Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204678
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817204678.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu E. V., s.r.o. so sídlom v M., X. XX, E.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. F. W., advokátom v M., X. XX proti žalovanému U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. pod W., Q. XXX/XX, o zaplatenie 3253,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. októbra 2017, č.k. 9Csp/43/2017-36, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 164,32 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania
zo sumy 164,32 od 20.05.2014 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. októbra
2017, č.k. 9Csp/43/2017-36 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo výroku I. zamietol a vo výroku II.
rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
3253,53 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že jeho právny predchodca G. D. A., a.s. uzatvoril
so žalovaným dňa 20.12.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol sumu 3.000 eur.

Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas,
žalobca listom - predžalobná upomienka zo dňa 26.03.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných
splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, nakoľko k úhrade nedošlo, dňa
19.05.2014 celý úver zosplatnil a vyzval ho k okamžitej úhrade všetkých splátok. Súd vykonal vo veci
dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 20.12.2013 uzatvoril G. D. A., a.s., ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o pôžičke. Na základe tejto zmluvy poskytla menovaná spoločnosť žalovanému

peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur. Súd skúmal samotnú „Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky
zo dňa 20.12.2013, ktorá vytvára právny rámec medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d)
a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatoval, že žalobcom

uplatnenýnárokjenárokomzospotrebiteľskejzmluvy,apretosúdprihliadazúradnejmocinapremlčanie
(§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny vzťah
aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ).
To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako
absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem.

Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol
predmetomskúmaniaÚstavnéhosúduSRvoveci I.ÚS 402/2013z19.06.2013. Sohľadomnauvedenépreto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 19.05.2014 v dôsledku toho,
že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci v januári 2014 (20.01.2014) viac

ako tri mesiace. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku úveru sa premlčuje podľa § 101
Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 OZ začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.01.2014, keďže v dôsledku

nezaplatenia tejto splátky a jej omeškania sa stal celý predmetný úver splatný dňa 19.5.2014. Doba na
riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.01.2017. Právny predchodca
žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 15.03.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok je preto
z dôvodu premlčania nedôvodný. O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
CSP tak, že aj keď v celom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol o nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne

trovy konania nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3089,21 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 3089,21 eur
od 20.05.20174 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že súd prvej inštancie

zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 3-ročnej premlčacej doby, pričom aplikoval § 103 druhá veta
Občianskehozákonníkaapočiatokbehupremlčacejdobyceléhouplatnenéhonárokustanovilodsplátky
splatnej dňa 20.01.2014, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej úverovej splátky. Toto rozhodnutie nie je
správne. V zmysle § 103 Občianskeho ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie
§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo odkazuje na § 565 Občianskeho zákonníka, z
ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej
zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej
splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. V zmysle uvedeného

premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu dňa 15.03.2017 podliehali splátky splatné 20.01.2014 a
20.02.2014 v celkovej sume 164,32 eur. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho
zo splátok splatných od 20.05.2014 a nasl.) by malo byť správne posúdené podľa § 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 26.03.2014 bol zosplatnený celý úver pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20.04.2014, žaloba bola na súde podaná dňa 15.03.2017 a teda časť zosplatneného

úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.05.2014 premlčaná nie je. Nakoľko časť uplatnenej
pohľadávky titulom zaplatenia 2 úverových splátok splatných 20.01.2014 v sume 82,16 eur a 20.02.2014
v sume 82,16 eur je premlčaná, žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 164,32 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 164,32 eur od 20.05.2014 do zaplatenia berie späť a navrhol
konanie v tejto časti zastaviť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu ani k jeho čiastočnému späťvzatiu žaloby písomne nevyjadril.

4. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci na podklade odvolania žalobcu, musel sa
vysporiadať s čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré žalobca učinil vo svojom odvolaní.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

8. V predmetnom spore vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť skôr ako rozsudok vydaný v spore
súdom prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. S ohľadom na to odvolací súd podľa citovaných
ustanovení § 370 ods. 1 až 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 9Csp/43/2017-36 zo dňa 04.10.2017 v časti, v ktorej súd zamietol žalobu žalobcu včasti o zaplatenie 164,32 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.05.2014 do zaplatenia
zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

9. V prevyšujúcej zamietajúcej výrokovej časti Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec
podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky,
ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 7.2.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci
PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

11. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek
tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad

napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom
neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)
- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri
prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie

bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané
nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v
prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v
súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle

zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu SR
z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov
nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo

vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie
zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

13. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej
veci, predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie
premlčania.Bolpretodanýdôvodnazrušenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancievzostávajúcej
zamietajúcej výrokovej časti a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyvodí z
vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení
podkladom pre rozhodnutie sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, a opätovne vo veci rozhodne,
pričom sa vysporiada aj námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).