Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200501
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817200501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, PO BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému Š. K.,
N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX M. N. C., o zaplatenie sumy 1.908,99 eura s príslušenstvom, takto
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/27/2017-56 zo dňa
19.9.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie
v časti o zaplatenie sumy 583,26 eura s príslušenstvom zastavil, čo do zvyšnej časti žalobu žalobcu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu, ktorým bola
Všeobecná úverová banka, a.s., podal dňa 20.1.2017 na súde žalobu, ktorou žiadal aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.908,99 eura s úrokom z omeškania 8,00 % ročne od 16.12.2016 do

zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby mu súd uložil zaplatiť náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Medzi
ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe
ktorej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 % so schváleným úverovým rámcom 995,82
eura. Povinnosťou žalovaného bolo platiť mesačnú splátku vo výške 33,19 eura. Žalovaný si neplnil
zmluvou dohodnuté povinnosti, splnenie tejto povinnosti má mu preto uložiť súd v zmysle žalobného
návrhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené žalobou tvrdené skutočnosti o vzniku

záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Zistil taktiež, že ku dňu
30.11.2016 bol stav na karte 1.908,99 eura. Žalovaný posledný výber realizoval 24.4.2013 a poslednú
úhradu realizoval 18.11.2016 vo výške 20 eur. Celkovo vyčerpal finančné prostriedky vo výške 1.908,99
eura a realizoval úhrady vo výške 483,26 eura. Počas konania uhradil ešte 100 eur, pričom posledná
splátka bola uskutočnená 18.8.2017. Listom zo 7.2.2014 veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.
Žalovaná suma 1,908,99 eura pozostávala z istiny 831,63 eura, poplatkov v sume 276,19 eura,
štandardného úroku 594,10 eura a sankčného úroku 207,07 eura. Žalobca vzal späť žalobu v časti o

zaplatenie istiny vo výške 483,26 eura (poplatky a sankčný úrok), ako aj vo výške 100 eur, nakoľko
danú sumu uhradil žalovaný až po podaní žaloby, a to pred prvým pojednávaním, preto súd v tejto časti,
v časti o zaplatenie sumy 583,26 eura s príslušenstvom, konanie zastavil.Súd prvej inštancie hodnotiac záväzkový vzťah, nároky ktorého boli predmetom konania, dospel k
záveru, že sa jedná o záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, skúmal preto jednotlivé obsahové
náležitosti zmluvy, pričom zistil absenciu viacerých náležitostí, ktoré konkrétna spotrebiteľská zmluva

malavzmyslezákonnejúpravyobsahovať,avšakneobsahovala.Zmluvaneobsahovalaúrokovúsadzbu
spotrebiteľského úveru, táto bola uvedená iba v cenníku pôvodného veriteľa, čo nie je zmluvným
dojednaním v zmysle zákona, neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, údaje o konečnej
splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predloženom formulári
absentuje aj údaj o priemernej hodnote RPMN. Súd uzavrel, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil

vyššiu sumu ako vyčerpal keďže reálne mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.8263,46
eura a úhradu realizoval v rozsahu 2.613,75 eura, preto mal žalobou uplatnený nárok z bezúročnej a
bezpoplatkovej zmluvy za nedôvodný a žalobu v časti, v ktorej nedošlo k späťvzatiu, zamietol.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou súhlasil, žiadal uhradiť žalovanú sumu v
splátkach po 25 eur. Poberá iba dávku v hmotnej núdzi, má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom,
manželka je dôchodkyňa a za bývanie platia spolu 275 eur.

Uznesením 4Csp/27/2016-37 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu na spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o..
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia
Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 41, §517 ods. 1 a 2
a ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) a

b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1.

2. Proti tomuto rozsudku, vo vzťahu k zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal odvolanie
žalobca s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietol, že súd prvej inštancie rozhodol o spore

v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania upravenou ust. § 282 CSP. Žalovaný na pojednávaní
19.9.2017 nárok nerozporoval, výslovne uviedol, že so žalobou žalobcu súhlasí a je ochotný uhradiť
uplatnenú pohľadávku. Z tejto ním prejavenej vôle nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že
nárok, ktorého zaplatenie je predmetom sporu, uznáva. Je to zrejmé z okolností prípadu. Rozhodujúci
je obsah, a nie forma právneho úkonu. Súd mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o spore

rozhodnúťtak,akožalobcanavrholrozsudkompreuznanienárokubeztoho,abyvyhodnocovalskutkový
stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska
hmotného práva. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej

tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.5.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Jediným odvolacím argumentom žalobcu vo vzťahu k napadnutému zamietavému výroku bol

argument o nezákonnom postupe súdu pri rozhodovaní o nároku, ktorý bol predmetom konania
spočívajúcom v tom, že ak strana sporu, k čomu malo dôjsť aj v konkrétnom prípade, uzná pred súdom
nárok uplatnený žalobou, má súd rozhodnúť rozsudkom na základe uznania podľa § 282 Civilného
sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie správne záväzkový vzťah, nárok z ktorého bol uplatnený žalobou, posúdil ako
záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, pri konaní o ktorom sa vo zvýšenej miere prejavuje
ingerencia súdu sledujúca kompenzáciu nerovného postavenia dodávateľa a spotrebiteľa, a to aj v
zmysle vykonávania dôkazov smerujúcich nielen k posúdeniu neprijateľnosti jednotlivých ustanoveníspotrebiteľskej zmluvy, ale aj k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy a
uplatňovania nárokov v konaní pred súdom. Táto možnosť priznaná súdu je nevyhnutná preto, aby
bola spotrebiteľovi zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nebezpečenstvo prameniace z

neznalosti spotrebiteľa o svojich právach, o problémoch s ich uplatňovaním alebo bránením sa voči
nárokom uplatňovaným voči nemu bez relevancie. Zanedbanie postupu súdu v zmysle ignorovania
povinností súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, a to aj v zmysle takého hodnotenia prejavu spotrebiteľa,
ktoré by bolo k jeho neprospechu, a ktoré by mohlo viesť k zbaveniu povinnosti súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu by znamenalo nepriznať v konaní pred súdom slabšej strane sporu ochranu, ktorú

jej zákon priznáva.

8. Zo spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil
na deň 19.9.2017 uviedol, že so žalobou súhlasí, ochotný je uhradiť uplatnenú pohľadávku najviac
v 25 eurových mesačných splátkach vzhľadom k svojim majetkovým pomerom. Odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ toto vyjadrenie žalovaného nehodnotil ako vyjadrenie,

dôsledkom ktorého malo by byť rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre uznanie. Z prejavu žalovaného
totiž jednoznačne nevyplýva jednoznačnosť uznania jednak preto, že je podmienená úhradou v ním
prezentovaných mesačných splátkach, ani to, v akom rozsahu by mal byť nárok, ktorý bol voči nemu
uplatnený uznaný, to znamená, či ho uznáva celkom alebo len sčasti, alebo iba v jeho právnom základe.
S poukazom na uvedené, odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ sa

napriek vyjadreniu žalovaného zaoberal dôvodnosťou nároku a skúmaním toho, či voči žalovanému
nebol uplatnený taký nárok, na ktorý žalobca nemá právo.

9. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahuakorozsudokvovýrokuvecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.Správnemurozhodnutiu

súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd
taktiež podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania
uvedenými, potvrdil.

10. V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, v odvolacom konaní mu
žiadne trovy ani nevznikli. V odvolacom konaní bol pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril. Odvolací súd
vychádzal z článku 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.