Rozsudok ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899371
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobkyne : X. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom W.Č. , N. XX, zastúpená JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Národná
trieda 72, proti žalovaným: 1. O. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom W. , F. XX, 2. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. , F. XX, zastúpená JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie č.k. 11C/259/2004-229 zo dňa 1.4.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na
Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice-okolie, na LV č. XXX, k.ú. Ď., ako parc. č. 620 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 947 m2, dom súp. č. 117 na parc. č. 620 a parc. č. 621 - záhrady
o výmere 1026 m2, ktoré vyporiadal tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne parc. č. 620
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 947 m2, dom súp. Č.. XXX na parc. č. 620 a parc. č. 621/1 -
záhrady o výmere 697 m2, s povinnosťou zaplatiť žalovanej v 1. rade na náhradu jej spoluvlastníckeho

podielu sumu 1.185,03 € a žalovanej v 2. rade na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 1.219,14
€ do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade prikázal parc.
č. 621/2 - záhrady o výmere 329 m2 tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne č. 11C/259/2004,
ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého pod č. 3/2008. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Ď. tak, ako sú tieto uvedené vo výroku
rozsudku a prikázania týchto nehnuteľností za náhradu do jej výlučného vlastníctva.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľností vedených na LV XXX, katastrálne územie Ď., ako sú tieto vyššie uvedené, a to žalobkyňa
v rozsahu 3/4, žalovaná v 1. rade v rozsahu 1/12 a žalovaná v 2. rade v rozsahu 2/12. Uvedené
nehnuteľnosti užíva výlučne žalobkyňa. Z jej výsluchu súd zistil, že k nehnuteľnostiam má silný citový

vzťah, pretože ide o jej rodičovský dom a spolu s manželom sa o tieto nehnuteľnosti už dlhé roky starajú
a udržiavajú ich v užívaniaschopnom stave. Počas celého konania nesúhlasila s reálnym vyčlenením
podielu žalovanej v 2. rade z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že na konci parcely 621
je úrodná pôda, na ktorej si s manželom vysádzala zeleninu a sú tam aj ovocné stromy a reálnymrozdelením parcely by sa znehodnotila záhrada a nešlo by o účelné využitie veci. Argumentovala tiež
tým, že v prípade reálneho vyčlenenia pozemku žalovanej v 2. rade by sa nemohla dostať na svoj
pozemok traktorom, pretože traktor cez prednú časť pozemku neprejde. Z výsluchu žalovaných v 1. a 2.

rade súd zistil, že žalobkyňa im nedovolila užívať ich podiely a doslova im v ich užívaní bránila. Žalovaná
v 2. rade trvala na vyčlenení svojho podielu 2/12-in, pokiaľ ide o parcely a pokiaľ ide o rodinný dom
trvala na vyplatení náhrady. Žalovaná v 1. rade taktiež súhlasila s reálnym vyčlenením podielu žalovanej
v 2. rade, pokiaľ ide o parcely a ostatné nehnuteľnosti navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva.
Zo znaleckého posudku č. 3/2008 Ing. Ladislava Tichého zo dňa 20.2.2008, ktorého súčasťou je aj

geometrický plán č. 11C/259/2008 na rozdelenie pozemkov - parciel č. 620 a 621, zapísaných na LV
XXX, katastrálne územie Ďurkov vzal súd za preukázané, že podiel 2/12 k celku z parciel č. 620 a 621 je
možné reálne vyčleniť a vyhotovil geometrický plán, ktorým parcelu č. 621 rozdelil na dve nové parcely,
a to parcelu č. 621/1 s výmerou 697 m2 a parc. č. 621/2 s výmerou 329 m2. Pri tomto rozdeľovaní
akceptoval požiadavku žalobkyne, aby mala zabezpečený prístup z cesty na parc. č. 621 s obrábacou
technikou. Prihliadol tiež na možnosť zväčšenia novooddeleného pozemku o spoluvlastnícke podiely

z parcely 619. Zo znaleckého posudku č. 12/2010 zo dňa 16.4.2010 C. E.. Q. Š. súd zistil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností, a to pozemkov vo výške 6.905,50 € a stavieb vo výške 7.314,90 €. Právne súd
posudzovalvecpodľaust.§142ods.1Obč.zák.anazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniazrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Pri tomto zrušení vychádzal zo skutočností, že podiel
žalovanej v 2. rade 2/12 k celku z parcely je možné reálne vyčleniť a s prihliadnutím na zásadu účelného

využitia veci rozhodol o prikázaní novovytvorenej parcely 621/2 s výmerou 329 m2, ktorá zodpovedá
spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 2. rade 2/12, do jej vlastníctva. Konštatoval, že využitie pozemku
na stavbu rodinného domu je účelnejšie ako jeho využitie ako záhrady. Zároveň poukázal na to, že
žalobkyni ostal plnohodnotný pozemok, ktorého výmera bola znížená len o nepatrnú časť, t.j. 329
m2, pričom má prístup aj obrábacou technikou na tento svoj pozemok. Podiel žalovanej v 1. rade na

parcelách v rozsahu 1/12 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatenia náhrady
za jej spoluvlastnícky podiel (575,46 €, čo predstavuje 1/12 zo všeobecnej hodnoty pozemkov 6.905,50
€ - poznámka odvolacieho súdu). Pokiaľ ide o rodinný dom na parc. č. 620, tento v celosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť náhradu žalovaným za ich spoluvlastnícky
podiel, a to žalobkyni v 1. rade 609,58 € (1/12 zo všeobecnej hodnoty domu 7.314,90 - poznámka

odvolacieho súdu) a žalobkyni v 2. rade 1.219,15 € (2/12 zo všeobecnej hodnoty rodinného domu
7.314,90 € - poznámka odvolacieho súdu). Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade takto zaviazal žalobkyňu
zaplatiť celkovo 1.185,03 € (609,58 € + 575,46 €- poznámka odvolacieho súdu). Nevykonanie dôkazu
výsluchom starostu obce Ďurkov súd odôvodnil tak, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a
nemalo by vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov trovy
konania nepriznal, pretože vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý sa týka rodinných príslušníkov,
by iným rozhodnutím o trovách konania sa ešte viac narušili už dosť napäté vzťahy medzi účastníkmi
konania.

Vyslovil, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to proti jeho výroku, ktorým
súd do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade prikázal parcelu č. 621/2 a proti výroku o trovách

konania účastníkov a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Namietala odvolacie
dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.. V dôvodoch odvolania uviedla, že pri rozhodovaní o
veci bolo rozhodujúce posúdenie deliteľnosti spornej nehnuteľnosti - veľkosť spoluvlastníckych podielov
účastníkov a účelnosť využitia spoločnej veci, o čom relevantné dôkazy mohli pre súd poskytnúť znalec,
listiny a obhliadka. Súd vychádzal zo znaleckého posudku, ale účelnosť navrhovaného stavu bolo

potrebné ešte overiť obhliadkou na mieste, či bude rozdelenie účelné a či nie je možné prípadne
uskutočniť zámenu podielov účastníkov sporu so susednou parcelou č. 619. Žalobkyňa navrhla vypočuť
aj starostu obce, ktorý bude dávať súhlas na stavebné konanie, či je možné a účelné vybudovať dom
na parc. č. 621/2 - záhrada s výmerou 329 m2, čo si však súd neosvojil a tento návrh zamietol. Súd
sa mal objektívnejšie zaoberať spôsobom vyporiadania sporného pozemku a účelnosťou jeho využitia.

Nesúhlasila ani s nepriznaním náhrady trov konania, pretože nechcela zbytočne vyvolať spor na súde
a viackrát sa pokúšala o dohodu so žalovanými.Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu podľa obsahu vyjadrenia navrhla rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že trvá na odčlenení 2/12 z parc. č. 621, pričom vyčlenenie jej podielu je reálne
a vytvorila sa nová parcela 621/2 - záhrada s výmerou 329 m2. Túto parcelu mieni a chce využívať

predovšetkým ako záhradu, t.j. tak bola využívaná jej nebohým otcom L. A., resp. doposiaľ žalobkyňou.
Pri posúdení možnosti odčlenenia parcely 621/2 bola rešpektovaná aj požiadavka žalobkyne, aby bol
zabezpečený prístup na jej parcelu 621/1. Parcelu 621/2 má možnosť účelne využívať, keďže ihneď z
hlavnej cesty sú vybudované inžinierske siete - voda, kanalizácia, plyn a elektrina. Vyjadrila nesúhlas
so zámenou podielov so susednou parcelou č. 619. Zároveň žiadala zrušiť oslobodenie žalobkyne od

súdnych poplatkov a uložiť jej náhradu všetkých trov, ktoré v tomto súdnom konaní vznikli.

Žalovaná v 1. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 1 písm. c/,d/

O.s.p.), a to v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda preskúmal celý rozsudok, keďže
v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania,
preskúmal konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2012 o 8.55 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.1.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1,3 O.s.p..

Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.

Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,

že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,

že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvého
stupňa, a s ktorými sa súd pri rozhodovaní vo veci náležite a správne vyporiadal.

Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa dôsledne postupoval pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania v zmysle ust. § 142 Obč. zák.. Pri rozhodovaní rešpektoval poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, ako aj kritéria pre vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, t.j. veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné.
V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán.
V zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je

rozdelenie veci. Len ak rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

Keďže v prejednávanej veci rozdelenie parcely bolo čiastočne možné, konkrétne bolo možné vyčleniť
podiel žalovanej v 2. rade vo výške 2/12 na parcelách 620 a 621 v zmysle záverov znaleckého posudku

E.. H. N. č. 3/2008 z 20.2.2008, bol súd povinný vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníčok
konania k predmetným parcelám týmto spôsobom (v kombinácii s druhým spôsobom, t.j. prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade v rozsahu 1/12 žalobkyni, pokiaľ ide o parcely), keďže
poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva je pre súd záväzné. V tomto smere sú
preto odvolacie námietky žalobkyne, pokiaľ nesúhlasila s rozdelením veci, nedôvodné.

Vyčlenením parcely 621/2 - záhrady s výmerou 329 m2 došlo k rozdeleniu parciel 620 a 621 v celkovej
výmere 1973 m2 tak, že novovyzniknutá parcela zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 2.
rade na oboch parcelách, t.j. 2/12 z 1973 m2, čo predstavuje 329 m2. Takto vznikla nová samostatná vec
(parcela 621/2), ktorá môže žalovanej v 2. rade ako vlastníčke naďalej slúžiť (doterajším) spôsobom,

ktorý zodpovedá jej povahe. Doposiaľ totiž táto parcela bola využívaná ako záhrada a tomuto účelu
môže slúžiť aj naďalej. Žalobkyňa v 2. rade má záujem ju naďalej aj takto využívať.

Otázka, či postavenie rodinného domu na tejto parcele je možné a účelné, sa bude riešiť až v samotnom
stavebnom konaní o povolení stavby, ak o to žalobkyňa v 2. rade alebo iný stavebník požiada a je

preto právne bezvýznamná pre rozhodnutie v danej veci. Na riešenie tejto otázky (či je účelné a možné
postaviť dom na tejto parcele), preto nebol súd povinný vykonávať dokazovanie podľa návrhu žalobkyne,
t.j. ohliadkou na mieste samom (najviac takýto dôkaz žalobkyňa ani nenavrhla - poznámka odvolacieho
súdu) a výsluchom starostu obce Ďurkov, lebo by išlo o vykonanie dôkazov na skutočnosti, ktoré niesú právne významné pre rozhodnutie o veci, čím by bola porušená zásada hospodárnosti konania.
Naviac o možnej výstavbe domu na tejto parcele žalovaná v 2. rade uvažuje až po rozšírení parcely
č. 621/2 o časť ďalšej susediacej parcely č. 619, ktorej je spoluvlastníčkou. Zároveň vytvorením tejto

novej samostatnej veci nebude žalobkyňa obmedzená v užívaní jej prikázaných nehnuteľností, lebo pri
vyčlenenení parcely č. 621/2 bola znalcom rešpektovaná jej požiadavka, aby mala umožnený prístup
na svoju parcelu č. 621/1 aj dopravnými mechanizmami. Aj v tomto smere sú preto odvolacie námietky
žalobkyne nedôvodné.

Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na možnosť zámeny podielov účastníkov sporu so susednou parcelou
č. 619, k zámene môže dôjsť len na základe dohody dotknutých spoluvlastníkov, nie však rozhodnutím
súdu, lebo súd nemôže ukladať povinnosť vykonať takúto zámenu, naviac táto sa týka parcely, ktorá nie
jepredmetomkonania.Taktozámenaniejedobudúcnostivylúčenáajeibanavôližalobkyneažalovanej
v 2. rade, prípadne aj ďalších dotknutých spoluvlastníkov, či takúto zámenu v budúcnosti uskutočnia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov, aj keď aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie (§ 150 O.s.p.), preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania

účastníkov v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Samotná skutočnosť, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a spor sa týka rodinných príslušníkov, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150
ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania účastníkom.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol

tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Pravidlo zásady úspechu vo veci obsiahnuté v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. sa vzťahuje aj
na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní
o trovách konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda smerodajný úspech v konaní. Úspech

vo veci, ktorá je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá podľa ust. § 142 O.s.p. určuje nárok
na náhradu trov konania.

Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní
bránili alebo navrhovali neúspešne iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať,
či by nebolo vhodné použiť ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je taktiež možná aj aplikácia ust. § 150
O.s.p. Aplikáciou tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Môže ísť buď o okolnosti danej veci alebo o
okolnosti na strane účastníkov, pričom vždy musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa. Vždy je pritom

potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v či prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzaťz posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnená.

V prejednávanej veci súd návrhu žalobkyne vyhovel iba čiastočne, lebo síce zrušil podielové
spoluvlastníctvo, ale iba čiastočne ho vyporiadal spôsobom navrhovaným žalobkyňou. Keďže k
vyporiadaniu zrušeného podielového spoluvlastníctva došlo aj spôsobom navrhovaným žalovanými, aj
tieto mali v konaní čiastočný úspech. Za tejto situácie prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2
O.s.p. a správne preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Aplikácia ust. § 150 O.s.p. tu teda neprichádza do úvahy, lebo neboli splnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, teda nejde o prípad, keď sú splnené všetky predpoklady
pre priznanie náhrady trov konania a len z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd túto náhradu
neprizná tak, ako bolo vyššie uvedené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania, žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.