Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011336
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116011336.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému R. U., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.2018 sp. zn. 34T/13/2016 na verejnom zasadnutí

konanom dňa 21.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného R. U. za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 17. júna 2015 v čase približne od 14.00 hodiny do 14.15 hodiny v W. na M. ulici XXX na
parkovisku pred ubytovňou si kúpil od neznámej osoby - ženy plastovú injekčnú striekačku s ohnutým
hrotom uzatvorenú modrým piestom obsahujúcu biely kryštalický materiál s hmotnosťou 771 mg s
priemernou koncentráciou 62,4 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 481 mg absolútneho
metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 12 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom metamfetamín

je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, následne si plastovú striekačku s
metamfetamínom schoval do svojej ponožky na pravej nohe a psychotropnú látku prechovával asi do
14.20 hodiny dňa 17. júna 2015 počas jazdy v motorovom vozidla zn. BMW modrej farby, evidenčné
číslo DS 278 El, kedy bol na Bratislavskej ulici v Trnave zastavený hliadkou pohotovostnej motorizovanej
jednotky Krajského riaditeľstva PZ Trnava a striekačka s drogou mu bola odňatá na základe vykonanej

osobnej prehliadky povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Trnava v zmysle príkazu na
osobnú prehliadku podľa § 102 odsek 1 Trestného poriadku.

Za tento zločin uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,
odsek 5, § 36 písm. l/m, § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6
mesiacov.

Výrok o treste tohto rozsudku napadol včas podaným odvolaním obžalovaný R. U., ktoré písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania vyplýva, že uložený trest považuje za
neprimerane prísny. Má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ustanovení Trestného
zákona vo vzťahu k ukladaniu trestu, súd mu mal ukladať súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 3T/88/2014 zo dňa 25.02.2016, nakoľko skutok, za ktorý bol odsúdený

v prejednávanej veci bol spáchaný dňa 17.06.2015, teda ešte pred vydaním rozsudku Okresného
súdu Bratislava III. Za nesprávnu a nepreskúmateľnú považuje argumentáciu súdu I. stupňa, ktorýodôvodnil neuloženie súhrnného trestu tým, že uloženiu takéhoto trestu bráni doručenie trestného
rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/39/2015 zo dňa 01.04.2015. Ak by aj neboli splnené
podmienky na ukladanie súhrnného trestu, boli podľa jeho názoru splnené podmienky na ukladanie

ďalšieho trestu v zmysle § 43 Trestného zákona, nakoľko v danom prípade sa jednalo o tzv. nepravú
recidívu. Súd mu mal teda ukladať ďalší trest v zmysle § 43 Trestného zákona, pretože ho odsúdil
za trestný čin, ktorý spáchal predtým, ako mu bol uložený trest skorším rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 3T/88/2014 zo dňa 25.02.2014 a za daných okolností mal zároveň skúmať aj
možnosť aplikácie ustanovenia § 44 Trestného zákona. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu pochybil aj pri

vyhodnotení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poukázal na to, že vo veci učinil vyhlásenie
o vine, čím výrazne zjednodušil súdu rozhodovanie, k trestnej činnosti sa priznal okamžite po jeho
zadržaní a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. S ohľadom na jeho vyhlásenie o vine mal
mu súd aplikovať aj ustanovenie § 36 písm. n/, teda mala mu byť priznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť,
v dôsledku čoho by u neho existovala prevaha poľahčujúcich okolností. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/63/216 zo dňa 25.10.2016 má za to, že poľahčujúce okolnosti podľa §

36písm.l/,§36písm.n/Trestnéhozákona,môžubyťpriznanéazohľadnenéajkumulatívne.Pritakomto
postupe aj za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona bolo možné aplikovať ustanovenie
§ 38 odsek 3 Trestného zákona, kde by spodná hranica trestnej sadzby činila 4 roky a 10 mesiacov.
Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste z dôvodov uvedených v §
321 odsek 1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku a vrátiť vec súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal

a rozhodol.

Obžalovaný po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručil dňa 14.06.2018 krajskému súdu žiadosť,
v ktorej spochybnil správnosť skutkových zistení a navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Táto žiadosť
korešponduje s písomnými dôvodmi jeho odvolania, ktoré doručil okresnému súdu dňa 27.03.2018, kde

naviac namietal správnosť a zákonnosť uloženého trestu odňatia slobody s tým, že mu mal byť ukladaný
súhrnný trest.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak obžalovaný ako aj jeho obhajca zotrvali na dôvodoch ich
odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Odvolacími námietkami obžalovaného, ktoré sa týkali skutkových zistení a výroku o vine sa krajský
súd nezaoberal z dôvodu, že výrok o vine bol založený na vyhlásení obžalovaného o jeho vine, ktoré
bolo na hlavnom pojednávaní podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté po dodržaní procesného
postupu v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku. Takto sa stal výrok o vine právoplatný a nemožno
ho napadnúť odvolaním.

Pri preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny a
zákonný.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade so zákonom a správne zistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a tento trestný čin úprimne oľutoval. Aj keď priebeh odvolacieho konania,
námietky obžalovaného proti výroku o treste a obštrukcie spochybňujú záver o tom, že obžalovaný
trestný čin úprimne oľutoval, vzhľadom k tomu, že sa konalo len na základe jeho odvolania, nemohol
krajský súd v súvislosti s touto poľahčujúcou okolnosťou rozhodnúť v jeho neprospech.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného, že v prejednávanej veci mu mala
byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnostiprichádza do úvahy len vtedy, ak obvinený svojou aktívnou činnosťou napomáhal orgánom činným v
trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Samotné priznanie sa obvineného už v prípravnom
konaní nezakladá automaticky priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Trestného

zákona, pretože z hľadiska uvedenej poľahčujúcej okolnosti je rozhodujúce, aké iné možnosti, okrem
pomoci páchateľa resp. jeho priznania, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie trestného
činu. Týka sa to predovšetkým rozsiahlych a skutkovo zložitých vecí, akou prejednávaná trestná vec
nie je.

Okresný súd správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, keď
dôsledne vyhodnotil osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť a prihliadol aj na to, že tento bol už za
trestný čin odsúdený. Takémuto postupu zodpovedá odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého aj
krajský súd zistil, že obžalovaný sa doposiaľ dostal 16-krát do rozporu so zákonom.

Správny a zákonný je aj záver súdu I. stupňa o tom, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy

uloženie súhrnného trestu.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že R. U. bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2016 sp. zn. 3T/88/2014 za zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 10.08.2008. Súčasne týmto rozsudkom bola uznaná

vina obžalovaného aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/
Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 25.10.2007, a tiež za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1,
odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 01.02.2013.

Za zločin lúpeže mu bol podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov a súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/86/2008 zo dňa 26.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2009.

Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bolo podľa § 44 Trestného zákona upustené od

uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/42/2008 zo dňa
30.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2008.

Za prečin krádeže a prečin poškodzovania cudzej veci bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/39/2015 zo dňa 01.04.2015, právoplatného

dňa 30.05.2015.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, Okresný súd Galanta rozhodol vo veci sp. zn. 29T/39/2015
trestným rozkazom zo dňa 01.04.2015, ktorý bol odsúdenému doručený dňa 21.05.2015. Tento trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2015 (ohľadom obžalovaného R. U.). R. U. bol uvedeným

trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu spolupáchateľstvom, ktorého sa
dopustil dňa 18.09.2012 a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 0T/33/2013 zo dňa 29.03.2013.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.06.2008 sp. zn. 1T/42/2008 bol obžalovaný R. U.
uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/
Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 09.09.2007 a 17.10.2007 a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Nemožno akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy

uloženie súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/88/2014 a
to z dôvodu, že takémuto postupu bráni trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/39/2015 zo
dňa 01.04.2015 a to z dôvodu, že prejednávaného trestného činu sa dopustil po vyhlásení uvedeného
rozsudku.

Uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyzodpovedávšetkýmrozhodujúcimkritériámpreukladanie
trestu tak, ako sú uvedené v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Okresný súd pri ukladaní trestu správne
postupoval podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona. Výmera uloženého trestu odňatia slobody,aj keď na samej spodnej hranici trestnej sadzby, zodpovedá požiadavke individuálnej aj generálnej
prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol za posledných desať rokov vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutých výrokov rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.