Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Pc/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200283
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317200283.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci

navrhovateľky, matky maloletých detí: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpená: X. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. J. XXXX/X, I., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: N. W., nar.
XX.XX.XXXX, hláseným pobytom bezdomovca K. A. I., t.č. Ú. Q., v konaní o návrhu na určenie otcovstva
k maloletým deťom Š.: N., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletým deťom zastavuje.

II. Súd zveruje maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok
maloletých detí budú obaja rodičia.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí výživným na každé dieťa vo výške 50,-Eur
mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 01.07.2018.

IV. Styk otca s maloletými sa neupravuje.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2017 domáhala určenia otcovstva
a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého
označila za otca maloletých detí sa spoznala cez spoločného známeho začiatkom leta v roku 2010.
Začali sa stretávať, po krátkej dobe aj intímne, pričom koncom septembra zistila, že je tehotná. O
prerušení tehotenstva nerozmýšľala, nakoľko si myslela, že budú žiť spolu. Koncom piateho mesiaca
tehotenstva muž, ktorého otcovstvo má byť v konaní určení nastúpil na nepodmienečný výkon trestu v

trvaní6mesiacov,pričomzvýkonubolprepustenýažponarodenídvojičiek.BývalispoluvJ..Zozačiatku
jej aj pomáhal s výchovou a starostlivosťou o maloleté deti, následne sa však rozišli, keďže menovaný
bol nezamestnaný a na maloleté deti neprispieval. Navrhovateľka poukázala na to, že v čase počatia detí
udržiavala intímny styk iba s menovaným mužom, preto len on môže byť otcom detí. Po ich rozchode
menovaný keď práve nebol vo výkone trestu, navštívil maloleté deti približne 3 - 4 krát. Maloleté deti
však navštevujú jeho matku a sestru. Menovaného muža vnímajú ako svojho otca. Navštevujú posledný
rok predškolského zariadenia v J.. Na ich výživu muž, ktorého otcovstvo má byť určené neprispieva.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na deti a dávka v hmotnej núdzi,
ktorájejejpriznanáoddecembra2016.Vychádzajúcztýchtoskutočnostínavrhla,abysúdurčilotcovstvo
k maloletým deťom, zveril maloleté deti do jej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo
výške 50,- Eur mesačne na každé dieťa.2. Muž, ktorého navrhovateľka označila za otca jej detí vo svojom podaní, doručenom súdu dňa
07.08.2017 uznal svoje otcovstvo k maloletým deťom, súčasne poukázal na to, že sa momentálne

nachádza vo výkone trestu a keď mu súd určí výživné, nevie z čoho bude platiť. Poukázal aj na to, že
je epileptik. Po prepustení z výkonu trestu by chcel ich vzťah oživiť, nakoľko navrhovateľku stále miluje
a taktiež aj deti.

3. Súd prejednal vec v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené, ktorý sa k

návrhu navrhovateľky vyjadril písomne aj ústne do zápisnice dožiadaného súdu, pričom žiadal, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prostredníctvom dožiadaného súdu
muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené a kolízneho opatrovníka maloletých detí, prečítaním
sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletých detí, potvrdeniami a správami ohľadne

účastníkov, s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 23C/240/2014, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Maloleté deti, N. Š., nar. XX.XX.XXXX a Q. Š., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z matky D. Š., nar.
XX.XX.XXXX, pričom otcovstvo detí doposiaľ určené nebolo.

6. Zo zápisnice Okresného súdu Trnava zo dňa 18.09.2017, napísanej v ÚVTOS Q. vyplýva, že muž,
označený za otca maloletých detí uznal svoje otcovstvo k obidvom deťom a navrhol, aby deti niesli
priezvisko ich matky.

7. Navrhovateľka, t.j. matka maloletých detí na pojednávaniach konaných dňa 25.01.2018 a dňa
16.04.2018 navrhla maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby deti zastupovala
ona a spravovala ich majetok. Ďalej žiadala výživné vo výške 50,- Eur na každé dieťa, pričom spätne
si výživné neuplatnila. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Uviedla, že žije so svojim otcom
v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Príjem svojho otca nevedela uviesť. V starostlivosti o

maloleté deti jej výrazne pomáha matka. Má štyri deti, pričom otcovstvo k maloletému K. a k maloletému
K. bolo určené rozsudkom sp. zn. 10Pc/19/2016, kde bolo stanovené výživné ich otcovi vo výške 75,- Eur
mesačne na každé dieťa. Deti navštevujú základnú školu v J.. Matka má ukončené základné vzdelanie.
Poberala dávku v hmotnej núdzi, počnúc dňom 06.03.2018 sa ale zamestnala.

8. Na pojednávaní dňa 11.06.2018 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka
žije v domácnosti so svojim otcom spolu s štyrmi maloletými deťmi. Náklady na domácnosť sú vo
výške 140,- Eur. Navrhovateľka pracuje na skrátený pracovný úväzok od 8:00 hod. do 14:30 hod. s
priemerným čistým mesačným príjmom cca. 550,- až 600,- Eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľka
poberá príspevok na obedy maloletých detí vo výške 25,- Eur na štyri deti. Tento príspevok už nebude

poberať počnúc septembrom 2018. Za dvojičky platí družinu vo výške 6,- Eur mesačne na každé
dieťa. Na ostatné dve deti bolo určené výživné vo výške 75,- Eur na každé dieťa. Všetky deti sú
zdravé, nepoberajú žiadne špeciálne lieky, teda ďalšie výdavky pozostávajú z nákladov na oblečenie,
stravovanie primerané veku. Nenavštevujú špeciálne krúžky, ale sú veľmi šikovné a nadané.

9. Kolízna opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní dňa 11.06.2018 žiadala vyhovieť navrhnutej
úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, i keď mala za to, že navrhované výživné je
minimálne a jediným dôvodom pre takéto určenie môže byť iba to, že otec je vo výkone trestu.

10. Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej ZR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva

ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 94 ods. 1 ZR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.13. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého

dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

26. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
nakoľko muž, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené do zápisnice dožiadaného súdu uviedol svoj
súhlas s otcovstvom k maloletým deťom, súd konanie v tejto časti s poukazom na ustanovenie § 109

CMP zastavil, pričom predmetom konania ostala úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
nakoľko toto konanie je obligatórne spojené s konaním o určenie otcovstva.27. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloletý Patrik a maloletá Linda majú toho času 7 rokov a
navštevujú základnú školu v Košútoch. Sú zdravé, pričom ich výdavky súd považoval za bežné a veku
primerané.

28. Matka maloletých detí v čase podania návrhu poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 151,60 Eur
mesačne od 01.12.2016. Následne v priebehu konania sa zamestnala u zamestnávateľa O., s.r.o. na
dobu určitú do 05.03.2019 s priemerným čistým mesačným príjmom 550,- až 600,- Eur. Jej zdravotný
stav je dobrý. Okrem v záhlaví menovaných maloletých detí má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k

maloletému K. a k maloletému K., ku ktorým bolo otcovstvo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 10Pc/19/2016, ktorým rozsudkom bolo určené výživné vo výške 75,- Eur mesačne na každé dieťa.
Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi a svojim zamestnaným otcom v rodinnom
dome, ktorý patrí do výlučného vlastníctva otca matky.

29. Otec maloletých detí sa toho času opätovne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom do

výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný dňa 29.06.2017 na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
za spáchanie prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 Trestného zákona a prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa ustanovenia § 245 Trestného zákona. Ďalej má nariadený ďalší trest vo veci vedenej
Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 1T/61/2011 v trvaní 4 roky a 8 mesiacov za spáchanie
zločinu útoku na orgán verejnej moci podľa ustanovenia § 323 Trestného zákona. Koniec výkonu trestu

má mať po započítaní vykonanej doby výkonu väzby a výkonu trestu dňa 21.01.2019. Vo výkone trestu
odňatia slobody momentálne nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných
príležitostí. Naposledy bol zaradený na pracovisku zameranom na ručné šitie obuvi, odkiaľ bol dňa
06.01.2018vyradenýzdôvodunespokojnostizamestnávateľasvykonanímpracovnýchúloh.Otecpodľa
vlastného oznámenia je epileptik, potvrdenie o svojom zdravotnom stave súdu však nepredložil. Okrem

maloletého N. a maloletej Q. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Q. C. K., nar. XX.XX.XXXX,
ku ktorej bolo otcovstvo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23C/240/2014-191 zo dňa 26.01.2018,
ktorým bol zaviazaný na platenie výživného v zákonnej minimálnej výške.

30. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom budú maloleté deti vychovávané súd vychádzal z návrhu

matky, voči ktorému v tejto časti nemal námietky ani otec. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloleté
deti stará výlučne matka, súd ich zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja
rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
31. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletých
detí, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné zo strany otca

na maloleté deti určil sumou po 50,- Eur mesačne na každé dieťa, a to od 01.07.2018 vzhľadom na to, že
matka si výživné spätne neuplatnila. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil skutočnosť, že otec sa
opätovne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody až do 21.01.2019, kde nie je pracovne zaradený
a je bez príjmu. Rovnako súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. C. (4
roky), na ktorej výživu má otec prispievať na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23C/240/2014-191

zo dňa 26.01.2018 v zákonnej minimálnej výške. Napriek uvedeným skutočnostiam však súd mal za to,
že výživné vo výške 50,- Eur na každé dieťa je adekvátne vzhľadom na vek maloletých detí, ktoré už
majú 7 rokov a navštevujú základnú školu. Otec maloletých detí žije trvalo neusporiadaným spôsobom
života, bol viackrát súdom právoplatne odsúdený, pričom ak sa nachádzal na slobode, nepracoval a na
výživu svojich maloletých detí žiadnym spôsobom neprispieval. Takéto nezodpovedné správanie otca

však nemôže byť na ujmu maloletých detí. Vychádzajúc z týchto úvah súd potom určil výživné tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže mal za to, že ustálená výška výživného zodpovedá kritériám
Zákona o rodine.
32. Súd styk otca s maloletými deťmi ponechal v súlade s návrhom matky neupravený, a to z dôvodu,
že sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, t.j. matku a kolízneho opatrovníka,

nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre muža, ktorého otcovstvo sa malo v konaní určiť, t.j.
otca maloletých detí v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1

CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359
CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.