Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15Ct/70/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899103
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1302899103.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci

žalobcu R.. T. T., bytom W. Y. H. XX, XXX XX A., proti žalovanému T. J., bytom U. XX, XXX XX F.,
zastúpeným JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Advokátska kancelária, Lužická 7, 811 06 Bratislava,
o ochranu osobnosti,

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

O trovách konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 3. 5. 2002 proti žalovanému domáhal, aby sa rozhodlo o ochrane
jeho osobnosti.

Jej text, /č. l. 2 - 4/, je nasledovný:
„Preverovací spis OR PZ Bratislava I., 00 PZ Staré mesto - východ, ČTS: ORP-379/SMv-00 obsahuje
okrem iného úradný záznam z 24. 11. 2000, ktorý poznačil žalovaný ppráp. J. s nasledovným obsahom:
„Dnešného dňa som vykonal služobnú cestu do Žiliny za účelom výsluchu R.. T. T.. Počas výsluchu R..
T. T. okrem iného uviedol, že cestou svojho brata R.. N. T. zoznámil sudcu Okresného súdu v Ostrave,
a to myslím, že uvádzal meno R.. L. s predsedom senátu OS R.. T. H., čo však vo svojej výpovedi zo

dňa 24. 11. 2000 neuviedol".
Obsah citovaného úradného záznamu je z hľadiska vecného i obsahového absolútnym nezmyslom.
Žalobca nikdy nezoznamoval prostredníctvom žiadnej osoby R.. T. H. s R.. L.. Teda je nepravdivé
tvrdenie, že žalobca tieto dve osoby zoznámil cestou svojho brata R.. N. T.. Žalobca je absolútne
presvedčený, že jeho brat R.. L. T. nepozná žiadneho R.. L., a teda nemohol zoznámiť osobu s takýmto
menom s R.. T. H..
Rovnako je absolútny nezmysel, ktorý je uvádzaný v úradnom zázname, že žalobca túto skutočnosť

uviedol vo svojom výsluchu, ale zároveň ju vo svojej výpovedi neuviedol. Takejto „logickej" konštrukcii
vety nie je možné ani porozumieť, pretože pokiaľ žalobca niečo vo svojom výsluchu uviedol (výsluch
je v podstate to isté ako výpoveď) tak by sa táto skutočnosť objavila v zápisnici o výsluchu a výpovedi
žalobcu. Žalobca bol vypočúvaný v súvislosti s vlastným podaním o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin A. L. v súvislosti s obsahom jej článkov, v ktorých škandalizovala
žalobcu. Úradný záznam žalovaného je bez najmenších pochybností sfalšovaným dôkazom, pričom
otázku prípadnej trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti žalovaného budú riešiť jeho

nadriadené orgány na základe sťažnosti adresovanej MV SR žalobcom. Obsah úradného záznamu
však hrubým spôsobom poškodzuje žalobcu na jeho osobnej i profesionálnej cti a hrubým spôsobom
zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti. Žalovaný v úradnom zázname konštatuje fakty, ktoré sa
nikdy nestali.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Rovnaké právo zaručuje aj článok 19 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky s tým, že

s použitím čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky rovnaké právo garantuje aj Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zo dňa 4. novembra 1950 v článku 10 ods. 2 uverejnený ako oznámenie pod
č. 209/1992 Zb.
Podľa §13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
1/ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie,
2/ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vo vzťahu k rešpektovaniu práva garantovaného článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s
čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potrebné starostlivo rozlišovať
fakty a hodnotiace úseky, či oprávnenú kritiku.
Hoci pravdivosť faktov možno dokázať, či vyvrátiť, hodnotiace úseky nepripúšťajú dôkaz ich správnosti.
Predmetné informácie neboli hodnotiacim úsudkom, či oprávnenou kritikou, ale žalovaný uvádzal také

informácie, ktoré závažným spôsobom zasiahli do práv priznaných článkom 19 ods. 1, 2 Ústavy
Slovenskej republiky, § 11 Občianskeho zákonníka boli porušením aj práva žalobcu priznaného článkom
10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhujem, aby súd vyhlásil tento

rozsudok

Žalovaný, ppráp. J., je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi, R..

T. T. tak, že mu napíše a zašle doporučený list s nasledovným textom:
Vážený pán R.. P. T., dňa 24. 11. 2000 som spracoval úradný záznam, ktorý som založil do spisu OR
PZ Bratislava I. OO PZ Staré mesto - východ. ČTS: ORP-379 SMv-00 s nasledovným obsahom:
„Dnešného dňa som vykonal služobnú cestu do Žiliny za účelom výsluchu R.. T. T.. Počas výsluchu R..
T. T. okrem iného uviedol, že cestou svojho brata R.. N. T. zoznámil sudcu Okresného súdu v Ostrave,

a to myslím, že uvádzal meno R.. L. s predsedom senátu OS R.. T. H.. čo však vo svojej výpovedi zo
dňa 24. 11. 2000 neuviedol".

Obsah úradného záznamu som si vymyslel, je nepravdivý, pretože počas svojho výsluchu ste
skutočnosti, ktoré som uviedol v úradnom zázname, nepovedal.

Za sfalšovanie obsahu úradného záznamu, v ktorom som uviedol nepravdivé skutočnosti sa Vám
ospravedlňujem.

ppráp. J.".

Povinnosť ospravedlniť sa bola prikázaná rozsudkom Okresného súdu v Žiline.
Žalovaný ppráp. J. je povinný zaplatiť žalobcovi R.. T. T. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu
100.000,- (stotisíc) Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný ppráp. J. je povinný zaplatiť žalobcovi R.. T. T.

náhradu trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku".

Uznesením zo dňa 14. 12. 2007 súd z dôvodu späťvzatia zastavil konanie v časti
uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi tak, že mu zašle doporučený list s
ospravedlňujúcim textom.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3. 11. 2006, /č. l. 69/, uviedol, že „obsah úradného
záznamu zo dňa 24. 11. 2000, ktorý je zrejme spracovaný žalovaným , je nepravdivý, nikdy v živote,nikdy pri výsluchu nepovedal, ani povedať nemohol, pretože nepozná žiadneho R.. L. a z toho vyplýva,
že nemohol s ním nikoho zoznámiť".
Dňa 13. 11. 2006 bolo súdu doručené písomné podanie zástupcu žalovaného.

Jeho text, /č. l. 71/, je nasledovný:
„Úradný záznam zo dňa 24. 11. 2000 nachádzajúci sa v trestnom spise OR PZ BA I OO PZ Staré mesto
- východ, Sasinkova č. 23, sp. zn. ČTS: ORP-379/SMv-00 nebol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo
narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby!

ODÔVODNENIE:

Ochrana osobnosti v ustanovení § 11 OZ chráni najmä ochranu života a zdravia, občiansku česť, ľudskú
dôstojnosťakoajsúkromie,menoaprejavyosobnejpovahy.Jezrejmé,ževýpočetjednotlivýchzákonom
chránených zložiek sa tu uvádza príkladmo. (Pozri vysvetlivky OZ Eurounion JUDr. Svoboda a kolektív

v r. 2004 strana 32).

Z podaného návrhu zo dňa 3. 5. 2002 je možné v zmysle zásady a contrario vylúčiť, že žalobca sa z
príkladmo vymenovaných práv nedomáha ochrany života a zdravia, súkromia a svojho mena. Na strane
3 (tri) žaloby (v odseku 2) označuje právny dôvod pre zadosťučinenie to, že bola v značenej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Práve takto určenie porušenia práva
je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného absolútne nepresné a neurčité.

V tomto štádiu odmietam vykonávať dokazovanie z obsahu podaného návrhu na rozvod. Z konania
o rozvode a tu akceptujem výčitku o snahe získať podklady z rozvodového konania na OS Žilina ako

oprávnenú. Každý úkon polície v neprocesnej a samozrejme aj v operatívnej forme, snažiaci sa získať
podklady pre akékoľvek konanie zákonom zodpovedajúcim spôsobom je pre možný postih žalobcu
neakceptovateľný a pre odporcu neprijateľný.

Je mi však nejasné, či žalobca sa domáha práva na upustenie od neoprávneného zásahu do zníženia

dôstojnosti manžela, občana, alebo sudcu. Skutočne nevidím súvislosť medzi úradným záznamom a
zníženou dôstojnosťou pána R.. T. T.. Možno by som špekuloval v širších súvislostiach o ochrane sudcu
R.. T. T., ale to je skôr špekulácia.

Už vôbec nechápem obsah úradného záznamu v príčinnej súvislosti poškodiť vážnosť R.. T. T. v

spoločnosti, ktorú ani počtom ani iným kritériom neoznačuje. Snáď nie spoločnosť na teritóriu SR alebo
všetkých manželov, sudcov a pod.

Označenie „vážnosť v spoločnosti" je pojmom vágnym, neurčitým a v žalobe neoznačeným.

Neušlo pozornosti právnemu zástupcovi odporcu, že žalobca vychádza z predpokladu, že konanie
žalovaného má súvislosti so snahou „polície dostať žalobcu" do kauzy R.. H..

Mne ako právnemu zástupcovi odporcu vôbec a pokiaľ sudca nemá informácie z iných sporov nemôže
byť z obsahu úradného záznamu vôbec jasné, vôbec zrejmé, že ide „o konšpiráciu kauzy R.. H.".

Je skutočne mimo možnosti zaujať stanovisko čo učia policajtov. To nevie žalobca, to neviem ja ako
právny zástupca, ale som presvedčený, že to nemôže vedieť ani súd.

Je však veľmi dôležitou skutočnosťou, že žalobca s 25 ročnou praxou (tu si dovolím pochváliť sa, že
25 rokov som vykonával práve prax v postavení trestného predsedu senátu) musí vedieť vyhodnotiť

úradný záznam. Skutočne nechcem poučovať, ale je mi až trápne uvažovať o tom, čo je dôkaz v
trestnom konaní. V tomto smere ide o právne vyhodnotenie a dovolím si bližšie právny názor poskytnúť
až vtedy ak žalobca nevyhodnotí zásadnú vec. Úradný záznam urobil policajt v služobnom pomere s
KRPZ v rámci plnenia si svojich služobných povinností. Úradný záznam je obsahom trestného spisu.
Do trestného spisu je oprávnený nazrieť „právne ohraničený okruh subjektov". Tí, ktorí majú možnosť

nazrieť do spisu, sú povinní zachovávať ochranu osobných údajov a naostatok tento konkrétny úradný
záznam v súdnom konaní (tam sa nedostal) nemohol byť dôkazom, nebol dôkazom a nikdy nemohol byť
spôsobilým ani ohroziť žiadne osobnostné právo žalobcu, a to napriek tomu, že žalovaný jeho obsah
nerobí nepravdivým.Je úplne jedno, či úradný záznam robil žalovaný v zlom úmysle, či pod „legendou" konšpirácie
operatívnych orgánov, či v záujme znížiť dôstojnosť alebo vážnosť R.. T. v spoločnosti (pozri žalobu),

pretože úradný záznam povereného policajného orgánu, vyšetrovateľa, vyšetrovateľa špeciálneho
útvaru, či dokonca prokurátora nie je pre súd občianskoprávny (či trestný) dôkazom, pokiaľ ho súd
nevykoná a procesne nezlegalizuje. To by žalobcovi s 25-ročnou praxou malo byť zrejmé.

Navrhujem, aby stanovisko bolo žalobcovi doručené a pokiaľ žalobu do 18. 12. 2006

nezoberie voči žalovanému späť, žiadam vo veci doplniť dokazovanie.

- priložiť spis ČTS 379/SMv-OO
- požiadať o zbavenie mlčanlivosti odporcu
- predvolať Okresnú prokurátorku dozorujúcu konanie ČTS 379/SMv-00-6a- JUDr. Kolesárovú
- priložiť spis OS Žilina a návrh na rozvod

- vypočuť manželku žalobcu o dôvodoch uvedených v podaní návrhu na rozvod manželstva
-zistiť a predvolať policajta a zapisovateľku, ktorí boli prítomní pri výsluchu R.. T.
- vypočuť R.. N. T.
- vypočuť R.. L.
- vypočuť R.. H.".

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 12. 2006, /č. l. 77 - 80/ uviedol, že, je autorom
úradného záznamu zo dňa 24. 11. 2000. Pokiaľ sa pamätá, túto vec, ktorú preveroval, sa týkala

podozrenia z trestného činu ohovárania, v ktorej mal byť poškodený žalobca a myslí R.. G.. Žalobcu
vypočúval v kancelárii, myslí, na súde, nevie, či tam bol prítomný ešte niekto iný. Ten úradný záznam
bol písaný v ten deň, kedy vykonal služobnú cestu do Žiliny za účelom výsluchu žalobcu. Ten úradný
záznam písal zrejme u seba v kancelárii. Keď sa vykonáva takýto výsluch, tak sa vedie v tom smere,
že je zadaný predmet veci, pre ktorú bude vypočúvaný, k čomu sa vypočúvaný vyjadrí a následne na

doplnenie môžu byť kladené otázky vypočúvanému. Pri týchto výsluchoch však často krát dochádza
k rozhovoru medzi vypočúvajúcim a vypočúvaným, kde sa uvádzajú rôzne veci, ktoré nesúvisia s
predmetom výsluchu, keď tam tie skutočnosti do úradného záznamu, tak to tam muselo padnúť, žalobca
to povedal pri tom neformálnom rozhovore pri výsluchu, nemusí to byť konkrétne pri tom výsluchu,
ale pri tom, keď odprevádza tú osobu alebo, keď sa protokoluje, môže to byť rozhovor mimo protokol,

nehovorí, že to tak bolo v tomto prípade. Preto je v úradnom zázname ním uvedená tá formulácia: „...čo
však vo svojej výpovedi zo dňa 24. 11. 2000 neuviedol". To znamená, že to nebolo zaprotokolované vo
výpovedi. Nezabudol to uviesť do protokolu, to mohlo byť uvedené po výsluchu, presne si to nepamätá.
Myslí, že ten úradný záznam nemá žiadnu procesnú silu. On osobne procesne nemohol skonvalidovať
tento úradný záznam. Nemal dôvod vykonávať opätovný výsluch. Je to bežné, že do spisu sa uvádzajú

záznamy, ktoré nie sú procesné, nemajú procesnú hodnotu a záznam je iba informatívny. Tento úradný
záznam písal z toho dôvodu, lebo nemohol vedieť, že sa to nevyužije niekedy v iných veciach, je to
vlastne iba informatívny záznam, s trestným činom ohovárania to nesúviselo. On tento úradný záznam
inokedynevyužil.Nevie,kedytútoskutočnosť,žalobcauviedol.Nevie,čiinformáciuzúradnéhozáznamu
využil niekedy niekto iný, myslí, že nie. Nevie, kedy ho napadlo, že žalobca túto vec povedal, ten úradný

záznam písal z vlastného podnetu. Ten záznam je iba informatívny, podľa neho nič nie je na tom, že
zoznámil cestou svojho brata R.. L. s R.. H..
Svedok Y.. R. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27. 4. 2007, /č. l. 108 - 111/, uviedol, že „v
policajnom zbore je od roku 1993.

Žalovaného pozná v súvislosti s vykonávaným úkonom. Pred tými siedmimi rokmi ho určil ich riaditeľ,
aby sa zúčastnil úkonu výsluchu žalobcu v pozícii osoby prítomnej pri výsluchu.

V tej veci zainteresovaný nebol, takže bol len prítomný pri výsluchu, otázky nekládol, pravdepodobne
určite bol pri celom výsluchu, to už si presne nepamätá. Žalobcu pozná ako policajt, keď chodil na

súd s predvedenými zaistenými alebo zadržanými osobami, výsluch bol robený asi v jeho kancelárii.
Žalobcu vypočúval žalovaný, žalobca podal nejaký podnet, z Bratislavy ho prišiel žalovaný vypočuť v
procesnom postavení svedka - poškodeného. Po skončení pojednávania sa podpisovali zápisnice a
odišli. Žalovaného predtým v živote nevidel, druhýkrát sa stretli až dnes na pojednávaní. Nevie, či onso žalovaným po tom výsluchu spolu ešte komunikovali, on so žalobcom po skončení výsluchu, myslí,
nekomunikoval, ani nemal dôvod, nepamätá si, či po skončení výsluchu komunikoval ešte žalovaný so
žalobcom. Čo sa týka obsahu výsluchu, ťažko je to povedať, lebo je to už dlho, sedem rokov, tie otázky

mal nachystané žalovaný a tie kládol žalobcovi. Bol to jediný výsluch žalobcu, ktorého sa zúčastnil.
Žalovaný by mu vlastne ani nemal dôvod povedať, že by bol zabudol niečo zaprotokolovať z výsluchu
žalobcu. S touto záležitosťou viac do styku neprišiel. Podpis na zápisnici o výsluchu žalobcu zo dňa 24.
11. 2000 je jeho. Nemá vedomosť, nemôže to stopercentne povedať, že by žalobca povedal skutočnosti
uvádzané v úradnom zázname žalovaného zo dňa 24. 11. 2000, padli tam nejaké otázky ohľadne R..

H., ale nemôže potvrdiť, že tam padla otázka, či mal niekto niekoho zoznámiť. Ten úradný záznam vidí
teraz prvýkrát".

Svedkyňa W. F. vo svojej výpovedi uviedla dňa 28. 5. 2007, /č. l. 119 - 120/, uviedla, že „pôsobí
na Okresnom súde Žilina od roku 1998, po celý čas tohto pôsobenia bola asistentkou žalobcu.
Nebola jeho sekretárkou počas jeho výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Žilina, tou bola Y. Q..

Myslí, že žalovaného vidí na dnešnom pojednávaní prvýkrát, vie, že žalobca bol viackrát vypočúvaný
na pracovisku policajným orgánom, tie výsluchy sa konali v jeho kancelárii, keď bola prítomná na
pracovisku, vždy zapisovala tento výsluch ona, nepamätá si, či žalovaný vypočúval niekedy žalobcu. Čo
sa týka policajta K., vie, že raz vypočúval žalobcu, bolo to už dávno, čo sa týka predmetov výsluchov,
boli to rôzne veci, vie, že žalobca podával nejaké trestné oznámenia, ohľadom čoho boli tie výsluchy,

konkrétne veci nevie. Čo sa týka policajta K., ak si dobre pamätá, raz tam bol sám pri tom výsluchu,
mieša sa jej to, niekedy bol jeden, niekedy dvaja. Výsluchy písala v kancelárii žalobcu na počítači, prvú
stranu robila na písacom stroji, na počítači sa to nedalo, keď tam bola tá predtlač".

Po tom, ako jej súd predložil Zápisnicu o výsluchu žalobcu ako svedka - poškodeného zo dňa 24. 11.

2000 a 28. 3. 2000 z konceptu spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ, Sasinkova 23, Bratislava,
Č.p.: OUV 3-171/01-Bj, svedkyňa uviedla, že „nevie uviesť, či tieto zápisnice písala ona. Na obsah tých
výsluchov si nepamätá, je to už šesť rokov".

Vo veci Č.p.: OÚV-3-171/01-Bj Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru, Sasinkova 23,

Bratislava, uviedol žalobca ako svedok - poškodený pri svojom výsluchu dňa 28. 3. 2000 nasledovné:
„V čísle 3 roku 2000 v modernom spoločenskom týždenníku Moment dňa 14. 1. 2000 bol uverejnený
článok A. L. „Božie mlyny...", v ktorom okrem iného uvádza:
„V novembri minulého roka sme na stránkach týždenníka Moment informovali o nekalých praktikách,
podozrivombohatstveanemorálnomživotnomštýlepredseduOkresnéhosúduvŽiline,R..T.T..Dnesuž

nie je predsedom. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský ho tesne pred Vianocami - spolu so žilinským
predsedom krajského súdu, H. Q. a podpredsedníčkou okresného súdu - inak intímnou priateľkou T. T.
- Y. G., odvolal".

Tvrdenie redaktorky A. L. o tom, že R.. Y. G. je mojou intímnou priateľkou je nepravdivé. Je bez

najmenších pochybností, že tento nepravdivý údaj, vzhľadom na jeho obsah, je spôsobilý značnou
mierou ohroziť moju vážnosť u spoluobčanov. Je úplne zrejmé, že takáto nepravdivá informácia je
spôsobilá vážne narušiť rodinné vzťahy, tak v mojom prípade ako i v prípade kolegyne R.. Y. G.. Rovnako
je nepochybné, že takáto informácia ma poškodzuje v zamestnaní a v neposlednom rade mi spôsobuje
aj ujmu, ktorá súvisí s mojou povesťou na verejnosti u spoluobčanov.

S redaktorkou týždenníka Moment A. L. som sa nikdy nestretol, uverejnenú informáciu si u mňa žiadnym
spôsobom neoverovala. V prípade ak si A. L. túto informáciu sama nevymyslela, je reálny predpoklad,
že mne zatiaľ neznáme osoby jej takúto informáciu poskytli a teda ma ohovorili pred A. L.. Záleží teraz
len na A. L. akým spôsobom bude ochotná sprístupniť zdroje svojich informácií.

V tejto časti výpovede vypovedám k podnetu na trestné stíhanie neznámeho páchateľa z 18. 1. 2000 a
k podnetu na trestné stíhanie redaktorky týždenníka Moment A. L. z 18. 1. 2000. V ďalšej časti výpovede
sa zameriam na podnet na trestné stíhanie A. L. zo 17. 11. 1999.

V modernom spoločenskom týždenníku Moment č. 47 z roku 1999 bola uverejnená reportáž s názvom
„Sudca na odstrel?" s podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline R.. T. T. robí hanbu svojmu
stavu". Celá reportáž obsahuje zmes absurdít a neprávd a môžem v podstate vysloviť len otázku, či
autorka tejto reportáže si zaslúži označenie novinár. Táto reportáž mi v každom prípade spôsobilaznačnú ujmu v zamestnaní, na verejnosti i v rodine. Výrazným spôsobom ma poškodila v zamestnaní,
pretože ohrozila moju profesionálnu kariéru, naviac po uverejnení tejto reportáže sa rozpútala zo strany
ministra spravodlivosti kampaň voči mojej osobe, ktorá začala výzvou k vyplneniu finančného priznania,

pokračovala mojim uvoľnením z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline 22. 12. 1999. Vedenie
ministerstva spravodlivosti opakovane v súvislosti s personálnymi krokmi smerujúcimi k mojej osobe
používalo informácie z nepravdivých údajov, ktoré boli uverejnené v týždenníku Moment. Vrcholom
prejavov ministra spravodlivosti bolo jeho vyjadrenie v relácii Sito na TV Markíza 24. 1. 2000, keď
uviedol, že som vlastníkom rodinného domu v hodnote niekoľko desiatok miliónov a následne tento

údaj spresnil na 30 miliónov Sk. Je nepochybné, že pokiaľ minister spravodlivosti nepatrí medzi
zdroje, ktoré podávajú informácie A. L., tak naopak tento čerpá z obsahu jej reportáže v týždenníku
Moment. Jednoznačnou ujmou, ktorú som utrpel je moje uvoľnenie z funkcie predsedu okresného
súdu, v trestných spisoch, ktoré vybavujem sa objavujú vyjadrenia o mojej skorumpovateľnosti zo
strany obvinených, pričom je jednoznačné, že vychádzajú z citovanej reportáže. V súvislosti s obsahom
reportáže mi bol doručený list od neznámych osôb, v ktorom mi za úplatu ponúkajú ochranu, ochranu

môjho majetku a mojich najbližších príbuzných. Takéto konanie považujem za hrubý nátlak a obsah
písomného podania bol predmetom podnetu na trestné stíhanie.

V dôsledku uverejnenia reportáže, ja, manželka, mal. deti, rodičia prežívame závažnú psychickú traumu.

Medzi prejavy, ktoré súvisia s reportážou patrí i to, že neznáme osoby polepili fotokópiami článku
záhradný múr domu, v ktorom bývam, neznáme osoby sa arogantne správajú voči mojej manželke a s
poukazom na obsah reportáže si pred ňou odpľúvali.

Je prirodzené a logické, že ako osoba v postavení predsedu okresného súdu a sudcu som dostatočne

známy na verejnosti, pričom nepravdivé údaje, ktoré boli uvedené v článku nepochybne vyvolali u osôb
mne známych, neznámych, prinajmenšom pochybnosti o mojej bezúhonnosti. Je však logické i to, že
nikto mi to priamo do očí nepovie.

K obsahu článku musím zdôrazniť, že nemám žiadne poznatky o tom, že by som bol hodnotený občanmi

Žiliny ako vulgárny, surový človek s nevyberaným slovníkom. Alkoholické nápoje požívam v primeranej
miere, nemôžem o sebe konštatovať, že si ľúbim vypiť. Nie je pravda, že som zosadil podpredsedníčku
súdu z funkcie, predseda súdu takú právomoc nemá.

Je pravdou, že som spoluvlastníkom rodinného domu, rodinný dom patrí do BSM a postavil som ho

z úspor a pôžičiek, naviac na rodinný dom viazne záložné právo Slovenskej sporiteľne a vôbec nie je
pravda, že uvažujem o prepísaní vlastníckych práv k tomuto domu na rodičov. Absolútne nie sú pravdivé
údaje, ktoré sa vzťahujú na kúpnu cenu pozemku, na náklady na hrubú stavbu a ďalšie údaje súvisiace
s rodinným domom. Vrcholom absurdnosti je tvrdenie, že v dome sa nachádza protiatómový kryt.

Nikdy som nebol v USA, a pokiaľ som vycestoval mimo územia SR, tak vždy len na vlastné náklady, a
preto naznačovanie mojej lacnejšej cesty do Brazílie nemá absolútne v ničom oporu.

Nepoznám žiadneho bývalého predsedu senátu OS R.. S. D., ktorý by mal byť v súčasnosti trestne
stíhaný. Žiaden sudca nikdy nepostupoval rád v súlade s mojimi želaniami a názormi. Neviem, koho má

autorka reportáže na mysli, pokiaľ tvrdí, že nejaký S. T. je mojim dobrým priateľom. Priateľov si vyberám
sám a o tom, či je niekto mojim dobrým priateľom alebo nie, rozhodne nerozhoduje a nebude rozhodovať
A. L.. Nemám absolútne nič spoločné s prípadom N. a spol. Spájanie úteku nejakého N. s mojou platbou
stavebnej čate je absurdita a výmysel autorky článku.

Nemám ani potuchy, kto je R. S., ktorý mal utiecť do zahraničia a odovzdať mi do opatery 120 miliónov
Sk. Neviem prečo, ale nikdy mi nikto do opatery nezveril ani korunu.

Počas výkonu funkcie predsedu súdu a počas výkonu sudcovskej funkcie som sa nedopustil žiadnych

neprofesionálnych postupov a nemohol som porušiť kódex sudcu, pretože žiaden takýto kódex
neexistuje. Vo funkcii predsedu súdu som nikdy neporušil princíp zákonného sudcu, rovnako som
takto nekonal ani ako sudca. Do žiadneho princípu zákonného sudcu som sa osobne nevkladal, a
neprispôsoboval som si spravodlivosť tak, aby sa to hodilo mne alebo mojim známym.Nepoznámžiadnychbossovpodsvetia,apretonemôžemsúhlasiťstým,žesomodmietolvziaťdoväzby,
tzv. bossov podsvetia, alebo že by som ich predčasne alebo bezdôvodne prepustil, či som im dokonca

udeľoval malé tresty, ktoré mali byť všetkým na smiech.

V tejto súvislosti musím uviesť, že na smiech nielen môj ale aj ľudí, ktorí ma skutočne poznajú je autorka
reportáže A. L., jej zdroje a odborníci, ktorí ju doslova nakŕmili informáciami, ktoré sa objavili v článku
a sú absolútne nepravdivé. Záleží na p. L., či je natoľko čestná a morálna, keďže sa týchto hodnôt

sústavne v reportáži dovoláva a bude ochotná svojich odborníkov a zdroje menovať, argumentovať
a dokazovať pravdivosť svojich tvrdení. To, čo spravila A. L. nemožno v žiadnom prípade spájať so
slobodou získavania a šírenia informácií, pretože celá reportáž, ktorá bez najmenších pochybností bola
spracovaná na objednávku, zatiaľ mne neznámych osôb, je zameraná k tomu, aby ma zdiskreditovala,
pričom redaktorka si musela byť vedomá toho, že informácie, ktoré uvádza v reportáži nemá overené,
a preto musí niesť zodpovednosť za to, čo o mojej osobe uverejnila. A. L. nič nebránilo, aby si získané

informácie overila priamo u mňa, prípadne, aby mi dala priestor, aby som sa k týmto informáciám vyjadril
v reportáži. V tejto situácii môžeme uvažovať o objektívnom informovaní verejnosti, ale keďže A. L.
vedela, že informácie nie sú pravdivé, nemala záujem na tom, aby som sa k týmto informáciám vyjadril.
Novinárka A. L. si zásadným spôsobom pomýlila informovanie verejnosti s hrubým klamaním verejnosti
a s hrubým ohováraním.

Bez úmyslu poučovať orgány činné v prípravnom konaní chcem len zdôrazniť, že trestný čin podľa § 206
Tr. zák. je ohrozovacím deliktom a k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného
činu postačuje eventuálny úmysel. Som však toho názoru, že v prípade A. L. možno bez najmenších
pochybnosti hovoriť o priamom úmysle ma ohovoriť.

V súlade s ustanovením § 43 ods. 2 Tr. por. sa ako poškodený pripájam k trestnému konaniu a
uplatňujem si nároky na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. od A.
L. vo výške 1 000 000,-Sk a od každého z doteraz neznámych páchateľov vo výške 500 000,-Sk".

V uvedenej veci uviedol žalobca ako svedok - poškodený pri svojom výsluchu dňa 24. 11. 2000
nasledovné:
„Na otázky policajného orgánu svedok - poškodený odpovedá nasledovne:
Otázka:
Čimátenejakénovéskutočnosti,ktorébystechcelidoplniťksvojmupodaniuanáslednejsvojejvýpovedi

zo dňa 28. 3. 2000.

Odpoveď:
Trvám na všetkých údajoch, ktoré som uviedol vo svojom písomnom podaní (podnete) aj vo svojej
výpovedi dňa 28. 3. 2000. V súvislosti s obsahom môjho podnetu a výpovede nedošlo k žiadnym

zmenám, považujem za potrebné poukázať na to, že Perex, a.s. pokračuje v uverejňovaní informácií
o mojej osobe, čo sa stalo napríklad v denníku Pravda 9. 9. a 11. 9. 2000 a v týždenníku Moment
v č. 29 a v č. 39.

Otázka:

Či ste ochotný a vo Vašom záujme chcete hodnoverne doplniť a hodnovernými dôkazmi potvrdiť
pravdivosť údajov v písomnom podnete a následne vo výpovedi (doložiť nejaké písomnosti súvisiace s
hodnotou domu, pôžičky, príp. ďalšie údaje vyvracajúce tvrdenia autorky článku - Z. L.)

Odpoveď:

Paralelne je vedené vyšetrovanie v inej trestnej veci na OÚV PZ v Žiline, pričom som vyšetrovateľovi
mjr. K.. W. predložil dňa 2. 5. 2000 listinné dôkazy a to:
- znalecký posudok na hodnotu rodinného domu a list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že na rodinný dom
má záložné právo Slovenská sporiteľňa, pobočka Žilina, ktorá mi poskytla pôžičku
- kúpna zmluva

- oznámenie z NS SR
- vyjadrenie pracovníkov OS
- oznámenie kontrolnej skupiny
- vyhlásenie ZSS- potvrdenie firmy TRIOS, s.r.o. Žilina
- prehlásenie Ing. E.. P. H.
- stanovisko primátora mesta Žiliny

- uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Žiliny

Nemám vedomosť o tom, kde sa v súčasnosti tieto listinné dôkazy nachádzajú.
K veci podotýkam, že v jarných mesiacoch roku 2000 Daňový úrad Žilina II. ma podrobil daňovej kontrole
so záverom, z ktorého vyplýva, že prírastok na majetku bol v mojom prípade zo zdanených príjmov.

Otázka:
Či by ste mohli konkretizovať svoje údaje zo zápisnice zo dňa 28. 3. 2000, podľa ktorých sa v trestných
spisoch objavujú údaje o Vašej skorumpovanosti. Ak áno, akým spôsobom.

Odpoveď:

S týmto problémom som sa stretol v jednom prípade a to v súvislosti s trestnou vecou J. N. vedenou
na OÚV PZ Žilina pod č. OÚV-733/10-99, v ktorej veci obvinený J. N. reagoval na mnou vydaný príkaz
na vyšetrenie duševného stavu slovami:
„Príkaz na vyšetrenie podpísal skorumpovaný H.. T.".

V tejto súvislosti som podal podnet na trestné stíhanie obvineného J. N., v akom stave sa nachádza
môj podnet v súčasnosti, to neviem. Obvineného J. N. som nikdy v živote nestretol, neviem o koho v
tomto prípade ide, takže predpokladám, že jeho informácie o mojej skorumpovateľnosti vychádzajú len
z toho, čo si prečíta v novinách.

Otázka:
Vo svojej výpovedi ďalej uvádzate, že neviete, koho má autorka reportáže na mysli, pokiaľ tvrdí, že
nejaký S. T. je mojim priateľom.

Odpoveď:

Nemám v úmysle dešifrovať skratky mien, ktoré používa vo svojej reportáži Z. L., a preto bez bližšej
špecifikácie sa bližšie k osobe menom S. T. vyjadriť neviem. Vo svojom osobnom zozname nevediem
ako priateľa osobu s menom S. T. Priateľov si vyberám a o tom kto je mojim priateľom rozhodujem sám
a nie novinárka s menom Z. L..

Otázka:
Poznáte K.. S. M. a ak áno, či s nim prichádzate do styku a pri akej príležitosti.

Odpoveď:
K.. S. M., pokiaľ ide o človeka s takýmto menom zo Žiliny poznám, špeciálne sa s ním nestýkam a

ak ho stretnem tak iba náhodou, nejde o žiadne plánované špeciálne dohodnuté stretnutia. Nie som
presvedčený o tom, že osoba Ing. S. M. je z hľadiska obsahu celého článku natoľko dôležitá, že by som
sa musel o nej špeciálne vyjadrovať.

Otázka:

V zápisnici tvrdíte, že nepoznáte žiadneho bývalého predsedu senátu OS R.. S. D., ktorý by mal byť v
súčasnosti trestne stíhaný.

Odpoveď:
Trvám na tom, že takúto osobu nepoznám.

Otázka:
Poznáte osobu, ktorá bola stíhaná v Ostrave a bol predsedom senátu okresného súdu.
Odpoveď:
Áno, takú osobu poznám. Ide o R.. T. H..

Otázka:
Viete uviesť, kedy R.. H. odcestoval do Ostravy a za akým účelom a taktiež či viete uviesť nejaké
okolnosti k obvinenej Y. V., trestne stíhanej v ČR.Odpoveď:
Neviem kto je Y. V.. Kedy a za akým účelom R.. H. odcestoval do Ostravy neviem presne špecifikovať.
Bolo to mesiacoch apríl - máj 1999. Podľa mne známych skutočností R.. H. mal zisťovať okolnosti

súvisiace s väzbou mne neznámej osoby v justičnom prostredí v Ostrave. S údajnou trestnou
činnosťou R.. H. nemám nič spoločné, v súčasnosti vediem viaceré spory o ochranu osobnosti v rámci
občianskoprávneho konania v súvislosti medializáciou mojej osoby v rámci trestného konania voči R..
T. H.. R.. H. jednoznačne sám prehlásil, že s jeho údajnou trestnou činnosťou nemám nič spoločné.

Otázka:
Či ste od svojho oznámenia a následne spísanej zápisnice zo dňa 28. 3. 2000 podali ďalšie trestné
oznámenia s nadviazaním na predmetný článok redaktorky Z. L..

Odpoveď:
Periodiká Pravda a Moment, ktoré patria Perex. a.s., aj v roku 2000 pokračovali v uverejňovaní

nepravdivých informácií okrem iného aj voči mojej osobe, a keďže išlo o informácie, ktorých pôvod v
podstate začína v reportáži Z. L., ktorá bola uverejnená v týždenníku Moment č. 47 v roku 1999, tieto
nové informácie majú súvis s touto reportážou. V súvislosti s informáciami, ktoré sa objavili v týždenníku
Moment č. 29 a č. 39, v denníku Pravda z 9. 9. a 11. 9. 2000, v denníku SME z 9. a 11. 9. 2000 som
podal oznámenia v zmysle § 158 ods. 1 Tr. por. na Okresnú prokuratúru v Žiline na R.. P. C., R.. J.

Y., R.. R. G. a novinárku H. D.. R.. P. C. z toho, čo som zistil z článkov informoval nepravdivo médiá o
mojej účasti na údajnej trestnej činnosti R.. P. H.. Nemám vedomosť o tom, akým spôsobom R.. P. C.
informácie podával, ale v článkoch je citovaný. Oznámenia v zmysle § 158 ods. 1 Tr. por. som podával
sám, či ich podával aj R.. H. k tomu sa vyjadriť neviem.

To je všetko čo viem k predmetnej veci uviesť, vypovedal som pravdu, nič som nezamlčal, zápisnica na
znak súhlasu skončená, podpísaná o 11:25 hod.

Vypovedal: Prítomný: Vypočúvajúci:

R.. T. T. práp. K. ppráp. J."
(vlastnoručný podpis) (vlastnoručný podpis) (vlastnoručný podpis)"

V spise uvedenej veci sa nachádza vo fotokópii listina s nasledovným textom:

„Okresné riaditeľstvo PZ
v B r a t i s l a v e I.
Obvodné oddelenie PZ

Staré mesto východ
Sasinkova ul. č. 23
812 13 Bratislava I.
ČTS:ORP-379/SMv-00
V Bratislave, dňa 24. 11. 2000

Ú r a d n ý z á z n a m

Dnešného dňa som vykonal služobnú cestu do Žiliny za účelom výsluchu R.. T. T.. Počas výsluchu R..
T. T. okrem iného uviedol, že cestou svojho brata R.. N. T. zoznámil sudcu Okresného súdu v Ostrave

a to myslím, že uvádzal meno R.. L. s predsedom senátu OS R.. T. H., čo však vo svojej výpovedi zo
dňa 24. 11. 2000 neuviedol.

Poznačil:
ppráp J."

Koncept spisu uvedenej veci je pripojený pri spise veci ochrany osobnosti žalobcu R.. T. T. a spol. proti
PEREX. a.s., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn. 27C 56/00, resp. spis. zn. 27C
26/00.V spise veci ochrany osobnosti žalobcu R.. T. T. proti žalovanej A. L. vedenej na tunajšom súde pod spis.
zn. 15Ct 4/03 sa na /č. l. 90 - 91/ nachádza listina policajného orgánu adresovaná súdu nasledovného

znenia:
„V prílohe Vám zasielam zápisnicu o podanom vysvetlení A. L. zo dňa 6. 4. 2000, na základe Vašej
žiadosti zo dňa 4. 11. 2005. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že spisový materiál vedený pod
ČTS: ORP-379/SMv-00-Ge bol odstúpený na ÚJaKP v Bratislave I. z vecnej príslušnosti k spisu ČVS:
ORP-140/1-OVK-B1-2000. To znamená, že spis, ktorý Vám bol zaslaný je spis týkajúci sa veci trestného

oznámenia R.. T. na A. L.. V origináli ani v koncepte spisu sa nenachádzajú zápisnice o podanom
vysvetlení, ktoré boli spísané pred začatím trestného stíhania, nakoľko všetky osoby vypočuté pred
začatím trestného stíhania, boli, resp., museli byť opätovne prepočuté po začatí trestného stíhania podľa
§ 160 ods. 1 Trestného poriadku pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, čiže po dni 30. 10. 2002. Tieto zápisnice o výsluchu svedkov - poškodených, o výsluchu
obvinených ako aj o výsluchu jednotlivých svedkov sú v podstate totožné so zápisnicami o podanom

vysvetlení pred začatím trestného stíhania. Zápisnice o podaných vysvetleniach od jednotlivých osôb sa
nachádzajú v ostatnom materiále, nakoľko tieto sa do spisu nezakladajú práve z toho dôvodu, že osoby
musia byť po začatí trestného stíhania opätovne prepočuté aby boli dôkazy vykonané procesne správne
a až takéto dôkazy tvoria obsah vyšetrovacieho spisu. (Úkony vykonané pred začatím trestného stíhania
nespĺňajú požiadavky v zmysle Trestného poriadku a preto sa v trestnom konaní do spisu nezakladajú

ale jednotlivé zápisnice o takýchto úkonoch sú založené ako ďalší spisový materiál).
Z hore uvedených dôvodov Vám oznamujem, že vec dovtedy vedená pod ČTS: ORP-379/SMv-00-Ge
je v súčasnosti vedená pod ČVS: ORP-140/1-OVK-B1-2000-Čj, pričom celý koncept spisu Vám bol
zaslaný, jedná sa o tú istú vec."

V koncepte spisu ČVS: ORP-140/1-OVK-B1-2000, ktorý je pripojený pri uvedenom spise veci ochrany
osobnosti sa nachádza fotokópia „úradného záznamu" zo dňa 24. 11. 2000.

Uvedený „úradný záznam" sa nenachádza v origináli uvedeného spisu, ktorý je súčasťou spisu trestnej
veci obžalovanej A. L. a obžalovanej T.. X. V. vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod spis. zn. 6T

47/07, pričom podľa obžaloby sa v článku autorky A. L. uverejnenom v týždenníku Moment č. 47/1999
zo dňa 19. 11. 1999 pod názvom „Sudca na odstrel?" „naznačuje, že žalobca stojí za prípadom R.. S.
D. stíhaného v Českej republike za ponúkanie úplatku sudcovi Krajského súdu v Ostrave R.. F. L., že
ho za ním poslal práve žalobca." Príslušná časť článku znie nasledovne:
„KAMARÁTI BUĎME...

Vraví sa - povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si. Alebo - kto chce s vlkmi byť, musí
s nimi vyť. Veľká pravda. Jedným z blízkych spolupracovníkov a kamarátov sudcu T. bol aj R.. S. D.,
donedávna predseda senátu Okresného súdu v Žiline. Traduje sa o ňom, že rád postupoval v súlade so
želaním a názormi pána predsedu Okresného súdu T.. V súčasnosti je S. D. trestne stíhaný - za pokus
o zasahovanie do nezávislosti súdu a za podplácanie.

S. D. v apríli a v máji tohto roku navštívil predsedu senátu Krajského súdu v Ostrave R.. F. L. a žiadal ho
o intervenciu v prospech obžalovanej Y. K. z T.. Za námahu a zrejme na zlepšenie nálady mu ponúkal
tristotisíc korún. Sudca L., napriek tomu, že S. D. bol jeho bývalý spolužiak, tento čin oznámil polícii. Na
nasledujúcom stretnutí, kde mu mal S. D. odovzdať peniaze, už mali títo dvaja páni spoločnosť vo forme

mikrofónu, ktorý obsah ich rozhovoru zaznamenal na magnetofónovú pásku.

A tak sa slovenský sudca ocitol za mrežami. Vo svojej výpovedi potom uviedol, že nekonal z vlastného
popudu a o stretnutie so L. ho požiadali iné osoby. Meno sa v materiály, ktorý získala naša redakcia,
neuvádza, ale v nahratom rozhovore S. D. spolužiakovi L. nepochybne spomenul, kto ho poslal. O koho

asi išlo, pochopíme ďalej. Cesty osudu /či spravodlivosti?/ sú nevyspytateľné:
Vo chvíli, keď S. D. intervenoval v prospech Y. K., táto už dávno oslavovala s priateľmi svoje prepustenie
na slobodu. Zrejme niekto iný bol v intervencii šikovnejší. A chudákovi S. D., ktorý podplácal v mene
kohosi iného, hrozí trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.

Istou útechou mu môže byť nádej, že onedlho sa pravdepodobne ocitne vo väzení aj ten, kto si u neho
spomínanú službu objednal".V spise trestnej veci obžalovaného R.. T. H. vedenej na Okresnom súde v Ostrave pod sp. zn. 7T 124/99,
ktorý je pripojený pri spise veci ochrany osobnosti žalobcu R.. T. T. proti žalovanému R.. R. Y., vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 16/02, je uvedené nasledovné:

Podozrivý R.. T. H. vo svojej výpovedi dňa 7. 5. 1999 pred vyšetrovateľom uviedol, že:
„Podľa môjho názoru ide o nedorozumenie,..., taktiež popieram, že by som navádzal R.. L. s cieľom
ovplyvniť nezávislosť súdu, šlo o priateľské stretnutie, kde sme sa navzájom „škádlili" ohľadne právneho
štátu Českej a Slovenskej republiky. Chcel som nadviazať priateľské vzťahy /s R.. L./ s tým, že by
v budúcnosti mohlo dôjsť medzi pracovníkmi justície v Ostrave a v Žiline za účelom vzájomného

zoznámenia sa s praxou v Čechách a na Slovensku... . Bolo to asi pred 15 - timi rokmi /prvé stretnutie
s R.. L./ náhodne cestou môjho bývalého spolužiaka, ktorý pracoval v Ostrave, potom sme sa stretli
náhodne pri návšteve Žiliny pracovníkmi OS v Ostrave. Stretli sme sa na ceste, kde sme sa stihli krátko
porozprávať . Od tej doby som sa s R.. L. stretol približne pred 3 týždňami v Ostrave v hoteli Imperial,
kde som mal záujem obnoviť priateľské vzťahy za účelom vyššie uvedeného".

Podozrivý R.. R. Q. pri svojom výsluchu dňa 7. 5. 1999 pred vyšetrovateľom uviedol, že:
„jeho známi od Bardejova, ho zoznámili so skutočnosťou, že ich priatelia v ČR majú určité združenie,
ktoré je riadne zaregistrované na Ministerstve vnútra ČR snáď pod názvom Astram, majú problémy,
keď s činnosťou tohto združenia došlo k zadržaniu a vzatiu do väzby jednej ženy, ktorá má 4 deti ... .
Vzhľadom k tomu, že v danej problematike som znalý veci trestného práva, požiadali ma, či by som

neuskutočnil cestou do ČR, konkrétne do Ostravy, keď na KS Ostrava sa má rozhodovať o sťažnosti
o vzatí tejto ženy do väzby OS Jeseník, či dôvody väzby stále trvajú. Za týmto účelom mi oznámili, že
vezmem jednu osobu z okresu Žilina, že sa jedná o sudcu OS Žilina, ale jeho meno neviem. V tejto
veci som sem šiel druhýkrát, takže som si zapožičal osobné vozidlo zn. AUDI, ŠPZ neviem a vozidlo je
na parkovisku pred hotelom Imperiál. Ani v prvom prípade som nebol prítomný jednaniu. Vozidlo som

si zapožičal od svojho známeho, ktorého nebudem menovať, takže dnešného dňa som vyšiel asi o
11:00 hod. z Bardejova, šiel som sám až do Žiliny, kde som pred OS Žilina naložil muža, ktorý prišiel
sám k môjmu vozidlu, ktorý bol týmito ľuďmi dopredu informovaný, akým vozidlom prídem, tento sa mi
predstavil, ale teraz si jeho meno nevybavujem. Povedal mi, že je sudcom OS Žilina ... . V každom
prípade sa jednalo o súčinnosť medzi sudcami, keď sám mi uvádzal, že pozná sudcu KS Ostrava. Meno

sudcu, s ktorým malo byť jednané, mi nikdy neoznámil ani som nevedel, kde bude prebiehať jednanie,
cestou mi bolo oznámené, že jeho priateľ ho bude čakať v hoteli Imperiál v Ostrave".

Svedok R.. F. L. vo svojej výpovedi dňa 7. 5. 1999 pred vyšetrovateľom uviedol, že:
„... sa so mnou kontaktoval R.. H. z OS v Žiline, ktorého som predtým zhruba 10 - 11 rokov nevidel a

požiadal ma o schôdzku v Ostrave s tým, že príde aj s predsedom OS v Žiline. S ohľadom na to, že R..
H. som poznal asi pred 12 rokmi cez R.. R., advokáta, ak sa nemýlim AK Dolný Kubín, mal som za to,
že sa chce so mnou stretnúť k obnoveniu bývalých priateľských vzťahov. Preto som sa s ním dohovoril
na schôdzku. Schôdzka sa uskutočnila 26. 4. 1999 o 16:00 hodine v kaviarni hotela Imperiál, kde v
rámci tejto schôdzky ma R.. H. požiadal o možnú intervenciu vo vzťahu k prepusteniu obvinenej Y. V.,

ktorej vec je vedená na OS v Jeseníku pod sp. zn. Nt 114/99.
...R.. H. som poznal cez R.. R. ako je vyššie uvedené, čo bol obhajca, ak sa nepletiem, z Dolného
Kubína, ktorý v tej dobe v mojej trestnej veci obhajoval klienta, vodiča pre dopravnú nehodu. R.. R. pri
treťom, či štvrtom pojednávaní v tejto veci, kedy išlo o vec dosť komplikovanú, prišiel spoločne s R.. H. a
predstavil mi ho ako spolužiaka z vysokej školy a po skončení hlavného pojednávania ma poprosil, či by

som mu nemohol ukázať Ostravu, ale i isté reštauračné zariadenia, ale vzťah náš nebol nikdy natoľko
osobný, aby sme si tykali a išlo rýdzo o kolegiálne vzťahy. S R.. R. tu bol ešte snáď jeden, či dvakrát
za podobných príležitostí a nikdy naše vzťahy neprekročili vzťah kolegiality, vykáme si doteraz a bol
som hrozne prekvapený, keď ten prvý rozhovor telefonický, o ktorom som už hovoril a nemohol som si
dokonca ani v prvom okamihu spomenúť, kto vlastne mi telefonuje. ..., ma len o schôdzku a až pri tejto

schôdzke ma o túto intervenciu žiadal. Pokiaľ ma žiadal o schôdzku, mal som za to, že ide o obnovenie
tzv. priateľských kontaktov. Mal som za to, že bude tu pracovne, lebo hovoril o predsedovi OS v Žiline
a tak som sa domnieval, že po nejakých pracovných záležitostiach s ohľadom na bývalé kontakty sa
chce so mnou opätovne stretnúť".

Obvinený R.. T. H. pri svojom výsluchu dňa 17. 5. 1999 pred vyšetrovateľom uviedol, že:
„S doktorom L., ako som už uviedol v predošlých výpovediach, som sa stretol okrem iného i za účelom
zistenia, v akom štádiu sa vec nachádza ... . Požiadal ma o to H.. Q. cestou Dr. T., ktorý nás zoznámil. H..
T. bol v podstate sprostredkovateľom medzi mnou a H.. Q., zoznámil ma s ním a v ďalšom H.. Q. vzniesolna mňa požiadavku, aby som zistil, v akom štádiu sa nachádza vec na Krajskom súde v Ostrave vo veci
obvinenej V.. Mal som zistiť, za akých právnych podmienok môže dôjsť k prepusteniu vyššie uvedenej
obvinenej z väzby. Uvádzam, že o toto ma výslovne požiadal H.. Q. ... . H.. Q. priamo nekontaktoval mňa,

ako som už uviedol, ale kontaktoval H.. T., ktorý si z našich rozhovorov spomenul, že mám známeho na
Okresnom súde, resp. KS v Ostrave ... . Ako som už uviedol, H.. T. sa ma opýtal, či mám ešte kontakt
na svojho bývalého známeho H.. L., nakoľko jeho známy potreboval zistiť nejaké skutočnosti v jednej
trestnej veci. Povedal som mu, že mám, na čo som zavolal do Ostravy, aby som sa presvedčil, či H.. L.
ešte pracuje na súde, bolo mi povedané na ústredni, že pracuje ako sudca Krajského súdu. Po zistení

som skontaktoval stretnutie s H.. L., čo som oznámil H.. T., na čo on toto oznámil H.. Q., ktorý potom
v deň stretnutia prišiel do Žiliny a s ním sme odišli do Ostravy ... . Ako som už uviedol, s H.. L. som
sa zoznámil cestou H.. Y. F., niekedy v roku 1984 a potom sme sa ešte raz stretli v priebehu piatich -
šiestich rokov, presne neviem, v Žiline, kde sme sa krátko na ceste pred súdom - Okresným súdom v
Žiline rozprávali. Bolo to náhodné stretnutie a veľmi krátke, nakoľko som sa ponáhľal na autobus, bol
tam ešte s dvomi kolegyňami a z jeho reči som vyrozumel, že ide o zájazd. Podľa všetkého išlo o zájazd

zamestnancov KS. Ešte som im vtedy povedal, že je to škoda, že už odchádzajú, že som ich mohol
previesť po súde v Žiline. H.. T. v tom čase, podľa môjho názoru, ešte študoval na Právnickej fakulte v
Bratislave. ...Presne si už nepamätám, kedy prišla reč /s R.. T. T./ na Ostravu a pri akej príležitosti sme
hovorili o sudcoch v Ostrave, ani v akých súvislostiach to bolo. Podotýkam, že pochádzam z Turzovky,
rovnako ako H.. T., ide o Kysuce, kde mnoho mužov chodievalo na práce do Ostravy, tu sa oženili, takže

sa dá povedať, že možno každá rodina je spríbuznená s Ostravským krajom, tým chcem povedať, že
mohlo byť tisíc príležitostí, pri ktorých mohlo dôjsť k debate ohľadne Ostravy ... . Áno, určite som mu
to ja povedal osobne. Nakoľko sa to nemohol od nikoho iného dozvedieť ... . Opakujem, že si to už
presne nepamätám, mohlo to byť napr. pri príležitosti, kedy sme sa o tom, ako som bol v Ostrave za
svojim priateľom zo svojich študentských čias, s ktorým sme potom posedeli, zabavili sme sa. Zrejme k

tomu došlo v rámci spomienok na študentské časy, keď každý spomínal na svojich priateľov a na rôzne
študentské vylomeniny, pričom došla reč na H.. F., môjho priateľa a tiež vtedy som mohol spomenúť,
kde teraz pracuje a kde som za ním bol. Nakoľko bol veselý chlap. Na dotaz vyšetrovateľa uvádzam,
že k stretnutiu s priateľom zo študentských rokov došlo v Ostrave asi v roku 1984".

Svedok R.. T. T. vo svojej výpovedi dňa 10. 6. 1999 pred vyšetrovateľom uviedol, že:
„Na okresnom súde v Žiline pôsobím od roku 1981 a ako predseda súdu pracujem od 1. 1. 1997. Na
súd som nastúpil ako justičný čakateľ a asi od roku 1983 som pôsobil ako sudca.

R.. T. H. je sudcom OS Žilina a vykonáva funkciu predsedu senátu na obchodnom úseku súdu.

R.. H. poznám už 20 rokov, navzájom sa poznajú aj naše manželky a deti, v minulosti sme absolvovali
spoločné dovolenky, to bolo ešte začiatkom deväťdesiatych rokov a v poslednom období sú to v
mimopracovnej dobe stretnutia náhodného charakteru, niekedy cez víkendy tieto spoločne trávime na
chate a podobne.

R.. Q. - tohto som spoznal v období, keď som navštevoval môjho brata na jeho bývalom pracovisku - to
bolo Ministerstvo vnútra SR a tento mi bol predstavený ako pracovník sekretariátu, jeho presné pracovné
zaradenie nepoznám a ani neviem či skutočne má titul R.. Bližšie nepoznám ani jeho bydlisko a ani nič
bližšieho k jeho osobe. Viem len, že býva niekde na východnom Slovensku. S pánom Q. som sa stretol

na pracovisku môjho brata asi tak tri až päťkrát.

K osobe V. sa neviem vyjadriť, toto meno mi nič nehovorí a ani som ho nepočul. Tiež som sa v živote s
takouto osobou nestretol. Ešte raz zdôrazňujem, že s R.. Q. som sa stretol jedine na pracovisku môjho
brata a nikde inde.

Pokiaľ sa mám vyjadriť ku kontaktom R.. H., R.. Q. a súdu v Ostrave, tak k tomuto môžem uviesť
nasledovné:
V druhej polovici marca (III.) 1999 som navštívil brata v jeho advokátskej kancelárii v Bratislave a po
nejakom čase sa u neho objavil aj pán Q., mám vedomosť, že môj brat N. je s pánom Q. v kontakte, lebo

sa poznajú dlhšiu dobu. Účel návštevy pána Q. u môjho brata vtedy som nepoznal, ale pri rozhovore
ma pán Q. oslovil so žiadosťou, respektíve s otázkou, či nepoznám niekoho v justičnom prostredí na
Ostravsku.Odpovedalsommunegatívne,lebonaúzemíČeskejrepublikynepoznámnikohozjustičného
prostredia. Rozhovor na túto tému vlastne skončil po dvoch vetách tým, že ma pán Q. požiadal, že vprípade, ak by som zistil nejakú osobu, ktorá má dosah na justičné prostredie na Ostravsku, aby som mu
nechal odkaz u brata. Tým bola celá vec v Bratislave vybavená. Asi po 14 dňoch mi telefonoval brat a
okrem iného mi spomenul, či som niečo zistil pre Q.. Náhodou bol pri tomto telefonáte u mňa v kancelárii

aj H.. H. a počul o čom sa s bratom rozprávame. R.. H. sa osobne pozná s mojím bratom a po skončení
telefonátu mi H.. H. uviedol, že v Ostrave v minulosti pôsobil jeho priateľ alebo spolužiak a vzhľadom k
tomu, že išlo o službu ako to on chápal pre brata, spomenul, teda povedal, že sa pokúsi zistiť, či tento
jeho priateľ ešte na súde pracuje. Pri rozhovore s H.. H. som si v podstate uvedomil, že H.. H. v dávnej
minulosti spomínal, že má priateľa, kolegu, alebo spolužiaka na niektorom z Ostravských súdov. Chcel

by som na vysvetlenie dodať, že H.. H. je veľmi spoločenský a zábavný typ, ktorý rád rozpráva a o tomto
kolegovi alebo spolužiakovi rozprával svojho času nejaké historky a tým som si vlastne uvedomil, že
skutočne H.. H. spomínal v minulosti osobu, ktorá mala pôsobiť v justícii na Ostravsku. Asi po nejakých
14 dňoch mi H.. H. oznámil, že jeho priateľ stále pracuje na súde v Ostrave a dokonca, že s ním dohodol
schôdzku. Musím zdôrazniť, že v tom čase H.. H. a ani ja a predpokladám, že ani brat sme nevedeli,
čo vlastne pán Q. chce v Ostrave zisťovať. Ja som potom bratovi oznámil, čo zistil H.. H., na Q. som

kontakt nemal a v podstate som ani nevedel, či Q. na svojej požiadavke trvá. Presný dátum schôdzky
si nepamätám, ale v priebehu dňa mi telefonoval pán Q., že má záujem o informácie a že je na ceste.
Po príchode pána Q. do Žiliny som ho zoznámil s H.. H..

Cestoval som do Ostravy s pánom Q. aj H. aj ja, išli sme s osobným autom, ktoré riadil pán Q., či prišiel

Q. do Žiliny sám, to neviem, ale na parkovisku v Žiline, kde sme sa stretli, bol pri aute sám. Aké to bolo
auto, to už presne neviem, ale bolo to buď AUDI alebo BMW. Vzhľadom na charakter veci je paradoxné,
že H.. H. sa na stretnutie so svojím priateľom v Ostrave tešil s tým, že si oživí dávne priateľské kontakty".

Obžalovaný R.. T. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14. 10. 1999 uviedol, že:

„S R.. L. som sa zoznámil pred 14-timi rokmi, a to prostredníctvom H.. Y. F., s ktorým som študoval.
S H.. L. som mal bežné priateľské vzťahy, netykali sme si. Nie je pravdou, čo tvrdí H.. L., že som sa
mal zoznámiť s H.. L. prostredníctvom H.. R.. Po druhýkrát som sa stretol s H.. L. asi v roku 1987 pred
OS v Žiline. K samotnej veci by som chcel uviesť, že ma oslovil predseda OS Žilina R.. T., či mám
niekoho známeho na súde v Ostrave, povedal som, že známeho mám a telefonicky som zavolal H.. L.,

na podateľni som sa opýtal či tu H.. L. pracuje, tak mi oznámili, že pôsobí na KS Ostrava. Vtedy ma,
myslím, prepojili na neho. H.. L. som oznámil, že sme sa už v minulosti stretli, či by som sa s ním mohol
poradiť ohľadne súkromnej záležitosti. H.. T. mi oznámil, či mám niekoho známeho v Ostrave na súde,
o čo ho požiadal jeho brat N. T., ktorého poznám, s týmto som študoval a vyrastal. V tej dobe mi H..
T. záležitosť nekonkretizoval. Keď som oznámil H.. T., že som nadviazal kontakt so sudcom v Ostrave,

tento sa spojil s H.. Q., v podstate mi H.. T. nepovedal, či sa osobne spojil s H.. Q., či so svojim bratom
N.. H.. T. mi oznámil, že túto skutočnosť oznámi do Bratislavy, asi H.. Q., to predpokladám, že pôjdeme
do Ostravy".

Svedok R.. F. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14. 10. 1999 uviedol, že:

„S obžalovaným nemám žiadne priateľské vzťahy, poznali sme sa asi pred 14 rokmi, presne si
nepamätám, prostredníctvom H.. R., meno H.. F. mi nič nehovorí".

Svedkyňa Y.. U. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 25. 11. 1999 uviedla, že:

„V tú dobu, kedy telefonoval k nám domov R.. L., bola doma moja dcéra Y. so svojimi spolužiakmi, ma
zaujalo to, že sa jednalo o hovor z Čiech a pýtala som sa teda manžela, kto mu telefonoval, manžel mi
povedal, že ho volal priateľ z Ostravy u ktorého bol pred niekoľkými dňami niečo zisťovať".

Rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.k. 12To 232/2000-332 zo dňa 15. 6. 2000 bol obžalovaný R..

T. H. uznaný vinným, že v dňoch 26. 4. 1999 a 7. 5. 1999 v Ostrave ovplyvňoval predsedu senátu
Krajského súdu v Ostrave R.. F. L. prehováraním a ponukou peňažného úplatku vo výške 300 000,-Kč,
aby zaistil prepustenie obvinenej Y. V. z väzby na slobodu, pričom táto bola vzatá do väzby uznesením
Okresného súdu v Jeseníku zo dňa 6. 3. 1999, sp. zn. Nt 114/99, teda inému ponúkol úplatok za to, že
budesvojimvplyvompôsobiťnavýkonprávomociverejnéhočiniteľa,čímspáchaltrestnýčinnepriameho

úplatkárstva podľa § 162 ods. 2 Tr. zák. a odsúdený podľa § 162 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 10 /desiatich/ mesiacov, pre ktorého výkon sa podľa § 39a ods. 2, písm. b, Tr. zák. zaraďuje do
väznice s dozorom. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 15. 6. 2000 a bolo ním rozhodnuté o odvolaní
obžalovaného a okresného štátneho zástupcu v Ostrave proti rozsudku Okresného súdu v Ostrave,č.k. 7T 124/99-272 zo dňa 25. 1. 2000 tak, že bol podľa § 258 ods. 1, písm. b, d, e, Tr. Poriadku v
celom rozsahu zrušený a za podmienok § 259 ods. 3 Tr. Poriadku sa znovu rozhodlo, a to tak, ako
bolo uvedené.

V uvedenom rozsudku Krajského súdu v Prahe je v treťom odseku na strane 10 uvedené:
„Zároveň už z dôkazov vykonaných pred súdom I. stupňa vyplýva, že R.. Q. /ktorý prostredníctvom R..
T. žiadal obžalovaného o intervenciu u sudcu v Ostrave/ bol v kontakte s obhajcom tejto ženy".

V spise veci Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica ČVS: KUV-63/OVEK-2000 sú
obsiahnuté nasledovné uznesenia:
Uznesenie zo dňa 30. 10. 2002 znie nasledovne:
„Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku z a č í n a m trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1
Trestného poriadku s t í h a m

R.. T. T., nar. 11. 10. XXXX v M., tr. bytom A., J. č.XXXX,
sudcu Okresného súdu Žilina, ženatého, r. č. /6885

R.. R. Q., nar. XX. 2. XXXX v C., tr. bytom F., F. W. U., ul. M. U. XXXX/X,
nezamestnaného, ženatého, r. č. /296

ako obvinených za trestný čin nepriameho úplatkárstva formou návodu podľa § 10 ods. 1 písm. b) k
§ 162 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. 9. 1999, lebo na podklade zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver,

že

dňa 26. 4. 1999 počas cesty zo Žiliny do Ostravy naviedli R.. T. H., aby ovplyvňoval predsedu senátu
Krajského súdu v Ostrave R.. F. L. prehováraním a ponukou peňažného úplatku, aby zaistil prepustenie

obvinenej Y. V. z väzby na slobodu, ktorá bola vzatá do väzby na základe uznesenia Okresného súdu
Jeseník zo dňa 6. 3. 1999 sp. zn. Nt 114/99 z dôvodov uvedených v ustanovení § 67 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, pričom R.. T. H. takto konal dňa 26. 4. 1999 a 7. 5. 1999 v
Ostrave v hoteli Imperiál a ponúkol R.. L. úplatok vo výške 300 000,-Kč.

O d ô v o d n e n i e

Trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie bolo vznesené na základe spisového materiálu
nachádzajúceho sa v trestnom spise 7T 124/99 Okresného súdu v Ostrave vo veci obžalovaného R..
T. H..

Senát Okresného súdu Ostrava na hlavnom pojednávaní 25. 1. 2000 rozhodol, že R.. T. H. je vinný, že
v dňoch 26. 4. 1999 a 7. 5. 1999 v Ostrave ovplyvňoval predsedu Krajského súdu v Ostrave R.. F. L.
prehováraním a ponukou peňažného úplatku vo výške 300 000,-Kč, aby zaistil prepustenie obvinenej Y.
V. z väzby na slobodu, ktorá bola vzatá do väzby na základe uznesenia Okresného súdu Jeseník zo dňa

6. 3. 1999, sp. zn. Nt 114/99 z dôvodov uvedených v ustanovení § 67 ods. 1, písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného poriadku, čím spáchal trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu podľa ustanovenia §
169a) ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3
rokov nepodmienečne.

K takémuto rozhodnutiu dospel senát na základe dokazovania v prípravnom konaní ako i na hlavnom
pojednávaní.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že R.. T. H. sa kontaktoval s R.. F. L. na základe požiadania svojho
nadriadeného predsedu Okresného súdu v Žiline R.. T. T.. Prvé stretnutie sa uskutočnilo 26. 4. 1999,

kedy do Ostravy cestoval R.. T. H. spoločne s R.. T. T. a R.. R. Q.m. R.. R. Q. prostredníctvom R.. T. T.
žiadal R.. T. H. o intervenciu u sudcu v Ostrave. Počas cesty zo Žiliny do Ostravy R.. Q. odovzdal R.. H.
uznesenie Okresného súdu Jeseník Nt 114/99 o vzatí obvinenej Y. V. do väzby z dôvodov uvedených v
ustanovení § 67 ods. 1, písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a oboznámil ich s celou vecou.Ďalej ich R.. Q. oboznámil s tým, že obvinená je nezákonne zadržiavaná a sú porušované ľudské práva.
V Ostrave v reštaurácii hotela Imperiál R.. H. jednal s R.. L. o podmienkach prepustenia obvinenej Y.
V. z väzby na slobodu a o zložení finančnej kaucie. Priamo pri ich rozhovore neboli prítomní R.. T. ani

R.. Q.. Sedeli však pri inom stole. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 7. 5. 1999 v Ostrave, kedy R.. L.
oznámil R.. H., že s najväčšou pravdepodobnosťou bude obvinená prepustená. Do Ostravy na uvedené
stretnutie cestoval spolu s R.. H. i R.. R. Q., ktorý však nebol osobne prítomný pri rozhovore.
Rozhovor z druhého stretnutia R.. H. a R.. L. bol zaznamenaný na magnetofónovú kazetu a z tohto
rozhovoru je zrejmé, že R.. H. ponúkol R.. L. finančnú sumu vo výške 300 000,-Kč. Taktiež v samotnom

uznesení Nt 144/99 je uvedené, že obvinená Y. V. bola vzatá do väzby z dôvodov uvedených v
ustanovení § 67 ods. 1, písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, kedy existencia kolúzneho
dôvodu väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku celkom vylučuje možnosť nahradiť
väzbu peňažitou zárukou. Informácie vo veci obvinenej V., ktoré chceli zistiť, bolo možné zistiť zákonným
spôsobomprostredníctvomobhajcuobvinenejaleboitelefonicky.InapriektomucestovalR..H.spoločne
sR..T.aR..Q.doOstravy,pričomvšetcitrajasúprávnickyvzdelaníaR..H.aR..T.súdokoncasudcami.

R.. H. sa proti rozsudku Okresného súdu Ostrava 7T 124/99 odvolal. Odvolací súd Krajský súd Praha
zrušil tento rozsudok a pod číslom 12To 232/2000 rozhodol, že R.. H. svojím konaním spáchal trestný
čin nepriameho úplatkárstva podľa § 162 ods. 2 Trestného zákona a odsúdil ho k trestu odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov. V samotnom tomto rozsudku je konštatované, že v celom konaní figurovali i R..

T. a R.. Q., občania Slovenskej republiky, ktorí boli pre orgány činné v trestnom konaní Českej republiky
nedosiahnuteľnými. Nie je možné vylúčiť, že R.. H. bol len posledným článkom tohto pôsobenia. R.. Q.
ako i R.. T. sa odmietli zúčastniť v danej veci na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ostrava.

Konaním R.. T. T. a JUDr. R. Q. boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu nepriameho

úplatkárstva formou návodu podľa § 10 ods. 1, písm. b) k § 162 ods. 2 Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia".

Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. Kv 70/02 zo dňa 13. 11. 2002 bolo
uvedené uznesenie vo vzťahu k žalobcovi ako nezákonné zrušené, keďže ústavný súd nebol doteraz
požiadaný o súhlas na trestné stíhanie žalobcu ako sudcu.

Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. Kv 70/02-16 zo dňa 15. 11. 2002

bolo uvedené uznesenie vo vzťahu k R.. R. Q. ako nezákonné zrušené, keďže trestnosť činu zanikla
uplynutím premlčacej doby troch rokov.

Uznesením ČVS: KUV-63/OVEK-2000 zo dňa 5. 12. 2002 bolo trestné stíhanie uvedených osôb
zastavené, lebo podľa § 11 ods. 1, písm. a) Trestného poriadku je neprípustné, pretože je premlčané.

V konaní veci ochrany osobnosti žalobcu R.. T. T. proti žalovaným Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republike a spol., vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 15Ct
33/03 vypovedal svedok R.. T. H. na pojednávaní dňa 28. 9. 2007 k citovanému uzneseniu ČVS:KUV-63/
OVEK-2000 zo dňa 30. 10. 2002 nasledovne:

„Nikto ma na nič také nenavádzal, nie je pravdou, že by ma žalobca a R.. Q. navádzal, aby som
ovplyvňoval predsedu senátu KS v Ostrave R.. F. L., prehováraním aj ponukou peňažného úplatku, aby
zaistil prepustenie obvinenej Y. V. z väzby na slobodu. Toho 26. 4. 1999 sme išli do Ostravy ja, žalobca
a H.. R. Q., ktorý šoféroval. Išiel som zisťovať za H.. F. L., ktorý bol svojho času mojím priateľom, že
prečo je zadržiavaná Y. V. vo väzbe v Ostrave napriek tomu, že podala sťažnosť proti väzbe a väzba

bola nezákonná.

Ja som H.. L. poznal ešte z čias minulého režimu, neviem koľko rokov to bolo, poznal som ho
prostredníctvom H.. F., ktorý sa oženil do Ostravy, a s ktorým sme študovali v Bratislave, a on robil v
Ostrave právnika a tam sme sa stretávali. A tam sme sa spoznali aj so L., H.. F. mi predstavil svojich

priateľov, medzi nimi aj H.. L.. L. to potom popieral, on to mal domotané, bol notorický alkoholik, keď som
ho ja spoznal, pôsobil na trestnom úseku na OS v Ostrave a v čase tejto udalosti pôsobil na trestnom
úseku KS v Ostrave. Dva roky po tejto udalosti bol uvoľnený z funkcie. A to dokonca noviny o tom
informovali, viem, že ho vyhodili.Je nezmysel, že by ma žalobca a H.. Q. navádzali, aby som ovplyvňoval H.. L., a nezmyslom je aj to,
aby som ho ovplyvňoval, pretože on túto vec Y. V. neprejednával.

Na otázku žalobcu, ako dlho do roku 1999 sa poznali spolu so svedkom, svedok vypovedá:
„poznali sme sa so žalobcom ako deti, my pochádzame z jedného mesta z M., poznám sa s jeho bratom,
ktorý odo mňa bol starší o rok a žalobca je odo mňa mladší o 4 - 5 - rokov. Si tykáme, náš vzťah hodnotím
ako priateľský".

Na otázku sudcu, či si svedok s H.. L. tykali alebo vykali, svedok vypovedá: „V minulosti sme si tykali,
ale pri tomto novom kontakte po rokoch sme prešli na vykanie, keď som sa mu ja ozval, tak on mi začal
vykať, že „Jo pamatuju si Vás".

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol,

a to z nasledovných dôvodov:

1. Predmetom žaloby je „úradný záznam" „poznačený" žalovaným dňa 24. 11. 2000, po tom, ako žalobcu
vypočul ako svedka - poškodeného k jeho trestnému oznámeniu v súvislosti s článkom autorky A. L.
uverejnenom v týždenníku MOMENT číslo 3 zo dňa 14. 1. 2000 pod titulkom „Božie mlyny..." a s jej

článkom uverejnenom v týždenníku MOMENT číslo 47 z roku 1999 pod titulkom „Sudca na odstrel?" s
podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline R.. T. T. robí hanbu svojmu stavu".
2. Text uvedeného „úradného záznamu" je nasledovný:
„Dnešného dňa som vykonal služobnú cestu do Žiliny za účelom výsluchu R.. T. T.. Počas výsluchu R..
T. okrem iného uviedol, že cestou svojho brata R.. N. T. zoznámil sudcu Okresného súdu v Ostrave a

to myslím, že uvádzal meno R.. L. s predsedom senátu OS R.. T. H., čo však vo svojej výpovedi dňa
24. 11. 2000 neuviedol".
3. V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca by to vo svojej výpovedi dňa 24. 11. 2000
ani nemohol uviesť, resp. by nemal dôvod to uviesť, a to preto, že sa ho žalovaný na to neopýtal, resp.,
ani z jednej zo štyroch otázok, ktorú mu žalovaný v súvislosti s „R.. H." položil, taká „odpoveď" žalobcu

logicky nemohla „nasledovať".
4. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výsluch žalobcu žalovaným dňa 24. 11. 2000 bol
„zaprotokolovaný" výlučne vo forme otázok a odpovedí.
5. Ako bol však tento výsluch „vedený", súdu známe nie je, keďže to, že žalobca „cestou svojho
brata..." „uviedol žalobca počas výsluchu", „čo však vo svojej výpovedi zo dňa 24. 11. 2000 neuviedol".

6. „Úradný záznam" je z tohto pohľadu /bod 5. analýzy/ zmätočný, keďže je z neho zrejmé, že žalovaný
nezaprotokoloval niečo, čo žalobca neuviedol.
7. Žalovaný na pojednávaní dňa 18. 12. 2006 uviedol, že „..., keď tam tie skutočnosti do úradného
záznamu, tak to tam muselo padnúť,..., podľa neho nič nie je na tom, že zoznámil cestou svojho brata
R.. L. s R.. H.".

8. Z bodu 7. analýzy je teda zrejmé, že žalovaný doposiaľ trvá na obsahu tohto „úradného záznamu".
9. Podľa tohto „úradného záznamu" teda žalobca „pri výsluchu uviedol", že „on sám zoznámil „cestou"
svojho brata R.. N. T. sudcu OS Ostrava R.. L. s predsedom senátu OS R.. T. H.".10. Je teda zrejmé, že „samotný akt zoznámenia R.. L. s R.. H." urobil brat žalobcu R.. N. T., ktorý logicky
musel osobne poznať R.. L. i R.. H. na to, aby ich mohol zoznámiť.
11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že brat žalobcu R.. N. T. vôbec nepoznal R.. L..

12. Z toho je ďalej zrejmé, že teda ani nemohol zoznámiť R.. L. s R.. H..
13. Z toho je ďalej zrejmé i to, že ani žalobca teda nemohol „cestou" svojho brata R.. N. T. zoznámiť
R.. L. s R.. H..
14. Táto informácia uvedená v „úradnom zázname" je teda nepravdivá.
15. Nepravdivý je teda i „účel" tohto „zoznámenia", ktorý sa dá z neho „vyvodiť".

16. A to aktivitu žalobcu pri „stretnutí" brata žalobcu R.. N. T., R.. L. a R.. H., ktorého „dôsledkom" bolo
právoplatné odsúdenie R.. H. v Českej republike pre spáchanie trestného činu.
17. Ďalej to, že žalobca dokonca „organizoval" toto „stretnutie", ktoré „zrealizoval" jeho brat R.. N. T..
18. Samozrejme, že pokiaľ žalobca „organizoval" a jeho brat „zrealizoval", obaja museli mať vedomosť
o nezákonnej aktivite R.. H. nakoniec „vedúcej" k jeho právoplatnému odsúdeniu.
19. Teda aj táto ich „vedomosť" a ich „aktivity" /bod 17. analýzy/ môžu byť nezákonné, resp. môžu byť

trestnými činmi.
20. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že žalobca ani jeho brat neboli ani len trestne stíhaní „nerátajúc"
mesačné trestné stíhanie žalobcu slovenským orgánom činným v trestnom konaní v roku 2002
zastavené pre premlčanie.
21. Zdôrazňuje i to, že R.. T. H. bol ako sudca právoplatne odsúdený v Českej republike pre spáchanie

trestného činu nepriameho úplatkárstva, teda slovenský sudca bol v inom štáte právoplatne odsúdený
pre spáchanie závažného trestného činu spoločensky, najmä u sudcu, odsúdeniahodného.
22. A zdôrazňuje rovnako i to, že žalobca je taktiež sudcom, k čomu sa súd ešte vráti.
23. Obsah „úradného záznamu" žalobcu i jeho brata R.. N. T. jednoznačne kriminalizuje „naznačením"
konkrétneho spôsobu ich „podieľania" sa na konkrétnej trestnej činnosti v tom čase už právoplatne

odsúdeného sudcu R.. H..
24. Dá sa z neho „vyvodiť", že žalobca sa vlastne „priznal" k tomuto „podieľaniu sa", teda vlastne sa
„priznal" k svojej možnej trestnej činnosti, pričom za „spolupáchateľa" „označil" svojho brata R.. N. T., a
to v čase, kedy už sudca R.. H. bol právoplatne odsúdený.
25. Súd poukazuje na to, že práve tá skutočnosť, že v tom čase už bol sudca R.. T. H. právoplatne

odsúdený, dala obsahu „úradného záznamu" veľmi „právne nebezpečný kontext" v súvislosti s jeho
odsúdením a následným možným trestným stíhaním žalobcu a jeho brata R.. N.a T..
26. A práve aj na pozadí, resp. vo svetle konkrétneho skutku, pre ktorý bol sudca R.. H. právoplatne
odsúdený, je zrejmá „nelogičnosť", resp. „nezmyselnosť" a teda nepravdivosť obsahu „úradného
záznamu", ako je to zrejmé z ďalšej časti analýzy súdu.

27. Žalobca totiž nemohol mať, resp. nemal dôvod zoznamovať R.. L. s R.. H., keďže je zrejmé, že obaja
sa už dávno predtým osobne poznali.
28. Samozrejme, tento dôvod nemohol mať, resp. nemal ani brat žalobcu R.. N. T..
29. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na to, že brat žalobcu R.. N. T. vôbec nepoznal R.. L..
30. Pokiaľ by ho totiž poznal, tak nebol dôvod, aby sa na R.. L. „obracal" R.. H., a to tak, že to „viedlo"

až k jeho právoplatnému odsúdeniu, k tomu, že jeho brat - žalobca vypovedal v jeho trestnej veci ako
svedok, R.. R. Q. vypovedal v jeho trestnej veci ako podozrivý a obaja boli „spomínaní" v rozsudku jeho
trestnej veci v negatívnych súvislostiach, resp. nebol dôvod, aby ich zoznamoval.
31. Brat žalobcu R.. N. T. sa teda mohol na R.. L. „obrátiť" sám, resp. spolu so svojim bratom - žalobcom,
a to s „vecou", pre ktorú bol nakoniec sudca R.. H. právoplatne odsúdený.

32. Teda to znamená, že tá „vec" by vykazovala u žalobcu, resp. jeho brata R.. N. T. rovnaké znaky
spáchania trestného činu, pre ktorý bol právoplatne odsúdený sudca R.. H..
33. Obsah „úradného záznamu" je teda n e p r a v d i v ý .
34. A práve tu súd zdôrazňuje, že takto doposiaľ analyzovaný obsah „úradného záznamu" „uviedol"
žalobcapriuplatňovanísvojhoprávapoškodeného,prisvojomvýsluchuakosvedok-poškodenýpotom,

ako bol žalovaným poučený okrem iného o oprávnení odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, resp. svojmu súrodencovi.
35. Žalobca „to" „uviedol" bez toho, aby sa ho na to žalovaný pýtal, ako je to zrejmé zo zápisnice o jeho
výsluchu, resp. zo samotného „úradného záznamu".
36. Žalobca „to" teda „uviedol" sám, dobrovoľne.

37. A aj tu súd poukazuje na to, že je nelogické nezmyselné a teda nepravdivé, aby žalobca uviedol
pri svojom výsluchu ako svedok - poškodený, v súvislosti s uplatňovaním svojho práva poškodeného,
po poučení okrem iného o oprávnení odoprieť vypovedať /bod 34/ doposiaľ analyzované skutočnosti
tvoriace obsah „úradného záznamu".38. Súd teda jednoznačne konštatuje, že žalovaný uviedol v „úradnom zázname" skutočnosti, ktoré
žalobca „pri svojom výsluchu" n e u v i e d o l .
39. Súd teda jednoznačne konštatuje i to, že tieto skutočnosti boli žalovaným v y m y s l e n é .

40. Napriek doposiaľ uvedenej analýze, je však obsah uvedeného ,,úradného záznamu" právne
nezaujímavý.
41. A to jednak z dôvodu, že nie je súčasťou originálneho vyšetrovacieho spisu, resp. súdneho spisu
trestnej veci Okresného súdu Bratislava I, vedenej pod sp.zn. 6T 47/07, resp., že sa nachádza ,,len" v
uvedených konceptoch spisov vecí.

42. Ale hlavne z dôvodu, že obsah uvedeného ,,úradného záznamu" v analýze uvedenej ,,nekvalite",
je ,,kvalitatívne" obsahovo ,,právne neporovnateľný" s časovo predchádzajúcim odôvodnením
rozhodnutia Krajského súdu Praha pod číslom 12To 232/2000, v ktorom je konštatované, že ,,v celom
konaní figurovali i žalobca a R.. Q., občania Slovenskej republiky, ktorí boli pre orgány činné v trestnom
konaní Českej republiky nedosiahnuteľnými. Nie je možné vylúčiť, že R.. H. bol len posledným článkom
tohto pôsobenia. R.. Q. ako i žalobca sa odmietli zúčastniť v danej veci na hlavnom pojednávaní na

Okresnom súde Ostrava. Konaním žalobcu a R.. R. Q. boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného
činu nepriameho úplatkárstva formou návodu podľa § 10 ods. 1 písm. b/ k § 162 ods. 2 Trestného
zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia."
43. Krajský súd Praha rozhodoval o odvolaní R.. H. proti rozsudku Okresného súdu Ostrava 7T 124/99 a

zrušil tento rozsudok a rozhodol, že R.. H. svojim konaním spáchal trestný čin nepriameho úplatkárstva
podľa § 162 ods. 2 Trestného zákona a odsúdil ho k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
44. Súd podotýka, že uvedený rozsudok Krajského súdu Praha bol vyhlásený dňa 15.6.2000, kým
uvedený ,,úradný záznam" spísal žalovaný až dňa 24.11.2000, teda je tu časová následnosť obsahu
uvedeného ,,úradného záznamu" nepochybne vychádzajúceho z obsahu uvedeného odôvodnenia

rozhodnutia Krajského súdu Praha.
45. Ďalej súd podotýka, že uvedený rozsudok je verejnou listinou, uvedený ,,úradný záznam" verejnou
listinou nie je.
46. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v bodoch 42.,43.,44. a 45. súd určitú minimálnu obsahovú i
časovú ,,súvislosť" odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Krajského súdu Praha a uvedeného obsahu

uvedeného ,,úradného záznamu."
47. Na úplný záver súd poukazuje na to, že Ústavný súd Českej republiky Nálezom zo dňa 15.11.2006,
sp. zn. I. ÚS 310/05, zamietol žalobcovu ústavnú sťažnosť smerujúcu voči pasáži odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia Krajského súdu Praha spočívajúcej v tvrdení, že ,,ste figurovali v aktivite,
pre ktorú stál obžalovaný /R.. T.. H./ pred súdom, že ste boli článkom celého pôsobenia, že Vám

bolo umožnené z Českej republiky odcestovať, a tak ste sa stali pre orgány činné v trestnom konaní
nedosiahnuteľný, že ste boli sprostredkovateľom žiadosti o intervenciu u sudcu v Ostrave."

O trovách konania sa rozhodne v zmysle § 151 ods. 2 vety prvej pred bodkočiarkou OSP do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 od jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava III.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42

ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. zákona odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. zák., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.