je
pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť,
pričom v danom prípade odvolateľ - žalovaný poukazoval na viaceré skutočnosti zodpovednosť za
škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. Okresnému súdu

preto uložil v ďalšom konaní opätovne zaoberať sa existenciou príčinnej súvislosti medzi preukázaným
nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou škodou a závery v tomto smere odôvodniť tak,
aby jeho rozhodnutie spĺňalo náležitosti zákonného rozhodnutia v zmysle vtedy platného ust. § 157 ods.
2 O. s. p.. Súčasne sa mal prvostupňový súd taktiež oboznámiť so spisom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 18Er/764/2005, z ktorého má vyplývať, že exekučné konanie voči povinnému už bolo zastavené

(na základe podnetu súdneho exekútora), ktorá skutočnosť je dôležitá z hľadiska ustálenia záveru o
nemajetnosti povinného. Ak tomu tak je, bude už bezpredmetné zoberať sa možným uspokojením
pohľadávky žalobcu do neskončeného exekučného konania, z ktorého stavu súdy doposiaľ vychádzali.
Za podstatné z hľadiska reálnej možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky odvolací súd tiež považuje
to,čivdanomprípadesivrozhodnomobdobínamajetokdlžníkaneuplatniliprávaďalšieosoby,zktorých

niektoré môžu mať prednostné pohľadávky. Tými skutočnosťami sa okresný súd pri svojom rozhodovaní
nezaoberal v dôsledku čoho tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci.

11. Po tomto zrušujúcom uznesení súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, z Okresného súdu
Žilina,mimoužpripojenéhospisu14C/542/1996,vyžiadalďalšiespisy,ktorébolivedenévočipovinnému

Žilinskej, dopravnej a špedičnej spoločnosti s.r.o. v rozhodnom období a oboznámil sa s ďalšími
listinami pripojenými do súdneho spisu, ktoré strany predložili, pričom prihliadal aj na výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Súd mal v zmysle vyššie citovaných ustanovení v konaní preukázané, že v konaní Okresného súdu
Žilina sp. zn. 14C/542/1996) došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré sa považujú za nesprávny
úradný postup. V tomto prípade Slovenská republika ako pasívne legitimovaný subjekt je za tieto
prieťahy zodpovedná, a to bez možnosti liberácie (ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť), pričom

v jej mene koná v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR.
Preto súd sústredil svoju pozornosť na skutočnosť, či došlo k vzniku škody na strane žalobcu; v tomto
smere je preto namieste otázka, preukázal žalobca vznik škody ako majetkovej ujmy.

17. Konanie vo veci 14C/542/1996 pred Okresným súdom Žilina začalo 25. 07. 1996 podaním žaloby
žalobcu na súd a rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. 04. 2005, a vykonateľnosť 04. 05. 2005, čo

je moment, keď žalobca mohol žiadať prvýkrát exekúciu vykonateľného rozsudku súdu, a teda mal v
rukách vykonateľný exekučný titul. Je zrejmé, že od podania žaloby do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku uplynulo 8 rokov a 277 dní. Keď ústavný súd vo svojom vyššie uvádzanom rozhodnutí uviedol,
že prieťahy trvali v období od 22. 09. 1997 do 28. 05. 1998, čiže 8 mesiacov a 6 dní, a potom v období
od 19. 06. 1998 do 8. 10. 2004, čiže celkovo 6 rokov, 3 mesiace a 19 dní, je zrejmé, že celková doba

prieťahov predstavovala 6 rokov, 11 mesiacov a 25 dní, že rozdiel medzi celkovou dobou trvania konania
14C/542/1996 od podania žaloby po právoplatnosť rozsudku, po odpočívaní doby prieťahov predstavuje
dobu 13 mesiacov a 252 dní, z čoho potom vyplýva, že v prípade bezprieťahového pokračovania v
konaní 14C/542/1996 za predpokladu, že by žalovaná Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť s.r.o.
Žilina, nepodala odvolanie, rozsudok prvostupňového Okresného súdu Žilina by mohol nadobudnúť

právoplatnosť dňa 04. 05. 1998. Je však otázne, či by sa žalovaný - Žilinská dopravná a špedičná
spoločnosť s.r.o. správala v máji 1998 tak, ako sa správala v apríli 2005, teda žeby sa proti rozsudku
neodvolala. Zo žaloby, ktorú žalobca podal v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 14C/542/1996
dňa 25. 07. 1996 je zrejmé, že žalobca pôvodne požadoval sumu 109 774 Sk spolu so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 17. 07. 1996 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Istinu požadoval ako

súčet nárokov na náhradu strany na zárobku počas PN v sume 17 172 Sk, stratu na zárobku po
skončení PN vo výške 40 176 Sk a ďalej vo výške 3 870 Sk, titulom bolestného požadoval priznať 9
000 Sk a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia celkovo požadoval priznať 67 500 Sk.
Žalovaný - bývalý zamestnávateľ žalobcu sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním, ktoré došlo 02. 09.
1996 a z neho bolo zrejmé, že návrh žalobcu neuznáva a nároky žalobcu, ktoré mali vzniknúť titulom

pracovného úrazu považuje za nedôvodné, pretože dopravná nehoda a pri nej vzniknutý úraz žalobcu,
podľa názoru zamestnávateľa žalobcu vznikol výlučne zavinením žalobcu, a to porušením vyhlášky o
pravidlách cestnej premávky. Až 12. 05. 2004 žalobca doručil na Okresný súd Žilina podanie z 11. 05.
2004, ktorým zmenil žalobu a žiadal priznať proti bývalému zamestnávateľovi a účastníkovi, ktorý na
jeho návrh pristúpil do konania - poisťovni Uniqua so sídlom v Bratislave, zaplatenie sumy 553,16 Sk

spoločne a nerozdielne s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 171 103 Sk od 17. 07. 1996 do
zaplatenia, 17,6 % zo sumy 18 568 Sk od 01. 01. 1997 do zaplatenia, 17,6 % zo sumy 39 922 Sk od 01.
01. 1998 do zaplatenia, 17,6 % zo sumy 42 604 Sk od 01. 01. 1999 do zaplatenia, 17,6 % zo sumy 48 497
Sk od 01. 01. 2000 do zaplatenia, 17,6 % zo sumy 52 368 Sk od 01. 01. 2001 do zaplatenia, 15,5 % zo
sumy 59 680 Sk od 01. 01. 2002 do zaplatenia, 13 % zo sumy 58 290 Sk od 01. 01. 2003 do zaplatenia,

12 % ročne zo sumy 49 981 Sk od 01. 01. 2004 do zaplatenia a 12 % ročne zo sumy 12 003 Sk od 11. 05.
2004 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Na ďalšom pojednávaní konanom pred Okresným súdom
Žilina 02. 12. 2004 bola táto zmena žaloby pripustená a žalovaná strana sa k nej vyjadrila podaním zo
dňa 17. 12. 2004, z ktorého vyplynulo, že so zmenenou žalobou nesúhlasí. Rozsudok vo veci samej,
zhodný s konštatovaním žalobcu v žalobe, bol potom vyhlásený na pojednávaní dňa 24. 02. 2005, bol

vypravený v rámci plynutia zákonnej 30-dňovej lehoty. Bývalý zamestnávateľ žalobcu sa voči nemu
neodvolal a ako súd konštatoval vyššie, nadobudol právoplatnosť 29. 04. 2005.

18. V rámci vykonávaného dokazovania bolo znaleckým posudkom znaleckej spoločnosti Experta s.r.o.
č. 35/2013 preukázané, že ku dňu 22. 09. 1997 vlastnil dlžník žalobcu autobus OASA 901 HD 12,

ktorého všeobecná hodnota s DPH predstavovala ku dňu 22. 09. 1997 (deň, ktorý ústavný súd vo svojom
rozhodnutí označil za deň začiatku prieťahov v konaní) 45 042,00 €.19. Žalobca poskytol expertíznu správu 3/61/2013 V.. R. D., C.., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
predmetného autobusu vo vlastníctve žalovaného, nepochybne v tomto období, na 1 204 356 Sk s DPH,
čo v prepočte predstavuje 39 977,30 €.

20. Z exekučného spisu exekútorského úradu JUDr. Juraja Frantu súdneho exekútora v Lučenci
Ex 162/00, z ktorého obsahom sa súd oboznámil, a ktorý spis pripojil, súd zistil, že exekúcia na
tomto exekútorskom úrade pod vyššie uvedenou spisovou značkou sa viedla v prospech oprávneného
Slovenskej konsolidačnej a.s. so sídlom v Bratislave proti Žilinskej, dopravnej a špedičnej spoločnosti

s.r.o. so sídlom v Žiline, čiže dlžníkovi žalobcu, a to na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 22Cb/584/1997 zo dňa 28. 06. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15.
05. 2000. Z tohto rozsudku bolo zrejmé, že dlžník žalobcu bol zaviazaný predchodcovi oprávneného
D. Ú.D. H. Z..G.. G. G. D. H., zaplatiť 2 702 416,68 Sk, spolu s 10 % úrokom zo sumy 750 000 Sk
od 01. 10. 1997 do 20. 10. 1997, 19,47 % úrok zo sumy 965 000 Sk od 20. 10. 1997 do zaplatenia a
19,47 % úrok zo sumy 750 000 Sk od 20. 10. 1997 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania v celkovej

výške 108 096 Sk. Žaloba v tejto právnej veci bola pôvodne podaná na Krajský súd v Banskej Bystrici
09. 01. 1997 a žalobca svoje nároky opieral o nároky z úverovej zmluvy zo dňa 08. 06. 1994. Touto
úverovou zmluvou bol bývalému zamestnávateľovi žalobcu poskytnutý úver v celkovej sume 3 300 000
Sk a z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaný - bývalý zamestnávateľ žalobcu, už k 01. 10.
1997 na splátkach úveru dlhoval sumu 965 000 Sk a následne bol v omeškaní s ďalšími splátkami.

Súčasťou tohto spisu je aj záložná zmluva č. 1/1994 uzavretá medzi D. Ú. H. ako záložným veriteľom a
Žilinskou, dopravnou a špedičnou spoločnosťou s.r.o. so sídlom v Žiline, teda bývalým zamestnávateľom
žalobcu, a predmetnom zmluvy bolo zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zaručenie úveru
poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 1/1994 vo výške 3 300 000 Sk, pričom záložca po dohode so
záložným veriteľom zriadil záložné právo na svoj majetok, a to práve vyššie uvedený autobus OASA

HD 12, rok výroby 1991, ktorého cena v čase uzavretia záložnej zmluvy, čiže 08. 06. 1994, mala byť
3 300 000 Sk.

21. Vyššie spomínaný rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý bol exekučným titulom v rámci
exekučného konania vedeného pred exekútorom JUDr. Jurajom Frantom, bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Obo/366/1999 zo dňa 30. 03. 2000, pričom z tohto
rozsudku, ktorý je tiež pripojený v exekučnom spise vyplýva, že proti prvostupňovému rozsudku
Krajského súdu v Žiline vyhlásenému dňa 28. 06. 1999 podal odvolanie žalovaný, čiže bývalý
zamestnávateľ žalobcu. Z tohto spisu tiež nepochybne vyplýva, že dlžník žalobcu, čiže jeho bývalý
zamestnávateľ bol vlastníkom označeného autobusu v nepoškodenom a prevádzky schopnom stave

najneskôr ku 07. 11. 2000, čo vyplýva zo zápisnice vyhotovenej JUDr. Jurajom Frantom, ktoré sú časťou
pripojeného exekučného spisu Ex 162/00. Samotná exekúcia začala podaním návrhu na vykonanie
exekúcie na exekútorský úrad JUDr. Juraja Frantu zo dňa 26. 05. 2000 a 23. 08. 2000 bolo exekútorovi
vydané poverenie na vykonanie exekúcie Okresným súdom Žilina.

22. Zo spisu 18Er/764/2005 súd zistil, že samotný žalobca na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa
Kaducha so sídlom v Žiline podal návrh na vykonanie exekúcie, konkrétne rozsudku Okresného súdu
Žilina sp. zn. 14C/542/1996 proti povinnému Žilinskej, dopravnej a špedičnej spoločnosti s.r.o. so sídlom
v Žiline, a to dňa 20. 05. 2005. Dňa 27. 06. 2005 exekútor požiadal Okresný súd Žilina o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a toto mu bolo vydané 29. 06. 2005. Dňa 28. 10. 2011 už exekútor

podal na Okresný súd Žilina návrh na zastavenie exekučného konania na návrh oprávneného zo dňa 07.
10. 2011, pretože oprávnený bol exekútorom informovaný, že povinná firma nevlastní žiadny nehnuteľný
majetok a hnuteľný majetok bol odpredaný v dražbe u iného exekútora, čiže firma nemá zriadený
žiaden účet v peňažnom ústave, nemá majetkovú účasť v iných obchodných spoločnostiach a nevlastní
žiadne cenné papiere. Následne bola táto exekúcia zastavená uznesením Okresného súdu Žilina sp.

zn. 18Er/764/2005 zo dňa 11. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08. 05. 2013.

23. V ďalších spisoch, ktoré si súd vyžiadal, bolo zistené, že v roku 1998 bývalý zamestnávateľ žalobcu
v procesnej pozícii oprávneného, čiže Žilinská, dopravná a špedičná spoločnosť s.r.o. viedla exekúciu
proti povinnej U. N. C. - G., R. XX, Ž. - G., ktorá exekúcia bola vedená na Okresnom súde Žilina pod

sp. zn. 0Er/1310/1998. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekútorský úrad JUDr Jozefa
Kaducha dňa 06. 05. 1998 a exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Žilina
zo dňa 21. 11. 1997 č. k. 1Rob/2126/1997, ktorým bol dlžník pôvodného zamestnávateľa žalobcu, čiže
povinný, zaviazaný k zaplateniu sumy 33 473 Sk v prospech oprávneného -bývalého zamestnávateľažalobcu. Táto exekúcia pravdepodobne skončila zastavením exekúcie, vzhľadom na skutočnosť, že
podľa návrhu na zastavenie exekučného konania, ktorý došiel Okresnému súdu Žilina dňa 05. 10. 2006
z exekútorského úradu povinný 27. 02. 2004 bol zrušený zánikom bez právneho nástupcu. V spise sa

uznesenie o zastavení exekúcie nenachádza.

24. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2046/2003 súd zistil, že pod touto spisovou značkou
sa viedla exekúcia, ktorú v pozícii oprávneného viedla X. F. C. Z. G. G. D. H. proti bývalému
zamestnávateľovi žalobcu o sumu 6 748 Sk, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný 25. 04.

2003, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Žilina 05. 06.
2003 a poverenie bolo udelené 14. 07. 2003. Exekučným titulom bol platobný výmer X. F. C. Z. na dlžné
poistné na zdravotné poistenie v sume 5 291 Sk a poplatok z omeškania vyčíslený za obdobie do 06. 05.
2000 v sume 1 457 Sk. Z platobného výmeru vyplynulo, že dlh na poistnom vznikol za obdobie mesiacov
septembra 1999 až decembra 1999, a za mesiac august 1999 bolo zaplatené v nesprávnej výške. Už 19.
11. 2003 však oprávnený doručil exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

UznesenímOkresnéhosúduŽilinasp.zn.18Er/2046/2003zodňa22.01.2004bolaexekúciazastavená,
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. 02. 2004.

25. Žalobca v rámci doplnenia dokazovania do spisu ešte pripojil prehľad o rýchlosti konania v
občianskoprávnych veciach v rokoch 1996 až 2005, ktorý si vyžiadal z oficiálnych štatistických prehľadov

o rýchlosti občianskoprávnych konaní, ktoré mu poskytol samotný žalovaný. Z týchto prehľadov
vyplynulo, že priemerná dĺžka konania do právoplatnosti rozhodnutia v sporoch o náhradu škody v
občianskoprávnych veciach pre rok 1996 predstavovala 8,82 mesiaca, v roku 1997 predstavovala 9,25
mesiaca, v roku 1998 predstavovala 11,27 mesiaca a v roku 1999 predstavovala 11,65 mesiaca, v roku
2000 predstavovala 13,24 mesiaca.

26. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 26Cbr/312/2014 zo dňa 07. 01. 2016, ktoré do spisu
pripojil žalovaný bolo zistené, že Okresný súd Žilina rozhodol o zrušení bývalého zamestnávateľa
žalobcu bez likvidácie a bývalý dlžník žalobcu bol ex offo vymazaný z Obchodného registra ku dňu 05.
03. 2016.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázaný tento skutkový stav veci:

28. Za predpokladu, že by konanie vyvolané žalobou žalobcu vedené pod sp. zn. 14C/542/1996 na
Okresnom súde Žilina bolo vedené bez prieťahov a za predpokladu, že by žalovaný, teda bývalý

zamestnávateľ žalobcu, nebol voči vyhlásenému rozsudku podal odvolanie s prihliadnutím na dobu
prieťahov v konaní, možno s vysokou pravdepodobnosťou ustáliť, že rozsudkom prvostupňového
Okresného súdu Žilina by nadobudol právoplatnosť 04. 05. 1998. Tento rozsudok by sa však týkal len
pôvodne uplatneného nároku žalobcu, ktorý pôvodne požadoval sumu vo výške 109 774 Sk spolu so
17,6 % úrokom z omeškania ročne od 17. 07. 1996 do zaplatenia a náhradu trov konania. Keďže žalobca

uplatnil ďalšie nároky vyplývajúce z jeho pracovného úrazu až v roku 2004, a to konkrétne 12. 05.
2004, keď doručil zmenenú žalobu, je vylúčené, aby mu celkovo požadovaná suma vo výške priznanej
konečným rozsudkom vo veci 14C/542/1996 (541 013 Sk) bola priznaná v roku 1998. Najneskôr
do konca roku 1998, podľa hlbokého vnútorného presvedčenia súdu vychádzajúceho z vykonaného
dokazovania, totiž mohlo byť ukončené konanie vo veci 14C/542/1996, pričom súd je toho názoru, že

do konca tohto roku mohlo byť ukončené aj prípadne odvolacie konanie. Súd vychádza zo štatistických
prehľadov o priemernej dobe konania podobného typu v rokoch 1997 a 1998.

29. S odstupom času je samozrejme nemožné ustáliť, kedy by konanie vo veci Okresného súdu Žilina
sp. zn. 14C/542/1996 skutočne skončilo v prípade, že by žalovaný bol podal odvolanie, takéto správanie

žalovaného je však možné predpokladať vzhľadom na skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania
žalovaný v roku 1998 a 1999 vykazoval aktívne správanie obchodnej spoločnosti, ktorá bránila svoje
práva, svoje pohľadávky a súčasne sa bránila aj v prípade sporov, ktoré vyvolali jej veritelia.

30. S prihliadnutím však, na žalobcom predložený prehľad o dĺžke súdnych konaní v občianskoprávnych

veciachonárokochnanáhraduškody,jemožnédôvodnepredpokladať,žebykonanieboloukončenédo
konca roku 1998, čiže dva roky a 5 mesiacov po jeho začatí, čo zodpovedá štatistickým údajom o dĺžke
podobných konaní (v roku 1998 z celkového počtu 3 282 vybavených vecí len 1/8-ina, (418 vecí trvalo
viac ako 2 roky). Už v tomto roku bývalý zamestnávateľ žalobcu mal vysoké dlhy, ktoré nakoniec bolidôvodom, pre ktorý voči nemu bola podaná žaloba na Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom konanie
bolo neskôr vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 22Cb/584/1997. Je zrejmé, že podanou
žalobou sa Všeobecná úverová banka a.s. so sídlom v Bratislave proti bývalému zamestnávateľovi

žalobcu domáhala celkovo zaplatenia sumy 2 702 416,68 Sk spolu s ďalším príslušenstvom. Z
odôvodneniarozsudkuKrajskéhosúduvŽiline,ktorýnadobudolprávoplatnosťaž15.05.2000jezrejmé,
že už v roku 1997 bol dlžník žalobcu a jeho bývalý zamestnávateľ v omeškaní so splácaním úveru.
Nemožnovšakobísťskutočnosť,žepredmetnýrozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.22Cb/584/1997,
aj keď konanie začalo už 09. 01. 1997, nadobudol právoplatnosť, po tom čo bol potvrdený Najvyšším

súdom Slovenskej republiky, až 15. 05. 2000. Vychádzajúc z predpokladu, že konanie pred Okresným
súdom Žilina, ktoré vyvolal žalobca proti svojmu bývalému zamestnávateľovi, mohlo byť aj v prípade
podaného odvolania zo strany zamestnávateľa žalobcu, ukončené do konca roku 1998 (v prípade, že
by v ňom nenastali prieťahy), je zrejmé, že ak by žalobca postupoval tak, ako postupoval pri vedený
exekúcie a totiž, že už s odstupom necelého mesiaca po tom, čo rozsudok Okresného súdu Žilina
nadobudol právoplatnosť, podal dňa 20. 05. 2005 návrh na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad

JUDr. Jozefa Kaducha, možno dôvodne predpokladať, že by exekúcia voči bývalému zamestnávateľovi
žalobcu začala už v januári 1999. V tomto období, podľa vykonaného dokazovania, na Okresnom súde
Žilina voči bývalému zamestnávateľovi žalobcu neboli vedené iné exekučné konania. X. F. C. Z. H. totiž
vyvolala exekúciu na uspokojenie svojej pohľadávky proti bývalému zamestnávateľovi žalobcu vo výške
6 748 Sk až v roku 2003 na Okresnom súde Žilina, čo konkrétne vyplynulo zo spisu Okresného súdu

Žilina sp. zn. 18Er/2046/2003 a naopak práve v tomto období, resp. ešte pred rokom 1999 v roku 1998 v
máji bývalý zamestnávateľ žalobcu viedol exekúciu proti U. N. C. - G., G. G. D. Ž. na vymoženie sumy 33
473 Sk s príslušenstvom, ktorá mu bola priznaná právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu
Žilina, čo vyplynulo zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. Er 1310/1998.

31. Nepochybne bolo preukázané, že ešte aj začiatkom roku 1999, a to konkrétne až do začiatku
novembra roku 2000 vlastnil dlžník žalobcu, jeho bývalý zamestnávateľ, vyššie označený autobus
v nepoškodenom a prevádzkyschopnom stave, ktorého cena bola znaleckým posudkom spoločnosti
Experta s.r.o. č. 35/2013 ku dňu 22. 09. 1997 určená na 45 042 Sk. Je nepravdepodobné, žeby
všeobecná hodnota tohto motorového vozidla v prípade, že by bolo spísané exekútorom v roku 1999

za predpokladu exekúcie vedenej tak, ako súd vyššie opísal, bola poklesla tak, žeby z predaja tohto
autobusu nebolo možné uspokojiť nárok žalobcu vo výške, v ktorej bol pôvodne uplatnený žalobou
podanou na Okresný súd Žilina v roku 1996 (3 643,83 €).

32. Súdu sa nejaví korektné uvažovať vo vzťahu k žalobcovi v intenciách názoru, či by vzhľadom

na obranné správanie pôvodného zamestnávateľa žalobcu, konanie pred Okresným súdom Žilina aj
v prípade bezprieťahovosti neskončilo v neskorších obdobiach, prípadne kedy by bolo možné reálne
pristúpiť k exekúcii a k spísaniu hnuteľných vecí povinného, ak by povinný, teda bývalý zamestnávateľ
žalobcu, podal proti exekúcii, resp. upovedomeniu o začatí exekúcie, námietky. Šlo by o špekulácie,
ktoré nemajú oporu v dokazovaní.

33. Po doplnení dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že sú splnené všetky predpoklady na
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom. Nesprávny
úradný postup bol jednoznačne konštatovaný vyššie uvádzaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Rovnako mal súd preukázaný i vznik škody na strane žalobcu, keď v dôsledku prieťahov v

konaní, ktoré bolo ukončené až v roku 2005, sa dlžník žalobcu dostal do situácie, že nevlastnil žiaden
majetok a žalobcovi priznaná pohľadávka sa stala úplne nevymožiteľnou. Podľa presvedčenia súdu,
vzhľadom na vykonané dokazovanie, vznik škody na strane žalobcu spôsobenej nevymožiteľnosťou
právoplatne priznanej pohľadávky je v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní pred Okresným
súdom Žilina.

34. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu a totiž
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/542/1996, vznikla škoda a
to výlučne v príčinnej súvislosti s týmito prieťahmi, ktoré je nutné považovať za nesprávny úradný
postup, avšak nie vo výške, ktorú žalobca žalobou uplatňoval. Nemožno totiž nechať bez povšimnutia,

že žalobca rozšíril svoju žalobu v spomínanom základnom konaní pred Okresným súdom Žilina, až v
roku 2004 a teda priznaná suma spolu vo výške 541 013 Sk, je sumou, ktorú žalobca mohol uplatňovať
práve „vďaka“ vzniknutým prieťahom. Keďže žalobca si počínal tak, ako si počínal, je nutné vychádzať
z úvahy, že ak by konanie sp. zn. 14C/542/1996 skončilo najneskôr do konca roku 1998 (s prihliadnutímna prípadné odvolanie žalovaného), tak do konca tohto roku žalobca uplatňoval len sumu 109 774 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. 07. 1996, ktorá pozostávala z nárokov, ktoré súd opísal vyššie a
táto suma mu bola v rámci sumy 541 013 Sk nakoniec aj priznaná, čo vyplýva jednak z výrokovej časti

tohto rozsudku ale aj z jeho odôvodnenia. Svoje ďalšie nároky v prípade, že by konanie pred Okresným
súdom Žilina skončilo bez prieťahov, teda nároky, ktoré žalobcovi postupne vznikali v ďalších rokoch až
do roku 2004, by musel potom žalobca uplatniť v inom súdnom konaní.

35. Naviac podľa presvedčenia súdu žalobcovi nič nebránilo, aby ďalšie nároky, ktoré uplatnil zmenou

žaloby v konaní pred Okresným súdom Žilina, uplatňoval samostatne podanou žalobou v inom konaní
vyvolanom pred príslušným súdom.

36. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

37. Žalobcovi bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina priznaná náhrada trov konania v
celkovej výške 43 534 Sk. Táto náhrada trov konania pozostáva z trov jeho právneho zastúpenia a je z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina zrejmé, že trovy konania reflektovali aj na zmenu žaloby
v roku 2004. V tomto prípade je však súd toho presvedčenia, že ak štát svojim nesprávnym úradným

postupom umožnil žalobcovi jeho procesné správanie v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/542/1996
je nutné, aby žalobcovi nahradil všetky trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli, pretože trovy právneho
zastúpenia žalobcu predstavujú priamu majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca bol totiž v
zmluvnom vzťahu so svojim právnym zástupcom a trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli predstavujú
jeho priamy dlh vo vzťahu k jeho právnemu zástupcovi - advokátovi. Preto výška škody, ktorá vznikla

žalobcovi vynaložením trov právneho zastúpenia, zodpovedá sume 43 534 Sk, teda sume, ku ktorej bol
bývalý zamestnávateľ žalobcu zaviazaný, aby ju žalobcovi nahradil, pričom platobným miestom bol účet
právneho zástupcu žalobcu.

38. Celkovú výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla podľa vyššie uvádzaných úvah súdu je potom možné

ustáliť ako sumu, ktorá pozostáva zo sumy 109 774 Sk, čo je suma uplatňovaná pôvodne podanou
žalobou dňa 25. 07. 1996 na Okresnom súde Žilina, čo v prepočte predstavuje sumu 3 643,83 € (táto
suma bola priznaná v rámci sumy 541 013 Sk rozsudkom Okresného súdu Žilina), ďalej z vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 17,6 % z tejto sumy od 17. 07. 1996 do 16. 02. 2007, keď bola spísaná
žaloba vo veci 9C/206/2007, čo predstavuje spolu sumu 6 787,24 € (za 10 rokov a 7 mesiacov), ďalej

pozostáva zo sumy 1 445,06 €, ktorá zodpovedá v prepočte sume 43 534 Sk, ktorá bola žalobcovi
priznaná titulom náhrady trov konania pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 14C/542/1996.

39. Za škodu, a to skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla, súd však nepovažuje škodu vzniknutú
zaplatením kolkovej známky v exekučnom konaní vedenom na návrh žalobcu pod sp. zn. 18Er/764/2005

na Okresnom súde Žilina, nakoľko takýto náklad by žalobcovi musel vzniknúť aj v prípade úspešne
vedenej exekúcie, resp. v prípade exekúcie, ktorá by bola nakoniec zastavená, napr. z iného dôvodu
než pre nemajetnosť povinného. Podľa presvedčenia súdu ust. § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. takéto
náklady pod náhradu škody nezahŕňa a podľa presvedčenia súdu tieto náklady žalobcovi nevznikli v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina.

40. Spolu potom škoda, ktorá vznikla žalobcovi predstavuje na istine spolu sumu 11 876,13 €, pričom
je súd tohto názoru, že žalobcovi prislúcha aj príslušenstvo k sume 3 643,83 €, čiže úroky z omeškania
priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina vo výške 17,6 %, ktoré potom žalobca ďalej
v pôvodne podanej žalobe vo veci 9C/206/2007 požadoval ďalej priznať od 17. 02. 2007 do zaplatenia.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že súd len v takomto rozsahu považoval nárok žalobcu na náhradu škody
za dôvodný, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Žalobca bol úspešný v rozsahu 28 %

celkovo uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 72 % celkovo uplatneného nároku na istinu a práve
v tomto rozsahu bola proti nemu úspešná žalovaná. Čistý úspech žalovanej predstavuje rozdiel medzi
jej úspechom (72 %) a neúspechom (28 %), a predstavuje celkovo 44 % celkovo uplatneného nároku,preto súd žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 % celkovo účelne vynaložených
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.