Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314223439
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314223439.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátuMgr.SoniPekarčíkovejaJUDr.AndreySedlačkovejvprávnejvecižalobcu:Wüstenrotpoisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26 825 22, IČO: 31 383 408, proti žalovanému: SISATRADE, s. r. o.,
Rozvodná17,Bratislava83101,IČO:44668601,zastúpenéhoJUDr.DušanomKolesárom,advokátom,
Laurinská 12, Bratislava, o zaplatenie 7.676,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/377/2015-112 zo dňa 28.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/377/2015 - 112 zo dňa
28.09.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Cb/377/2015-112 Okresný súd Bratislava III dňa 28.09.2016 zamietol
žalobu žalobcu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške

trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že žalobou zo dňa 22.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného a F. T.,
nar. XX.XX.XXXX spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 7.676,82 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 13.07.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 19.04.2010 uzatvoril so
žalovaným poistnú zmluvu č. 1060501370 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Mercedes Benz Vito, EČ: A. XXXZC so začiatkom
poistenia od 19.04.2010. Dňa 23.09.2010 došlo ku škodovej udalosti v Bratislave na Agátovej ulici, keď
vodič F. T. viedol motorové vozidlo žalovaného, pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť, následkom
čoho narazil do zadnej časti pred ním brzdiaceho motorového vozidla typu Volkswagen Tuareg, EČ:
A. XXXPK patriace spoločnosti JANA TRADE CENTRE s.r.o., IČO: 36 677 388, pričom toto vozidlo
bolo následne posunuté do taktiež pred ním brzdiaceho motorového vozidla typu Ford Mondeo, EČ:

B. XXXAY, patriace P. S.. Žalovaný ani F. T. písomne neoznámili žalobcovi vznik škodovej udalosti zo
dňa 23.09.2010, čo znamenalo, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik
poistnej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba
na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť
relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca v čase
uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevedel, nemohol reflektovať na tento návrh, nakoľko

nebolo možné posúdiť jeho dôvodnosť. V takýchto prípadoch potom musí žalobca vykonávať mnohé
úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti, pričom oneskorená platba poistných plnení,
resp. náhrad škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o žalobcovi, čo môže mať zlý vplyv na postavenie
žalobcu na poisťovacom trhu. Napriek tomu, že podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP") mal žalobca právo na náhradu celého poistného plnenia,

uplatnil si v tomto prípade len nárok na vrátenie vyplateného poistného plnenia pomerne. Listom zo dňa
21.06.2011 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 7.676,82 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy,pričom ten svoj dlh žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie následne vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob
725/2014-34 zo dňa 14. 01. 2015, proti ktorému podal F. T. (v tom čase ako žalovaný 2/) v zákonom
stanovenej lehote odpor. Žalobca podaním zo dňa 11.02.2016 vzal žalobu voči F. T. v celom rozsahu

späť bez relevantného odôvodnenia, a keďže tento nevyjadril s týmto späťvzatím nesúhlas, uznesením
č.k. 23Cb 377/2015-82 zo dňa 10.03.2013 súd prvej inštancie konanie voči nemu zastavil.

X. F.M. T. ako svedok vo svojej výpovedi uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil v Dúbravke tým,
že nedobrzdil vozidlo pred ním. Auto si požičal jeho svokor od priateľa alebo manželky, konateľky

žalovaného, a to za účelom sťahovania. Auto prevzal v prevádzke svokra na Galvániho 16 v Bratislave,
pričom auto jeho svokor využíval. V čase nehody sa v aute nachádzal aj P. K.. Po dopravnej nehode volal
políciu, podpísal zápisnicu a protokol o nehode, na druhý deň sa stretol s oboma poškodenými, podpísali
papiere a on ich poštou posielal poisťovni, pričom nevedel nájsť doklad, ktorý by to dosvedčil. Pán Š. ako
poškodenýchcelpoistnúudalosťriešiťcezsvojuhavarijnúpoistku.Keďsvedoktelefonovaldopoisťovne,
nebol pri ňom ani jeden z poškodených, pričom do poisťovne telefonoval deň po nehode predtým,

ako sa stretol s poškodenými. Dopravnú nehodu oznámil svokrovi, ktorý povedal, že to bude riešiť.
Svedok nevedel uviesť, kto motorové vozidlo opravoval. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania
žalovaného nároku a zároveň žiadal, aby súd vypočul ako svedkov P. S., Ľ. M. a R. Š.P.. Žalobca tiež
argumentoval aj tým, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. 33Rob 725/2014-34 zo
dňa 14.01.2015 je voči žalovanému právoplatný, nakoľko voči nemu nepodal odpor, pričom odkázal na

rozsudok Okresného súdu Martin a zároveň žiadal, aby súd vypočul W. X. ako svedka.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: poistnej zmluvy č.
2060053074, oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo 29.10.2010, oznámenia poškodeného
o poistnej udalosti zo 27.04.2011, relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zo dňa

23.09.2010, likvidačných správ zo dňa 01.12.2010 a dňa 31.05.2011, oznámení o poistnom plnení
zo dňa 01.12.2010 a 31.05.2011, listami o uplatnení postihu zo dňa 03.08.2011 a dňa 21.06.2011 a
výsluchom svedka F. T. a s poukazom na § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, 8 a 9
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 4, § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. g), ods. 4

ZPZP v znení účinnom do 30.06.2012, § 76, § 77 ods. 1, § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 174 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) konštatoval, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol uzavretím poistnej zmluvy zo dňa 19.04.2010, ktorou si žalovaný splnil svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 ZPZP obchodný

záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v čase uzavretia tejto zmluvy
obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka
a s prihliadnutím na všetky okolnosti (predmety ich podnikateľskej činnosti) bolo zrejmé, že sa tento
ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa na tento ich zmluvný
vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný

zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v
spojení s § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ustanovenia
o poistnej zmluve ako zmluvnom type) použil právny režim Občianskeho zákonníka. Okrem tohto sa
na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 381/2001 Z. z. upravujúci práva a povinnosti
žalobcuažalovanéhozpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že prevádzkou motorového vozidla žalovaného
bola spôsobená škoda v celkovej sume 9.596,03 eur, ktorú v rámci poistného plnenia žalobca ako
poisťovateľ žalovaného vyplatil poškodeným, konkrétne dňa 01.12.2010 poškodenej 2/ sumu 2.181,58
eur a dňa 31.05.2011 poškodenému 1/ sumu 7.414,45 eur. Ako ďalej uviedol, v zmysle § 12 ods. 1
ZPZP môže poisťovateľovi vzniknúť proti svojmu poistníkovi (žalovanému) nárok na náhradu vyššie

uvedeného poistného plnenia, ktoré za neho poisťovateľ plnil aj v prípade, ak poistník podľa § 12
ods. písm. g) ZPZP bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1
až 4 tohto zákona, pričom jednou z týchto povinností je podľa § 10 ods. 1 písm. a) tohto zákona
aj povinnosť poisteného, resp. poistníka písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
do 15 dní od jej vzniku. Ak poisťovňa vyplatí poškodeným poistné plnenie za svojho poisťovníka

za súčasného neoznámenia škodovej udalosti poistníkom poisťovni, pričom k tomuto neoznámeniu
došlo bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, vzniká poisťovateľovi nárok na náhradu vyplateného
poistného plnenia od svojho poistníka buď v celom rozsahu, alebo v časti ako zákonný regresný nárok
poisťovne, ktorý vzniká po naplnení zákonom predvídaných a vyššie uvedených skutkových okolností.Bez ohľadu na to, či poistná zmluva predstavovala obchodný alebo občianskoprávny záväzok, tento
nárok poisťovne sa podľa § 12 ods. 4 ZPZP premlčuje do troch rokov, keďže vzniká na základe zákona
a nie v zmysle uzavretého záväzkového vzťahu, preto neprichádza do úvahy aplikácia všeobecnej

štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, aj keď medzi stranami sporu vznikol
obchodný záväzkový vzťah, avšak žalovaný nárok nevznikol na jeho základe. Pre určenie začiatku
premlčacej doby je podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodný dátum vyplatenia poistného plnenia
(poškodeným). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania tohto žalovaného nároku sa súd prvej
inštancie pred samotným skúmaním, či došlo k naplneniu skutkových okolností podľa § 12 ods. 1 písm.

g) ZPZP (vyplatenie poistného plnenia poškodeným a neoznámenie škodovej udalosti žalovaným bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa) zaoberal otázkou premlčania eventuálneho nároku žalobcu. Súd
prvej inštancie mal z oznámení o poistných plneniach za preukázané, že premlčacia lehota žalovaného
nároku žalobcu začala plynúť dňa 01.12.2010, resp. dňa 31.05.2011, keďže k týmto dátumom žalobca
ako poisťovateľ oznámil poškodeným vyplatenie poistného plnenia. To znamená, že premlčacia doba
nároku žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZPZP v prípade vyplateného poistného plnenia pri poškodenej

2/ márne uplynula dňa 01.12.2013 a v prípade poškodeného 1/ dňa 31.05.2014./ Žalobca podal žalobu
na súd až dňa 22.10.2014, čo bolo už po márnom uplynutí premlčacej doby, preto žalovaný nárok je
premlčaný.Súdprvejinštanciemalzato,žespoločenstvožalovanéhoaF.T.predstavovalospoločenstvo
nerozlučné podľa § 77 CSP, keď žalobcov nárok vychádzal z rovnakých skutkových okolností a
rovnakého právneho posúdenia, či už voči žalovanému alebo F. T., ktorý vystupoval pôvodne na strane

žalovaného ako žalovaný 2/, pričom žalobca žiadal oboch zaviazať spoločne a nerozdielne na to isté
peňažné plnenie (tú istú povinnosť), preto sa platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. 33Rob
725/2014-34 zo dňa 14.01.2015 vzťahoval na každého z nich spoločne a nerozdielne. Včasným a vecne
odôvodneným odporom F. T. vystupujúceho v tom čase ako žalovaného 2/ došlo k zrušeniu uvedeného
platobného rozkazu podľa § 174 ods. 2 OSP v celom rozsahu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie

nepovažoval argumentáciu žalobcu o právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III
č.k. 33Rob 725/2014-34 zo dňa 14.01.2015 vo vzťahu k peňažnej povinnosti žalovaného za správnu a
v súlade so zákonom, preto s ohľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobcu zamietol.

4. Súd prvej inštancie v súvislosti s návrhom žalobcu na pojednávaní dňa 28.09.2016, aby vydal vo veci

rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, nakoľko sa žalovaní a jeho právny zástupca
bez ospravedlnenia nedostavili na toto pojednávanie, tento uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný a jeho právny zástupca pri ich predvolávaní, ktoré vykonal súd osobne na predchádzajúcom
pojednávaní, konanom dňa 25.05.2016 neboli poučení o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie, súd aj za splnenia ostatných zákonných predpokladov, nemohol vo

veci vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že trovy priznal žalovanému ako
úspešnému účastníkovi, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý úvodom namietal, že
súd prvej inštancie na návrh žalobcu nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vzhľadom
na jeho neospravedlnenú neprítomnosť na pojednávaní. Zdôraznil, že § 160 ods. 3 CSP predstavuje
výnimku vo vzťahu ku generálne prezumovanej poučovacej povinnosti zo strany súdu, a to vo vzťahu
k všetkým procesným právam a povinnostiam vyplývajúcim z CSP, keď je tu legitímne očakávanie,

že u osôb s istým statusom, resp. vzdelaním možno dôvodne očakávať zvýšenú bdelosť a vedomosť
vo vzťahu k svojim právam a povinnostiam, resp. svojho mandanta. Žalovaný bol v konaní zastúpený
advokátom, preto súdu podľa názoru žalobcu nevyplývala poučovacia povinnosť vo vzťahu k jeho
procesným povinnostiam, medzi ktoré patrí povinnosť účasti na pojednávaní vrátane konzekvencii z
toho vyplývajúcich. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky zákonné dôvody pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP a tým, že súd nevydal napriek splneným podmienkam
rozsudok pre zmeškanie, boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
b) a d) CSP. Žalobca ďalej uviedol, že súd vo veci, v ktorej sa žalobným návrhom zo dňa 14.10.2014
domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovaným 1/ a 2/, rozhodol vydaním platobného rozkazu,
č.k. 33Rob/725/2014 zo dňa 14.01.2015, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Voči

predmetnému platobnému rozkazu žalovaný SISATRADE, s.r.o odpor ale nepodal, čím sa stal voči
nemu platobný rozkaz právoplatným. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 174 OSP a § 91 OSP a
konštatoval, že predmetné ustanovenia výslovne predpokladajú, že na jednej strane bude vystupovať
viacero subjektov, avšak zásadne platí, že iba v prípade, ak sa rozsudok vzťahuje nevyhnutne navšetky subjekty na jednej strane, možno hovoriť o nerozlučnom spoločenstve. Žalobca zdôraznil, že
spoločný skutkový základ je typický pre všetky spory, v ktorých vystupuje viac subjektov na jednej
strane, keďže v opačnom prípade by išlo o nároky so samostatným skutkovým a právnym základom,

čo by odôvodňovalo vylúčenie veci voči jednotlivým subjektom na samostatné konania. Početnosť
subjektov na strane žalovaného pri tomto type nároku vyplýva z toho, že zodpovedným subjektom,
t.j. poisteným, nemusí byť v prípade poistenia zodpovednosti nevyhnutne iba jediný subjekt a
ak spĺňa status poistenej osoby (štandardne vodič a prevádzkovateľ) viacero osôb, potom možno
uplatniť nárok v zmysle § 12 ZPZP voči viacerým osobám, avšak každý z týchto subjektov má danú

povinnosť, pričom splnenie podmienky jedného z nich nezakladá to, že iný subjekt danú povinnosť
splniť nemusí. Za splnenie povinnosti je zodpovedná tá ktorá osoba, pričom preukázanie splnenia
povinnosti jedným zo subjektov, resp. uznanie, že u nej existovali dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré
nemohla povinnosť splniť, nemá žiadny vplyv na súd o porušení povinnosti iného subjektu poisteného.
Žalobca mal za to, že subjekt, ktorý nepodal voči platobnému rozkazu odpor, svojou nečinnosťou odobril
dôvodnosť nároku žalobcu, ktorú možno konštatovať nezávisle a samostatne od dôvodnosti nároku voči

žalovanému, ktorý naopak odpor podal. Vzhľadom na povahu solidárneho záväzku v prejednávanej
veci, jedná sa tu podľa názoru žalobcu o samostatné procesné spoločenstvo, keď prítomnosť viacerých
subjektovnastranežalovanéhoneznamenánerozlučnéspoločenstvo,pretonemalopodaniejednéhozo
žalovaných za účinok zrušenie platobného rozkazu voči obidvom žalovaným. Nakoľko žalovaný odpor
vočiplatobnémurozkazunepodal,vočižalovanémunadobudolprávoplatnosť.Záveromžalobcanavrhol,

aby odvolací súd rozsudkom podľa § 392 CSP v spojení s § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že
zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku alebo, alternatívne, uznesením podľa § 389 CSP
napadnutý rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si v prípade úspechu
v odvolacom konaní uplatnil trovy odvolacieho konania, ak takéto trovy vzniknú.

6. Písomným podaním zo dňa 19.12.2016 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že aj
napriek § 274 CSP je súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný, a prihliadať
na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom
tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie
kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. Žalovaný konštatoval, že na pojednávaní dňa

28.09.2016 došlo k vyhláseniu riadneho rozsudku vo veci, žalovaný nemal žiadnu povinnosť, ktorú
mal vykonať, resp. na nariadenom pojednávaní, žalovaný sa v konaní k veci riadne vyjadril, navrhoval
dôkazy, zaujal právny postoj, vzniesol námietku premlčania, žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania, na pojednávaní bol po skončení dokazovania bez ďalšieho len vyhlásený rozsudok.
Vzhľadom na včasné vznesenie námietky premlčania nároku žalobcu žalovaným sa súd pred samotným

skúmaním oprávnenosti žalovaného nároku zaoberal posúdením, či by aj eventuálny nárok žalobcu
bol alebo nebol premlčaný, s čím bolo aj predchádzajúce pojednávanie dňa 25.05.2016 odročené.
Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 súd vyhlásil rozsudok, a preto nebol daný zákonný dôvod
na postup podľa § 274 CSP ako to navrhoval žalobca. Žalovaný ďalej konštatoval, že nesúhlasí s
názorom žalobcu, že platobný rozkaz zo dňa 14.01.2015, č.k. 33Rob/725/2014 mal nadobudnúť voči

nemu právoplatnosť. V tomto prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP a
platobný rozkaz bol ex lege zrušený v celom rozsahu podľa § 174 ods. 2 OSP na základe podaného
odporu F.M. T., pôvodne žalovaného 2/. Súd správne dôvodil, že žalobcov nárok vychádzal z rovnakých
skutkových okolností a rovnakého právneho posúdenia voči obidvom žalovaným, pričom žalobca žiadal
oboch zaviazať spoločne a nerozdielne na to isté peňažné plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý

uzavrel so žalobcom len žalovaný bez aktívnej účasti pôvodne žalovaného 2/ - F. T.. Záverom žiadal
žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a v prípade úspechu v odvolacom konaní
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

7. Listom zo dňa 08.02.2017 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý trval na argumentácii

obsiahnutej v jeho odvolaní zo dňa 18.10.2016, pričom zdôraznil, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného na pojednávaní podľa § 274 CSP je obligatórne za splnenia podmienky, že
tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Zo znenia ustanovenia § 274 CSP je
zrejmé, že kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za nedostavenia sa
na už nariadené pojednávanie. Ďalej žalobca zotrval na názore, že nakoľko prejednávaný nárok má

podľa hmotného práva charakter solidárneho záväzku, ide o samostatné procesné spoločenstvo, pričom
poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR č.k.6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016.8. Podaním zo dňa 30.03.2017 sa k vyjadreniu žalobcu opäť vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť,
že § 160 CSP ako generálna procesná norma poučovacej povinnosti sa nachádza v druhej časti CSP -
Konanie v prvej inštancii, prvá hlava a § 274 CSP o rozsudku pre zmeškanie sa nachádza v tretej časti

CSP - Osobitné procesné postupy, prvá hlava, čím mal žalovaný za to, že tieto ustanovenia osobitných
procesných postupov majú k § 160 CSP postavenie lex specialis k lex generalis a § 160 CSP sa
neaplikuje alebo sa aplikuje len subsidiárne. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a v prípade úspechu si v odvolacom konaní
uplatnil trovy odvolacieho konania.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako i predloženého spisového materiálu
zistil, že žalobca Wüstenrot poisťovňa, a.s. dňa 19.04.2010 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu
č. 1060501370 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlatypuMercedesBenzVito,EČ:A.XXXZCsozačiatkompoisteniaod19.04.2010.Dňa
23.09.2010 došlo k škodovej udalosti v Bratislave na Agátovej ul. tak, že vodič F.Á. T., pôvodne žalovaný

2/, viedol motorové vozidlo typu Mercedes Benz Vito, EČ: A. XXXZC, pričom nedodržal bezpečnú
vzdialenosť, narazil do zadnej časti pred ním brzdiaceho motorového vozidla typu Volkswagen Tuareg,
EČ: A. XXXPK patriace spoločnosti poškodeného 1/ Jana Trade Center, s.r.o. so sídlom Lazaretská 3A
Bratislava a toto motorové vozidlo bolo následne posunuté do taktiež pred ním brzdiaceho motorového
vozidla typu Ford Mondeo, EČ: B. XXXAY, patriace pani P. S., W. S.Q. X, B. ako poškodený 2/. Z titulu

poistnej udalosti vyplatil žalobca poškodeným 1/ a 2/ náhradu škody v celkovej výške 9.596,03 eur.
Žalobou zo dňa 14.10.2014, doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.10.2014 sa žalobca domáhal, aby
žalovaný a F. T. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 7.676,82 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13.07.2011 do zaplatenia. Voči žalovanému SISATRADE, s.r.o.
odôvodnil svoju žalobu žalobca skutočnosťou, že podľa § 12 ods. 1 písm. g/ ZPZP, poisťovateľ má proti

poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona. Žalobca poukázal aj na
ustanovenia § 12 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. a), § 2 písm. f), § 4 ods. 1 ZPZP. Žalobca v súvislosti so
žalobou smerujúcou voči F.M. T. poukázal na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že v spojení

s § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. a) ZPZP je vodič motorového vozidla F. T. poisteným, a ako poistený
je povinný ohlásiť poistnú udalosť do 15 dní odo dňa jej vzniku ak sa stala na území SR, čím mu bola
daná pasívna legitimácia žalovaného 2/.

11. Súd prvej inštancie vydal dňa 14.01.2015 platobný rozkaz č.k. 33Rob 725/2014-34, ktorým uložil

žalovanémuaF.T.-žalovaným1/a2/vlehote15dníoddoručeniapovinnosťzaplatiťžalobcovi7.676,82
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.676,82 eur od 13.07.2011 do zaplatenia a
nahradili trovy konania vo výške 460,50 eur s tým, že plnením jedného z žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Dňa 16.07.2015
podal včas voči platobnému rozkazu odpor F. T.. Dňa 09.02.2016, podaním zo dňa 08.02.2016, vzal

žalobca žalobu voči F. T. v celom rozsahu späť, preto súd prvej inštancie následne uznesením č.k.
23Cb/377/2015-82 zo dňa 10.03.2013 konanie voči F. T., v tom čase žalovanému 2/, zastavil.

12. Žalovaný SISATRADE, s.r.o. odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu premlčania žalobcovho

nároku voči žalovanému.

13.Odvolacísúdkonštatuje,ževprvomradebolopotrebnézostranysúduprvejinštancievdanomspore
správne posúdiť, o aké procesné spoločenstvo sa na strane žalovaného a F. T. (skôr vystupujúceho ako
žalovaný 2/) jedná. V civilnom sporovom konaní v prípade plurality subjektov na jednej procesnej strane

vzniká tzv. procesné spoločenstvo (§ 75 a nasl. CSP). V závislosti od intenzity prepojenia jednotlivých
účastníkov v takomto procesnom spoločenstve so zreteľom na obsah ich vzájomného hmotnoprávneho
vzťahu, prípadne spoločného vzťahu k tretím osobám zákon rozlišuje tri druhy takéhoto procesného
spoločenstva. V prvom rade ide o tzv. samostatné spoločenstvo, ktorým je podľa § 76 CSP procesnéspoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba a súd rozhoduje
o každom nároku a povinnosti samostatne; ďalej zákon rozoznáva tzv. nerozlučné spoločenstvo, ktorým
je podľa § 77 CSP procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že

sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný a procesný úkon
jedného z nich platí i pre ostatných. Nakoniec zákon rozoznáva tzv. nútené spoločenstvo, ktorým je
podľa § 78 CSP procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu.

14. Na rozlíšenie o aký typ procesného spoločenstva v konkrétnom spore ide je určujúca povaha
predmetu sporu vyplývajúca z hmotného práva. V danom prípade z právnej úpravy, ktorú treba aplikovať
na vzájomný vzťah žalovaného a F. T. nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť prejednaný
a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. To znamená, že medzi žalovanými a F. T. ide o
pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov a nemožno v danom prípade hovoriť o nerozlučnom
spoločenstve tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 43 (analogicky rozhodnutie NS SR sp.

zn. 3 Cdo18/2016 zo dňa 22. júna 2016). Za nesprávny preto považuje odvolací súd aj záver súdu prvej
inštancie o tom, že platobný rozkaz č.k. 33Rob 725/2014-34 zo dňa 14.01.2015 sa vzťahoval na každého
z nich spoločne a nerozdielne, a preto včasným a vecne odôvodneným odporom F. T. ako žalovaného 2/
došlo k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu podľa § 174 ods. 2 OSP v celom rozsahu. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 14.01.2015 nepodal, odvolací súd má

za to, že predmetný platobný rozkaz mal nadobudnúť voči žalovanému právoplatnosť, nakoľko žalovaný
netvoril s F. T.Y. nerozlučné spoločenstvo. Na podporu svojho tvrdenia odvolací súd zdôrazňuje, že v
prejednávanom prípade si žalobca uplatnil žalobou nárok voči F. T. v zmysle § 427 a § 420 Občianskeho
zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu) a voči žalovanému SISATRADE, s.r.o. v zmysle § 12
ods. 1 písm. g) a ods. 2 písm. g) ZPZP na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 1060501370.

15. Na základe skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu dospel odvolací súd k názoru, že procesný
úkon F.M. T., konkrétne podanie odporu voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu, nemal právne
účinky aj pre žalovaného, a tento platobný rozkaz voči nemu nadobudol právoplatnosť, nakoľko netvoril
s F.M. T. nerozlučné spoločenstvo. Nebolo tak možné zamietnuť žalobu z dôvodu premlčania nároku

žalobcu voči žalovanému.

16. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP v spojení s § 380 ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti

s bodmi 10 až 13 tohto uznesenia, zaujme nové stanovisko v prejednávanej veci a určí ďalší postup
v konaní, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).