Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/716/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705210674
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7705210674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: H. Q., K.. XX. XX. XXXX, O. B. Ž. Č..
XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom so sídlom v Michalovciach, S. Chalupku
č. 18, proti žalovaným: 1. H. O., K.. XX. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Vierou Rajzákovou,
advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov č. 82, X. B. E., K.. XX. X. XXXX, O. B.
Q. Č.. XX, X. Q. O., K.. XX. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. Q., K.. XX. X. XXXX, O. B. Q. Č.. XX, X. V. O.,
K.. X. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. O., K.. XX. X. XXXX,
O. B. Ž. Č.. XX, Ž. B. X. - X. Y. G. Ž. B. X. Y., o zaplatenie 1.009,10 eur s prísl., o odvolaní žalovaných

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. 6. 2015 č.k. 12C/173/2005-317 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovaným v 1. - 7. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu po 144,16 eur so 6 %
úrokom z omeškania od 6. 5. 2005 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku 50,45 eur, trov právneho zastúpenia 797,02 eur, ktoré uložil povinnosť žalovaným v 1. - 7. rade

zaplatiť spoločne a nerozdielne a trovy konania vo výške 68,64 eur, ktoré uložil zaplatiť každému zo
žalovaných v 1. - 7. rade, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného
(Koloman Balog) k povinnosti zaplatiť mu 30.400,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1. 1. 2005
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdení žalobcu išlo o sumu, ktorú vyplatila

pôvodne žalovanému poisťovňa Wűstenrot na základe poistnej udalosti z dôvodu dopravnej nehody
titulom škody spôsobenej na motorovom vozidle Š. E. v decembri 2004. V tom čase síce vozidlo bolo
vedené v evidencii na dopravnom inšpektoráte na mene žalovaného, avšak predmetné vozidlo žalobca
od žalovaného už kúpil skôr na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, ktoré sa po zaplatení kúpnej
ceny a odovzdaní predmetu kúpy stalo vlastníctvom žalobcu.

3.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanímalzanepochybné,žedňa25.6.2004žalobcazakúpil

motorové vozidlo od pôvodne žalovaného S. O.. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 33.000.- Sk a v
uvedený deň bolo zároveň vozidlo odovzdané žalobcovi synom pôvodne žalovaného S. O. - H. O., ktorý
bol pôvodne žalovaným splnomocnený k predaju vozidla. K zmene v evidencii držiteľov motorových
vozidiel do 7. 7. 2004 nedošlo. Tohto dňa mal žalobca dopravnú nehodu, následkom ktorej došlok poškodeniu motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol vinníkom nehody, poisťovňa
Wűstenrot zo zákonného poistenia prevádzky motorových vozidiel vyplatila poistné v decembri 2004
žalovanému S. O., napriek tomu, že v tom čase žalobca bol vlastníkom a skutočným držiteľom tohto

motorového vozidla. Skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny 33.000.- Sk
došlo dňa 25. 6. 2004 vyplynula z výpovede žalobcu, svedka X. Q. Q.., Q. Z., S. O., zo zmluvy o
pôžičke, potvrdenia o vyplatení pôžičky 33.000.- Sk, zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky J. Q. W.. a
vyjadrenia Q. Z.Ľ.. Tieto dôkazy podľa názoru súdu prvej inštancie do seba logicky zapadajú. Samotný
žalobca, aj X. Q. Q.. ako svedok podrobne popísali proces kúpy vozidla vrátane vyplatenia kúpnej ceny

v tisíckorunáčkach, ako aj odovzdanie vozidla dňa XX. X. XXXX H. O.. Svedok Q. Z. vo svojom liste
označenom ako „vyjadrenie“ z 18. 4. 2006, ale aj vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že ako svedok
sa zúčastnil nielen kúpy predmetného vozidla dňa XX. X. XXXX, ale aj stretnutia XX. X. XXXX večer, kde
sa podrobne dojednali podmienky kúpnopredajnej zmluvy. Aj svedecká výpoveď S. O. preukázala, že
dňa 24. 6. 2004 došlo k stretnutiu žalobcu a Q. Z. W. H. O. ohľadom kúpy motorového vozidla. To, že k
uzavretiu zmluvy v uvedený deň došlo potvrdzuje aj uzavretá zmluva o pôžičke S. O. s VÚB Michalovce

tesnepredkúpouvozidlaavyplateniesumy34.000,-SktitulompôžičkyS.O..AjzvýpovedesvedkaX.Q.
W.. vyplynul účel poskytnutej flexipôžičky na opravu havarovaného vozidla. Listinné dôkazy, potvrdenie
dopravného inšpektorátu o vykonaní zmeny držiteľa v evidencii motorového vozidla zo dňa X. X. XXXX
na meno X.J. Q. a potvrdenie poisťovne Wűstenrot o poukázaní poistného plnenia 1.009,10 eur na meno
S. O. dňa 3. 12. 2004 podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne preukazujú nielen pravdivosť

výpovedežalobcu,aleajvypočutýchsvedkov.Jezrejmé,že„kprepisu“vozidladošloaž2.2.2005,avšak
na meno X.Ú. Q., K.. X. X. XXXX z dôvodov, že žalobca sa bál o stratu podpory v nezamestnanosti.

4. Samotný žalovaný potvrdil svojou výpoveďou tú právne významnú skutočnosť, že svojho syna
splnomocnil k predaju vozidla, ktorého bol vlastníkom a evidovaným držiteľom na dopravnom

inšpektoráte. Pokiaľ svedok H. O. tvrdil, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo a tá bola dojednaná vo
výške 35.000.- Sk, a že uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že vozidlo bolo v deň dopravnej
nehody poskytnuté žalobcovi na skúšobnú jazdu, jeho výpoveď vyvrátili výpovede žalobcu, svedkyne S.
O., X. Q. Q.. U. B. Q. Z., z ktorých je zrejmé, že vozidlo takmer 2 týždne od kúpy do dopravnej nehody
užíval žalobca. Je preto nelogické, aby bez iného zmluvného záväzku žalovaný prostredníctvom svojho

syna pripustil, že by žalobca tak dlhú dobu užíval motorové vozidlo bez vyplatenia kúpnej ceny.

5. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že spisový materiál poisťovne Wűstenrot a.s. ohľadom danej
škodovej udalosti neobsahuje žiaden taký dôkaz, ktorý by zmenil zistený skutkový stav zo strany súdu
prvejinštancie.PrávnevýznamnýmjeobsahProtokoluonehodevcestnejpremávkezo7.7.2004,podľa

ktorého vodička I. zavinila dopravnú nehodu a na vozidle S. O. zn. Š. E., ktorý riadil žalobca spôsobila
škodu cca 35.000,- Sk. Súd prvej inštancie tiež vyzdvihol, že právne významnou skutočnosťou zistenou
z obsahu trestného spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ SR Michalovce sp. zn. ČVS:ORP39/1/
OSV-MI-2005 je výpoveď S. O. ako svedka, ktorý vypovedal, že s vozidlom Š. E. jazdil do augusta
2004, kedy ho predal kupujúcemu X. Q.. Uviedol, že zmluvu o predaji a kúpe vozidla nenapísali žiadnu,

ale auto predal za 33.000,- Sk, pričom spoločne mali ísť auto prepísať na políciu. Od leta k prepisu
nedošlo, lebo auto nebolo v takom stave, že by ho X. Q. prihlásil, preto sa dohodli, že prepis vozidla
urobiakoncomroka2004,resp.začiatkomroka2005,kedyX.Q.budemaťpeniaze.Obdobnevypovedal
aj svedok X. Q. - otec žalobcu. Aj z týchto zistených skutočností je podľa názoru súdu prvej inštancie
nepochybné, že kúpna cena osobného vozidla Š. E. bola dohodnutá vo výške 33.000,- Sk a tá bola

vyplatená ešte pred „prepisom“ motorového vozidla. Predávajúcim a vlastníkom motorového vozidla
bol S. O., ktorý k odpredaju splnomocnil svojho syna - H. O.. To, že v svedeckých výpovediach na
policajnom orgáne X. Q., otec žalobcu a S. O. vypovedali, že k predaju vozidla malo dôjsť v auguste 2004
a nie v júni 2004 je nepresnosťou a nie natoľko podstatnou skutočnosťou, ktorá by tento právny úkon
spochybnila. Vo svojej výpovedi totiž sám predávajúci (S. O.) tvrdil, že do predaja (august 2004) ho mal

užívať on a po predaji kupujúci. Koloman Balog potvrdil aj výšku kúpnej ceny 33.000,- Sk, ktorú po začatí
občianskeho súdneho konania popieral. Skutočnosť, že ako kupujúci vystupuje X. Q. - otec žalovaného,
zapadá do výpovede žalobcu o tom, že pred „predpisom“ vozidla na polícii sa so žalovaným dohodol,
aby vozidlo bolo evidované na jeho otca, keďže on môže stratiť nárok na podporu. Aj tieto skutočnosti
zapadajú už k zistenému skutkovému stavu, ktorý bol preukázaný i flexipôžičkou na kúpu vozidla z

21. 6. 2004 vo výške 35.000,- Sk na meno družky žalobcu a neskoršou pôžičkou vo výške 25.000,-
Sk na opravu vozidla. Všetky tieto zistené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie vyvracajú
obranu žalovaných o tom, že žalobca v čase dopravnej nehody 7. 7. 2004 odovzdal vozidlo S. O. na
skúšobnú jazdu a kúpna cena mala byť vyplatená, že kúpna cena mala byť 35.000,- Sk a tá vyplatenánebola. Pokiaľ sa žalovaní bránili zvyklosťami pri predaji motorového vozidla k tomu uviedol, že žalovaní
nevysvetlili, prečo žalobca mal vykonávať skúšobnú jazdu sám, bez prítomnosti žalovaného v 1. rade po
predchádzajúcom odovzdaní kľúčov a „malého“ technického preukazu od vozidla. Zo žiadneho dôkazu

nevyplýva, aby S. O. dňa 5. 1. 2005 mal také vážne zdravotné problémy, ako popisujú žalovaní -
nedoslýchavosť s vysokým krvným tlakom a invaliditu. Neobstála ani námietka premlčania vznesená
žalovanými, keďže právo uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo žalobcovi vzniknúť najskôr
momentom vyplatenia poistného plnenia 3. 12. 2004. Žaloba bola podaná na súd dňa 26. 7. 2004, teda
počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

6. Po smrti pôvodne žalovaného S. O. v priebehu konania dňa 9. 7. 2011 na strane žalovaných vstúpili
jeho dedičia - žalovaní v 1. - 7. rade, ktorí nadobudli dedičstvo po poručiteľovi v rovnakom podiele 1/7 v
pomere k dedičstvu. Hodnota dedičstva ku dňu smrti poručiteľa predstavovala 2.750 eur a na každého
zo žalovaných tak pripadol podiel z dedičstva vo výške 392,86 eur. Ide o sumu nepochybne vyššiu

ako súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi, preto títo zodpovedajú za pohľadávku ich poručiteľa v
priznanej sume.

7.Vykonanýmdokazovanímbolosúdomprvejinštanciezistené,žepokiaľzostranypoisťovneWűstenrot
a.s. došlo k vyplateniu sumy 30.400,- Sk pôvodne žalovanému, stalo sa tak napriek tomu, že skutočným

vlastníkom a oprávneným držiteľom tohto vozidla nebol. Ide o sumu, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi,
aby ňou pokryl náklad škody na vozidle vzniknutý dopravnou nehodou zo dňa 7. 7. 2004. Možno teda
podľa názoru súdu prvej inštancie uzavrieť, že pôvodne žalovaný sa prijatím sumy bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a právnych nástupcov žalovaného zaviazal k plneniu
žalobcovi tak, ako vyplýva z vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania, a to od 6. 5. 2005, teda deň nasledujúci po uplynutí
7-ich dní od doručenia výzvy, ktorou právny zástupca žalobcu vyzval pôvodne žalovaného k zaplateniu
uplatnenej sumy. Uplatnený úrok z omeškania za obdobie od 1. 1. 2005 do 5. 6. 2005 bol zo strany súdu
prvej inštancie z týchto dôvodov zamietnutý.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobca mal v konaní len nepatrný
neúspech týkajúci sa nepriznaného úroku z omeškania za obdobie od 1. 1. 2005 do 5. 6. 2005, bola mu
priznaná plná náhrada trov konania. Tie pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške
50,45 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 797,02 eur, ktoré zaviazal žalovaných v 1. - 7. rade

zaplatiť spoločne a nerozdielne. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 11 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, spísanie žaloby, 7 x účasť na pojednávaní
- 9. 3. 2006, 4. 4. 2006, 4. 5. 2006, 25. 5. 2006, 25. 2. 2010, 18. 2. 2014 a 10. 3. 2015) v hodnote 1
úkonu 61,41 eur a za 1 účasť na odročenom pojednávaní 4. 2. 2010 vo výške 15,35 eur. Tiež priznal
režijný paušál 3 x 150,- Sk, 4 x 164,- Sk, 2 x 7,21 eur, 1 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur. Rozhodol, že po

zmene žaloby má žalobca nárok na 4 úkony právnej služby (4 x účasť na pojednávaní - 28. 4. 2015, 19.
5. 2015, 26. 5. 2015, 2. 6. 2015) v hodnote 1 úkonu 8,77 eur a režijný paušál 4x8,39 eur, ktoré zaviazal
uhradiť každého zo žalovaných, čo predstavuje 68,64 eur.

10. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v

1. rade, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol,
aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Podľa názoru odvolateľa dokazovaním bolo preukázané, že v obci Ž. a okolí ide pri týchto typoch
motorových vozidiel o bežný postup pri kúpe osobného motorového vozidla, keď pôvodne žalovaný S. O.
vozidlo odovzdal H. Q. z dôvodu, že mal záujem predať motorové vozidlo, toto odovzdal predávajúcemu

H. Q., aby ho obhliadol a otestoval skúšobnou jazdou. Kúpna cena toho času nebola vyplatená. Za
účelom skúšobnej jazdy bol odovzdaný žalobcovi aj malý technický preukaz s tým, že po otestovaní
vozidla H. Q. dôjde k vyplateniu kúpnej ceny a prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte a že súčasne
sa žalobcovi odovzdá aj veľký technický preukaz. Táto situácia je nielen že obvyklou, ale v posudzovanej
veci bola od začiatku súdneho konania aj preukázaná výsluchmi účastníkov konania, oboznámením

sa správy ORPZ v Michalovciach, písomnou správou z poisťovne Wűstenrot a ďalšími podpornými
dôkazmi. Žalovaný preukázal, že je to práve žalobca, ktorý mal záujem bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalovaného a uvedené skutočnosti to zjavne potvrdzujú. Pôvodne žalovanému vznikla škoda, nakoľko
nemal vyplatenú kúpnu cenu 33.000,- Sk, preto logickým postupom sa dohodol so žalobcom, že vrakostane vo dvore rodinného domu žalobcu a žalovaný kúpnu cenu kompenzuje poistným plnením z
poistnej udalosti, čo sa aj stalo. Poukázal tiež na to, že žalobca sa pokúšal zmeniť čísla na agregáte
predmetného vozidla, k tomu si mal dokúpiť aj náhradné diely a použiť ŠPZ žalovaného, následne auto

natrel inou farbou a takto sa dostavil až po 6 mesiacoch na OR PZ DI v Michalovciach na prepis vozidla
s ŠPZ číslom, ktoré bolo v minulosti pridelené havarovanému vozidlu. Polícia tento zásah do agregátu
zistila, preto bol nebohý žalovaný vypočúvaný na OR PZ v Michalovciach, avšak žiadne protiprávne
konanie polícia nezistila. Poukázal tiež na to, že hodnota dedičstva v aktívach bola určená sumou 2.750
eur a hodnota pasív 8.364,55 eur a suma uplatnená žalobcom v tomto konaní nebola prihlásená do

dedičského konania. Opätovne poukázal na to, že nárok žalobcu je premlčaný, keď od roku 2005 nebolo
preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného tak, ako má na mysli § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Namietal aj pasívnu legitimáciu právnych nástupcov žalovaného, keďže títo zodpovedajú za
poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva.

11. Voči rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti podali odvolanie aj žalovaní v 2. až 7. rade podľa jeho

obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. Uplatnili trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukázali
na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu písomný dôkaz o tom, že uhradil
kúpnu cenu za predmetné vozidlo pred dopravnou nehodou. Svedok Q. Z. je švagrom žalobcu a svedok
X. Q. je bratom žalobcu. Sú to preto nedôveryhodní svedkovia, ktorí potvrdili odovzdanie kúpnej ceny

33.000,- Sk. Ani písomný dôkaz - doklad o pôžičke Kataríny Balogovej nepotvrdzuje zaplatenie kúpnej
ceny, nakoľko tam nesedia dátumy. Žalovaní poukázali na to, že plnenie poisťovne z nehody malo
kompenzovať zaplatenie kúpnej ceny. Nehoda sa stala v deň predaja a malý technický preukaz mal
žalovaný, aby mohol urobiť skúšobnú jazdu a toho dňa havaroval. Kúpna cena nebola však zaplatená.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené cestou jeho právneho
zástupcu dňa 30. 9. 2015.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"C.s.p.") v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

14. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania vecne správny,
preto ho odvolací súd v zmysle ut. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Odvolaním bol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania, preto (len)
tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok v zamietavej časti nebol odvolaním
napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. 12. 2016 o 09.20 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
30. 11. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

17. Žalovaní podľa obsahu odvolania namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a

h/ C.s.p. (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) teda, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil aj právnym

názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 5. 2011 č.k.
6Co/154/2010-146, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p). Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalovaní pritom

uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite
a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej, pričom správne posúdil aj námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovaných, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnu
napadnutého rozsudku.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym
záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa stal
vlastníkom predmetného motorového vozidla dňa 25. 6. 2004 po tom, ako na základe ústne dohodnutej

kúpnej zmluvy so splnomocneným zástupcom pôvodne žalovaného S. O. - H. O. došlo k odovzdaniu
tohto motorového vozidla žalobcovi. Zároveň v konaní bolo preukázané, že v ten deň zo strany
žalobcu bola pôvodne žalovanému S. O. vyplatená kúpna cena vo výške 33.000,- Sk cestou jeho
splnomocneného zástupcu H. O..

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

24. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

25. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení prevzatím motorového vozidla žalobcom od pôvodne
žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníctva tohto motorového vozidla z pôvodne

žalovaného na žalobcu. Týmto momentom sa vlastníkom predmetného motorového vozidla stal žalobca,
a to bez ohľadu to, že na príslušnom dopravnom inšpektoráte došlo k zmene držiteľa osobného
motorového vozidla až dňa 2. 2. 2005 z S. O. na X. Q.. Ide totiž len o evidenčný záznam, ktorý nemá
žiadneprávnynásledkyvovzťahuknadobudnutiuvlastníctvakmotorovémuvozidlu.Rovnakotakžiadne
právne následky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva nemá ani zaplatenie samotnej kúpnej ceny, ako

sa mylne domnievajú odvolatelia, pokiaľ v odvolaní poukazujú na tú skutočnosť, že k uhradeniu kúpnej
ceny zo strany žalobcu v deň odovzdania motorového vozidla nedošlo. Ani zaplatenie kúpnej ceny totiž
nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k hnuteľnej veci.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že dôkazy pred ním

vykonané preukazujú tú skutočnosť, že k prevodu vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu z
právneho predchodcu žalovaných S. O. na žalobcu došlo dňom 25. 6. 2004, teda po uzavretí kúpnej
zmluvy a odovzdaní predmetného motorového vozidla žalobcovi zo strany S. O., a to cestou jeho
splnomocnenéhozástupcuH.O..Dôkazy,naktorépoukázalsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,
a to každý jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že k prevodu vlastníckeho práva

na žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu došlo dňom 25. 6. 2004. Zhodnotením vykonaných
dôkazov, ktoré podrobne popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa odvolací súd stotožňuje
a ani odvolacie námietky žalovaných v tomto smere nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v ich
prospech.

27.PokiaľžalovanípoukazujúnanevierohodnosťvýpovedísvedkovQ.Z.asvedkaX.J.Q.,nietžiadneho
rozumného dôvodu obsah týchto svedeckých výpovedí vyhodnotiť ako nevierohodné.

28. Posudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivých dôkazov sa deje ich zhodnotením jednotlivo a
v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti, či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým

súd dospeje, nepredstavujú akt ľubovôle súdu a nie sú ani vecou osobného dojmu, či všeobecnej
úvahy. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej výpovede je výsledkom
logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho
sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej prejednávanej veci, napr. aj z osobného vzťahusvedka k veci alebo osobám zúčastneným na konaní vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom a pod.
Pri hodnotení dôkazov svedeckou výpoveďou je významné aj to, ako sa táto výpoveď odchyľuje od
tvrdenia účastníkov, či ide o jediný dôkazný prostriedok, ktorý potvrdzuje tvrdenie jedného z účastníkov.

Vierohodnosť svedeckej výpovede jednoznačne ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k účastníkom
konania.

29.Jezrejmé,žesvedkoviaX.Q.U.Q.Z.súvurčitomrodinnompomerekžalobcovi,avšaktátosamotná
skutočnosť sama osebe nemôže spochybniť vierohodnosť týchto svedkov za situácie, pokiaľ žiaden z

dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie takémuto záveru nenasvedčuje. Svedkovia popísali
skutkové okolnosti tak, ako ich vnímali vlastnými zmyslami, pričom o pravdivosti týchto svedeckých
výpovedí nevznikli v konaní žiadne pochybnosti. Preto len zo samotnej skutočnosti, že svedkovia majú
určitý osobný pomer k žalobcovi, nemožno vyvodiť záver o nevierohodnosti svedeckých výpovedí týchto
svedkov. Odvolacie námietky žalovaných v tomto smere zostali len v hypotetickej rovine bez toho, aby
poukázali na konkrétne dôvody, o ktoré by odvolanie v tomto smere opreli.

30. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

31. Vyššie citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,

t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovací výsledkom vykonaného dokazovania.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal, že dňom 25. 6. 2004 sa stal vlastníkom
predmetného motorového vozidla a rovnako preukázal, že právny predchodca žalovaných sa na jeho
úkor obohatil, pokiaľ prijal plnenie vo výške 1.009,10 eur od Wűstenrot poisťovne a.s. titulom poistného

plnenia.

32. Neobstoja odvolacie námietky žalovaných týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia námietky
premlčania zo strany súdu prvej inštancie, keďže samotná tá skutočnosť, že súdny spor sa vedie odo
dňa 26. 7. 2005 nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby.

33. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. V zmysle vyššie cit. ust. § 112 Občianskeho zákonníka totiž dňom podania žaloby došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby.

35. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o danosti pasívnej legitimácie na

strane žalovaných z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny.

37.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak,
že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).