Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200306
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814200306.10

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 2, X. X. proti žalovanému:
J & B S., s.r.o., T. priemyslu B. č. XXXX, N.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Y.. L. P., advokátska
kancelária so sídlom v B., T. č. XXX/XX, v konaní o zaplatenie Q. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 15.01.2014, po pripustení jej zmeny naposledy uznesením z 19.06.2017
sp. zn. 10Cpr/2/2014 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenie 4 246,60 eur spolu s úrokom z
omeškania 8 % ročne od 14.01.2014 do zaplatenia titulom náhrady mzdy.

2. Žalobou odôvodnil tým, že pracovný pomer u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa
01.10.2013, ktorá mu nebola doručená na podpis. Žalovaný ho zamestnal na pozíciu lesného robotníka
- pilčíka s dohodnutou mzdou 9,50 €/tonu vyťaženého a spracovaného dreva. U žalovaného pracoval
v období od 01.10.2013 do 30.11.2013, počas tohto obdobia mu boli vyplatené len zálohové platby, a
na účet mu bola pripísaná len suma XXX €. Hoci zaslal žalovanému požiadavku na doplatok - konečné

vyrovnanie (odôvodňujúc od množstva vyťaženého a spracovaného dreva), žalovaný vôbec nereagoval.
Jeho nárok (po zmene skutkového základu) pozostáva z minimálnej mzdy podľa francúzskeho práva vo
výškeXXXX,XX€zamesiac,čozadvamesiaceodXX/XXXXdoXX/XXXXpredstavujesumuXXXX,XX
€. Po odpočítaní už uvedenej čiastky XXX €, predstavuje nevyplatenú mzdu vo výške X XXX,XX €. T.
uplatnený nárok má pozostávať z diét za XX dní (spočiatku si žalobca uplatňoval nárok za XX dní) x XX
€ na deň, čo predstavuje XXX €, ktorá suma mu tiež vyplatená nebola. P. diéty za jeden deň predstavuje

XX €/deň, avšak pre zabezpečenie hlavného jedla denne požaduje XX €/deň za odpracovanú zmenu.
Na diéty má nárok z dôvodu miesta výkonu práce vo K., na čo poukazoval Inšpektorát práce v Žiline.
Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy poukázal na ustanovenie § 5 ods. X Z. práce, podľa ktorého
ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu európskej únie, pracovné podmienky zamestnávania sa
spravujú právom štátu, na ktorého území sa práca vykonáva. Keďže vykonával prácu vo K., podlieha
právu tejto republiky, a preto má nárok na náhradu mzdy 4 XXX,XX €. N. o dvojnásobok sumy 2002,3,

čo predstavuje X,X násobok základnej sadzby X XXX,XX €, pretože práca drevorubačov spadá do 3.
stupňa náročnosti, a preto sa zvyšuje minimálna mzda o XX % základnej tarify.

X. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 23.04.2015 sp. zn. 10Cpr/2/2014 tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vo výške 680,71 Eur v lehote
do X dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2015 sp. zn.

6CoPr/6/2015 bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené späť na ďalšie konanie. Prvostupňový
súd vo veci opäť konal a rozhodol.4. Uznesením súdu zo dňa 10.03.2016 sp. zn. 10Cpr/2/2014 súd konanie o zaplatenie 1965 Eur na
základe späťvzatia žaloby zastavil podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016).

5. Strana žalobcu zotrvala na podanej žalobe (po pripustení jej viacerých zmien) s tým, že nežiadala súd
o rozhodnutie o alternatívnom petite, ale len o petite, ktorý bol predmetom pripustenej zmeny. Spočiatku
svoj nárok na náhradu mzdy a náhradu diét žalobca uplatňoval titulom nevyplatenej úkolovej mzdy,
keďže v žalovanom období od 10-11/2013 vykonával prácu lesného robotníka - pilčíka vo K. a mal mať

dohodnutú minimálnu mzdu 9,50 € v závislosti od množstva vyťaženého dreva. B. na pojednávaní dňa
23.02.2017 si uplatnil nárok na minimálnu mzdu vo výške podľa predpisov francúzskeho práva, keďže
miestom výkonu práce bolo K. a vo výpovedi svoj nárok odvodil ustanovením § 5 ods. 6 Zákonníka práce
v spojení s § 58, kedy sa pracovné podmienky zamestnávania spravujú právom štátu, na ktorého území
sa práca vykonáva. Keďže bol žalovaným vyslaný do miesta výkonu práce do K., podliehal predpisom
francúzskeho zákonníka práce, ktorý v roku 2013 mal stanovenú minimálnu mzdu vo výške X XXX,XX

€, čo v treťom stupni náročnosti predstavuje o XX % vyššiu minimálnu mzdu, keďže vykonával ťažkú
fyzickú prácu, a preto mu patrí za mesiac mzda vo výške 2002,38 €. L. práce mu vznikol aj nárok
na diéty za 39 dní a to vo výške povinnosti zamestnávateľa poskytnúť za každú odpracovanú zmenu
stravné, ktoré žiada vo výške 20 €. Potvrdil, že žalovaný mu na účet zaslal sumu XXX € (čo odpočítal od
svojho nároku na minimálnu mzdu) a tiež to, že mu bola vyplatená suma X XXX €. Z. ju prezentuje ako

preddavok na výplatu mzdy, a keďže ako zamestnanec nebol vybavený žiadnym náradím, ochrannými
prostriedkami a nebola mu uhradená doprava, ktorú vykonal vo vlastnej réžii, sumu X XXX € považuje
za prevádzkovú réžiu a nie preddavky na mzdu. Vo veci navrhol vypočuť svedkov, ktorí vypočutí neboli,
pričom zamestnávateľ nemal žiadne výdavky na zamestnanca. B. bola dohodnutá pracovná zmluva,
v ktorej je uvedená mzda XXX € brutto, pretože je to v rozpore so zákonníkom práce z roku XXXX,

pretože v treťom stupni náročnosti predstavuje minimálna mzda sumu XXX,XX € za mesiac. L. zmluvu
nepodpísal, lebo nemal možnosť tak urobiť, práca bola dohodnutá len telefonicky a do K. cestoval z B..
Z. s minimálnou mesačnou mzdou XXX € brutto nemohol podpísať, pretože toľko stojí cesta z K. do
B.. Po kontrole N. práce mu žalobca zaslal náhradnú pracovnú zmluvu, ktorú nepodpísal.

X. Strana žalovaného žiadala žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že nárok žalobcu je bez akéhokoľvek
právneho základu. Poukázali na to, že spočiatku si žalobca uplatňoval nárok na náhradu mzdy úkolovej
- počítanej od ťažby vyťaženého a spracovaného dreva a náhradu diét za XX dní po XX €. Po pripustení
zmeny žaloby uznesením z 10.03.2016 sa nárok žalobcu zúžil na sumu 3117 € (po čiastočnom zastavení
čo do pôvodnej uplatňovanej sumy titulom diét v rozsahu XX € x XX dní vo výške X XXX€) a táto suma

mala predstavovať už len náhradu mzdy (aj podľa návrhu na zmenu žaloby uvedenej v odvolaní), a preto
pokiaľ si žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uplatnil nárok na náhradu minimálnej mzdy, ktorá
by mu mala patriť podľa predpisov francúzskeho práva, vzniesol námietku premlčania. O., že žalobca
si uplatnil minimálnu mzdu poprel nárok a svoje tvrdenie, že mal dohodnutú úkolovú mzdu X,XX € za
tonu. P. nároky sú bezdôvodné, pretože je bez akýchkoľvek pochybností, že pracovnoprávny vzťah

žalobcu so žalovaným bol predmetom inšpekcie N. práce v roku XXXX, z ktorého existuje protokol ním
predložený, a z ktorého obsahu vyplýva, že žalovaný síce neuzatvoril pracovnú zmluvu so žalobcom
písomnou formou ale len ústne. T. výkonu práce však bolo B. a žalobca bol vyslaný na výkon prác do
K.. Z. vyplatil žalobcovi mzdové nároky podľa pracovnej zmluvy dohodnutú výšku brutto XXX €, netto (v
čistom) X x po XXX,XX € za XX-XX/XXXX, t.j. XXX,XX € + diéty za skutočne odpracované dni vo K. vo

výške spolu X XXX € aj so mzdou. Z. doplatil žalobcovi na základe zistení inšpektorátu práce aj náhradu
za alikvotnú časť dovolenky XX,XX €, o čom súdu predložil kópie poštových peňažných poukazov. Z.
bol riadne pri uzavretí pracovnej zmluvy prihlásený do U. poisťovne, žalovaný po skončení pracovného
pomeru zaslal evidenčné listy dôchodkového poistenia. L. teda na to, že žalobca si účelovo prispôsobuje
svoje nároky tak, ako sa mu to hodí, bez toho, aby o tom súdu predložil dôkaz na podporu svojich tvrdení.

L., že žalobcom navrhnutý svedok p. L. mal uzavretú rovnakú zmluvu ako žalobca, čo deklaroval kópiou
pracovnej zmluvy, a s ktorým bolo dojednané miesto výkonu práce v B., mzda brutto XXX € s možnosťou
vysielania zamestnanca na pracovné cesty do K..

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu osobitne s vykonal výsluch

strán sporu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca dňa 23.02.2017 (prvýkrát na tomto pojednávaní) si uplatnil nárok na náhradu minimálnej
mzdy vo výške 4 XXX,XX €, ktorú zmenu po úprave jeho nároku, súd pripustil uznesením zXX.XX.XXXX. H. vyplýva z obsahu kópie pracovnej zmluvy a v podstate ide o nespornú stranami
sporu nepopretú skutočnosť, že žalobca pracoval u žalovaného na základe ústnej pracovnej zmluvy,
ktorá založila pracovný pomer, ktorého nástup bol dohodnutý od 01.10.2013. Žalobca vykonával prácu

lesného robotníka - s funkciou ošetrovateľa lesného porastu s charakteristikou práce - pílenie guľatiny,
ošetrovanie porastov. Žalobca pracoval u žalovaného v období od 01.10.2013 do 30.11.2013, keď ku
skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť 30.11.2013, čo potvrdzuje aj evidenčný list dôchodkového
poistenia a žalobcom predložený zápočtový list.

9. Zákonník práce ako špeciálny právny predpis nemá osobitnú úpravu premlčania nárokov
vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov, a preto s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka
práce je nutné na daný pracovno-právny vzťah aplikovať predpisy občianskeho práva. Ustanovenia §
100 nasl. Občianskeho zákonníka upravujú podmienky premlčania, pričom v § 101 stanovuje všeobecnú
trojročnú premlčaciu lehotu, uplynutím ktorej sa právo premlčuje. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
minimálnej mzdy (iný nárok ako bol uplatnený podanou žalobu) dňa 23.02.2017, hoci pracovný pomer sa

skončil - 30.11.2013. Vychádzajúc z pravidiel pre počítanie času stanovených v § 37 Zákonníka práce,
premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňa 20.12.2013 (splatnosť mzdy dohodnutá v pracovnej
zmluve) a uplynula dňa 20.12.2016. Dôvodná je preto námietka premlčania vznesená žalovaným,
že nárok žalobcu na náhradu minimálnej mzdy vo výške 4 XXX,XX € (podľa francúzskych právnych
predpisov) je premlčaný.

XX. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj nedošlo k premlčaniu, nárok na náhradu minimálnej mzdy je
podľa § 118 a nasl. nedôvodný. Z obsahu žalovaným neskôr zaslanej pracovnej zmluvy (ktorú žalobca
odmietol podpísať) vyplýva, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
bola dohodnutá mzda brutto XXX €, čo predstavuje mzdu netto vo výške XXX,XX €. D. skutočnosť

vyplýva nielen z kópie pracovnej zmluvy, ale aj z obsahu výsledkov inšpekcie N. práce v Z., ktorý v
kontrolných zisteniach ďalej konštatoval, že žalobcovi bola vyplatená v období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX suma X XXX €, z toho od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX suma X XXX €, pričom podľa
mzdových listov a výplatných pások za mesiac 10/2013 a 11/2013 inšpektorát zistil, že mzda za uvedené
mesiace činila XXX,XX € a ako je tam konštatované, jej prijatie žalobca ako sťažovateľ nepoprel, a preto

bol nárok žalobcu vyhodnotený ako neopodstatnený. P. sumy XXXX € v danom období potvrdil žalobca
aj vo výpovedi, hoc v priebehu konania túto úhradu odôvodňoval rôznymi skutočnosťami - jednak tým,
že sa malo jednať o zálohy na mzdu, prípadne zálohu na náklady práce, resp. prevody finančných
náhrad spojených s výkonom práce - tzv. výrobnú réžiu, v súvislosti s čím potom popieral jej započítanie
na vyplatenú mzdu. Je teda nepochybné, že žalobcovi zo strany žalovaného ako jeho zamestnávateľa

bola vyplatená dohodnutá mzda podľa pracovnej zmluvy za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX v sume
XXX,XX €. Zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by mala byť dohodnutá iná mzda - najskôr úkolová
počítaná od množstva vyťažených kubíkov (m3) dreva (drevnej hmoty) a ani iná výška mzdy, pretože
to nevyplýva ani z pracovnej zmluvy - iného zamestnanca žalovaného - U. L., ktorého žalobca žiadal
vypočuť ako svedka (čo vzhľadom na nedôvodnosť súd nevykonal). B. skutočnosť, že nebola dohodnutá

úkolová mzda, ale mesačná mzda, bola konštatovaná aj v záveroch inšpekcie po kontrole predloženej
vzorky pracovných zmlúv žalovaného ako zamestnávateľa.

11. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu minimálnej mzdy, ktorá by mu mala patriť vo výške
minimálnej mzdy určenej právnymi predpismi Francúzskej republiky práve z dôvodu, že miesto výkonu

práce malo byť vo K., je potrebné uviesť, že z výsledkov N. práce v Z. na vybranej vzorke pracovníkov
bolo zistené, že miesto výkonu práce malo byť vo K., pritom ale z kópii pracovných zmlúv (žalobcu a U.
L.) vyplýva, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté (čl. N. bod X.X. pracovnej zmluvy) v B. s možnosťou
vyslania zamestnanca na pracovné cesty do K.. Súd je preto názoru, že práve pre to, že so žalobcom
bolo dohodnuté miesto výkonu práce v B., je vylúčená aplikácia predpisov medzinárodného práva.

12. V tejto súvislosti súd uvádza, že pracovno-právny vzťah bol založený pracovnou zmluvou uzavretou
medzi žalobcom, občanom Slovenskej republiky a žalovaným, ktorý má sídlo a miesto podnikania na
Slovensku. Z toho dôvodu na daný pracovno-právny vzťah sa musia aplikovať ustanovenia Zákonníka
práce, pričom je ale vylúčená jeho aplikácia v ustanovenia § 5 ods. 6 Zákonníka práce. Tento

v § 5 upravuje práve vecnú (podpornú) pôsobnosť Zákonníka práce, ak nie je možné aplikovať
medzinárodné právo, v prípadoch vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom, ktorý je
občanom Slovenskej republiky a zamestnávateľom so sídlom mimo územia Slovenskej republiky
alebo medzi zamestnancom, ktorý je cudzincom (fyzickou osobou s cudzou štátnou príslušnosťou)alebo fyzickou osobou bez štátnej príslušnosti vykonávajúcimi pracovnú činnosť na území Slovenskej
republiky, a zamestnávateľom so sídlom na území Slovenskej republiky práve v tých prípadoch, ak
predpisy o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom neustanovujú inak. Musí ísť teda o vzťah

s medzinárodným prvom, rozumejú sa nimi právne vzťahy s cudzím prvkom, teda právne vzťahy,
v ktorých buď na strane zamestnanca, alebo na strane zamestnávateľa vystupuje osoba (právnická
alebo fyzická, ak ide o zamestnávateľa, alebo fyzická, ak ide o zamestnanca), ktorá je buď na strane
zamestnanca cudzím štátnym príslušníkom alebo osobu bez štátnej príslušnosti, alebo ktorá na strane
zamestnávateľa je osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ak ide o právnickú osobu),

alebo osobu s miestom trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (ak ide o fyzickú osobu).
-Aplikácia ustanovenie § 5 ods. 6 Zákonníka práce by prichádzala do úvahy, keby žalovaný ako
zamestnávateľ vyslal žalobcu ako zamestnanca na výkon práce k inému subjektu vo Francúzsku, len
v takom prípade by sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravovali právom štátu, na
území ktorého zamestnanec prácu vykonáva. Je pritom nesporné, že vzťah založený medzi žalobcom
ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom neobsahuje žiaden cudzí prvok, žalobca je

občanom Slovenskej republiky a žalovaný má sídlo v Slovenskej republike a nevyslal žalobcu k inému
zamestnávateľovi so sídlom vo Francúzsku, aby tam vykonával prácu. Niet preto dôvod na použitie
predpisov o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom - zák. č. 97/1963 Zb. a ani pre aplikáciu
§ 5 ods. 6 Zákonníka práce.

13. Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatňovaného z titulu diét za XX dní x XX € , spolu vo výške XXX € je
potrebné uviesť, že hoci nedošlo k premlčaniu tohto nároku -žalobca ho uplatnil v trojročnej premlčacej
lehote žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX, pričom splatnosť tohto nároku nastala so mzdou, najneskôr
20.12.2013, ide o nárok nedôvodný. Ako už súd vyššie konštatoval žalobca nepoprel vyplatenie sumy
XXXX € (XXXX + XXX €) a jej vyplatenie potvrdili aj výsledky inšpekcie, pričom žalobcovi z titulu

pracovného pomeru u žalovaného vznikol nárok na minimálnu mzdu vo výške XXX,XX € a nárok na
diéty XXX,XX €, spolu XXXX,XX €. Z. uhradil žalobcovi sumu XXXX € a aj uplatnené diéty. Aj v tejto
časti je nárok žalobcu s poukazom na ustanovenie § 152 Zákonníka práce nedôvodný.

14. Ohľadom výpočtu nároku na diéty, ktoré si žalobca uplatnil v rozsahu XX pracovných dní (za

obdobie od 10/2013-11/2013) je potrebné uviesť, že žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný žalobcovi
ako zamestnancovi pri výkone práce vo K. zabezpečiť stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce,
t.j. zabezpečiť stravovanie aj formou finančného príspevku na náklady stravovania minimálne XX
% ceny jedla a nie viac ako je 55 % stravného, ktoré patrí zamestnancovi v prípade vyslania na
pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Celková suma príspevku nesmie presiahnuť 55 % stravného

poskytovaného zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu. V zmysle opatrenia XXX/XXXX Z. z. ,
ktorým sa ustanovujú na rok 2012 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri
zahraničných pracovných cestách (a rovnako aj v zmysle opatrenia č. 401/2012 Z. z.), je základná
sadzba stravného pri zahraničnej pracovnej ceste vo Francúzsku 45 €/X deň, z toho XX% predstavuje
sumu XX,XX € x XX = XXX,XX €. Z. si však nárok uplatnil vo výške XX € x XX dní = XXX €, ktorý mu

žalovaný podľa § 152 Z. práce vyplatil (aj spolu s dohodnutou mzdou XXX,XX €).

15. Vznik iných nárokov, ktoré by žalobcovi mali patriť titulom uzavretého pracovného pomeru so
žalovaným v období od 10/2013 do 11/2013 preukázané neboli. Zo žiadnej kópie predloženej zmluvy
nevyplýva, že by bola dohodnutá povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa prispievať na náklady na

tzv. výrobnej réžie - finančných náhrad spojených s výkonom práce ako nákup mazív a pohonných
látok na prevádzku motorových píl a dopravu do práce. Žalobca nepreukázal, že by mal dohodu so
žalovaným ako zamestnávateľom o tom, že dopravu do miesta výkonu práce v zahraničí si zabezpečí
vo vlastnej réžii - vlastným cestným motorovým vozidlom alebo, že na základe písomnej dohody použije
vlastné pracovné náradie alebo nástroje. Súd preto tieto nároky, ktorých výšku podľa žalobcu nemožno

odpočítať od vyplatenej sumy, vyhodnotil ako nedôvodné. Súdu sa javí uviesť, že z výsledkov inšpekcie
vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ poskytol sumu 500 € (nad vyplatené mzdové nároky a diéty) v
členení XXX €, XXX €, XXX €, čo mohli byť zrejmé zálohy na tzv. výrobnú réžiu a tiež to, že žalovaný
ako zamestnávateľ zabezpečil dopravu pánom V..

XX. S poukazom na vyššie ustálený a právne posúdený skutkový stav, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.17. Právne posúdenie veci súd založil na ustanovenie § 1, ods. 4, § 5, § XX, § 118 - XXX a § XXX Z.
práce a § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež aplikoval opatrenia T. financií U. republiky č. XXX/
XXXX Z. z. a č. XXX/XXXX Z. z. o základných sadzbách stravného v eurách alebo v cudzej mene pri

zahraničných pracovných cestách.

XX. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal plný
úspech vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262

ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.