Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/82/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207204911
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4207204911.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom sudcom, vo veci žalobkyne: O. C., XX.X.XXXX,

bytom Z. XX, D. XXX XX, zast.: Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom AK Hlavné námestie
7, Nové Zámky 940 01 proti žalovanému: L.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, D. XXX XX, zast.:
AK JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom AK Pohraničná 4, Komárno 945 01 v konaní o zaplatenie
1.057.748,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu žalobkyne z dňa 02.05.2007 na č. l. 10 súdneho spisu na prerušenie konania z
a s t a v u j e.

Súd návrh žalobkyne z dňa 18.10.2016 na č. l. 276-278 súdneho spisu na prerušenie konania z a m
i e t a.

Súd návrh žalobkyne na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom v tomto konaní zamieta.

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na zaplatenie 1.057.748,- Sk s prísl.“ z dňa
01.05.2007, ktoré doručil súdu dňa 02.05.2007 sa domáhala zaplatenia sumy 1.057.748,- Sk s prísl. a
náhrady trov konania.

2. Splnomoc. práv. zást. žalobkyne, na pojednávaní predniesla žalobu zhodne s písomne vyhotovenou
žalobou a ďalej dodala, že v minulosti žiadali pripojiť D spis o prejednaní dedičstva po neb. matke
O. Z. nar. XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k žalobe dodala, že podaný návrh je dôvodný na

tom základe, že došlo v súdnom konaní XC/XX/XXXX k zrušeniu darovacej zmluvy, ktorou poručiteľka
darovala nehnuteľnosť žalobkyni, nebola darovaním nepodmieneným, ale išlo podľa nej o zmluvne
dohodnuté vzájomné plnenia, keď záväzok žalobkyne spočíval v poskytnutí doživotného zaopatrenia,
pre prípad neplnenia tejto povinnosti žalobkyňou bola dohodnutá aj minimálna možná miera plnenia
viazaná na výšku minimálnej mzdy. Na základe uvedených podľa nej išlo o vzájomne závislé plnenia
medzi žalobkyňou a jej právnou predchodkyňou a nejde o bezplatný a nepodmienený prevod majetku v
prospech žalovaných. Po zrušení darovacej - zaopatrovacej zmluvy nastala situácia, že zrušené bolo len

darovanie, ale súdy nerozhodovali o vrátení vzájomného plnenia, ktoré bolo do toho času poskytnuté,
hoci povinnosť účastníkov vrátiť si plnenie navzájom vyplýva priamo zo zákona. Ďalej poukázala na
výsledky konania XXC/XX/XXXX pred tunajším súdom z ktorého podľa nej je možné konštatovať, že
súd potvrdil právoplatným rozhodnutím, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy,patrí do dedičstva po poručiteľke (matka strán sporu). Kým nehnuteľnosť pripadala do dedičstva ako
aktívum, dosiaľ neboli prejednané pasíva dedičstva spočívajúce vo vrátení žalobkyňou poskytnutého
plnenia spočívajúceho v zaopatrení. Keďže plnenie bolo vykonané úkonmi a úkony nie je možné vrátiť,

pripadá do úvahy výhradne relutárna náhrada. Rovnako uviedla, že nakoľko predmetom zmluvy, ktorá
bola zrušená v konaní XC/XX/XXXX bola nehnuteľnosť a vlastnícke právo sa nepremlčuje, nastupuje
podľa nej zákonná domnienka, že sa nemôže druhá strana domáhať premlčania, pokiaľ námietka
premlčania nemôže byť vznesená aj druhým z účastníkov (§ 107 ods. 3 Obč. zák.). Nárok žalobkyne v
dedičskomkonaníprejednanýnebol,napriektomu,žeboluplatnený,súdnykomisároňomnerozhodoval

vzhľadom na jeho spornosť, avšak s prihliadnutím na už začatý súdny spor, teda XC/XX/XXXX, ani
žalobkyňu neodkázal na súd. Ďalej žiadala aby súd, aby súd prejudiciálne posúdil, či nárok uplatnený
v tomto konaní patrí ako pasívum do dedičstva po poručiteľke O. Z., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ktoré
konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky O. Z., r. O., doteraz nie je právoplatne skončené, nakoľko
žalovaný ku dňu smrti poručiteľky nadobudol aj ideálny polovičný podiel poručiteľky na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D. a dedič je zodpovedný aj za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty

majetku, ktorý z dedičstva nadobudne a žiadala aby súd prihliadol k posúdeniu miery zodpovednosti
žalovaného za dlhy poručiteľky, ktorá bola darkyňou nehnuteľností a preto žiadala aby súd rozhodol
najskôr o základe nároku v zmysle § 214 CSP medzitýmnym rozsudkom, teda, či základ nároku
žalovaného voči žalobcovi je daný, a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodol o výške plnenia s
prihliadnutím na to, že je vysoko pravdepodobné, že v tomto čase už bude dedičské konanie právoplatne

ukončené. Podľa zástupkyne žalobkyne sa takýto postupa javí aj hospodárnym z hľadiska skutočnosti,
že pokiaľ by súd rozhodoval na základe dnešného stavu, myslené tým, dnes deklarovaného stavu,
bola by jeho úvaha o výške plnenia rozporná s ustanovením, že smrťou poručiteľa prechádza jeho
majetok na jeho právnych nástupcov. Tento rozpor by v neskoršom štádiu mohol viesť k tomu, že po
právoplatnosť skončení dedičského konania by bolo nutné podať žalobu novú, ktorou by sa obnovovalo

aktuálne konanie. Pokiaľ ide o zákonnú povinnosť detí pomáhať svojím rodičom, táto miera povinností
je limitovaná z hľadiska zákona príslušným ustanoveniami zákona o rodine, pričom z týchto ustanovení
nevyplýva striktne vymedzená miera tejto pomoci, jej intenzita ani spôsob jej poskytovania. Je skôr
možné posúdiť, že sa jedná o povinnosť vyživovaciu, ktorá však nastáva výhradne v prípade, že rodič
nie je schopný sám sa živiť, čo však nebol prípad poručiteľky. Rovnako miera pomoci je limitovaná

skôr nevyhnutnými úkonmi než celodennou, resp. 24-hodinovou starostlivosťou, ktorej účelom nie je
zabezpečenie základných potrieb opatrovaného, ale aj zlepšenie kvality jeho života, sprostredkovanie
kontaktu s vonkajším svetom, starostlivosť o duševnú a kultúrnu stránku osobnosti opatrovaného,
jeho aktivity spojené s náboženstvom, a s kontaktovaní sa s priateľmi a zabezpečením všetkého
pohodlia. Preto miera starostlivosti, ktorú žalobkyňa poskytovala na základe súkromného kontraktu,

ktorým je darovacia zmluva uzavretá medzi O. Z.. nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňou, vysoko presahovala
mieru potrebnej pomoci tak, ako ju má na zreteli zákon o rodine. Podľa advokátky žalobkyne nie
je zavinením žalobkyne, že súd v konaní XC/XX/XXXX nerozhodoval o plneniach vzájomných, ale
rozhodol iba o jednej časti plnenia, ktorým bolo darovanie. Žalobkyňa nemala iný spôsob a prostriedok,
akým sa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci XC/XX/XXX domôcť svojich nárokov. Ďalej poukázala

na svoju žiadosť vo svojom písomnom podaní z 03.11.2016, aby posúdil, či matka sporných strán
(darkyňa a zaopatrovaná v zmysle zneplatnenej zmluvy) bola osobou povinnou vrátiť protihodnotu
alebo ide o priamu zodpovednosť osôb, ktorým bolo určenie neplatnosti zmluvy na prospech, keďže
neplatnosti zmluvy nedomáhala darkyňa, ale žalovaný po jej smrti. Napokon ešte poukázala na to, že z
posudzovania pomoci poskytovanej nebohej matke strán sporu, treba zohľadniť, že túto povinnosť majú

obidve deti poručiteľky, a nie len jedno z nich. Preto nemôže ani zákonná povinnosť poskytovať rodičom
potrebnú pomoc zaťažovať len jedno z detí, osobitne nie v prípade, ak ide o zaopatrenie kompletné
spočívajúce v 24-hodinovej opatere, dohľade, poskytovaní stravy, zabezpečovaní starostlivosti pri
úkonoch v súvislosti so zdravím, hygienou a prakticky všetkých úkonov prakticky nevidomej osoby.
Rozsah týchto úkonov špecifikovala žalobkyňa vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo odovzdané súdu

20.9.2016. Menovaná upozornila tiež na skutočnosť, že pred týmto súdom sa vedie konanie pod sp.
zn. OS KN XXC/XX/XXXX iniciované žalovaným v procesnom postavení žalobcu o neplatnosť závetu
a neexistenciu dôvodov vydedenia, tým mám za preukázané, že samotná poručiteľka hodnotila vzťah
žalovaného k svojej osobe ako negatívny až do tej miery, že ho pre prípad svojej smrti absolútne vylúčila
z dedenia zo svojho majetku, a rovnako vydedila aj jeho potomkov. Listina bola spísaná v D. XX.X.XXXX

a nie je známe štádium konania na tomto súde, hoci ide o reštančné konanie. Vo vzťahu k výške plnenia,
žiadala žalobkyňa, aby sa vysporiadal súd s tým, že tak, ako uvádzala, ide o poskytovanie nepretržitej
starostlivosti, čiže nie je možné vychádzať len z výšky minimálnej mzdy, a prípadne aby túto sumu
porovnal s nákladmi, ktoré v príslušnom období vynakladal štát na zabezpečenie opatery v zariadenína tom určenom formou štátnych príspevkov. Ide o informácie upravené všeob. záväznými právnymi
predpismi, preto nie je potrebné v tomto štádiu konania túto výšku preukazovať, resp. dokladovať. Pani
žalobkyňa má k dispozícii potvrdenie o výške nákladov v takomto zariadení, toto je však z územia

O. republiky a vyčísľuje sa v ňom suma za poskytovanie opatrovateľskej starostlivosti v závislosti od
počtu dní a počtu hodín zaopatrenia. Tieto sumy zhruba zodpovedajú sumám, ktoré boli vyčíslené v
podaní žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že poskytovanie domácej opatrovateľskej služby v prac. dňoch
v čase medzi 07-18 hod. je aj k dnešnému dňu spoplatnené sumou 6,- EUR za hodinu, v pracovných
dňoch od 18 - 07 hod. je to 8,- EUR a samotná pomoc s rannou hygienou je spoplatnená sumou 10,-

EUR, všetky tieto sumy sú uvádzané s cenovou úrovňou v r. 2015, žalobkyňou uplatnený nárok, ktorý
v prepočte na eurá sa pohybuje zhruba na úrovni 1,5 EUR a za hodinu, je vyčíslený sumou ďaleko
nižšou, ako sú náklady dnešné, ale aj sumou nižšou, ako boli náklady na poskytovanie takejto služby
vo februári 2008. Ďalej poukázala na to, že v konaní XC/XX/XXXX mal súd zákonnú povinnosť pre
neplatnosti zmluvy rozhodovať o vzájomných plneniach, nerozhodoval o vzájomných plneniach, iba o
jednom z nich, pani žalobkyňu v procesnom postavení odporkyne nepoučil o tomto jej práve a preto

nemožno očakávať od strany sporu (právneho laika) vyššiu mieru právneho povedomia, než má súd,
ktorý rozhodol spor. Rovnako poukázala na to, že je známy publikovaný judikát R XX/XX, jedná sa
o rozhodnutie NS SR o tom, že ak plnenie spočíva vo výkonoch, je potrebné za základ pre určenie
peňažnej náhrady vychádzať z platných cenových predpisov tak, ako by ich vyúčtovala organizácia, ak
by urobila konkrétne výkony. Pretože s odstupom času existuje objektívna nemožnosť zabezpečiť tieto

doklady priamo od privátnych alebo štátnych poskytovateľov a táto objektívna nemožnosť bola daná už
v čase podania návrhu pre uplynutie archivačných lehôt, navrhla vykonať dôkaz dožiadaním min. práce,
soc. vecí a rodiny na cenu za výkony nepretržitej opatrovateľskej služby s pomocou pri ošetrovateľských
úkonoch v predmetnom období rokov 1996-1998 vrátane. Na záver súdu uviedla, že žiada aby súd
podanej žalobe v zmysle písomného podania žalobkyne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 35.110,8 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej sumy od 29.11.2006 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Podľa splnomoc. práv. zást. žalobkyne vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nemožno v
tomto konaní vzniesť námietku premlčania, aspoň nie právne účinne, keďže pri vzájomných plneniach
by táto námietka obstála iba v prípade, ak by premlčanie mohla namietať aj druhá strana, premlčanie

vlastníckeho práva sa však namietať nedá. Samotná darkyňa nikdy nespochybnila, že by od žalobkyne
neprijala plnenie v zmysle čl. 5 darovacej zmluvy, naopak, listinou o vydedení, ktorá je obsiahnutá v
oboznámenom spise XXC/XX/XXXX, poručiteľka potvrdzuje, že ju opatruje dcéra O., nar. XX.X.XXXX a
ona sama je odkázaná na pomoc žalobkyne, ktorá opatrovala aj svojho neb. otca a uvedenou listinou
považuje za osvedčené, že žalovaný z pohľadu matky o ňu neprejavuje záujem, napriek výslovnej

žiadosti jej odmietol poskytnúť pomoc, a preto považujeme za bezdôvodnú námietku žalovaného proti
uplatnenémunárokuspočívajúcuvtom,žestarostlivosťoneb.darkyňuzabezpečovalajonajehorodina.
Námietky žalovaného proti žalobe neboli nasledované žiadnymi dôkazmi, ktoré by potvrdili dôvodnosť
vznesených námietok, a to ani v rovine skutkových tvrdení. Žalovaný podľa advokátky žalobkyne tak
nepredložil v rámci svojej procesnej obrany žiadny objektívny dôkaz potvrdzujúcu jeho vyjadrenia a

spochybňujúci žalovaný návrh. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, mala za to, že tento nárok je
vyčíslený primerane, navrhujeme súdu, aby v procese rozhodovania vykonal komparáciu vyčísleného
nároku s dôkazmi predloženými v súdnom spisu, resp. posúdil vec v súlade s čl. 4 CSP s prihliadnutím
na zásady spravodlivosti. Je pravda, že žalobkyni svedčí zákonná povinnosť pomoci rodičom, a to
v rozsahu prispievania na ich výživu, pokiaľ nie sú schopní zabezpečiť si prostriedky alebo sú na

to odkázaní. Zákonná miera vyživovacej povinnosti a poskytovania starostlivosti v zmysle zákona o
rodine však nemôže byť stotožňovaná s nepretržitou 2 roky trvajúci starostlivosťou zabezpečením
stravy pomocou pri základných životných a sebaobslužných úkonov, poskytovaní starostlivosti nad
rámec základných a sebaobslužných úkonov, a nepretržitou starostlivosťou o prevažne nevidomú a
po zlomenine krčku stehennej kosti aj imobilnou osobou a preto takáto miera poskytovanej pomoci a

starostlivosti významne presahuje zákonnú vyživovaciu povinnosť a mieru opatery a pre to ani nie je
vyčísliteľná peniazmi. Preto žiadala žalobe vyhovieť a túto žalobu považuje aj za súladnú so zásadami
spravodlivosti a spravodlivého vysporiadania vzťahov medzi stranami sporu, ktoré vznikli zrušením
predmetnej zmluvy. K úroku z omeškania uviedla, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy
listom zo dňa 28.11.2006, a napriek tomu si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, preto od nasledujúceho

dňa sa dostal do omeškania a uvedený deň považuje za počiatok omeškania a keďže úrok z omeškania
nebol zmluvne dohodnutý, je nutné vychádzať z dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase
začiatku omeškania, čiže vo výške 9,5 % ročne z celej žalovanej sumy. V prípade procesného úspechu
žiada žalobkyňa priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Žalobkyňa a k veci uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla splnomoc. práv. zást. v plnom rozsahu,
naviac k tomu nemá čo uviesť. Zároveň súdu predložila v jazyku maďarskom písomné podanie zo

17.2.1998 dané v N., ktoré by malo byť cenníkom z r. 1997-1998 v zariadení Modrý anjel, domáca
opatrovateľská služba potvrdzuje cenník za roky 1997-1998, z ktorého je zrejmý rozpis tejto služby
jednak s časovým rozlíšením za jednotlivé hodiny a je vyjadrený vo forintoch, uvedené podanie bolo
založené do súdneho spisu na č. l. 293-294, ďalej poukázala na to že podľa § 457 Obč. zák. je tu
napísané čierne na bielom, že každý je povinný vrátiť to, čo prijal, preto sa s tým mal súd vysporiadať,

súd sa s tým nevysporiadal, preto vedie toto konanie.

4. Splnomoc. práv. zást. žalovaného, ktorý súdu udáva, čas, ktorý mu bol poskytnutý zo strany súdu
za účelom oboznámenia sa s dnes doručeným písomné podanie z č. l. 293-294, mu stačil. Vo vzťahu
k samotnému podaniu uviedol, že ide o písomné podanie neznámej právnickej osoby z O., o ktorej
osobe sa nič nevie a preto sa nedá preskúmať dôveryhodnosť tejto informácie, t. j. napr. či je to zisková

alebo nezisková organizácia, nakoľko v dnešnej dobe sa z internetu dá stiahnuť rôzne písomnosti.
Ďalej súdu uviedla, že mu nie je celkom zrejmé, prečo si tento nárok žalobkyňa neuplatnila už v
konaní, ktoré sa viedlo o neplatnosť darovacej zmluvy. Vo vzťahu k obvykle rozsiahlym vyjadreniam s
množstvom skutočností zo strany splnomoc. práv. zást. žalobkyne uviedla, že sa osobne domnieva, že
to sú skutočnosti uvedené, ktoré sú charakteru obštrukcií a s vecou nesúvisiacich vyjadrení a preto sa

k nim nepovažuje za potrebné vyjadriť. Na záver požiadal súd, aby súd žalobu zamietol, a to z dvoch
prozaických dôvodov, jednak sa domnievam, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení
a jednak, že nárok je premlčaný a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaný k veci uviedol, že on všetkému až tak detailne nerozumel, ale súhlasili s tým, čo uviedol

jeho splnomoc. práv. zást. JUDr. N..

6 Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu a zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú
nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a to podaná žaloba

žalobcu na č. l. 1-3, výzva na vrátenie plnenia na č. l. 4, odpoveď žalovaného na č. l. 5, darovacia
zmluva samotná , (vklad povolený) na č. l. 6-8, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 9, zaslanie žaloby
písomné podanie žalobkyne na č. l. 10, písomné podanie súdu na č. l. 11, písomné podanie žalobkyne
na č. l. 12-13, písomné podanie súdu na č. l. 14, písomné podanie not. úradu JUDr. O. D. v KN na
č. l. 15, písomné podanie súdu na č. l. 16, písomné podanie žalovaného - fotokópia dedičského spisu

4D XXX/XX na č. l. 17-22, písomné podanie súdu na č. l. 23-24, ÚZ na č. l. 25-26, písomné podanie
súdu na č. l. 27a-27, ÚZ na č. l. 28, písomné podanie súdu na č. l. 29-30, fotokópia spisu Nc 1005/96
vrátane uznesení na č. l. 31-49, písomné podanie súdu na č. l. 50-52, uznesenie KS NR zo spisu sp. zn.
XXC/XXX/XXXX na č. l. 53-55, vyjadrenie V. D., a. s. o tom, že žalobkyňa nemá uzatvorenú nájomnú
zmluvu na č. l. 56, uznesenie výzva OS KN na č. l. 57-59, ÚZ o nahliadnutí do súdneho spisu na č. l.

60-62, vyjadrenie žalovaného - námietka premlčania na č. l. 63-64, písomné podanie súdu na č. l. 65-66,
písomné podanie žalobkyne - vyjadrenie k námietke premlčania na č. l. 67, písomné podanie súdu na č.
l. 68-69, ÚZ na č. l. 70, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného na č. l. 71 + plnomocenstvo
na č. l. 72, písomné podanie súdu na č. l. 73, ÚZ na č. l. 74-75, písomné podanie žalobkyne - žiadosť
o odročenie pojednávania s lekárskou správou na č. l. 76-77, ÚZ na č. 78, ZP z dňa 26.3.2013 na č. l.

79, písomné podanie súdu na č. l. 80, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného na č. l. 81-82,
písomné podanie súdu na č. l. 83-84, ÚZ na č. l. 85-86, upov. o odročení termínu pojednávania na č. l.
87, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne na č. l. 88-89, písomné podanie splnomoc. práv.
zást. žalobkyne podané faxom na č. l. 90-92, ÚZ súdu na č. l. 93, písomné podanie súdu na č. l. 94-96,
písomné podanie žalobkyne vo vzťahu k Nc XXXX/XX konaniu na č. l. 97, udelené plnomocenstvo Mgr,

Z. na č. l. 98, písomné podanie súdu na č. l. 99, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného
na č. l. 100-101, písomné podanie súdu na č. l. 102-103, ÚZ na č. l. 104-105, písomné podanie súdu
na č. l. 106-109, písomné podanie žalobkyne - vyjadrenie na č. l. 110, ÚZ na č. l. 111, 112, e-mailové
podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne na č. l. 113, písomné podanie súdu na č. l. 114, potvrdenie o
pridelení spisu na č. l. 115, písomné podanie súdu na č. l. 116-121, potvrdenie o pridelení spisu na č. l.

122, písomné podanie súdu - predvolanie na č. l. 123-125, uznesenie - výzva OS KN na vyjadrenie na č.
l. 126-129, písomné podanie súdu na č. l. 130-131, stanovisko - písomné podanie splnomoc. práv. zást.
žalovaného na č. l. 132-133, písomné podanie súdu na č. l. 134-135, e-mailové podanie splnomoc. práv.
zást. žalobkyne na č. l. 136-140, písomné podanie súdu na č. l. 141-147, e-mailové podanie splnomoc.práv.zást.žalobkyne-opakovanážiadosťoodročeniepojednávanianač.l.148-151,ÚZnač.l.152-153,
písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne - opakovaná žiadosť o odročenie pojednávania na
č. l. 154-160, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne na č. l. 161-176, písomné podanie

žalobkyne na č. l. 177, písomné podanie súdu na č. l. 178-179, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást.
žalobkyne na č. l. 180, ZP z dňa 17.6.2015 na č. l. 181-182 - odročenie z dôvodu vznesenej námietky,
písomné podanie súdu na č. l. 183-184, vyjadrenia k vznesenej námietke zaujatosti sudcov OS KN na
č. l. 185-195, predloženie veci na KS NR na č. l. 196, písomné podanie KS NR na č. l. 197-199 o tom,
že na námietku zaujatosti sa neprihliada, písomné podanie súdu na č. l. 200-201, písomné podanie SP

KN o poberaní inv. dôchodku na č. l. 202, písomné podanie ÚPSVaR KN o tom, že nie je žalobkyňa
vedená ako uchádzačka o zamestnanie na č. l. 203, ÚZ na č. l. 204, písomné podanie súdu na č. l. 205,
písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne - oznámenie k žiadosti súdu na č. l. 206-207, písomné
podanie súdu na č. l. 208-211, ÚZ na č. l. 212-213, písomné podanie súdu na č. l. 213a, písomné podanie
žalobkyne s prílohami (potvrdenie obce Nesvady, príjmové pokladničné doklady, rozhodnutie KS NR
XCo/XXX/XXXX, ...) na č. l. 214-221, ZP z dňa 20.9.2016 na č. l. 222-229, fotokópia ZP zo spisu XC/

XX/XXXX z dňa 21.10.1999 na č. l. 230-234.

7. Na výzvu zák. sudcu predstúpili splnomoc. práv. zást., ktorí zhodne uviedli, že uvedené podanie, ktoré
bolo predložené - záhlavie zápisnice je nečitateľné.

8. Na výzvu zák. sudca sa pred súd dostavila žalobkyňa, ktorá udáva: Ani ja neviem prečítať prv stranu.

9. Ďalej sa oboznamuje ÚZ na č. l. 235, protokol o odovzdaní kópie nahrávky na č. l. 236, vydanie
fotokópií zo spisu na č. l. 237-239, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného s prílohami
(podanie JUDr. H., nie je zrejmé k akému konaniu, výpočet sumy minimálnej mzdy) na č. l. 240-243,

písomné podanie súdu na č. l. 244, uznesenie - výzva OS KN na vyjadrenie sa na č. l. 245-246, písomné
podanie súdu na č. l. 247, uznesenie - výzva OS KN na č. l. 248-249, ÚZ na č. l. 250, e-mailové podanie
splnomoc. práv. zást. žalobkyne na č. l. 251 s potvrdením o PN na č. l. 252-254, e-mailové podanie
žalobkyne na č. l. 255-258, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne (žiadosť o odročenie
pojednávania) na č. l. 259-262, písomné podanie žalobkyne - vyjadrenie na č. l. 263-264, e-mailové

podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne - vyjadrenie na č. l. 265-268, ZP z dňa 18.10.2016 na č. l.
269-270, písomné podanie súdu na č. l. 271-272, e-mailová komunikácia súdu s splnomoc. práv. zást.
žalobkyne na č. l. 273-274, splnomoc. práv. zást. žalobkyne - žiadosť o odročenie pojednávania na
č. l. 275, vyjadrenie splnomoc. práv. zást. žalobkyne - procesný návrh na prerušenie konania na č. l.
276-278, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného - vyjadrenie k návrhu na č. l. 279, úprava

zák. sudcu na č. l. 280, uznesenie - výzva na vyjadrenie na č. l. 281-282, e-mailové podanie splnomoc.
práv. zást. žalobkyne na č. l. 283-285, uznesenie - výzva OS KN na vyjadrenie na č. l. 286-287, ÚZ
na č. l. 288, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobkyne - vyjadrenie ku skutočnostiam, ktorých
obsah sa upresnil na dnešnom pojednávaní na č. l. 289-290, uznesenie - výzva na vyjadrenie na č. l.
291-292, cudzojazyčný text v jazyku maďarskom ktorý obsahom a výlučne len laickým prekladom zák.

sudcu sa týka podania z r. 1997-1998 vo vzťahu k domácej ošetrovateľskej službe poskytovanej v N.
v zariadení O. anjel na č. l. XXX-XXX.

10. Súd oboznamuje pripojený spis OS KN sp. zn. XXC/XX/XXXX s dôrazom na to, že bol podaný návrh,
vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.

11. Súd oboznamuje pripojený spis OS KN sp. zn. XC/XX/XXXX o tom, že súd právoplatne rozhodol o
neplatnosti citovanej darovacej zmluvy, následne KS NR svojím rozhodnutím z č. kon. XCo/XXX/XXXX-
XXX potvrdil, avšak poukázal na to, že sa nejedná o relatívnu, ale absolútnu neplatnosť.

12. Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je v zmysle ustanovenia § 101
citovaného zákona o rodine oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia...

13. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak podľa § 101 Obč. zák. platí, že premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlopočas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

15. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so
zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s

ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

16. V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila podanou žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2007 uplatnila
nárok na zaplatenie sumy 1.057.748,- Sk s prísl. po prepočte v sume 35.110,80 EUR na tom skutkovom
základe, že poskytla starostlivosť o svojej matke v čase od 06.03.1996 do 15.10.1998 a túto starostlivosť
si vyčíslila vyššie uvedenou sumou po prepočte v sume 35.110,80 EUR.

17. Ako je zrejmé z rozhodnutia KS NR č. kon. s dorazom č. l. 272 súdneho spisu, v ktorom je založená
xerox-kópia rozhodnutie KS NR č., kon. XCo/XXX/XX-XXX z dňa 25.01.2005, ktoré rozhodnutie
nadobudlo ppl. 03.05.2005, ktorým rozhodnutím KS NR potvrdil rozhodnutie OS KN č. kon. XC/XX/
XXXX-XXX o tom, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darkyňou O. Z., rod. O. a obdarovanou O.
C., rod. Z. z dňa X.X.XXXX, ktorá zmluva bola a účinná dňa 07.11.1997 o prevode nehnuteľností v kat.

území D. vedené na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, dom a dvor
súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, záhrada XXXX mX, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere
XX m2 a garáž v podiele X je neplatná, a zároveň súd rozhodol aj o trovách konania... Z rozhodnutia
súdu je zrejmé, že táto bola uzatvorená dňa 06.03.1996 za účasti žalobkyne ako obdarovanej a jej t. č.
už nebohej matky ako darkyne, bez účasti v tom čase ešte aj žijúceho otca účastníkov konania P. Z.,

(nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX) ako bezpodielového spoluvlastníka
nehnuteľností otca, práve táto skutočnosť spôsobila absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Krajský
súd na rozdiel od rozhodnutia Okresného súdu G. potvrdil rozhodnutie o určení neplatnosti vyššie
uvedenej darovacej zmluvy, avšak KS citovanú darovaciu zmluvu neposúdil ako relatívne neplatnú,
ale túto posúdil, že touto zmluvou došlo k obchádzaniu zákona (§ 39 Obč. zák.), a to kogentného

ustanovenia Obč. zák. o rozsahu a trvaní BSM, z čoho je zrejmé, že KS posúdil túto zmluvu, že je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. a preto z hľadiska plynutia lehôt nie je
možné určitú časť z tohto dojednania oddeliť a považovať ho za platné dojednanie a vo vzťahu k tejto
skutočnosti privodiť zahájenie plynutia lehoty odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. XC/
XX/XXXX v spojení s rozhodnutím KS D., ktorým súd určil, že darovacia zmluva o vyššie uvedených

nehnuteľnostiach je absolútne neplatná.

18. Súd mal za to, že uplatnený nárok zo strany žalobkyne z tejto žaloby doručenej súdu z dňa
02.05.2007 voči žalovanému za poskytnutú starostlivosť matke účastníkov konanie za uplatnené
obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 bol ku dňu podania žaloby premlčaný v 3-ročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Obč. zák. v spojení s § 101 zák. č. 94/1963 Zb. zák. podľa ktorého platí, že: „Kto celkom
alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je v zmysle ustanovenia § 101 citovaného zákona
o rodine oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia...“ Podľa súdu uplatnený nárok zo strany
žalobkyne je občianskoprávnym nárokom na zaplatenie sumy a ako pre takýto nárok platí všeobecná
3-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť najneskôr 3 roky od poskytnutia plnenia, ktoré sa finančne

vyčíslilo t. j. od 06.03.1996 do 15.10.1998 a uvedená lehota uplynula najneskôr 15.10.2001 a žalobkyňa
žalobu doručila až dňa 02.05.2007, preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené
a žalobu zamietol.

19. Ďalej súd v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia chce poukázať na to, že rozsudkom OS KN sp.

zn. XC/XX/XXXX v spojení s rozhodnutím KS Nitra súd určil, že darovacia zmluva o vyššie uvedených
nehnuteľnostiach je absolútne neplatná, a zároveň poukázala v podanej žalobe na č. l. 1 v časti II. na
článok V. darovacej zmluvy o tom, že sa ako žalobkyňa zaviazala opatrovať darkyňu, svoju matku O.
Z., rod. O., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a poukázala na dohodnutý rozsah zaopatrenia v citovanomčlánku v druhej vete, a to: „ ...obdarovaná sa zaväzuje pre prípad neplnenia s povinnosti svoju matku
doopatrovať podľa tejto zmluvy poskytnúť jej protihodnotu tohto plnenia mesačne vo výške rovnajúcej
sa polovici minimálnej mzdy podľa platných predpisov v čase poskytovania plnenia....“ Podľa súdu suma

minimálnej mzdy bola upravená v legislatíve SR, a to odo dňa podpísania citovanej darovacej zmluvy
6.3.1996 za obdobie od 06.03.1996 do 31.03.1996 bola suma minimálnej mzdy v rozsahu 81,- EUR z
ktorej sumy 1 bola v objeme 40,50 EUR a za 26 dní bola táto suma v rozsahu 33,956 EUR po prepočte
na SKK 1.022,958 SKK a nie v sume 28. 080,- SKK. Za obdobie od 01.04.1996 do 31.12.1997 to bolo
v sume 90,- EUR, z ktorej sumy 1 bola v objeme 45,- EUR v zmysle zák. č. 90/1996 a za obdobie

od 01.01.1998 do konca uplatneného obdobia, a to 15.10.1998 to bolo upravené zák. č. 366/1997 to
bolo v sume 100,- EUR, z ktorej sumy 1 bola v objeme 50,- EUR. Na základe uvedených je zrejmé,
že darovacia zmluva ako celok bola absolútne neplatná, avšak súd poznamenáva, že na jednej strane
žalobkyňa O. C., ktorá mala, podľa vlastného udania, zabezpečiť starostlivosť o vlastnú matku už do
doby podpísania citovanej zmluvy a to dňa 06.03.1996, resp. aj podľa už uvádzaného čl. V. zmluvy mala
poznať jej zdravotný stav a to že je bezvládna, nakoľko ju mala opatrovať. Na základe tejto znalosti

žalobkyňa dohodla v čl. V. citovanej absolútne neplatnej zmluvy z dňa 06.03.1996 peňažné plnenie
pre prípad, že by jej odmietla poskytnúť zaopatrenie. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
svojich tvrdení o tom, že sa darkyni jej matke O. Z., nar. XXXX, zomr. v r.XXXX v čase od 06.03.1996
do dňa smrti dňa 15.10.1998, kedy a v akej miere mal natoľko zhoršiť zdravotný stav (v porovnaní s
dátumom podpisu zmluvy 06.03.1996, keď už bola bezvládna), a že ona dokázala takto zvýšené nároky

na zabezpečenie starostlivosti odborne poskytnúť na porovnateľnej úrovni špecializovaných zariadení
pre celodennú starostlivosť. Vzhľadom k predloženému vyčísleniu týchto špecializovaných zariadení o
cene takýchto služieb a napokon ona sama mala informovať žalovaného ešte za života ich matky, aby sa
žalovaný mal možnosť vyjadriť či súhlasí s takýmto finančne nákladným zabezpečením starostlivosti zo
strany žalobkyne, resp. či by aj on sám neposkytol túto starostlivosť za účelom zníženia týchto nákladov

vlastnou osobnou starostlivosťou o matku a v neposlednom rade či by žalovaný nedokázal zabezpečiť
také celodenné zariadenie, ktoré by poskytlo požadovanú starostlivosť a hoci aj za príspevku oboch detí
účastníkov konania, ktorá suma by bola zrejme obom účastníkom konania prijateľná, žalobkyňa však
svojim prístupom k riešeniu zabezpečenia starostlivosti vylúčila takéto konanie. Žalobkyňa v podanej
žalobe s touto znalosťou vyčíslila svoju starostlivosť za obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 v sume

1.057.748,- Sk s prísl. po prepočte v sume 35.110,80 EUR, hoci na základe absolútnej neplatnej
darovacej zmluvy s plnou znalosťou zdravotného stavu svojej matky, ktorá už v čase spísania zmluvy
mala byť bezvládna, ... to určila len v rozsahu 1 minimálnej mzdy, ktorá, podľa výpočtu súdu, to bolo v
rozsahu za obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 (v roku 1996 to bolo v sume 393,956 EUR, za rok
1997 to bolo v sume 5.340,- EUR, za rok 1998 to bolo 475,- EUR) celkom v sume 6.208,956 EUR, z

ktorej sumy len jednu polovičku mohla žalobkyňa požadovať od žalovaného, nakoľko i ona sama bola
zrejme povinná tú starostlivosť poskytnúť, a ak by nedošlo k vznesenej námietke premlčania zo strany
žalovaného, takto nemohla byť uplatnená v sume 35.110,80 EUR ale maximálne v sume 3.104,478 EUR
a to ešte je potrebné aj túto sumu znížiť o časť prijatých dôchodkových dávok, na ktoré bola nebohá
oprávnená a ktoré sa jej mali vyplatiť (vzhľadom k bezvládnosti a podľa udania žalobkyne po určitom

čase aj nevidomosti) a s ktorými vzhľadom k jej stavu zrejme musela nakladať práve žalobkyňa.

20. Súd záverom poznamenáva, že na základe uvedených (za predpokladu že by nedošlo k vzneseniu
námietky premlčania) mohol priznať uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému za uplatnené obdobie
od 06.03.1996 do 15.10.1998 len v zmysle § 101 zák. o rodine č. 94/1963 Zb. zák. (platného a účinného

od 01.04.1964 do 31.03.2005) ako zákonnej povinnosti, podľa ktorej deti, ktoré sú schopné sami sa živiť,
sú povinné zabezpečiť starostlivosť svojim rodičom (v zmysle § 87 ods. 1 Zák. o rodine č. 94/1963 Z.
zák.), ktorí ak to potrebujú s prihliadnutím na vek a zdravotný stav a celkovú situáciu v ktorej sa rodič
nachádza. Na základe uvedeného ustanovenia by malo dieťa rodičom poskytnúť vyživovaciu povinnosť,
ktorú možno poskytnúť nielen v peňažnom plnení, ale aj vo vecnom plnení, ktoré spočíva najmä v

osobnej starostlivosti o rodiča a jeho domácnosť, a v prípade ak jeden z detí si túto povinnosť splnilo
aj v rozsahu povinnosti ďalších z povinných osôb, zrejme by mohlo mať nárok na vrátenie časti sumy
pripadajúcej na ďalšiu povinnú osobu a to v tomto prípade žalovaného podľa § 101 Zák. o rodine č.
94/1963 Zb. zák. Na základe uvedených súd mal za to, že obe strany sporu boli povinné poskytnúť
starostlivosť rodičom. Súd s poukazom na dôvodnú námietku premlčania zamietol žalobu a to podľa

§ 101 Obč. zák. podľa ktorého platí, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Na základe uvedených je nepochybné a zrejmé, že súd k dohode žalobkyne
bez účasti žalovaného so svojou matkou, t. č. už nebohou O. Z., nar. XXXX, zomr. v r.XXXX, ktorého
právneho úkonu žalovaný nebol účastníkom, preto žalovanému z tohto dojednania medzi žalobkyňoua jej matkou nemohol vzniknúť žiaden záväzok žalovanému (záväzok na zaopatrenie vo finančnom
vyjadrení jednej polovičky minimálnej mzdy vznikol žalobkyni, a táto si ho mohla uplatniť len za života
voči účastníčke konania t. č. už nebohej M. Z., nar. 19XX, zomr. XXXX svojej matke.

21. Žalobca môže vziať žalobu späť podľa § 144 CSP.

22. V zmysle § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Súd konanie o návrhu žalobkyne z dňa 02.05.2007 na č. l. 10 súdneho spisu na prerušenie
konania zastavil. Žalobkyňa svojim podaním z dňa 02.05.2007 na č. l. 10 súdneho spisu podala návrh
na prerušenie konania, súd vyzval žalovanú svojim podaním z dňa 09.05.2016 na č. l. 205 súdneho
spisu aby žalobkyňa súdu oznámila, či na podanom návrhu na prerušenie konania naďalej trvá, načo
žalobkyňa súdu oznámila svojím podaním z dňa26.05.2016, na č. l. 30.05.2016, že na podanom návrhu
netrvá a súd podľa 124 ods. 1 CSP mal za to, že ide o späťvzatie návrhu na prerušenie konania a to

ešte pred meritórnym otvorením pojednávania a preto o tomto návrhu rozhodol tak, že konanie zastavil.

24. Každé podanie sa podľa § 124 ods. 1 CSP posudzuje podľa jeho obsahu.

25. Následne si žalobkyňa svojim podaním z dňa 18.10.2016 na č. l. 276-278 súdneho spisu opakovane

uplatnila návrh na prerušenie konania o. i. s poukazom na uplatnenú požiadavku na doplnenie
dokazovania o vykonanie dotazu na Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR za účelom zistenia ceny
za poskytnutie výkonu nepretržitej opatrovateľskej služby s pomocou pri ošetrovateľských úkonoch v
predmetnom období rokov 1996-1998 vrátane, ako aj doplnenie dokazovania pripojením spisu OS G.
sp. zn. XD/XXX/XXXX do tohto konania, ktorý návrh súd zamietol.

26. Súd podľa § 214 ods. 1 až ods. 3 CSP platí, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o
základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh
strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti
závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou

uplatnenom procesnom nároku.

27. Súd podľa § 214 CSP v prvej vete výroku rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom nakoľko mal za to, že je možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným
rozhodnutím, avšak skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných

prípadoch) ak sa to javí ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku.
Uvedená výnimočnosť podľa súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď
základ predmetu konania bol postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z
obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že uplatnený nárok žalobkyne
je premlčaný a nie je to ani účelné s poukazom na hospodárnosť súdneho konania rozhodnúť najprv

medzitýmnym rozsudkom a až následne rozhodnutím vo veci samej.

28. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

29. V zmysle § 162 ods. 1 a nasl. platí, že súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

30. Podľa nasledujúceho odseku platí, že súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred
vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom
prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo
veci samej.31. Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd
podľa § 163 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie preruší najmenej na tri mesiace. Ak je konanie prerušené,

súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

32. Na základe uvedených súd mal za to, že nič nebráni tomu aby v jednom rozhodnutí rozhodol o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko

právo navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým,
že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

33. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú dané podmienky
na prerušenie konania v predmetnej veci. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania považuje

za neopodstatnený, keďže vychádza z nesprávneho posúdenia veci vykazuje znaky účelovosti a v
neposlednom rade súd vo veci s poukazom na tú skutočnosť, že mohol rozhodnúť v merite veci aj
bez navrhnutých dôkazov s prihliadnutím na hospodárnosť konania nie je dôvod na prerušenie konania
ani na doplnenie dokazovania o navrhnutý dôkaz a to pripojenie ďalších spisov OS Komárno prípadne
zistiť prostredníctvom Min. práce, soc. vecí a rodiny SR cenu služieb zvlášť k poslednému dotazu, že

oproti zdravotnému stavu ku dňu podpísania zmluvy dňa 06.03.1996 došlo k tak zásadnému zhoršeniu
zdravotného stavu matky.

34. Súd nesúhlasil s uplatnenými námietkami zo strany splnomoc. práv. zást. žalobkyne, že po
zrušení darovacej - zaopatrovacej zmluvy nastala situácia, že zrušené bolo len darovanie, ale súdy

nerozhodovali o vrátení vzájomného plnenia, ktoré bolo do toho času poskytnuté, hoci povinnosť
účastníkov vrátiť si plnenie navzájom vyplýva priamo zo zákona, ale v tomto prípade je potrebné si
uvedomiť že žalovaný nebol účastníkom citovanej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
obdarovanou a ich matkou ako darkyňou, dokonca o tom nemal ani vedomosť.

35. Vo vzťahu k ďalšej námietke podľa ktorej žalobkyňa mala za to, že „nakoľko predmetom zmluvy, ktorá
bola zrušená v konaní XC/XX/XXXX bola nehnuteľnosť a vlastnícke právo sa nepremlčuje, nastupuje
podľa nej zákonná domnienka, že sa nemôže druhá strana domáhať premlčania, pokiaľ námietka
premlčania nemôže byť vznesená aj druhým z účastníkov“ (§ 107 ods. 3 Obč. zák.), v tomto prípade
došlo ale k absolútnej neplatnosti, vyslovenej v inom rozhodnutí súdu a súd je povinný k tejto neplatnosti

prihliadať z úradnej moci, a k stanovisku, že: „...nastupuje podľa nej zákonná domnienka, že sa nemôže
druhá strana domáhať premlčania, pokiaľ námietka premlčania nemôže byť vznesená aj druhým z
účastníkov...“ je zrejmé, že účastníkom citovanej zmluvy uzatvorenej 06.03.1996 nebol nielen žalovaný,
ale ani bezpodielový spoluvlastník v tom čase žijúci otec (P. Z., nar. XX.XX.XXX4, naposledy bytom D.,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX) účastníkov konania.

36. Súd vo vzťahu k námietke uvedenej zo strany samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 20.09.2016
na č. l. 228 súdneho spisu, kedy mala požiadať o pomoc pri zabezpečení starostlivosti o matku
účastníkov konania, dotazom od dcéry žalovaného, podľa nej mala dostať negatívnu odpoveď od jej
matky, (manželky žalovaného), ale v tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že túto povinnosť majú deti

vo vzťahu ku svojim rodičom, len v prípade ak ich niet nastupujú ďalšie osoby, a preto podľa súdu mala
túto požiadavku adresovať práve žalovanému.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

38. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.40. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 35.110,80 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom
na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobu zamietol, a preto procesne úspešnej strane sporu,
a to žalovanému, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 a súvis.

ustan. CSP.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanýdobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.