Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201662
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717201662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Ing. L. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/X, XXX XX J. - K., zastúpeného JUDr. Michalom Krnáčom, LL.M., advokátom so sídlom
V. E. XXX/XX, XXX XX J. proti žalovanému Poľovnícke združenie JANKOVÁ Kláštor pod Znievom,
Gorkého 85, 036 01 Martin, IČO: 36 132 381, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 234 318, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k.
18C/2/2017-166 zo dňa 12. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2) Vychádzal z právneho názoru, ktorý bol vyslovený v uznesení NS SR 5Cdo 274/2007 zo dňa
10.12.2008, že podľa ustálenej súdnej praxe, neoprávneným zásahom v zmysle ust. § 11 a nasl.
OZ, je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym

poriadkom. Konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného VPZ-DK/1/2016, bolo konanie
legálne, vykonané na základe podmienok stanovených Disciplinárnym poriadkom SPZ a Stanov
žalovaného. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom
bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným
zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže,
že nebolo vydané dôvodne. Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno
posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné

iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné,
čo nebol daný prípad. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. Mal za to, že konaním žalovaného, ktorým bol žalobca opätovne
vylúčený z členstva v združení žalovaného, zasiahol do osobnostnej sféry žalobcu prinajmenšom tým,
že žalobca nemohol v tomto období vykonávať práva člena združenia žalovaného, čím bola znížená

vážnosť a dôstojnosť žalobcu v príslušných poľovníckych kruhoch. Súd opomenul pri posudzovaní
základnú vlastnosť zásahu, a to neoprávnenosť. Pokiaľ žalovaný vydal sporné rozhodnutie, išlo o
neoprávnený zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Nevyslovená nezákonnosť zásahu
automaticky neznamená, že daný zásah nie je neoprávnený a nie je možné sa proti nemu brániť, resp.domáhať sa osobnostných práv. Pokiaľ žalovaný namietal, že z jeho strany nedošlo k rozširovaniu
nepravdivých informácií o žalobcovi v príslušných kruhoch, poukázal žalobca na to, že tieto tvrdenia sú
v priamom rozpore s udalosťami, ktoré viedli k jeho vylúčeniu zo združenia. Nesúhlasil s nevykonaním

navrhnutých dôkazov.
4) Vo vyjadrení poukázal na to, že závery žalovaného boli nesprávne. Neoprávneným postupom
žalovaného došlo k nezákonnému ukončeniu členstva žalobcu v združení žalovaného. Zotrval na
požiadavke, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel jeho žalobe.

5) Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že nezasiahol do osobnostných práv žalobcu.
Disciplinárnym konaním voči nemu konal na základe platnej právnej úpravy, pričom bolo zachované
právo žalobcu na obhajobu. V predmetnom spore nedošlo zo strany žalovaného k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu. Navrhol rozhodnutie potvrdiť.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne
posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého

rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany
odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Pojem zásahu
doosobnostnýchprávfyzickejosobyObčianskyzákonníknedefinuje,aninepodávavýpočetkonkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním však bezpochyby

tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v
zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a nedovolenosť zásahu, ďalej
objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, príčinná súvislosť medzi
zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť uloženia sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej

praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je zásah
do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo
odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je
existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná)

zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby
dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť,
ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé
konaniealeboproces,aleibatakékonaniealeboproces,ktorévýslovneupravujezákon.Neoprávnenosť
zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci zákonom

upraveného (predpokladaného) konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi.
Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto
konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh.
Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané
zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do

osobnostných práv strany konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané
dôvodne (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008 sp. zn.
5 Cdo 274/2007).
9) Inak povedané, ak bolo v súlade so zákonom začaté príslušné konanie pred orgánom na
to príslušným, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je jeho vydanie

neoprávneným zásahom do osobnostných práv strany konania, i keď prípadne ide o vecne nesprávne
rozhodnutie. Takýto zásah konajúceho orgánu do osobnostných práv je právom dovoleným a
oprávneným potiaľ, pokiaľ k nemu došlo v súlade s príslušnou právnou úpravou a primeraným
spôsobom. Výnimkou z tohto konštatovania sú prípady, v ktorých sa orgán uskutočňujúci konanie avydávajúci rozhodnutie dopustil excesu (vybočenia) z rámca daného právnou úpravou a neprípustne
zasiahol do osobnostných práv. Ani prípadná nesprávnosť (nepodloženosť) právnych záverov, na
ktorých rozhodnutie spočíva, alebo jeho nepreskúmateľnosť, nemôže byť teda z pohľadu ochrany

poskytovanej ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka považovaná za exces, ktorý by
znamenal neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby (R 127/2014).
10) Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že tvrdeniami obsiahnutými v rozhodnutiach vydaných
orgánmi žalovaného nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko
rozhodnutia vydali orgány na to oprávnené bez vybočenia zo „zákonnej licencie.“ Žalobcovi zostalo

zachované právo brániť sa voči takým rozhodnutiam zákonným spôsobom, ktoré aj využil.
11) Pokiaľ aj mal odvolateľ za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, súd v civilnom sporovom
konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán konania. Ak súd teda v priebehu konania
nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá

to vadu konania, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
z nich vylúčené. Aj s poukazom na prijaté závery súdom prvej inštancie, mal odvolací súd za to, že
nevykonaním uvedených dôkazov neodňal žalobcovi žiadne jeho procesné práva a ani neporušil právo
na spravodlivý súdny proces.

12) Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).