Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/3934/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106225006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Maxinčák
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5106225006.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Pavol Malík, 1. Mája
22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, T.. J. X, XXX XX
Ž., občan SR, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,66 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa

23.10.2006, exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. AA 1951043 zo dňa
14.12.2004 vydaného Obvodným oddelením PZ v Žiline, Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, uloženú za
spáchanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“)
a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 16,60 Eur a trov exekúcie.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii zo dňa
12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, ktoré doposiaľ v konaní
zastupovalo oprávneného, a to Slovenskú republiku. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to na Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.

I.

Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť
o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.
Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý
exekučný titul.Podľa § 88 ods.1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, t. j. v čase vydania rozhodnutia
o priestupku, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov

konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona o
priestupkoch o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V
súčasnosti platná právna úprava ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch, účinná od 01.09.2008 (ktorá

už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania
začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona o priestupkoch), t. j. po
01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už
začatým konaniam. Na základe toho právna úprava účinná od 01.09.2008 nepôsobí retroaktívne, preto
z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho
režimu.

Vyššie uvedená 3-ročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota, čo znamená, že po jej uplynutí
právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty už nemôže
byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím.

V tomto prípade predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému pokutu 500,- Sk v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dané rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2004, vzhľadom k čomu lehota určená na zaplatenie danej pokuty
uplynula dňom 29.12.2004.

V zmysle citovaného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch 3-ročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo
možné vykonať dané rozhodnutie ohľadne predmetnej pokuty, uplynula dňom 29.12.2007. Na základe
uvedeného súd teda konštatoval, že po tomto dátume (t.j. po 29.12.2007) exekúcia ako nútený výkon
rozhodnutia vo vzťahu k danej pokute už nie je prípustná.

Podľa § 57 ods. l písm. b/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul sa
vovzťahukuloženejpokutestaloneúčinným,apretosúdexekúciuzastavilpodľa§57ods.1písm.b/EP.

II.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie podľa § 200 ods. 2 EP dospel k záveru, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na
jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora

v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do
straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Súd preto k náhrade trov exekúcie zaviazal
povinného v zmysle zásady ustanovenej v § 197 EP, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný.Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 105,22 Eur.

Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu:
podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008
patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté
23.10.2006.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 25,66 Eur, ktorá
pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 Eur + DPH, z toho:

a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 35 minút (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za
každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Vyhotovenie upovedomenia o začatí

exekúcie - 20 minút; 2. Vyhotovenie výzvy povinnému 2x - 15 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej
náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným
úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie
uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie

dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad
rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalejsúdprivýpočtečasovejodmenyvôbecnebraldoúvahynasledovnésúdnymexekútoromuplatnené
úkony: zaevidovanie návrhu do počítača a založenie spisu, vyhotovenie vyúčtovania, odpoveď na výzvu
súdu a vrátenie poverenia; pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za

ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky
a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti
o udelenie poverenia a vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti na Soc. poisťovňa a Dopravný
inšpektorát, nakoľko tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32

Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci
časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);

b/ 13,28 Eur za 4 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma

3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2.
Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; 3. Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Soc. poisťovňa;
4. Zisťovanie majetku povinného - Dopravný inšpektorát;

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,46 Eur + DPH(§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 1,46 Eur;

Súdnyexekútorsivovyčíslenítrovexekúcieuplatnilnáhraduhotovýchvýdavkovnapoštovnomvovýške
8,63 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 1,46 Eur, ktoré
bolo preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádzajú 1 poštová
doručenka, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových
výdavkov na poštovnom nepreukázal.

Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 1,79 Eur
za kopírovanie, režijné náklady a bankové poplatky, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky
predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby a chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada
je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je

preskúmateľná.3/ DPH 20% zo základu 21,38 Eur vo výške 4,28 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)

Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk)
preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho
exekútora o 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.