Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714010690
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714010690.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obvinenému K. H. pre zločin
podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn.
4T/194/2014 zo dňa 21. 4. 2015 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a okresnému súdu u k l a d
á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce napadnutým uznesením sp. zn. 4T/194/2014 zo dňa 21. 4. 2015 podľa §
241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce a vrátil vec
prokurátorovi z dôvodu závažných procesných chýb.

Proti tomuto rozsudku podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že príkaz
Okresného súdu Košice I bol vydaný zákonným spôsobom, keďže mu predchádzal návrh prokurátora a
spĺňal všetky potrebné náležitosti. Odôvodnenosť vydania príkazu podľa § 116 ods. 1, 2 Tr. por. vyplývala
predovšetkým zo zabezpečených dôkazov, ktoré sa v čase jeho vydania vo vyšetrovacom spise
nachádzali. Vyjadril názor, že súd v trestnom konaní nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť právoplatného
rozhodnutia vydaného iným súdom v zmysle posudzovania kvality jeho odôvodnenia ako obsahovej
náležitosti takéhoto príkazu o to viac, ak je to súd rovnakého stupňa. Takýto záver môže vysloviť len
Ústavný súd SR. Sporný príkaz nebol vyhlásený ako nezákonný Ústavným súdom Slovenskej republiky
na základe ústavnej sťažnosti obvineného, pričom doposiaľ takáto sťažnosť v súvislosti s touto trestnou
vecou pojednávaná nebola. Obvinený príkaz nespochybnil v žiadnom štádiu trestného konania. Uviedol,
že nepriama analógia o nezákonnosti príkazu súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v inej trestnej
veci ako v tej, ktorej sa príkazy napádané na všeobecnom súde týkajú, nemôže byť aplikovaná. V
opačnom prípade by potom súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by
vyhodnocovať jeho zákonnosť podľa jeho kvality a prípadne potom na takéto rozhodnutie neprihliadal
po vyhodnotení jeho kvalitatívnej nedostatočnosti, čo je zásadne v rozpore s § 7 ods. 1 Tr. por. Zároveň
tiež poukázal na to, že prokurátor nemá zákonnú možnosť skúmať rozhodnutie súdu, ktoré je vydané
sudcom pre prípravné konanie. Poznamenal, že v prípravnom konaní boli vykonané všetky dostupné
dôkazy a v tomto štádiu trestného konania nie je možné požadovať od orgánov činných v trestnom
konaní, aby odstránili (podľa súdu) vzniknutý „protiprávny stav“. Má za to, že v prípade postupu podľa §
214 ods. 1 písm. f/ Tr. por. musí súd ozrejmiť aj spôsob odstránenia procesnej chyby a nielen všeobecne
konštatovať protiprávny stav. Podotkol, že po vrátení veci už nebude možné požiadať súd o vydanie
nového príkazu, resp. postupovať jedným zo spôsobov podľa § 215 ods. 1 Tr. por. Prokuratúra totiž
nemá dosah na opätovnú technickú realizáciu predmetného úkonu.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu vrátil vec
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/,
b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd odmietol obžalobu prokurátora a vrátil
mu vec na došetrenie, pretože dospel k záveru, že súdny príkaz na zistenie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke vydaný Okresným súdom Košice I zo dňa 20. 2. 2014 nemá zákonné
náležitosti v zmysle § 116 ods. 2 Tr. por. z dôvodu jeho neodôvodnenosti a preto nemôže slúžiť ako
zákonný dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné postavenie obvineného pred súd. Okresný súd
tiež skonštatoval, že vzhľadom na nezákonnosť tohto dôkazu bolo porušené aj ustanovenie § 206 ods.
1 Tr. por. a aj zásady v zmysle citovaných ustanovení § 2 ods. 1 a 10 Tr. por. Neakceptoval ani
dôkazy získané pri domovej prehliadke a znalecké posudky, pretože boli získané na základe predtým
vykonaného nezákonného dôkazu v zmysle vydania príkazu na zistenie a oznámenie údajov o zistenej
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, bez vydania ktorého by nebola stotožnená podozrivá osoba
a nebolo vynesené obvinenie.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky pre odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie v zmysle § 241 ods.
1 písm. f/ Tr. por. a v tejto súvislosti sa stotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátora, že doposiaľ
nazhromaždené dôkazy odôvodňujú zákonné postavenie obvineného pred súd.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a
vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva obhajoby.

Aj keď sa porušenie procesných predpisov môže týkať každého ustanovenia Trestného poriadku,
z hľadiska ďalšieho konania (pri predbežnom preskúmaní obžaloby) je potrebné zamerať sa na tie
porušenia predpisov, ktoré je možné považovať za závažné procesné chyby prípravného konania,
ktorých nedodržanie má podstatný význam a dôsledky pre práva obvineného, najmä jeho právo na
obhajobu, ako aj na skutočnosť, do akej miery je ich možné, resp. nemožné napraviť v konaní pred
súdom.

Podľa prvej vety § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že by bola obžaloba opretá o podstatný dôkaz, resp.
dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom tak, ako sa mylne domnieval okresný súd.

Pokiaľ okresný súd dospel k záveru o nezákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o zistenej
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a tým aj dôkazov získaných pri domovej prehliadke a
znaleckých posudkov, krajský súd uvádza, že okresný súd nie je v tomto trestnom konaní oprávnený
rozhodovať o zákonnosti právoplatného rozhodnutia iného súdu v zmysle posudzovania kvality
odôvodnenia ako obsahovej náležitosti predmetného príkazu.

Ako na to prokurátor správne poukázal, sporný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o zistenej
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke nebol vyhlásený za nezákonný Ústavným súdom Slovenskej
republiky na základe ústavnej sťažnosti obvineného, pričom doposiaľ takáto sťažnosť ani nebola podaná
a pojednávaná.

Súd nemôže analogicky aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nezákonnosti
príkazu súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v inej trestnej veci (na podklade individuálnej
sťažnosti) na súčasne preskúmanú vec. V opačnom prípade by potom podľa argumentácie okresného
súdu súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by (v zmysle nálezu Ústavného
súdu SR v inej trestnej veci) vyhodnocovať zákonnosť rozhodnutia iných súdov podľa ich kvality a

prípadne na takéto rozhodnutia po vyhodnotení kvalitatívnej nedostatočnosti obsahu ich odôvodnenia
na ne neprihliadať, čo je zásadne v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preto konštatuje, že za daných okolností dôkazy získané z dôkazných prostriedkov na
základe takéhoto príkazu možno považovať za zákonné a v plnom rozsahu spôsobilé plniť funkciu
dôkazu v konaní pred súdom. Príkaz bol vydaný príslušným orgánom a spĺňa obligatórne tak formálne,
ako aj obsahové náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku pre tento spôsob
rozhodovania v trestnom konaní.

Okrem toho ako už krajský súd vyššie ustálil, vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie je dôvodné len
vtedy, ak smeruje k tomu, aby boli zisťované okolnosti zistiteľné a pre posúdenie veci rozhodujúce a aby
sa tak stalo vykonateľnými dôkazmi, čo už v predmetnom prípade nie je možné.

Pretože krajský súd nezistil také závažné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by
opodstatňovali postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.