Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/465/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205824
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515205824.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov
senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou
Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: Š. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K.. Q. XXX/
X, Q. K. O., o vymoženie 1.664,63,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom

Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX/1134/2015, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie zo dňa 05.04.2016, č.k. 12Er/1527/2015-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie 1.664,63,-
eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu,

zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave zo dňa 05.06.2014 sp. zn.
78/04/14, na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2013 s prílohami.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §243 d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 52 ods. 1 až 4, §53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 OZ , čl. 6 ods. 1 , čl. 2
písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS, § 1 ods. 2, §2 písm. a), b) a d)

zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 45 ods. 1, 2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd ešte pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V predloženej rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.02.2013 sa nachádza rozhodcovská doložka - bod 5, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že podľa tejto doložky sa strany dohodli
na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah
rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Súd prvého stupňa zistil, že zmluva
obsahovalaniekoľkoneprijateľnýchpodmienok(§4ods.2Zákonaorozhodcovskomkonaní)aexekučný
titul - rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie,

ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom

súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretá medzi účastníkmi konania je
neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012.
Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania zmlúv, je chápaný ako osoba, ktorá je dobre informovaná.
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom

úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou.
Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia.
Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
vo veci C - 453/10 Súdneho dvora EÚ a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa
31.01.2014. Rozhodcovské konanie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a
v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred
súdom. Poukázal aj na ustanovenie § 35 ods. 1, 2 OZ. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa

jeho názoru vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a teda konanie pred rozhodcovským súdom je
len alternatívne. Oprávnený bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom
prípade neprijateľnou podmienkou. V závere namietal aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej
doložke v rozhodcovskej zmluve ( § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 C.s.p. zrušil zák. č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 C.s.p. povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať C.s.p. ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len

„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nejvýnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

11. V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou

spotrebiteľskou.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

13. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

14.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho

zákonníka).

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy vyžadujúcej od
spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou

na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

17. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 15.02.2013, v
bode 5. zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o revolvingovom

úvere č. 8500021648 uzavretej dňa 15.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56,
821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria

legalarbiters.r.o.,Zvolenskácesta37,97401Banská Bystrica,IČO:44826460.Výberrozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu. Podľa tejto doložky sa
strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom.

18. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto
prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je
preto platná, je nedôvodná.

19. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne

mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.20. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,

pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

21. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka
o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z

revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto
poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto
konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z

revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako
dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3
rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v
rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.

22. Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej
uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre

informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov
všeobecnépodmienkyzmluvy,prípadneinélistinysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvou,vtomtoprípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na
to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy,
nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej

zmluvy bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za
to, že ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o rozhodcovskom konaní, s
ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov z úverovej zmluvy, nemal
ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli známe.

23. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na
uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej
odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia
povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v
rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto

malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj

napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade
povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či

už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.25. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno

odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie teda
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie./

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).