Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311204956
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8311204956.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu AUTOHANSA SLOVAKIA,
spol. s.r.o., so sídlom Mierová 2946, 066 01 Humenné, IČO: 31 688 861, zastúpeného JUDr. Jánom
Vrbom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému SR - Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212, IČO:
00166260, v konaní o zaplatenie 460.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 21C/63/2011-436 zo dňa 20.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Druhým výrokom žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. tretím výrokom štátu priznal
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 36 ods. 3 Listiny základných práv a

slobôd, čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ust. §§ 1, 3, 4, 5, 6, 15, 16, 17 a 25zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o z mene niektorých zákonov
účinným od 1.7.2004, ust. § 151a, § 151b a § 151e Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody voči štátu
podľa § 5 a § 6 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Správy katastra
Humenné č.k. V-XXX/XX zo dňa 28.06.2006 (neskôr zrušeným rozsudkom Krajského súdu), ktorým bol

povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaným na LV č.XXXX,
k.ú. Z. v prospech záložného veriteľa B. R. a to aj napriek tomu, že na to neboli splnené zákonnom
stanovené podmienky. Týmto nezákonným rozhodnutím v súlade s § 151e OZ vzniklo platne a účinne
záložné právo vyznačené v časti C LV. Následne sa realizovalo cez dobrovoľnú dražbu a príklepom
z 02.07.2007 prišiel žalobca o svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Z.
- parcela D. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcela CKN č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 (predmet záložného práva). Podľa znaleckého

posudku bola všeobecná hodnota týchto nehnuteľnosti k 02.07.2007 (ku dňu príklepu - vlastnícke právo
v dobrovoľnej dražbe sa nadobúda príklepom a vyznačuje sa v katastri len záznamom, nie vkladom)
vo výške 435.000,00-eur.4. Podľa vyššie citovaných právnych noriem zloženú skutkovú podstatu tohto zodpovednostného
právneho vzťahu tvoria tieto právne skutočnosti - predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne a
ktoré musí preukázať žalobca :

A/ Nezákonné rozhodnutie
B/ Škoda
C/ Príčinná súvislosť medzi A/ + B/ (tzv. kauzálny nexus)
Zavinenie sa nevyžaduje, kedže ide o objektívnu zodpovednosť.

5. Nezákonné rozhodnutie :
V konaní bolo preukázané, že Správa katastra Humenné vydala pod. č.B.-XXX/XX dňa 28.06.2006
nezákonné rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu, čím podľa OZ platne vzniklo záložné právo a následne došlo k predaju nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu na dobrovoľnej dražbe. Toto rozhodnutie má konštitutívne účinky a znamená platný
vznik záložného práva k nehnuteľnostiam.

Uvedené rozhodnutie Správy katastra Humenné č.V-XXX/XX z 28.06.2006 ktorým bol povolený vklad
záložného práva je nezákonné, pretože v konaní bolo preukázané, že Krajský súd v Prešove ho v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, svojim rozsudkom sp. zn. 1S/124/2006-128 z 09.12.2008,
ktorý sa stal právoplatným 25.02.2009 a vykonateľným dňa 12.03.2009 zrušil a vec bola vrátaná na
ďalšie konanie. Súd teda v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právoplatne týmto rozsudkom

rozhodol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto ho zrušil a v rozsudku špecifikoval jeho
nezákonnosť, t.j. ktoré konkrétne právne normy boli porušené.
Rovnako otázku právoplatnosti nezákonného rozhodnutia súd 1. inštancie posúdil tak, aby nedošlo k
porušeniu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a nedošlo k protiústavnému zbaveniu sa
absolútnej a objektívnej zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci, čo je neprípustné. Podľa názoru

súdu prvej inštancie tu boli splnené podmienky vo vyššie uvedenom § 6, ods. 1,2,3 a 4 zákona
č.514/2003 Z.z.
Pre posúdenie tohto predpokladu zodpovednosti súd prvej inštancie opakovane uviedol, že týmto
právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove a jeho právnym posúdením napadnutého
rozhodnutia Správy katastra Humenné ako nezákonného rozhodnutia je súd v tomto konaní viazaný.

Tento to nemôže skúmať ani ako predbežnú otázku, čo je aj v súlade s judikatúrou SR, napr. rozsudok
NS SR, sp.zn. 1Cdo/16/2005. Nezákonnosť rozhodnutia v tomto prípade je objektívnou skutočnosťou o
ktorej už rozhodol v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v Prešove svojim
právoplatným rozsudkom. Žalovaná Správa katastra Humenné voči rozsudku ani nepodala odvolanie.
Preto súd v tomto konaní už nemôže skúmať ani otázku správnosti postupu a rozhodnutia Správa

katastra Humenné, ako to požadoval žalovaný.
6. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. a aj podľa § 442 OZ č. 40/1964 Zb., uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Aj keď neexistuje legálna - zákonná definícia pojmu škoda, podľa právnej praxe a teórie sa pod
škodou rozumie : Ujma, ktorá nastala v materiálnej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

spravidla peniazmi, pričom pri škode na majetku sa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo, tzv. ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetku
poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti.
V tomto konaní bolo preukázané , že všeobecná hodnota týchto nehnuteľnosti bola ku dňu 02.07.2007
(deň príklepu a zániku vlastníckeho práva žalobcu) určená znaleckým posudkom súdneho znalca vo

výške 435.000,00-eur.
7. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou (tzv. kauzálny nexus) : V tomto prípade
žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal príčinnú súvislosť a preto musel súd žalobu
zamietnuť.
Rovnako ako pri škode, tak aj pri príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) neexistuje legálna - zákonná

definícia tohto pojmu, avšak podľa právnej praxe a teórie sa pod príčinnou súvislosťou rozumie : Priama
väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvolá druhý jav (následok).
Konkrétne nebolo preukázané, aby nezákonné rozhodnutie katastra o povolení vkladu záložného práva
do katastra bolo jedinou a hlavnou príčinnou škody. Povolením vkladu záložného práva nedošlo k zmene
vlastníka a nedošlo ani k obmedzeniu jeho vlastníckych práv. K predaju pozemkov a k zmenšeniu

majetku došlo až následne, udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe, ktorá však nasledovala až potom,
ako hlavný dlžník neslnil svoj záložným právom zabezpečovaný dlh (nesplnenie pohľadávky riadne a
včas). Ide o zloženú právnu skutočnosť z ktorej nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu záložnéhopráva nie je jedinou a hlavnou skutočnosťou. Podstatné je, že vkladom záložného práva (nezákonné
rozhodnutie) nedošlo k prevodu vlastníckeho práva žalobcu a teda ani k zmenšeniu jeho majetku.
Taktiež je potrebné v týchto konaniach o náhradu škody voči štátu skúmať, či žalobca využil všetky

právne prostriedky, aby ujmu ktorá predstavuje náhradu škody nie je možné nahradiť inak. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaného a právny názor odvolacieho súdu s ktorým
sa stotožňuje, že žalobca mohol a mal v súlade s judikátom R 89/2000 (analogicia ručiteľ voči dlžníkovi)
uplatniť si žalobou voči dlžníkovi náhradu toho, čo za dlžníka plnil záložnému veriteľovi zo svojho
majetku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody voči

štátu.
Taktiež dlžník mohol a mal podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže vedel, že prebieha
súdne konanie o neplatnosť vkladu záložnej zmluvy, na základe ktorej sa dražba realizovala. Tam mohol
uplatniť aj námietky o neplatnosti záložnej zmluvy a iné námietky, čo však bez vážneho dôvodu neurobil.
Okrem toho pokiaľ žalobca poukazuje na výsledky trestného konania, kde bolo konštatované, že
zabezpečovaný dlh bol dlžníkom splnený, mohol a mal podať žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia voči záložnému veriteľovi, ktorý sa na jeho úkor obohatil, lebo jednak prijal vrátené peniaze
a jednak navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu na záloh. Teda dostal plnenie dvakrát. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody voči štátu.
8. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť a nepreukázal,
že škodu nebolo možné nahradiť inak, súd žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 a 262 CSP a priznal úspešnému
žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež súd podľa § 259 CSP zaviazal
neúspešného žalobcu na náhradu trov konania štátu, ktoré štát vynaložil na znalecké dokazovanie v
spore.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
dvakrát rozhodol naposledy rozsudkom zo dňa 27.1.2016 a odvolací súd rozhodol tiež dvakrát,
naposledy rozsudkom zo dňa 6.6.2017. Vzhľadom k takému vývoju predmetného súdneho sporu je
zo strany žalobcu dôvodné konštatovať, že svoje odvolanie odôvodňuje tým, že trvá na všetkých
svojich prednesoch a poukazuje na obsah predmetného súdneho spisu, v ktorom všetky vykonané

a v spise podchytené dôkazy jednoznačne potvrdzujú dôvodnosť ním podanej žaloby. Vo veci boli
vykonané všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, a to jednak listinné dôkazy, ako aj výsluchy
všetkých, do úvahy prichádzajúcich svedkov, ktoré dôkazy mal súd hodnotiť ako v predchádzajúcich
svojich rozhodnutiach a konštatovať, že podaný nárok je dôvodný. Aj pri tom, že sa berie do úvahy
právny názor odvolacieho súdu, kde súd odôvodnil skonštatoval, že podľa zákona je vzhľadom k

právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1S 124/2006 z 9.12.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť 25.2.2009, rozhodnutie Správy katastra Humenné č. V-650/08 zo dňa 28.6.2006, ktorým
bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zrušený,
teda je nespochybniteľné to, že predmetné rozhodnutie je nezákonné. Vychádzajúc z tejto skutočnosti
je splnený predpoklad, ktorý vyžaduje zákon č. 540/2006 Z.z. v § 5 a § 6. Teda, že existuje

nezákonné rozhodnutie taktiež nespochybniteľné v tomto konaní bola preukázaná škoda, ktorá bola
týmto rozhodnutím žalobcovi spôsobená. Bola nespochybniteľne preukázaná aj jej výška. Súd si sám
ustálil hodnotu predmetných nehnuteľností, a to vyžiadaným znaleckým posudkom. Kontrolné znalecké
dokazovanie žalovaná strana nenavrhovala, resp. nedala si vypracovať súkromný znalecký posudok,
ktorý by ustálil hodnotu nehnuteľnosti v inej výške. Splnená bola aj druhá zákonná podmienka a to

vznik škody. Odvolací súd vo svojom poslednom uznesení v bode 59 síce konštatoval, že súd prvej
inštancie nepresvedčil odvolací súd ani po doplnení dokazovania, že práve nezákonné rozhodnutie
Správy katastra je hlavnou a jedinou príčinou platného vzniku záložného práva a následnej dobrovoľnej
dražbe, pri ktorej prišiel žalobca o svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čím malo dôjsť
k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu týchto nehnuteľností. Žalobcovi nie je jasná formulácia a postup,

aby súd prvej inštancie mal presviedčať odvolací súd. Avšak ak súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku sa tomuto názoru podriadil, nie je žalobcovi zrejmé, aká iná príčina mohla byť dôvodom
platného vzniku záložného práva ako rozhodnutie Správy katastra č. V-XXX/XX zo dňa 28.6.2006,
ktorým bol povolený vklad záložného práva. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo zákona a nie je podľa
názoru žalobcu potrebné ich dokazovať alebo presviedčať konajúce súdy. Právoplatnosť a akceptácia

záložného práva vzniká zo zákona jeho povolením príslušnej správy katastra. Žiadna iná príčina
platného vzniku záložného práva ako rozhodnutie správy katastra neexistuje. Taktiež bez predmetného
nezákonného rozhodnutia správy katastra by nemohla byť následne realizovaná dražba, pri ktorej ako
sám odvolací súd jednoznačne konštatuje, prišiel žalobca o svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam,čím došlo k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu týchto nehnuteľností. Vzhľadom k týmto skutočnostiam
podľa názoru žalobcu bolo nad rámec tohto konania skúmať, či žalobca nemal možnosť svoj nárok si
zabezpečiť inými žalobami, resp. iným spôsobom. Podaná žaloba je k dispozícii žalobcu a neexistuje

žiadne zákonné obmedzenie, ktoré by určilo, že možnosť podať takúto žalobu je žalobca oprávnený
až po využití potenciálnych iných možností. Je to jeho dispozičné právo takouto žalobou, ak je na to
zákonný dôvod, žiadať súdnu ochranu. Aj napriek tomu vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca v konečnom dôsledku nemal inú právnu možnosť svojho nároku sa domáhať.
Je dôležité poukázať aj na to, že žalobca ako subjekt nebol dlžníkom v predmetnej pôžičke, z tejto

pôžičky on ako subjekt nemal žiaden prospech, vystupoval iba ako záložný ručiteľ, pričom právne
následky jeho ako záložného držiteľa, resp. ručiteľa boli dané záložnou zmluvou, ktorá vzhľadom na
horeuvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bola nepochybne nevkladuschopnou listinou. Teda z
tejto záložnej zmluvy nebolo možné realizovať dobrovoľnú dražbu, čo nemôže viesť k inému právnemu
stanovisku, že v tomto prípade je daná zákonom požadovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou. Tvrdenie súdu, že povolením záložného práva nedošlo k zmene vlastníka, ani k

obmedzeniu jeho vlastníckych práv, lebo zmenou došla až dobrovoľnou dražbou, nemá žiadnu zákonnú
oporu, lebo je nespochybniteľne právne dané, že bez nezákonného povolenia záložného práva by
dobrovoľná dražba nemohla byť realizovaná, teda bez tohto nezákonného rozhodnutia by mohla byť
žalobca spôsobená škoda, a teda nezákonné rozhodnutie je jedinou a hlavnou príčinou škody. Takýto
právny názor je v absolútnom rozpore so zákonom a právnou praxou, keď všetky záložné práva by aj

v prípade ich nezákonnosti nemohli byť príčinnou súvislosťou potencionálnej náhrady škody, lebo tá
vzniká až realizáciou takýchto záložných zmlúv. Nie je žalobcovi zrejmé, prečo konajúci súd konštatuje,
že povolením vkladu záložnej zmluvy nedošlo k zmene vlastníctva. Záložnou zmluvou predsa nikdy
nedochádza k zmene vlastníctva, avšak účinky záložnej zmluvy nastávajú povolením vkladu príslušnou
správou katastra až po takomto povolení je ich možné realizovať. Ak by kataster nepovolil vklad, čo súd

rozhodol, že povoliť nemá, táto záložná zmluva by nemohla byť realizovaná, nemohla by sa vykonať
dobrovoľná dražba a nebola by vznikla žalobcovi škoda. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti žalobca
navrholodvolaciemusúduvzmysleuvedenéhokonštatovaniaprávnehoaskutkovéhostavuprejednanej
veci, aby svoj právny názor prehodnotil napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil a rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť 435.000 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.3.2011

až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.
Zároveň navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi k rukám
právneho zástupcu vo výške 22.484,30 eur + 20 % DPH do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.6.2018 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.
13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalobcu sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej

inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naopak v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument, teda
argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť
pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.
14. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade

s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie
napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a

konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tým garantoval stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie.
Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancienerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného
práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán na súdnu

ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu.
15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP poukazuje na toto odôvodnenie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
Súd prvej inštancie správne ustálil, že zloženú skutkovú podstatu zodpovednostného právneho vzťahu

tvoria tieto právne skutočnosti - predpoklady, ktoré musia byť splnené:
A/ Nezákonné rozhodnutie
B/ Škoda
C/ Príčinná súvislosť medzi A/ + B/ (tzv. kauzálny nexus)
Zavinenie sa nevyžaduje, keďže ide o objektívnu zodpovednosť.
16. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu 1. inštancie, že v konaní bolo preukázané, že Správa katastra

Humenné vydala pod. č.B.-XXX/XX dňa 28.06.2006 nezákonné rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad
záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, čím podľa OZ platne vzniklo záložné právo a
následne došlo k predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na dobrovoľnej dražbe. Toto rozhodnutie
má konštitutívne účinky a znamená platný vznik záložného práva k nehnuteľnostiam.
Uvedené rozhodnutie Správy katastra Humenné č.V-XXX/XX z 28.06.2006 ktorým bol povolený vklad

záložného práva je nezákonné, pretože v konaní bolo preukázané, že Krajský súd v Prešove ho v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, svojim rozsudkom č.k. 1S/124/2006-128 z 09.12.2008,
ktorý sa stal právoplatným 25.02.2009 a vykonateľným dňa 12.03.2009 zrušil a vec bola vrátaná na
ďalšie konanie. Súd teda v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právoplatne týmto rozsudkom
rozhodol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto ho zrušil a v rozsudku špecifikoval jeho

nezákonnosť, t.j. ktoré konkrétne právne normy boli porušené. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že podľa ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. aj podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná
škoda to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V konaní bolo skutočne preukázané, že všeobecná hodnota
veci bola ku dňu 2.7.2007, teda ku dňu príklepu a zániku vlastníckeho práva žalobcu určená znaleckým
posudkom súdneho znalca vo výške 435.000 eur. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej

inštancie, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, pričom v danom prípade zavinenie sa nevyžadovalo, lebo
išlo o objektívnu zodpovednosť. Preto bolo namieste žalobu zamietnuť. Odvolací súd zhodne s
názorom súdu 1. inštancie má za to, že nebolo preukázané, aby nezákonné rozhodnutie katastra o
povolení vkladu záložného práva do katastra bolo jedinou a hlavnou príčinnou škody. Povolením vkladu

záložného práva nedošlo k zmene vlastníka a nedošlo ani k obmedzeniu jeho vlastníckych práv. K
predaju pozemkov a k zmenšeniu majetku došlo až následne, udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe,
ktorá však nasledovala až potom, ako hlavný dlžník neslnil svoj záložným právom zabezpečovaný dlh
(nesplnenie pohľadávky riadne a včas). Ide o zloženú právnu skutočnosť z ktorej nezákonné rozhodnutie
o povolení vkladu záložného práva nie je jedinou a hlavnou skutočnosťou. Podstatné je, že vkladom

záložného práva (nezákonné rozhodnutie) nedošlo k prevodu vlastníckeho práva žalobcu a teda ani k
zmenšeniu jeho majetku. I odvolací súd má za to, že v danom prípade v konaní o náhradu škody voči
štátu je potrebné skúmať, či žalobca využil všetky oprávnené prostriedky, aby ujmu, ktorá predstavuje
náhradu škody, bolo možné nahradiť inak. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, že žalobca
mohol a mal v súlade s judikatúrou R89/2000 (analogický ručiteľ voči dlžníkovi) uplatniť si žalobou

voči dlžníkovi náhradu toho, čo za dlžníka plnil záložnému veriteľovi zo svojho majetku. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody voči štátu. Taktiež
dlžník mohol a mal podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže vedel, že prebieha súdne
konanieoneplatnosťvkladuzáložnejzmluvy,nazákladektorejsadražbarealizovala.Tammoholuplatniť
aj námietky o neplatnosti záložnej zmluvy a iné námietky, čo však bez vážneho dôvodu neurobil. Pokiaľ

žalobca poukázal na výsledky trestného konania, kde bolo konštatované, že zabezpečovaný dlh bol
dlžníkom splnený, mohol a mal podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči záložnému
veriteľovi, ktorý sa na jeho úkor obohatil, lebo jednak prijal vrátené peniaze a jednak navrhol vykonať
dobrovoľnú dražbu na záloh.
17. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému v štádiu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli a žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo naich náhradu. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.