Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1610201704.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Pavel Škoda, advokát, Šalviová 26, 821 01
Bratislava, proti odporcovi: AUTO - AZ, s. r. o., Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 35 797 541, zast. JUDr.
Miroslavom Kučerom, advokátom, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 73.427,- Eur, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 30. 09. 2014 č. k. 10Cb/110/2010-156,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 30. 09. 2014 č. k.
10Cb/110/2010-156 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa predmetným uznesením zastavil konanie a v napadnutom výroku uložil

navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.041,66 Eur k rukám jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení súd uviedol, že v predmetnej veci o zaplatenie 73.427,- Eur (pred čiastočným späťvzatím
návrhu bolo predmetom konania zaplatenie 723.427,- Eur) titulom neuhradenia odmeny za poskytnuté
právne služby vzal navrhovateľ podaním zo dňa 23. 09. 2014 svoj návrh v celom rozsahu späť. Pred

späťvzatím návrhu bol navrhovateľ na pojednávaní dňa 17. 09. 2014 súdom oboznámený s uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 14. 01. 2014 č. k. 25R/4/2013-978, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný
plán odporcu a skončil jeho reštrukturalizáciu, a to aj s poukazom na ust. § 120 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. Navrhovateľ pri späťvzatí výslovne neuviedol dôvod späťvzatia, avšak vo svojom návrhu
na rozhodnutie o trovách konania za dôvod späťvzatia návrhu označil reštrukturalizáciu odporcu a na
náhradu trov konania žiadal zaviazať odporcu podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odporca

navrhovateľovi neuhradil odmenu za právne služby, čím spôsobil podanie návrhu na súd a následné
súdne konanie, t. j. návrh bol podaný dôvodne.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť a odporca s týmto späťvzatím, ku ktorému došlo po začatí pojednávania, súhlasil podľa ust. § 96
ods. 2 O.s.p., súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s tým, že nakoľko bol dôvodom
späťvzatia návrhu (ktorý vyplýval z obsahu späťvzatia, ako aj zo zápisnice zo dňa 17. 09. 2014) zánik
práva navrhovateľa voči odporcovi pre jeho neuplatnenie v reštrukuralizácii odporcu, týmto späťvzatím
navrhovateľ zavinil zastavenie predmetného konania, a preto je poivnný uhradiť jeho trovy. Súd priznal
odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta a režijného paušálu

za 5 úkonov právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 2.041,66 Eur.Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti
zmeniť a nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, resp. uznesenie v napadnutej časti

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vyjadril názor, že v danom
prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých v zmysle ust. § 150 O.s.p.
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Navrhovateľ s poukazom
na podmienky použitia ust. § 150 O.s.p. uviedol, že súd mal v predmetnej veci zohľadniť okolnosti,
ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva na súde, teda že navrhovateľ v čase podania návrhu na

súde mal nárok na zaplatenie právnych služieb, ktoré odporcovi poskytol, čo bolo preukázané listinnými
dôkazmi v spise, ďalej na sociálnu situáciu navrhovateľa, na základe ktorej bol oslobodený od povinnosti
hradiť súdne poplatky, ako aj na postoj právneho zástupcu odporcu, ktorý napriek listinným dôkazom
poprel vykonanie právnych služieb navrhovateľom. Súd mal tiež prihliadať na správanie odporcu, ktorý
účelovozmenilsídlospoločnostizaúčelomkonaniaoreštrukturalizáciinainomokresnomsúdeužpočas
tohto konania, aby sa o tom veritelia nedozvedeli a nemohli včas v krátkej lehote 30 dní od povolenia

reštrukturalizácie prihlásiť svoj pohľadávku.

Navrhovateľ zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/4/2013 o povolení
reštrukturalizácie, z ktorého je zrejmé, že aj keby bol navrhovateľ prihlásil v lehote svoju pohľadávku,
nikdy by nebol uspokojený, nakoľko išlo o nezabezpečenú pohľadávku medzi 9 skupinami veriteľov.

Z toho podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že odporca už v čase, kedy požiadal navrhovateľa o
poskytnutie právnych služieb, vedel, že je predĺžený a nebude schopný za tieto služby zaplatiť, napriek
tomu, že mu boli navrhovateľom v dobrej viere poskytnuté. Priznanie náhrady trov právnych služieb
odporcovi by bolo preto v rozpore s dobrými mravmi a navrhovateľ by bol postihnutý neprimeranou
tvrdosťou zákona.

Odporca sa dňa 20. 03. 2015 písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa a navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa §

212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu ale podľa
zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.

vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného
výsledku. V danom prípade navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, pričom nešlo o prípad
podľa§146ods.2vetadruháO.s.p.,kedysadôvodnepodanýnávrhvezmespäťpresprávanieodporcu,
čo vyplýva z obsahu späťvzatia návrhu na č. l. 150 spisu. Tento dôvod sa netýkal správania odporcu,

ktoré by spočívalo v zaplatení uplatnenej pohľadávky po začatí konania, ale sa týkal skutočnosti,
že právo navrhovateľa voči odporcovi zaniklo pre jeho neuplatnenie v reštrukturalizácii odporcu
navrhovateľom, čo však nie je prípad predpokladaný ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. S poukazom
na uvedené preto platí, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konana z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť jeho trovy podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď odporcovi
priznal náhradu trov konania, ktoré tento účastník účelne vynaložil v súvislosti s uplatnením svojho
základného práva na právne zastúpenie.

Čo sa týka ust. § 150 O.s.p., aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú

naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V súvislosti s okolnosťamiuvedenými v odvolaní, ktorými navrhovateľ odôvodňuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
v jeho prípade, mal odvolací súd za to, že sa nejedná o žiadne okolnosti, ktoré by mali výnimočný
charakter vo vzťahu k predmetnej veci, resp. k účastníkovi konania, a preto ani nemôžu zakladať dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p. Tieto okolnosti je potrebné vyhodnotiť predovšetkým
vo vzťahu k dôvodu späťvzatia návrhu, ktorým je zánik práva navrhovateľa pre jeho neuplatnenie v
reštrukturalizácii odporcu, pričom nakoľko navrhovateľom tvrdené okolnosti nemôžu byť nadradené
ním zavinenému procesnému výsledku konania v predmetnej veci, tieto okolnosti nemôžu mať v danej
súvislosti žiaden vplyv na rozhodnutie o trovách konania.

K oslobodeniu navrhovateľa od súdnych poplatkov, z ktorého navrhovateľ vyvodzoval existenciu dôvodu
hodného osobitného zreteľa, odvolací súd osobitne uvádza, že povinnosť platiť súdne poplatky v konaní
nemožno pre účely použitia § 150 O.s.p. zamieňať s povinnosťou náhrady trov konania, a preto ani
okolnosť, že navrhovateľ bol v roku 2012 oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh na začatie
konania nemožno automaticky považovať aj za dôvod hodný osobitného zreteľa vo vzťahu k náhrade

vzniknutých trov konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov
konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odprocovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď
mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.