Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201425
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713201425.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. B., narodenú XX. XX. XXXX,
bytom u rodičov, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa
rodičov, matky A.. H. B. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B., Y. XXX/XX, tohto času bytom B., J.
F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brázdil &
Brázdilová, so sídlom Zvolen, Trhová č. 1 a otca H.. K. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B., Y.
XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Šachorová 24, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P/55/2013-210 zo
dňa 28. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností s odôvodnením, že tento návrh považuje za neopodstatnený. Matka
maloletej sa predmetným návrhom domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej s odôvodnením, že v konaní o rozvod manželstva boli upravené tieto práva voči maloletej tak,
že maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po rozvode ich manželstva
v septembri r. 2012, avšak postupom času došlo k zmene v správaní sa maloletej. Maloletá je pred
odchodom k otcovi úzkostlivá, naopak neustále chce byť s matkou, pýta sa jej, ako veľmi ju ľúbi. Matka
má za to, že maloletá je v psychickom napätí, pretože často chodí na toaletu, bolí ju bruško. Matke
maloletá hovorí, že jej bude chýbať, kým je u otca, potrebuje jej fyzickú prítomnosť, potrebuje počuť že
ju ľúbi najviac na svete a podobne. Má za to, že dcéra potrebuje svoj kľud a hlavne režim, čo sa počas
času, kedy je u otca nedá dodržať. Tohto času nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť na prospech
maloletej, naopak je v záujme dieťaťa, aby došlo k zmene výchovného prostredia.

Okresný súd aplikujúc ust. § 26 Zákona o rodine konštatoval, že „aj keď maloletá sama vyjadrila
vôľu žiť len s matkou a s otcom sa stretávať, naďalej je v záujme maloletej, aby bola zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko otec po celú dobu pokiaľ je dieťa u neho vie
mu zabezpečiť primeranú starostlivosť, pričom nedostatky sa nezistili“. Súd vychádzal aj zo záverov
znaleckého posudku, kde znalec vyslovil názor, že dieťa sa má intenzívne stretávať so svojim otcom,
pričom do budúcna nevylučuje model striedavej osobnej starostlivosti. Súd sa stotožnil s vyjadrením
právnej zástupkyne otca, „že dieťa je pod vplyvom matky, pričom ako jediný dôvod, prečo chce byť u
maminky uviedla len tú skutočnosť, že mama sa jej viac venuje, čo vyplýva aj z toho, že v súčasnej
dobe je nezamestnaná“. Napriek tomu súd apeloval na otca, aby si pracovnú dobu upravil tak, aby
maloletú mohol pravidelne vyzdvihovať zo školy a po celú dobu jej venovať zvýšenú pozornosť, ktorú
si vyžaduje. Ak aj matka tvrdila, že maloletá má zdravotné problémy spojené s bolesťou bruška, táto
skutočnosť nebola ničím v konaní podložená, naopak ako vyplýva zo správy zo školy, maloletá chodí
pripravená či už od otca alebo od mamy, dosahuje dobré školské výsledky, obaja rodičia sa zaujímajú

o prospech v škole, pričom nebadali výrazné rozdiely jej správania. Naviac v súčasnej dobe rodičia
bývajú v blízkosti, so školskou dochádzkou maloletá nemá problém. Okresný súd vyslovil právny záver,
že „matka nepreukázala naliehavosť zmeny výchovného prostredia, napríklad aj podaním predbežného
opatrenia, návrh matky sa okresnému súdu javil ako neopodstatnený, a preto ho zamietol“. Na záver
poznamenal, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu,
spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove dieťaťa, zvlášť v jeho
záujme.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zamenil podľa § 220 O. s. p. tak, že zverí
maloletú do jej osobnej starostlivosti a zároveň určí vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu a upraví
jeho styk s maloletou. Namietala najmä, že okresný súd rozhodol jednostranne v dôsledku toho, že
dôkazy vyhodnotil len v prospech odporcu, teda otca maloletej. Zo znaleckého posudku č. 16/2013
vyhotoveného v konaní znalkyňou J.. D. P. vyňal len časť zo záveru na strane 2, avšak žiadnym
spôsobom sa nezaoberal odpoveďou znalkyne pri bode 6 znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa
uviedla, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by bolo v súčasnej dobe v záujme
dieťaťa. Žiadnym spôsobom sa okresný súd nevysporiadal s tou časťou znaleckého posudku, v ktorej
je zhodnotená osobnosť maloletej, ktorú znalkyňa charakterizovala ako dieťa, ktoré má dominantné
črty introverzie, emočnej stability a submisivity, javí sa ako prispôsobivé a pokojné dieťa neprotestujúce
proti požiadavkám okolia s pozitívnymi postojmi na sociálnej úrovni, pričom zvýraznená črta introverzie
môže byť problémom z dôvodu intenzívneho vnútorného, emocionálneho prežívania a zároveň zábrany
verbalizovať navonok svoju nespokojnosť a diskonfort, pričom dlhodobejšie pretrvávanie takejto
emočnej záťaže v jej situácii môže spôsobovať somatoformné prejavy maladaptácie, napríklad bolesti
hlavy či bruška. Práve na tieto problémy poukazovala matka v návrhu, pričom v priebehu konania sa
maloletej dcére pridružili i ďalšie prejavy, a to ohryzávanie nechtov. Uvádzané prejavy sa prehlbujú,
preto je jej snahou predísť vyšetreniam dcéry, nakoľko ďalšia psychická záťaž by dcére rozhodne
neprospela. Namietala, že veľmi jednostranne a v prospech odporcu poukázal súd na strane 16 na
zásadu čl. 8 ods. 1 Dohovoru a na Listinu základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4,
pričom nepoukázal na čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi, a
ďalej aj na čl. 12 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory
slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni a neprihliadal ani na Chartu základných
práv EÚ čl. 24, podľa ktoré deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre
ich blaho, môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a podobne. Maloletá viackrát bola vypočutá, či
už kolíznym opatrovníkom alebo pred súdom, kde jednoznačne sa vyjadrila a prezentovala vôľu žiť
s navrhovateľkou, pričom súd jej názor žiadnym spôsobom nerešpektuje. Všetky svoje vyjadrenia
prezentovala bez prítomnosti rodičov. Matka je preto presvedčená, že nie je možné dieťa nútiť stretávať
sa s druhým rodičom, keď prezentuje, že chce byť s matkou, s otcom sa chce len stretávať. Pokiaľ súd
neberie do úvahy názor dieťaťa, potom je diskriminujúce, ak donucovacou mocou zasahuje do práv
dieťaťa aj vzhľadom na medzinárodné predpisy.

Ďalším odvolacím dôvodom matky bola okolnosť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku na str. 15
bez akéhokoľvek dôkazu vyslovil záver, že dieťa je pod jej vplyvom. Uvedený názor súdu nie je ničím
podložený, za týmto účelom nebol vykonaný žiaden dôkaz. Naopak, maloletá bola pred výsluchom na
okresnom súde v osobnej starostlivosti otca. Nikdy dcéru neovplyvňovala a nemanipulovala, naopak, aj
pre zachovanie kvalitného vzťahu s otcom súhlasila po rozvode so striedavou starostlivosťou, ktorá sa
však ukázala v tomto prípade ako nevhodná pre problémy, ktoré sa časom u dcéry prejavili.

Okresný súd podľa matky maloletej všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, naopak niektoré
návrhy na dokazovanie, ktoré uviedla v podaní zo dňa 21. 03. 2013 nepovažoval za potrebné vykonať.
K zmene pomerov na strane dcéry došlo, bola na to upozornená okrem iného aj jej predchádzajúcou
triednou učiteľkou aj vychovávateľkou a ich vyjadrenia boli predložené do spisu.

Zmenu pomerov odôvodňuje matka maloletej v odvolaní aj tým, že zo strany otca maloletej dochádza
voči jej osobe k osočovaniu, ich vzťah trpí nedostatkom akejkoľvek komunikácie, ktorá by mala byť

základným predpokladom pre nariadenie striedavej starostlivosti, pričom otec maloletej jej zamedzuje v
kontakte s dcérou počas týždňa, keď je v jeho starostlivosti.

Na záver matka zdôraznila, že striedavá osobná starostlivosť by nemala byť v rozpore so záujmami
dcéry, mala by fungovať tak, aby sa rodičia vzájomne neosočovali, neurážali, aby spolu komunikovali,
čo v danom prípade chýba a naviac dieťa kriticky hodnotí aj prítomnosť otcovej priateľky, ktorú vníma
ako osobu, ktorá zasahuje do ich vzťahu a otec sa jej potom pri pobyte u neho nevenuje.

Otec maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za vecne správne, vydané na základe vykonaného dokazovania a správneho komplexného
posúdenia veci. Napriek tomu, že on sám žiadal vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za
účelom objektivizovania s jeho pohľadu sporných skutočností, súd mal jeho závery za dostatočné,
vypočutá bola aj sama maloletá Y., ktorá sa mala vyjadriť k otázke zverenia jednému z rodičov. Stotožnil
sa s právnym záverom okresného súdu, že nenastala žiadna podstatná zmena pomerov na strane
maloletej, prípadne ani na jeho, ktorá by odôvodňovala matkou požadovaný zásah do rodičovských
práv. Maloletá je zdravá, v celkovej psychickej pohode, dosahuje v režime striedavej starostlivosti
výborné školské výsledky a venuje sa aj záujmovej činnosti. Má za to, že na strane oboch rodičov,
ako aj dieťaťa sú dané predpoklady, aby sa rovnocenne dokázali v plnej miere a bez akýchkoľvek
prekážok zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Objektívne nie sú dané žiadne zákonné dôvody, ktoré by
odôvodňovali obmedzenie jeho rodičovských práva a ich rozšírenie na strane matky. Zdôraznil, že má s
dcérou od narodenia veľmi blízky vzťah. Práve matka svojím správaním vyvoláva medzi nimi ako rodičmi
účelovo nepriaznivú atmosféru, robí schválnosti s cieľom deklarovať, že nie je daný predpoklad pre
striedavú starostlivosť a využíva všetky prostriedky, aby v dieťati bezdôvodne vyvolávala citovú úzkosť,
strach, nedôvodné obavy. Má vedomosť o tom, že matka dcéru priebežne pripravovala na vypočutie
pred súdom a obsah jej výpovede. Toto manipulatívne a účelové konanie matky je v rozpore so záujmom
maloletej. Narúšanie vzťahu dcéry k nemu ako otcovi z vlastných osobných dôvodov na strane matky
považuje za egoistické a necitlivé. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletá má rovnocenný
vzťah k obom rodičom, preto nevidí dôvod pre zmenu doterajšej formy starostlivosti rodičov o dcéru.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v prípade, ak bude mať odvolací
súd za preukázané, že návrh matky bol zamietnutý nedôvodne a prvostupňový súd rozhodol v rozpore
so skutkovým stavom, odporučil opakovane „prehodnotiť“ návrh matky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie matky maloletej podľa § 212
ods. 1 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému
súdu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis (ust. § 26 Zákona o rodine),
avšak vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým záverom, z ktorých následne vyvodil
predčasné právne závery.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne
súčasne splnené sú:
- jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa
- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujúc to, že predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja
rodičia chcú mať dieťa u seba),
- súhlas aspoň z jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd musí pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného
prostredia, ako aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ je teda záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom,
potom je logickým záverom, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti je najmä vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej
komunikácie, týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so
školskou dochádzkou, ako aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa a schopnosť tejto dohody
rodičov sa musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností,
teda aj v prípade ak bol zo strany matky podaný návrh na zmenu výchovného prostredia maloletej.
Súd musí vyhodnotiť nielen to, či došlo k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcim
rozhodnutím, ale aj okolnosť, či doposiaľ nariadená striedavá starostlivosť rodičov o maloletú spĺňa svoj
účel a či je jej nariadenia v záujme dieťaťa. Ak niektorý z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasí, má voči nej zásadné výhrady, tak ako je tomu aj v tomto prípade a poukazuje na okolnosť, že
striedavá osobná starostlivosť, ktorá doposiaľ prebiehala nie je v záujme dieťaťa, sú tu dané dôvodné
pochybnosti o tom, či výchovné prostredie založené len autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo v záujme maloletého dieťaťa. Prvoradým je však
pri posudzovaní vhodnosti či nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti posúdenie citových väzieb
dieťaťa, ku ktorému súd dospeje dokazovaním, a to najmä výsluchom dieťaťa, ak je zrejmé, že maloletá
už tohto času dosiahla vek 9 rokov, nakoľko vek dieťaťa má pri rozhodovaní o striedavej osobnej
starostlivosti pomerne dôležitú úlohu a súd by ho mal pri rozhodovaní vziať do úvahy a jeho stanovisko
zohľadniť. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prípadne jeho ponechanie v
striedavej osobnej starostlivosti rodičov napriek tomu, že jeden z rodičov nepovažuje striedavú osobnú
starostlivosť za starostlivosť, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa, nesmie byť ústupkom ich
vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. Rozhodnutie o
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody,
schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov
(viď rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IÚS48/04). Dôvod, pre ktorý rodič nesúhlasí so zverením
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by nikdy nemal ostať v konaní nepovšimnutý. Matka maloletej
už v návrhu poukázala na viaceré zmeny v správaní sa dieťaťa, v dôsledku ktorých považuje striedavú
osobnú starostlivosť za rozpornú so záujmom dieťaťa. V tejto súvislosti je nevyhnuté podotknúť, že
matka maloletej po rozvode rodičov dieťaťa súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a k tomu,
že sa začala realizovať, došlo na základe vzájomnej dohody rodičov, pretože rešpektovala právo oboch
rodičov na osobnú starostlivosť o dieťa. Nie je preto možné nevnímať zmenu postoja jedného z rodičov
v dôsledku zmeny správania sa dieťaťa ako okolnosť, ktorá by nemala byť (bez dôsledného posúdenia
veci) považovaná za zmenu pomerov na strane dieťaťa, príp. aj jedného z rodičov (matky), a ktorá by
mal predstavovať možnosť aplikácie ust. § 26 Zákona o rodine, teda posúdiť, či doposiaľ realizovaná
striedavá starostlivosť rodičov je skutočne aj tohto času v záujme dieťaťa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že sama maloletá sa vyjadrila, že tento spôsob ( striedavá osobná starostlivosť
rodičov ) jej nevyhovuje a okresný súd nedal jasnú odpoveď, na základe čoho na jej názor neprihliadal.
Nejde o krátkodobé, resp. rozporuplné vyjadrenia maloletého dieťaťa. Maloletá od počiatku jednoznačne
uviedla, že chce zostať s matkou a s otcom sa chce stretávať. Odvolací súd preto považuje odvolanie
za dôvodné, ak matka v odvolaní konštatovala, že okresný súd jednostranne vyhodnotil závery

znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou J.. D. P.. Podľa znaleckého posudku nemožno opomínať
ani osobnostné posúdenie maloletého dieťaťa, ak u maloletej je zvýraznená črta introverzie, s čím
súvisí nižšia úroveň otvorenosti a bezprostrednej schopnosti komunikácie ale i intenzívnejšie vnútorné
prežívanie situácií, ktoré sa udejú v jej blízkosti a ktoré sa dotýkajú jej osoby. Znalkyňa jednoznačne
konštatovala, že „v projektívnych metodikách dieťa vyjadruje prianie byť pri matke, uvádza, že v jej
prítomnosti sa cíti najšťastnejšie. V textových metodikách zároveň rezonujú odpovede, ktoré svedčia
pre konflikty medzi rodičmi, ktorých je dieťa svedkom a ich vzájomný vzťah popisuje ako konfliktný so
znakmi nevraživosti až agresie. Za najväčšie prianie popisuje byť pri matke“. Znalkyňa teda konštatovala,
že zo psychologického hľadiska možno dedukovať, že dieťa prežíva problémy v rodine intenzívne,
ale vzhľadom k svojej povahe sa realite neprieči, jej skutočné potreby však nezodpovedajú terajšej
situácii k usporiadaniu rodinných vzťahov. Dieťa sa navonok prejavuje ako vyrovnané, je však veľmi
pravdepodobné, že nechce nikoho z rodičov zraniť, a preto nedáva potom najmä pred otcom do
pozornosti svoje skutočné prianie z dôvodu možných následných nedorozumení medzi rodičmi. V závere
jednoznačne znalkyňa konštatuje, že dieťa za súčasného usporiadania rodinných vzťahov, a teda pri
realizovaní striedavej osobnej starostlivosti „zažíva diskomfort, pričom dlhodobejšie pretrvávanie takejto
emočnej záťažovej situácie podľa znalkyne môže spôsobovať somatoformné prejavy maladaptácie“.
Znalkyňa teda naznačuje, že súčasný spôsob starostlivosti o maloletú nie je v jej záujme, ktorú
skutočnosť výslovne uviedla aj bode 6 záveru znaleckého posudku, keď jednoznačne konštatovala, že v
súčasnej dobe je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd uznáva,
že znalkyňa konštatovala, že vzťahy oboch rodičov voči maloletému dieťaťu možno charakterizovať
ako harmonické, obaja rodičia majú záujem o výchovu a starostlivosť o dieťa a vyjadrujú voči dieťaťu
lásku a pozornosť, avšak prvoradým je v tomto konaní záujem dieťaťa. Nie je možné opomenúť ani
jej samotné vyjadrenia, ku ktorým došlo či už pred kolíznym opatrovníkom alebo pred súdom, ktoré sú
jednoznačné a súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo na vyjadrenie dieťaťa neprihliadal.
Ak okresný súd konštatoval, že dieťa je pod vplyvom matky a z toho možno vyvodiť, že aj jeho výpovede
boli dôsledkom vplyvu matky na maloleté dieťa, tieto okolnosti neboli zo strany okresného súdu žiadnym
spôsobom preukázané. Znalecký posudok sa k tejto otázke vplyvu matky na dieťa, resp. na tom, či
jeho prejavy sú len dôsledkom manipulácie zo strany matky, alebo ide o skutočné prežívanie dieťaťa,
nezaoberal. Znalkyňa síce konštatovala, ako aj okresný súd, že starostlivosť o dieťa vie zabezpečiť
matka i otec približne v rovnakej miere, obaja rodičia sa dokážu o dieťa postarať, dieťaťu sa venujú a
dieťa má pri nich zabezpečené základné potreby a ich starostlivosť je primeraná, avšak nie je možné
neprihliadať na okolnosť, že dieťa preferuje v citovej väzbe matku a nevlastnú sestru, pobyt v ich
prítomnosti hodnotí pozitívnejšie ako pobyt s otcom. Uvedené postoje dieťaťa sú okrem intenzívnej
citovej väzby na matku podmienené podľa znalkyne aj viacerými inými skutočnosťami, napríklad že
„matka nemá partnera, v rodine je sestra, s ktorou dieťa vyrastalo a ktorá jej pomáha a v prostredí kde
žije matka má viac kamarátov“.

Nie je možné opomenúť ( aj vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku), že sama
maloletá vníma medzi rodičmi konfliktné prostredie, ak na strane 17 znaleckého posudku znalkyňa
konštatuje, že v textových metodikách rezonujú odpovede svedčiace pre konflikty medzi rodičmi, ktorých
je dieťa svedkom, ich vzájomný vzťah popisuje ako konfliktný so znakmi nevraživosti až agresie. Nejde
teda len o subjektívny postoj matky maloletej, ktorá v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že medzi
rodičmi navzájom nie je komunikácia, ktorá by mala byť základným predpokladom pre striedavú osobnú
starostlivosť rodičov.
Okresný súd sa však nedostatočným spôsobom zameral na okolnosti, či predpoklady pre striedavú
starostlivosť rodičov, ktorá bola len dôsledkom dohody rodičov po rozvode ich manželstva, sú i tohto času
naplnené, či striedavá osobná starostlivosť skutočne napĺňa predovšetkým záujem dieťaťa, ak nesúhlas
matky so striedavou starostlivosťou je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym
spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd doposiaľ nemal za
preukázaný jednoznačný záujem dieťaťa na zotrvaní maloletej v striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ak na závery znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou prihliadal len
čiastočne, nevzal do úvahy výpoveď maloletej, ako aj skutočnosť, či medzi rodičmi maloletej existuje
alebo nie nevyhnutný predpoklad, a to ich vzájomná komunikácia a dôvera, aby striedavá osobná
starostlivosť rodičov plnila svoj účel, a teda prispievala k rozvoju dieťaťa. Uplatňovanie alebo realizácia
striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že obaja rodičia majú pre to vytvorené predpoklady, ako
aj možnosti, nemôže byť chápaná ako „a priori“ najvhodnejší spôsob zabezpečenia starostlivosti o dieťa,

ak je nevyhnutné prihliadať i na osobnosť dieťaťa, jeho vzťah k obom rodičom tak, aby boli naplnené
predpoklady pre jeho nerušený a plnohodnotný vývoj.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu za
predčasný, zrušil ho a vrátil na doplnenie dokazovania, napriek tomu, že odvolateľka sa domáhala zmeny
rozsudku. Odvolací súd tak postupoval v zmysle § 212 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého môže odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

Úlohou okresného súdu je vykonať dokazovanie a posúdiť, či v súčasnej dobe sú naplnené všetky
kumulatívne predpoklady pre striedavú starostlivosť rodičov o dieťa, ak je nepochybné, že k jej realizácii
došlo na základe vzájomnej dohody rodičov, ktorú t.č. matka vážne spochybňuje a ktorá skutočnosť
je prvým z predpokladov pre posúdenie zmeny pomerov. Je nevyhnutné posúdiť na základe dôsledne
vykonaného dokazovania, napr. aj kontrolným znaleckým dokazovaním, či striedavá starostlivosť rodičov
o dieťa je v súčasnej dobe predovšetkým v záujme dieťaťa, jeho nerušeného nielen fyzického ale i
duševného zdravia, a či zo strany matky dochádza vo vzťahu k dieťaťu k manipulácii, tak ako na to
poukazoval otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu, prípadne ak uvedené tvrdenie uviedol súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, viď na strane 15 posledný odsek, keďže za týmto účelom doposiaľ
nevykonal súd žiadne dokazovanie.

Odvolací súd na záver poznamenáva, že v prípade, ak by v súčasnej dobe po náležitom dokazovaní súd
vyslovil, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovaná formou striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov nie je v záujme dieťaťa, nedochádza tým samo o sebe k obmedzeniu práva otca zabezpečovať
starostlivosť o dieťa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.